{"guid": "abcc10de-d46d-497a-b902-1778907af723:85fe27f2-edad-45ca-a6f2-fa342119c70f", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2015:6412213095.2", "spisova_znacka": "13Co/898/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 13Co/898/2014 z 6. 4. 2015", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 6. apríla 2015, sp. zn. 13Co/898/2014, ECLI:SK:KSBB:2015:6412213095.2", "identifikacne_cislo": "6412213095", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Matej Okály", "sudca_id": 1285, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-matej-okaly-1285", "datum_vydania": "2015-04-06", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu pri výkone verejnej moci"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/514", "nazov": "zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/85fe27f2-edad-45ca-a6f2-fa342119c70f", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2015:6412213095.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2015:6412213095.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2015:6412213095.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/898/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6412213095
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6412213095.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ferdinanda
Zimmermanna a sudcov JUDr. Danice Kočičkovej a JUDr. Amy Odalošovej v právnej veci žalobcu:
POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35807598, zast. spoločnosťou Fridrich
Paľko, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36864421, proti žalovanému: Slovenská
republika, v ktorej mene koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13,
Bratislava, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, na odvolanie žalobcu zo dňa 31. 03. 2014 proti
rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 6C/125/2012-38 zo dňa 23. 01. 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobu žalobcu a žalovanému právo na náhradu trov
konania nepriznal.

V dôvodoch rozhodnutia súd uviedol: „ Žalobou podanou na Okresnom súde Žiar nad Hronom  dňa
27. 09. 2012,  si žalobca uplatnil voči žalovanému právo na zaplatenie sumy 125 € titulu majetkovej
škody a sumy 330 € z titulu nemajetkovej ujmy. V odôvodnení žaloby uviedol, že žalobca ako
oprávnený subjekt navrhol zvolenému súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu pre svoju pohľadávku,
ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č. 6372047 dlžníkom O. G.
pričom exekučné konanie bolo vedené pod sp.zn. EX 5782/2009. V  exekučnom konaní vedenom
podľa procesných pravidiel obsiahnutých v ustanovení § 44 ods. 2 Exekučného poriadku je založená
povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti, ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie
rozhodcovského súdu. Exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky
nadmernej právnej zložitosti, nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať
svojou komplexnosťou podstatný vplyv na časť potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu ( návrh na vykonanie
exekúcie, ako aj žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spĺňali všetky materiálne a
formálne náležitosti predpokladané zákonom), rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie až dňa 7.12.2009, a to rozhodnutím o poverení. K rozhodnutiu o poverení tak došlo po uplynutí
zákonnom stanovenej doby (omeškanie viac ako 184 dní).

Žalobca si z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu uplatňuje náhradu majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorú vyčíslil nasledovne:

- majetková škoda 125 € predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou
uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne plynulo medzi
doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej. Poškodený



vynaložil v tomto období na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca
pomocou informačného systému sumu 70 €, na  udržiavanie a správu informačného systému sumu
40 € a na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné
výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu, poštovné telekomunikačné
výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde sumu 15 €. Celkove vynaložil
poškodený vo veci správa a vymáhania svoje pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi
doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej sumu 125 €, ktorá
by nezaťažila poškodeného, ak by exekučný súd postupoval správne a pri rozhodovaní o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie by dodržal zákonnom stanovenú dobu.
- náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 330 €, pretože samotné konštatovanie porušenia
práva na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonnom stanovenej
dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného
článkom 48 ods. 2 Ústavy SR a práva na prejednanie veci v primeranom čase zaručeného článkom
6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Márnym plynutím
času boli reálne ohrozené legitímne očakávania poškodeného, že správnym postupom súdu dôjde k
vymoženiu jeho pohľadávky a taktiež došlo k vyvolaniu nasledovných rizík: 1. neskorým ukončením
procedúry exekučným súdom k zániku povinného, 2. neskorým ukončením procedúry exekučným
súdom k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s povinným, 3. neskorým ukončením procedúry
exekučným súdom k insolvencii povinného. Náhradu nemajetkovej ujmy navrhovateľ vníma ako
spravodlivú satisfakciu za konkrétne porušenie jeho zákonných nárokov. Ako ďalšie dôvody na podporu
svojej žiadosti o náhradu nemajetkovej ujmy žalobca uviedol neexistencia akéhokoľvek účinného
vnútroštátneho prostriedku nápravy spôsobilého reštituovať vzniknutú situáciu, resp. vyvolaný zásah
do zákonných nárokov a základných práv navrhovateľa v spojení s absolútnou nemožnosťou vrátenia
strateného času vyvolala u navrhovateľa, resp. u členov riadiacich orgánov spoločnosti, ako aj u
jej majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo a rovnosť v
spoločnosti, úplne zbytočné a právne nezdôvodniteľné časové omeškanie v rozhodovaní exekučného
súdu spôsobilo v súvislosti s vymáhanou pohľadávkou aj jej príslušenstvom zánik ďalších plánovaných
podnikateľských aktivít navrhovateľa, ako aj zánik už vytvorených podnikateľských plánov.  V ďalšom
žalobca poukázal na nálezy Ústavného súdu SR týkajúce sa primeranosti požadovanej výšky finančného
zadosťučinenia vo veci porušovania práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Žalobca si
uplatnil ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie
podnikateľského plánovania a rozhodovania sumu 330 € za celých 6 mesiacov. Poškodený uskutočnil
výpočet nároku alikvotným pomerom 55 € za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu, a
to práve na základe aplikácie vyššie uvedenej doktríny Ústavného súdu SR, teda 660,- Eur za rok : 12
mesiacov v roku = 55 € za mesiac. V danej veci bol exekučný súd bezdôvodne nečinný viac ako 184
dní. Žalobca ďalej poukázal, že v zmysle ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. písomnou
žiadosťou požiadal odporcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, do podania žaloby
však odporca na žiadosť pozitívne nereagoval.

Žalovaný v písomnom vyjadrení doručenom tunajšiemu súdu dňa 15.4.2013 žiadal návrh žalobcu ako
nedôvodný zamietnuť z dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok, ktoré sú
potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. Poukázal na nedostatky
podaného návrhu, ktoré spôsobujú zmätočnosť podania, keď navrhovateľ uviedol časť dôkazov, avšak
v skutočnosti preniesol celú dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša
navrhovateľ sám. Taktiež z podania žalobcu nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody. Pokiaľ ide o
uvádzané prieťahy v konaní, žalobca neuviedol kroky, ktoré podnikol na odstránenie neželaného stavu,
neuviedol, ani po vyžiadanej súčinnosti v rámci predbežného prerokovania zo strany žalovaného, či
využil možnosť podania sťažnosti na zbytočné prieťahy v príslušných konaniach predsedovi okresného
súdu, resp. možnosť podania ústavnej sťažnosti, t.z. či príslušných konaniach predsedovi okresného
súdu, resp. možnosť podania ústavnej sťažnosti, t.z. či využil účinné právne prostriedky nápravy na
urýchlenie konania. V ďalšom poukázal žalovaný na skutočnosť, že všeobecný súd v konaní o náhradu
škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu, túto právomoc má iba predseda súdu alebo
Ústavný súd SR.

Žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody boli doručené žalovanému dňa 23.4.2012,
ale už dňa 27.9.2012 bola okresnému súdu doručená žaloba,  z čoho je zrejmé, že žalobca nepodal
žaloby po uplynutí 6.mesačnej lehoty, ale skôr. V takom prípade ide o predčasne uplatnený nárok



na súde. Ministerstvo spravodlivosti SR adresovalo žalobcovi po doručení žiadosti o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody výzvy na doplnenie žiadosti, žalobca však neposkytol žiadnu
súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne
prerokovať nárok na náhradu škody, o ktorého prerokovanie sám požiadal. Ministerstvo spravodlivosti
SR ako orgán príslušný podľa § 4 ods. 1 písm.a) zákona č. 514/2003 Z.z. preto nárok navrhovateľa
nepovažuje za predbežne prerokovaný. Ustanovenia zákona č. 514/2003 Z.z. ustanovujú všeobecné
podmienky, pri splnení ktorých štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone
verejnej moci a to nezákonné rozhodnutia, resp. nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná
súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou.
Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené všetky tri podmienky súčasne. K samotnému
nesprávnemu úradnému postupu žalovaný uviedol, že lehota na poverenie exekútora je výraznou
prekážkou toho, aby súdy mohli objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak exekučným titulom je
notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok, najmä v prípade existencie dôvodov podľa § 45
ods. 1 písm.c) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Prejavilo sa to vo veľkom počte
nezákonných exekúcií a zbytočnom vzniku trov exekučného konania. V tomto smere je dôležitý
rozsudok Súdneho dvora EÚ (Asturcom C-40/08), ktorý nevylučuje posúdenie zmluvnej podmienky
aj v exekučnom konaní. Unáhlené konanie zo strany súdov by mohlo viesť k nedostatočnému a
nekvalifikovanému posúdeniu prípadu a tým aj otázky, či rozhodcovský rozsudok spĺňa všetky kritéria
zákonnosti. V zmysle ustanovenia  § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného od 1.6.2011, 15. dňová
lehota na vydanie poverenia neplatí pri rozhodnutí rozhodcovského súdu ako exekučnom titule. Ak bola
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podaná na súd po 1.6.2011, nárok je v tejto časti
neopodstatnený. Otázku, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov garantované článkom 48 ods. 2 Ústavy SR je pritom kompetentný
preskúmať Ústavný súd, ktorý ju v súlade so svojou ústavnou judikatúrou preskúma vždy s ohľadom
na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, najmä kritéria, ako sú zložitosť veci, správanie
účastníka a postup súdu. Súd konajúci o náhrade škody by mohol pri posudzovaní nároku na náhradu
škody vychádzať z existencie prieťahov v súdnom konaní v prípade, ak by tieto boli konštatované
predsedom súdu alebo Ústavným súdom SR. Žalovaný nepovažuje za preukázanú existenciu prieťahov
v predmetnom exekučnom konaní. Pokiaľ ide o materiálnu škodu vo výške 125 € a náhradu nemajetkovej
ujmy vo výške 330 €, s poukazom na § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. sa uhrádza skutočná
škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Požadovať paušálne sumy za žalobcom
uvádzané všeobecne uvedené činnosti je nesprávne a účelové. Skutočnú škodu je potrebné dokázať
listinami, skutočnosťami, ktoré preukážu požadovaný nárok, v opačnom prípade by mohlo dochádzať
k ľubovoľnému a subjektívnemu vyčísľovaniu škody zo strany žalobcu. Rovnako žalobca navrhovateľ
nepreukázal ani nárok na vznik nemajetkovej ujmy, keď s poukazom na judikatúru Ústavného súdu SR je
potrebné uviesť, že poskytovanie finančného zadosťučinenia nie je automatické a podlieha podrobnému
skúmaniu prípadu zo strany Ústavného súdu. Každé prípadové okolnosti sú osobitné a vychádzať
z paušálnej sumy 660,- Eur, ktorá musí byť priznaná za každý rok prieťahov, je nesprávna úvaha.
Vznik nemajetkovej ujmy u právnických osôb a u fyzických osôb je odlišný. Pocity členov riadiacich
orgánov spoločnosti v podobe „frustrácie, úzkosti, neistoty a nedôvery“ sú irelevantné v predmetnom
konaní, keďže si náhradu škody a nemajetkovej ujmy uplatňuje spoločnosť ako právnická osoba. S
poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky spis.zn. 30 Cdo/675/2011, odškodnenie
právnickej osoby za nemajetkovú ujmu spôsobenú prípadnými prieťahmi v konaní nie je možné
vzťahovať na fyzické osoby, ktoré sa na činnosti právnickej osoby nejakým spôsobom zúčastňujú, lebo
im nevzniká ujma priamo. Taktiež „zánik podnikateľských aktivít a podnikateľských plánov“ nebol zo
strany žalobcu preukázaný a ani to, akým spôsobom uvedená situácia „ovplyvnila ďalšie podnikateľské
postupy navrhovateľa“.  S prihliadnutím na charakteristiku podnikateľskej činnosti navrhovateľa považuje
žalovaný za konanie v rozpore s dobrými mravmi, pokiaľ si žalobca uplatňuje nárok na náhradu škody
voči štátu, keďže uplatnená škoda mala navrhovateľovi vzniknúť práve pri spornej a negatívne vnímanej
podnikateľskej aktivite navrhovateľa. Taktiež žalovaný poukázal na neexistenciu príčinnej súvislosti
medzi nesprávnym úradným postupom a prípadnou škodou.

V súlade s ustanovením § 101 ods. 2 O.s.p. súd konal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu a
jeho zástupcu, ktorí podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 16.1.2014 požiadali o zrušenie
nariadeného pojednávania z dôvodu, že navrhovateľovi nebolo doručené rozhodnutie Krajského
súdu o vylúčení resp. nevylúčení sudcov Okresného súdu Žiar nad Hronom. Tiež navrhol doplnenie
dokazovania, keď uviedol, že zadal objednávku na spracovanie znaleckého posudku, ktorý vyčísli výšku
vzniknutej škody. Súd zároveň konal a rozhodol aj v neprítomnosti žalovaného, ktorý mal doručenie



predvolania na pojednávanie, riadne a včas vykázané, pričom písomne požiadal o ospravedlnenie svojej
neúčasti na pojednávaní, keď zároveň súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti, prihliadnuc pritom
na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Súd neakceptoval žiadosť žalobcu a jeho právneho zástupcu o odročenie nariadeného pojednávania z
ním uvádzaných dôvodov, pretože zákonný sudca, ktorému bola vec pridelená na konanie a rozhodnutie
po oboznámením sa s dôvodmi uvádzanými v bode I. podaného žalobného návrhu predložil podanie
navrhovateľa spolu s vyjadreniami všetkých sudcov Okresného súdu Žiar nad Hronom na rozhodnutie
o námietke zaujatosti podľa § 16 ods. 1 OSP (čl.7 spisu), pričom Krajský súd v Banskej Bystrici o
jeho námietke rozhodol uznesením č.k. 14NcC/95/2012-8 zo dňa 8.10.2012, ktoré uznesenie KS bolo
následne dňa 21.3.2013 doručené právnemu zástupcovi žalobcu, čo potvrdil podpisom na doručenke.

V rámci dokazovania sa súd oboznámil s obsahom listín založených v spise, ako aj s obsahom
pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.zn. 5Er/791/2009, pričom zistil a ustálil nasledovný skutkový a
právny stav:

Dňa 27.8.2009 podal súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, Exekútorský úrad Bratislava,  Zahradnícka
60, na tunajší súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pod sp. zn. EX 5782/09 vo
veci  oprávneného: Pohotovosť,s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava (tu žalobca) proti povinnému:
X G., pre vymoženie pohľadávky 1 510,27 € s príslušenstvom priznanej oprávnenému vykonateľným
rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu č. SR 01078/09 zo dňa 19.5.2009, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňom 15.6.2009 a vykonateľnosť dňom 18.6.2009. Tunajší súd v exekučnom konaní
vedenom pod sp.zn. 5Er/791/2009, vyzval dňa 31.08.2009 súdneho exekútora na opravu nesprávneho
návrhu - zápisnice na vykonanie exekúcie podľa § 40 ods. 1 Exekučného poriadku, nakoľko neúplný
návrh na vykonanie exekúcie bránil vo vydaní poverenia. Súdny exekútor zaslal návrh - opravenú
zápisnicu súdu až dňa 18.11.2009 a tunajší súd vydal dňa 7.12.2009 Poverenie č. 5613 029347, ktoré
následne doručil súdnemu exekútorovi, čo preukazuje doručenka založená v exekučnom spise.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 písm. d) zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola
spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym
úradným postupom.

Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci,
štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa
považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní
alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, súd preskúma
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul.
Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie
exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí
exekútora, aby vykonal exekúciu.

Súd pri svojom rozhodovaní o náhrade škody vychádzal z citovaných ustanovení zákona.             Z
vykonaného dokazovania mal súd nesporne preukázané, že žalobca doručil žalovanému žiadosti o
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Žalovaný ním uplatňovaný nárok na náhradu škody
neuspokojil, a preto sa žalobca obrátil so svojím nárokom na súd. Z vykonaného dokazovania však
vyplynulo, že tvrdenie žalobcu o tom, že Okresný súd Žiar nad Hronom v exekučnom konaní vedenom
pod sp. zn. EX 5782/09 (5Er 791/09) nevydal poverenie pre súdneho exekútora v zákonom stanovenej
15 dennej lehote, je nepravdivé, pretože tunajší súd postupoval v súlade s vyššie citovaným ustanovením
§ 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a písomné poverenie pre
súdneho exekútora vydal a doručil  súdnemu exekútorovi  následne potom, ako súdny exekútor odstránil
vady podania a zaslal súdu opravený návrh na vydanie poverenia.

S prihliadnutím na tieto skutočnosti súd dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené hmotno-
právne podmienky pre zodpovednosť štátu uvedené v ustanovení § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.



z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, preto potom žalobu žalobcu ako
nedôvodnú zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p., a to na základe zásady úspechu.
Žalovaný mal vo veci plný úspech, v spojení s konaním mu trovy nevznikli, preto potom súd vyslovil, že
žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.“

Proti rozsudku odvolanie podal žalobca. Vytýkal súdu procesné chyby a žiadal, aby odvolací súd
rozsudok okresného súdu zrušil a vec tomuto vrátil na opätovné prejednanie.
Z odvolania žalobcu vyplýva, že tento cielene nenapáda skutkové a právne závery súdu prvého stupňa,
namieta však procesné pochybenia, ktoré majú spočívať v prvom rade v tom, že súd vec prejednal v
neprítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu, že súd neuskutočnil ústne pojednávanie a ďalej
vytýka skutočnosti, ktoré sa predmetného rozsudku okresného súdu vôbec netýkajú. Z uvedeného je
zrejmé, že ide o formulárovo podané odvolanie bez ozajstnej snahy splniť si svoju povinnosť účastníka
v kontradiktórnom spore prispieť k urýchlenému a zákonnému a spravodlivému rozhodnutiu vo veci.

Vyjadrenie podané nebolo.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu určenom § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a rozsudok okresného súdu potvrdil podľa § 219 ods. 1 OSP ako
vo výroku vecne správny.

Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a konštatuje
správnosť jeho dôvodov (§ 219 ods. 2 OSP).

Z odvolania žalobcu vyplýva, že tento nenapáda správnosť konkrétnych záverov  okresného súdu a
nepredkladá konkrétne argumenty, ktoré by okrem zrozumiteľného odôvodnenia rozsudku okresného
súdu vyžadovali ďalší rozbor.

Okresný súd tak isto jasne a zrozumiteľne odôvodnil aj svoj procesný postup. Odvolací súd nepovažuje
ani v tomto smere za zmysluplné opakovať jasné, zrozumiteľné a argumentačne správne dôvody
okresného súdu.

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6C/125/2012", "guid": "2efe0190-efac-41f0-b3c9-ac8c4cb36f28:32bbcf58-aa29-4b3d-b89a-56a3c5f42d60", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "abcc10de-d46d-497a-b902-1778907af723:ea8564c4-e76e-4ec8-8e84-e12072490ae8", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2015:6412213095.2", "spisova_znacka": "13Co/898/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 13Co/898/2014 z 6. 4. 2015", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2015-04-06", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2015:6412213095.2"}], "citovane_v": []}