{"guid": "717dc942-2f96-41da-b415-c771bec1cb2b:05cc289b-b2f4-476e-aaf4-3287346779e0", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2015:6610213385.2", "spisova_znacka": "17Co/231/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/231/2012 z 18. 3. 2015", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 18. marca 2015, sp. zn. 17Co/231/2012, ECLI:SK:KSBB:2015:6610213385.2", "identifikacne_cislo": "6610213385", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Natália Laurenčíková", "sudca_id": 293, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-natalia-laurencikova-293", "datum_vydania": "2015-03-18", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu pri výkone verejnej moci"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-17.odsek-2", "nazov": "§ 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-17.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-17"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/514#paragraf-17"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/05cc289b-b2f4-476e-aaf4-3287346779e0", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2015:6610213385.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2015:6610213385.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2015:6610213385.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/231/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6610213385
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Trubanová, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6610213385.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Trubanovej, PhD.
a členov senátu JUDr. Petra Kvietka a Mgr. Kataríny Katkovej, v právnej veci navrhovateľov 1/ I. S., nar.
XX. XX. XXXX, a X/M. S., nar. XX. XX. XXXX, oboch bytom X., Q., ul. L. č. XXX/XX, oboch zastúpených
F.. Bc. Y. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom X., U. č. XXXX/X, proti odporcovi Slovenská republika, za
ktorého pred súdom koná Ministerstvo vnútra SR, so sídlom Bratislava, Pribinova č. 2, o zaplatenie 100
000,- € s príslušenstvom., o odvolaní navrhovateľov proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 5C
C 168/2010-178 zo dňa 30. 05. 2012, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku o zamietnutí návrhu v časti o zaplatenie sumy 96 000,- € a úrokov
z omeškania zo sumy 100 000,- € p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 1/ a 2/ spoločne
a nerozdielne 4 000,- €  v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Návrh navrhovateľov 1/ a 2/
v časti o zaplatenie sumy 96 000,- € a úroku z omeškania zo sumy 100 000,- € zamietol. Účastníkom
konania náhradu trov konania nepriznal.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovatelia 1/ a 2/ si uplatňovali zaplatenie sumy 100 000,-
€ ako nemajetkovej ujmy za pozbavenie a obmedzenie osobnej slobody, nezákonným zadržaním a
umiestnením v cele predbežného zadržania po dobu dvoch dní,  zákazom vycestovania do zahraničia
po dobu 265 dní, ako aj za stratu dobrej povesti                      na verejnosti. Z hľadiska
dôvodnosti výšky navrhovateľmi uplatňovaného nároku súd potom zhodnotil dĺžku trvania zadržania
navrhovateľov 1/ a 2/, keď bola ich osobná sloboda obmedzená, ako aj dĺžku trestného konania, v
ktorom vystupovali v procesnom postavení obvinených. Z výpovedí oboch navrhovateľov súd zistil,
že mimoriadne ťažko znášali stav obmedzenia ich osobnej slobody spojenej  s ich zadržaním a
umiestneným v cele predbežného zadržania. Tento stav prežívali ako psychické útrapy. Súd ďalej
zhodnotil dĺžku trvania trestného stíhania voči navrhovateľom, ako aj výšku hroziaceho trestu, prípadne
uloženia sankcie za trestný čin, pre ktorý im bolo vznesené obvinenie. V tejto súvislosti súd uzavrel,
že od vznesenia obvinenia až do právoplatnosti uznesenia prokurátora Okresnej prokuratúry Lučenec
o postúpení veci navrhovateľov na prejednanie priestupku sa navrhovatelia nachádzali v stave právnej
neistoty pod hrozbou uloženia sankcie za zločin lúpeže, ktorý v skutočnosti nespáchali. Vypočutí
svedkovia potvrdili, že verejne sa hovorilo o tom, že navrhovatelia boli zadržaní a tým bola značne
poškodená ich povesť na verejnosti.  Vplyv prebiehajúceho trestného konania proti navrhovateľom na
ukončenie podnikateľskej činnosti však súd nemal preukázaný. Súd nakoniec uzavrel, že iba samotné



konštatovanie porušenia práva nie je pre navrhovateľov dostatočným zadosťučinením, vzhľadom na
ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím a zadržaním, preto prichádza do úvahy nemajetková ujma
v peniazoch. Pri určení výšky náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch súd prihliadol                    aj
na okolnosti, za ktorých došlo k porušeniu práva na úkor navrhovateľov. V tejto súvislosti súd
konštatoval, že orgány prípravného konania uznesením o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia
navrhovateľom, ako aj ich zadržaním reagovali na samotné správanie navrhovateľov. Súd vyhodnotil
konanie navrhovateľov 1/ a 2/ dňa 21. 02. 2007 s odvolaním sa na § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
ako vykonávanie oprávnenia vlastníka veci podľa                  § 123 Občianskeho zákonníka v rozpore
s dobrými mravmi. Prvostupňový súd konštatoval, že navrhovateľom nič nebránilo domáhať sa ochrany
vlastníckeho práva navrhovateľky 1/ podaním žaloby na súd tak, ako to urobili v priebehu trestného
konania a Okresný súd Lučenec rozhodoval potom o  vlastníctve  elektronickej registračnej pokladne pod
sp. zn.               6C /25/2008. Súd zhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo a v ich súhrnne dospel k záveru,
že primeranou náhradou za nemajetkovú ujmu utrpenú navrhovateľmi je suma 4 000,- €. Súd návrh
navrhovateľov zamietol v časti o zaplatenie úrokov z omeškania v celom rozsahu, pretože odporca sa
nedostal do omeškania splnením svojej povinnosti voči navrhovateľom a o výške oprávnených nárokov
navrhovateľov sa mohol dozvedieť len z právoplatného rozhodnutia súdu. Vo vzťahu k výroku o trovách
konania súd konštatoval, že navrhovateľom ako úspešným účastníkom konania trovy konania v konaní
nevznikli, preto súd rozhodol tak, že ich účastníkom nepriznal.

Proti rozsudku okresného súdu podali včas odvolanie navrhovatelia 1/ a 2/. Domáhali sa zmeny
odvolaním napadnutého rozhodnutia tak, že odporcovi bude uložená povinnosť zaplatiť im nemajetkovú
ujmu vo výške 100 000,- € do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, z čoho pre odvolací súd vyplynulo
[§ 41 ods. 2  Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len O. s. p.], že napádajú výrok rozsudku, ktorým
bol ich návrh zamietnutý.  Nesúhlasili so záverom súdu, že vykonávali svoje oprávnenia vlastníka veci
podľa § 123 Občianskeho zákonníka v rozpore s dobrými mravmi a nič im nebránilo domáhať sa ochrany
vlastníckeho práva navrhovateľky 1/ podaním žaloby na súde, pretože do predajne SILVER sa dostavili
po dohode s poškodenou F. S. a nemali žiadny úmysel, ani potenciálne vykonávať svoje oprávnenia
vlastníka v rozpore s dobrými mravmi. Keďže F. S. sa nezmienila, že veci nevráti, nemala navrhovateľka
1/ dôvod podávať žalobu na určenie vlastníckeho práva, musela by v zmysle § 80 písm. c) O. s. p.
preukázať naliehavý právny záujem na žalobe, čo by nepreukázala, lebo v tom čase neexistoval žiadny
spor o vlastníctvo veci zo strany F. S.. Uviedli, že do času kým im nebolo vznesené obvinenie             na
verejnosti, ako aj u známych a obchodných partnerov požívali dobré meno. Od toho času utrpeli veľkú
nemajetkovú ujmu na osobnej cti a dobrom mene. Poukázali na to, že manžel navrhovateľky v prvom
rade a otec navrhovateľa v druhom rade bol 37 rokov policajt a s ťarchou tohto nezákonného trestného
stíhania sa nevedel vnútorne vysporiadať, čo sa odzrkadlilo na jeho zdraví a vážnom onkologickom
ochorení, ktorému presne po 4,5 roka             od začatia trestného stíhania podľahol. Navrhovatelia vyjadrili
presvedčenie o tom, že toto ochorenie bolo spôsobené predmetným trestným konaním. Poukázali na to,
že priznaná nemajetková ujma by nepokryla ani náklady na pohreb, nie to, aby bola ešte dostatočnou
satisfakciou za nezákonné trestné stíhanie, ktoré im okrem veľkých psychických a morálnych útrap v
rodine a na verejnom živote spôsobilo aj stratu člena rodiny.

Odporca sa k podanému odvolaniu navrhovateľov nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), vec preskúmal v rozsahu určenom ust. § 212 ods.
1 O. s. p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a rozsudok okresného súdu podľa
§ 219 ods. 1 a 2 O. s. p. ako vecne správny potvrdil.

Podľa § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Vyššie uvedené citované ustanovenie § 219 O. s. p. umožňuje odvolaciemu súdu potvrdiť rozhodnutie,
ak je vo výroku vecne správne (§ 219 ods. 1 O. s. p.), pričom odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie
súdu prvého stupňa je nielen vo výroku, ale pokiaľ ide                           aj o jeho odôvodnenie



presvedčivé a správne. Súd prvého stupňa sa totiž v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadal so
všetkými námietkami uplatňovanými v priebehu prvostupňového konania, preto by  odôvodňovanie
odvolacieho súdu bolo iba kopírovaním vecne správnych dôvodov, v dôsledku čoho pristúpil odvolací
súd ku tzv. vypracovaniu skráteného odôvodnenia rozhodnutia.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s vysloveným právnym záverom súdu prvého stupňa
odôvodnením napadnutého rozsudku, na ktoré zdôvodnenie spĺňajúce všetky požiadavky ust. § 157
ods. 2 O. s. p. odkazuje a na zdôraznenie napadnutého rozhodnutia dodáva nasledovné:

Súd prvého stupňa v preskúmavanej veci správne zistil skutkový stav a vyvodil z neho aj správne právne
závery. Odvolací súd je zisteným skutkovým stavom súdu prvého stupňa v zmysle § 213 ods. 1 O. s. p.
viazaný, pretože nezistil žiadne výnimky uvedené v ods. 2 až 7 citovaného ustanovenia § 213, pre ktoré
by nemal byť skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa viazaný.

V danom prípade je predmetom konania zaplatenie nemajetkovej ujmy za pozbavenie a obmedzenie
osobnej slobody, nezákonným zadržaním a umiestnením v cele predbežného zadržania po dobu dvoch
dní a zákazom vycestovania do zahraničia po dobu 265 dní, ako               aj za stratu dobrej povesti
na verejnosti.

Odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 132 O. s. p., podľa ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej
úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. V zmysle ustanovenia §
136 O. s. p., pokiaľ výšku nárokov možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami alebo ak ju nemožno
zistiť vôbec, určí ju súd podľa svojej úvahy.

Aj výšku peňažného zadosťučinenia súd určí na základe voľnej úvahy, ktorá však nemôže byť svojvôľou.
Zákon ustanovuje súdu povinnosť prihliadnuť pritom na dve hľadiská, a to tak na závažnosť vzniknutej
ujmy, ako aj na okolnosti, za ktorých k porušeniu došlo. Určenie výšky peňažnej satisfakcie má byť s
ohľadom na okolnosti konkrétneho prípadu v súlade s požiadavkou spravodlivosti. Peňažná satisfakcia
je však limitovaná samotným žalobným petitom. Uvedený právny názor korešponduje so spôsobom a
rozsahom náhrady škody, ktorý je súčasnosti zakotvený v ust. § 17 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, predovšetkým ods. 3 písm.
a) až d) tohto ustanovenia.

Okresný súd vo svojom rozhodnutí správne zohľadnil okolnosti, za ktorých došlo k ujme navrhovateľov.
Správne okresný súd konštatoval, že navrhovatelia stav obmedzenia ich osobnej slobody spojený s
ich zadržaním a umiestnením v cele predbežného zadržania prežívali ako psychické útrapy. Správne
okresný súd konštatoval, že povesť navrhovateľov      na verejnosti bola poškodená. Okresný súd správne
prihliadol aj na okolnosti, za ktorých začalo trestné stíhanie voči navrhovateľom.

Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri
hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi  závermi na strane druhej. V hodnotení skutkových
zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť, alebo okolnosť, naopak okresný súd ich náležitým
spôsobom v celom súhrne posúdil a náležite                  aj vyhodnotil. Navrhovatelia skutočnosti zistené
dokazovaním pred prvostupňovým súdom ničím nespochybnili a neuviedli žiadne nové dôkazy, resp.
nové skutočnosti, na základe ktorých by odvolací súd považoval rozhodnutie prvostupňového súdu za
nesprávne.

Za daného stavu s prihliadnutím na všetky okolnosti, ktoré vyšli najavo v trestnom konaní, a následky,
ktoré navrhovateľom vznikli v súkromnom živote a v spoločenskom uplatnení, aj krajský súd považuje
za primeranú náhradu nemajetkovej ujmy v sume 4 000,- € pre oboch navrhovateľov spoločne.



Odvolací súd tiež považuje za správny záver okresného súdu, že odporca sa nedostal do omeškania voči
navrhovateľom a že o výške oprávnených nárokov sa môže dozvedieť len z právoplatného rozhodnutia.
Najvyšší súd Slovenskej republiky už judikoval (napr. rozhodnutie 1Co 15/97 a tiež 6Cdo 185/2011), že
povinnosť zaplatiť náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vzniká až na základe súdneho rozhodnutia,
v ktorom je určená doba splnenia. Až uplynutím takto určenej lehoty splnenia sa dlžník dostáva do
omeškania.

Za danej situácie považoval odvolací súd rozsudok okresného súdu vo výroku o zamietnutí návrhu v
časti o zaplatenie sumy 96 000,- € a úrokov z omeškania zo sumy 100 000,- € za vecne správny, preto
ho potvrdil.

Na záver vzhľadom na konanie navrhovateľov dňa 21.02.2007, ktoré okresný súd uzavrel ako výkon
svojich oprávnení vlastníka v rozpore s dobrými mravmi a sled skutočností v príčinnej súvislosti s týmto
konaním vrátane podaného návrhu v tejto veci, považuje                  za potrebné odvolací súd vyjadriť
sa k odvolacej námietke navrhovateľov a ich vyjadrenému nesúhlasu s takýto záverom okresného súdu
dôvodiac dohodou s poškodenou F. S., keď odvolací súd akcentuje správnosť záveru prvostupňového
súdu s odvolaním sa na § 3 ods. l Občianskeho zákonníka. Uvedené zákonné ustanovenie okrem
iného zakazuje výkon práv (vrátane vlastníckych práv) a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov bez právneho dôvodu v rozpore s dobrými mravmi. Dobré mravy sú nepísané pravidlá slušnosti,
ľudskosti, tolerancie, poctivosti a dôvery, z ktorých v prvom rade vychádza písané právo. Nie sú presne
definované a vychádzajú zo všeobecne akceptovaných mravných princípov prevažnej časti spoločnosti
a posudzujú sa konkrétne v každom individuálnom prípade. Vychádzajúc z uvedeného, ako aj z obsahu
spisu, odvolací súd totožne s prvostupňovým súdom opierajúc sa najmä o vyšetrovací spis ORPZ
Rimavská Sobota, Úrad justičnej a kriminálnej polície PZ č. ORP-371/OVK-RS-2007, uzavrel, že konanie
navrhovateľov dňa 21. 02. 2007, keď navrhovateľka l/ získala  späť do svojej dispozície registračnú
pokladňu použitím násilia, najmä zo strany navrhovateľa 2/, ktorý opakovane chytil okolo ramien
poškodenú F.  S. a bránil jej vo voľnom pohybe, v danom prípade je výkonom oprávnení vlastníka veci
v rozpore s dobrými mravmi. Tento záver nemôže ovplyvniť ani tvrdenie navrhovateľov, že do predajne
SILVER sa dostavili po dohode s poškodenou F. I., ktorá sa nezmienila, že veci nevráti. Vlastnícke právo
navrhovateľky l/ k veci (elektronickej registračnej pokladni), ktoré napokon v tom čase                (21.
02. 2007) bolo sporné, keďže o vlastníctve k elektronickej registračnej pokladni sa viedlo súdne konanie
na Okresnom súde v Lučenci pod sp. zn. 6C/25/2008, neoprávňovalo navrhovateľov zmocniť sa veci
násilím a násilie rozhodne nie je slušným pravidlom správania sa, naopak oprávňovalo navrhovateľov
domáhať sa ochrany svojho práva cestou súdu              (§ 3 O. s. p.).

Pokiaľ by aj navrhovatelia mienili svojimi tvrdeniami brániť svoje konanie poukazom na § 6 Občianskeho
zákonníka, k tomu odvolací súd uvádza, že celkom  výnimočná svojpomocná ochrana zakotvená
v tomto zákonnom ustanovení sa viaže na splnenie nasledovných podmienok: a) bezprostredne
hroziaci neoprávnený zásah, b) odvrátenie zásahu priamo ohrozeným účastníkov, c) primeraný spôsob
odvrátenia zásahu.  Ide o tzv. dovolenú obrannú svojpomoc, na základe ktorej je potrebné zachovať
doterajší faktický pokojný stav,            aj keď tento stav zostal neoprávnený, a nie vytvorenie
nového stavu, resp. jeho zmenu. Občiansky zákonník nepripúšťa útočnú svojpomoc, ktorá smeruje k
opätovnému nadobudnutiu svojho práva potom, čo už trval určitý pokojný stav v tomto práve, aj keby išlo
o neoprávnený stav. V takomto prípade už svojpomoc použiť nemožno, aj keby išlo o zásah               do
protiprávneho (pokojného) stavu. Zhrnúc uvedené vychádzajúc z obsahu spisu                              a s
prihliadnutím na vyššie uvádzané tvrdenie odvolateľov, že do predajne SILVER sa dostavili po dohode
s poškodenou F. S., ktorá sa nezmienila, že veci nevráti (pokojný stav), preto toho istého dňa sa
navrhovatelia zmocnili veci násilím (najmä č.l. 4 súdneho spisu), odvolací súd má za to, že takéto konanie
navrhovateľov nepredstavovalo výnimočne dovolenú obrannú svojpomoc. Pokiaľ navrhovatelia mali za
to, že  právo navrhovateľky l/ ako vlastníka je porušované, mali sa domáhať ochrany na súde, prípadne
inom kompetentnom orgáne.

O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s ust. § 142 ods.
1 O. s. p. V odvolacom konaní úspešnému odporcovi odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal, pretože ich náhradu nepožaduje.



Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho
pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}