{"guid": "70724f7a-b688-4c52-ab13-018600336eed:7013b560-e3a2-45d2-a1ff-5451985b9d69", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2015:6613206187.2", "spisova_znacka": "14Co/293/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Co/293/2015 z 23. 8. 2015", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 23. augusta 2015, sp. zn. 14Co/293/2015, ECLI:SK:KSBB:2015:6613206187.2", "identifikacne_cislo": "6613206187", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Zdenka Reisenauerová", "sudca_id": 1011, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-zdenka-reisenauerova-1011", "datum_vydania": "2015-08-23", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/71/#paragraf-10.odsek-1", "nazov": "§ 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/71/#paragraf-10.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/71-1992/paragraf-10"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/71#paragraf-10"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/7013b560-e3a2-45d2-a1ff-5451985b9d69", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2015:6613206187.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2015:6613206187.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2015:6613206187.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/293/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6613206187
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6613206187.2

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v právnej veci navrhovateľa Lawyer Partners a.s., IČO: 35944471, so
sídlom v Bratislave, Prievozská č. 37, zastúpeného splnomocneným zástupcom Advokátska kancelária
Chabadová, s.r.o., IČO: 36866733, so sídlom v Bratislave, Pri starej prachárni č. 13, v mene ktorého pred
súdom koná Mgr. Ľubica Pavelková Chabadová, advokátka a konateľka, proti odporcovi V.. N. K., bytom
XXX XX W., T. XX, o zaplatenie 5,31 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu
Okresného súdu Lučenec č.k. 6Ro/136/2013-26 zo dňa 17.02.2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu   p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania voči navrhovateľovi   n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd zastavil konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku za návrh
na začatie konania podľa ustanovenia § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a
poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb. o
súdnych poplatkoch“) po zistení, že navrhovateľ vyrubený súdny poplatok v určenej lehote desiatich dní
od doručenia výzvy nezaplatil, napriek poučeniu o následkoch nezaplatenia súdneho poplatku v podobe
zastavenia konania. Súd v odôvodnení uznesenia konštatoval, že nebolo preukázané, že ide o zhodné
podanie urobené navrhovateľom v roku 2006.

Proti uvedenému uzneseniu podal navrhovateľ včas odvolanie, v ktorom navrhol, aby odvolací súd
uznesenie okresného súdu zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 1 písm. f/
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“). V odvolaní uviedol, že postupom okresného súdu
mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Návrhom na začatie konania zo dňa 31.03.2006 sa
navrhovateľ voči odporcovi domáhal zaplatenia istiny s príslušenstvom. Podanie v tejto veci urobil
navrhovateľ elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom. Okresný
súd odmietol takto urobené podanie prijať a DVD nosiče s podaniami vrátil navrhovateľovi späť. O
prípustnosti tohto konania rozhodoval Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý v náleze sp. zn. II. ÚS
133/2007 sťažnosť ako podanú oneskorene odmietol. Navrhovateľ poukázal na nálezy ÚS SR, ktoré
neboli odmietnuté pre oneskorené podanie sťažnosti, v ktorých ÚS SR vyslovil záver, že okresný súd
porušil základné právo navrhovateľa na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd neprijatím jeho podania urobeného elektronickou formou a podpísaného
zaručeným elektronickým podpisom; okresnému súdu prikázal konať vo veci podania navrhovateľa zo
dňa 24.07.2006 urobeného elektronickou formou a podpísaného zaručeným elektronickým podpisom
podľa príslušných ustanovení O.s.p. s tým, že bude povinnosťou okresného súdu opätovne sa zaoberať
podaním navrhovateľa ako návrhom na začatie konania, ktorý bol urobený zákonom ustanovenou
formou a postupovať vo vzťahu k nemu podľa príslušných ustanovení O.s.p., pričom právne účinky
tohto podania zostanú zachované s účinnosťou ku dňu jeho podania. Na tomto zásadnom závere



nemôže nič zmeniť prípadná okolnosť, že z technických príčin nebude môcť okresný súd podanie
navrhovateľa zaevidovať spätne ku dňu jeho doručenia, i tak bude povinnosťou okresného súdu
vychádzať z toho, že podanie bolo doručené s účinkami pôvodného doručenia. Navrhovateľ ďalej v
odvolaní uviedol, že okresnému súdu opätovne doručil podania, o ktorých Ústavný súd Slovenskej
republiky rozhodol vyššie citovaným nálezom. Navrhovateľ mal a má za to, že účinky podania zostali
zachované s účinnosťou ku dňu jeho podania. Je preto potrebné vychádzať zo záveru, že návrh na
začatie konania v tejto konkrétnej veci, voči ktorej smeruje toto odvolanie a v ktorej okresný súd zastavil
konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku, na   ktorého zaplatenie vyzval až v roku  2013, bol podaný
dňa  31.03.2006. O tejto skutočnosti je okresný súd dostatočne informovaný, nakoľko predmetný nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky smeruje priamo voči tomuto súdu a ukladá mu priamo povinnosť.
Navrhovateľ preto považuje za neprípustné, aby sa od neho požadovalo preukazovanie tejto skutočnosti,
t.j. existencie nálezu Ústavného súdu pre ľudské práva, keď tento nález bol doručený okresnému súdu
priamo ústavným súdom. V zmysle § 8 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch poplatok za
podanie návrhu je splatný vznikom poplatkovej povinnosti, ktorá podľa § 5 ods. 1 písm. a/ zákona
č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch vzniká podaním návrhu; podľa § 13 zákona č. 71/1992 Zb. o
súdnych poplatkoch poplatok alebo doplatok poplatku nemožno vyrubiť po uplynutí troch rokov od
konca kalendárneho roka, v ktorom sa stal splatným. Vzhľadom k uvedeným skutkovým okolnostiam,
citovaným zákonným ustanoveniam a ustálenej judikatúre (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 4Cdo/70/1993 zo dňa 30.06.1993) má za to, že okresný súd odňal navrhovateľovi
možnosť konať pred súdom, nakoľko v čase, kedy ho vyzýval na zaplatenie súdneho poplatku, ho nebolo
podľa § 13 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch možné vyrubiť. Nebol zákonný dôvod  na  takýto
postup  a  následne    nebol   zákonný   dôvod  ani   na   zastavenie  konania.  Súdny  poplatok  sa  stal
splatný   dňa  31.03.2006, preto okresnému súdu uplynula lehota na jeho vyrubenie dňa 31.12.2009
(t.j. tri roky od konca kalendárneho roka, v ktorom sa stal splatným). Z uvedených dôvodov navrhol, aby
odvolací súd uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p. a
bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p.  uznesenie okresného súdu
podľa ustanovenia § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Z  predloženého spisu okresného súdu  vyplýva,  že návrhom na začatie konania zo dňa 23.03.2006
sa navrhovateľ voči odporcovi domáhal zaplatenia sumy 5,31 eur ( 160,- Sk) a náhrady trov konania
z titulu nezaplatených koncesionárskych poplatkov; podľa podacej pečiatky okresného súdu bol návrh
doručený na súd dňa  11.04.2013. Okresný súd vyzval navrhovateľa dňa 03.06.2013, aby v lehote do 10
dní od doručenia výzvy zaplatil súdny poplatok za podanie návrhu podľa položky č. 1 písm. a/ sadzobníka
súdnych poplatkov s poučením, že ak nebude poplatok v určenej lehote zaplatený, okresný súd konanie
zastaví podľa § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch.  Následne Okresný súd Lučenec
uznesením č.l. 6Ro/136/2013-7 zo dňa 10.07.2013  konanie zastavil pre nezaplatenie súdneho poplatku
za podanie návrhu na súd.

Voči tomuto uzneseniu podal navrhovateľ odvolanie a vzhľadom na odvolaciu námietku navrhovateľa,
že okresný súd mu zastavením konania odňal možnosť konať pred súdom, pretože mu nezákonne
vyrubil súdny poplatok za podanie návrhu na súd napriek tomu, že lehota na vyrubenie súdneho poplatku
už uplynula, bolo potrebné sa v odvolacom konaní prednostne zaoberať okamihom začatia konania v
prejednávanej veci a teda vznikom poplatkovej povinnosti navrhovateľa za podanie návrhu. Navrhovateľ
tvrdil, že návrh na začatie konania doručený okresnému súdu dňa 11.04.2013 je návrhom na začatie
konania, ktorý pôvodne doručil okresnému súdu v roku 2006 ako elektronické podanie na DVD nosiči
podpísané zaručeným elektronickým podpisom a ktorý okresný súd nezákonne odmietol prijať, čím
podľa vyššie rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. II. ÚS 151/2008, II. ÚS 148/2008)
došlo k porušeniu základného práva navrhovateľa na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd.

Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 14Co/633/2013-15 zo dňa 01.07.2014 zrušil uznesenie
okresného súdu Lučenec č.k. 6Ro/136/2013-7 zo dňa 10.07.2013 a vec mu vrátil na ďalšie konanie so
záväzným usmernením. Podľa názoru krajského súdu na naplnenie podmienky pre postup okresného
súdu v zmysle citovaných nálezov ÚS SR, aby tento o podaní navrhovateľa konal podľa príslušných



ustanovení O.s.p. a pripísal mu účinky návrhu na začatie konania ako keby bolo podané v roku 2006,
je nevyhnutné bez akýchkoľvek pochybností v každej jednej konkrétnej veci navrhovateľa preukázať,
prípadne vyvrátiť tvrdenie navrhovateľa, že konkrétny návrh na začatie konania doručený okresnému
súdu v roku 2013 je, či nie je  totožný s konkrétnym návrhom doručeným okresnému súdu v roku
2006. Odvolací súd  v zrušujúcom uznesení uviedol, že postup súdu, z ktorého by bol zrejmý uvedený
výsledok, z obsahu konkrétneho spisu, ani z odôvodnenia napadnutého uznesenia nevyplýva. Z obsahu
spisu nevyplýva, či okresný súd pred vyrubením súdneho poplatku za návrh, prípadne najneskôr
pred zastavením konania pre nesplnenie si poplatkovej povinnosti navrhovateľom, vykonal lustráciu za
účelom stotožnenia a identifikovania konkrétneho návrhu navrhovateľa, datovaného dňa 31.03.2006 s
konkrétnym návrhom doručeným Okresného súdu Lučenec dňa 11.04.2013. Za daného stavu potom je
rozhodnutie prvostupňového súdu, ktorým konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku z návrhu zastavil
postupom podľa ustanovenia § 10 ods. 1 Zákon o súdnych poplatkoch, predčasný. Súd v tom štádiu
konania žiadnym spôsobom hodnoverne nepreukázal premisu, z ktorej zjavne vychádzal, a to, že v danej
konkrétnej veci ide o úplne nový návrh na začatie konania podaný na súd dňa 11.04.2013. Z odôvodnenia
uznesenia súdu vôbec nevyplývalo, že by súd venoval akúkoľvek pozornosť tvrdeným skutočnostiam
o totožnosti tohto konkrétneho návrhu doručeného súdu dňa 11.04.2013, avšak s datovaním návrhu
dňa 23.03.2006. Pokiaľ aj súd vykonal lustráciu v tomto smere, jeho postup a závery musia byť okrem
obsiahnutia v spise nevyhnutne, v záujme presvedčivosti súdneho rozhodnutia a jeho preskúmateľnosti
z hľadiska skutkových a právnych tvrdení navrhovateľa, obsiahnuté aj v odôvodnení uznesenia.

V zmysle uvedených záverov obsiahnutých v zrušujúcom uznesení nadriadeného súdu potom po vrátení
spisu do štádia prvostupňového konania okresný súd vyzval dňa 25.11.2014 navrhovateľa, aby súdu
hodnoverne preukázal, že návrh na začatie konania  doručený súdu dňa 11.04.2013 je totožný s návrhom
doručeným súdu v roku 2006. Na výzvu súdu reagovala právna zástupkyňa navrhovateľa prípisom
doručeným Okresnému súdu Lučenec dňa 12.12.2014, v ktorom uviedla, že doručila Okresnému súdu
Lučenec „všetky listinné dôkazy, ktoré bez akýchkoľvek pochybností preukazujú tvrdenie navrhovateľa
o tom, že ide o totožné podania z roku 2006 a tieto sú zaevidované na Okresnom súde Lučenec v spise
súdnej správy č. Spr. 206/2010“ (č.l. 23 spisu).  Následne je v súdnom spise na č.l. 24  obsiahnutý úradný
záznam zo dňa 17.12.2014 o vykonanej lustrácii, z obsahu ktorého je zrejmé, že vykonaným šetrením v
správnom denníku Okresného súdu Lučenec pod Spr. 206/2010 (v úradnom zázname omylom uvedené
nesprávne č. Spr. 2006/2010) bolo zistené, že na základe žiadosti navrhovateľa zo dňa 09.02.2010
bolo v uvedenom denníku Spr. zaevidované odvolanie plnej moci zo dňa 09.02.2010 a všeobecné
plnomocenstvo udelené navrhovateľom Advokátskej kancelárii  Chabadová, s.r.o. so sídlom v Bratislave.
Z obsahu úradného záznamu ďalej vyplýva, že vykonané šetrenie v správnom denníku, ako aj iné
zisťovanie súdu nepreukázalo, že v uvedenom prípade ide o totožné podanie urobené navrhovateľom
v roku 2006 a preto súd opätovne postupoval podľa ustanovenia § 5 ods. 1 písm. a/ Zákona o súdnych
poplatkoch a  vyzval navrhovateľa dňa 17.12.2014 na zaplatenie súdneho poplatku v lehote do 10
dní od doručenia výzvy s poučením, že ak nebude poplatok v určenej lehote zaplatený, okresný súd
konanie zastaví podľa § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch.  Následne Okresný
súd Lučenec uznesením č.l. 6Ro/136/2013-26 zo dňa 17.02.2015  konanie zastavil pre nezaplatenie
súdneho poplatku za podaný návrh na začatie konania.

Podľa § 82 ods. 1 O.s.p., konanie je začaté dňom, keď došiel súdu návrh na jeho začatie alebo keď bolo
vydané uznesenie, podľa ktorého sa konanie začína bez návrhu.

Podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, poplatková povinnosť
vzniká podaním návrhu, odvolania a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je
poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ.

Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, poplatníkom je navrhovateľ
poplatkového úkonu, ak je podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu.

Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, poplatok za podanie návrhu alebo žiadosti,
poplatok za uplatnenie námietky zaujatosti v konkurznom konaní alebo reštrukturalizačnom konaní podľa
osobitného predpisu a poplatok za konanie o dedičstve je splatný vznikom poplatkovej povinnosti.



Podľa § 10 ods. 1 prvá a druhá veta zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, ak nebol
zaplatený poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania alebo dovolania, prvostupňový súd vyzve
poplatníka, aby poplatok zaplatil v lehote, ktorú určí spravidla v lehote desiatich dní od doručenia výzvy;
ak aj napriek výzve poplatok nebol zaplatený v lehote, súd konanie zastaví. O následkoch nezaplatenia
poplatku musí byť poplatník vo výzve poučený.

Navrhovateľ tvrdil,  že návrh na začatie konania doručený okresnému súdu dňa 20.03.2013 je návrhom
na začatie konania, ktorý pôvodne doručil okresnému súdu v roku 2006 ako elektronické podanie na
DVD nosiči podpísané zaručeným elektronickým podpisom a ktorý okresný súd nezákonne odmietol
prijať, čím podľa vyššie citovaného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky došlo k porušeniu
základného práva navrhovateľa na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
a práva na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd. Toto svoje tvrdenie ohľadne totožnosti návrhov na začatie konania však navrhovateľ
žiadnym spôsobom nepreukázal.

Z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. I.ÚS/291/2008 vyplýva, že okresný súd porušil
základné právo navrhovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd neprijatím jeho podania urobeného elektronickou formou a podpísaného zaručeným
elektronickým podpisom (ako vyplýva z odôvodnenia nálezu zo skutkového hľadiska okresný súd neprijal
podanie navrhovateľa tým, že doručený DVD nosič s návrhmi vrátil navrhovateľovi späť); ústavný súd
okresnému súdu prikázal konať vo veci uvedeného podania podľa príslušných ustanovení O.s.p., pričom
v odôvodnení nálezu zdôraznil, že právne účinky tohto podania zostanú zachované s účinnosťou ku
dňu jeho podania a na tomto zásadnom závere nemôže nič zmeniť prípadná okolnosť, že z technických
príčin okresný súd nebude môcť podanie navrhovateľa zaevidovať spätne ku dňu jeho doručenia; i tak
bude povinnosťou okresného súdu vychádzať z toho, že podanie bolo doručené s účinkami pôvodného
doručenia.

Podľa názoru krajského súdu na splnenie príkazu ústavného súdu okresnému súdu, aby tento o podaní
navrhovateľa konal podľa príslušných ustanovení O.s.p. a pripísal mu účinky návrhu na začatie konania
ako keby bolo podané v roku 2006, je nevyhnutné bez akýchkoľvek pochybností v každej jednej
konkrétnej veci navrhovateľa preukázať, prípadne vyvrátiť tvrdenie navrhovateľa, že konkrétny návrh
na začatie konania doručený okresnému súdu v roku 2013 je, či nie je  totožný s konkrétnym návrhom
doručeným okresnému súdu v roku 2006. Z obsahu spisu vyplýva, že Okresný súd Lučenec vykonal
lustráciu  za účelom stotožnenia a identifikovania konkrétneho návrhu navrhovateľa, datovaného dňa
23.03.2006 s konkrétnym návrhom doručeným Okresného súdu Lučenec dňa 11.04.2013. Obsahom
spisovému materiálu je úradný záznam vyhotovený Okresným súdom Lučenec dňa 17.12.2014 (č.l. 24
spisu), ktorého obsah a skutočnosti z neho vyplývajúce už konštatoval odvolací súd.

Podanie návrhu na začatie konania na súd má významné procesnoprávne a hmotnoprávne účinky.
Navrhovateľ žiadnym spôsobom hodnoverne nepreukázal svoje tvrdenie o totožnosti predmetného
návrhu na začatie konania s pôvodným návrhom na začatie konania doručeným okresnému súdu
v roku 2006. Súd súčasne vykonal lustráciu, výsledkom ktorej je záver, že v danej konkrétnej veci
ide o úplne nový návrh na začatie konania. Preto podľa názoru odvolacieho súdu nemožno postup
okresného súdu, ktorý v dôsledku nepreukázania podmienok a dôvodnosti výnimočného postupu vo
vzťahu k zachovaniu účinkov pôvodného elektronického podania (podľa záverov citovaného nálezu
ústavného súdu) doručené návrhy navrhovateľa zapísal ako nové návrhy na začatie konania, považovať
za svojvoľný a nezákonný.

Okresný súd vzhľadom na vykonanú lustráciu a uvedené konkrétne skutočnosti potom správne opätovne
vyzval navrhovateľa na zaplatenie súdneho poplatku za podanie návrhu na začatie konania po tom, čo
sa nepreukázali tvrdenia navrhovateľa na výzvu súdu, aby hodnoverne preukázal a verifikoval totožnosť
oboch podaní z roku 2006  a 2013, súdny poplatok stanovil v správnej výške a poučil navrhovateľa
aj o možnosti zastavenia konania ako zákonného následku nezaplatenia súdneho poplatku. Lehota na
vyrubenie súdneho poplatku navrhovateľovi za návrh podaný na súd v roku 2013 doposiaľ neuplynula.
V dôsledku nezaplatenia súdneho poplatku navrhovateľom v stanovenej lehote okresný súd dôvodne
konanie o návrhu navrhovateľa zastavil.



Odvolanie navrhovateľa preto nebolo dôvodné a krajský súd napadnuté uznesenie okresného súdu
podľa ustanovenia § 219 ods. 1 a 2 O.s.p.  ako vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1
O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na
účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Odporca bol
v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný, návrh na rozhodnutie o trovách konania však nepodal
a ani mu žiadne trovy odvolacieho konania nevyplývajú zo spisu, preto mu odvolací súd náhradu trov
odvolacieho konania voči navrhovateľovi nepriznal.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6Ro/136/2013", "guid": "919c3948-a46c-480d-948c-571f9101ff08:e0c76e24-0306-4d99-93d8-84325be2ab35", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "f2cafa33-99a5-4953-8b9f-ba7cee08dfe3:2278ef2f-8763-45d9-aabc-054be203c829", "ecli": null, "spisova_znacka": "14Co/633/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 14Co/633/2013 z 10. 2. 2014", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2014-02-10", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/f2cafa33-99a5-4953-8b9f-ba7cee08dfe3:2278ef2f-8763-45d9-aabc-054be203c829"}, {"guid": "315b7807-4215-442f-9593-c4fb8e9f94b2:5333908f-14f9-453d-af6d-76684b8ebf1f", "ecli": null, "spisova_znacka": "6Ro/136/2013", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 6Ro/136/2013 z 11. 4. 2014", "sud": "Okresný súd Rimavská Sobota", "datum_vydania": "2014-04-11", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/315b7807-4215-442f-9593-c4fb8e9f94b2:5333908f-14f9-453d-af6d-76684b8ebf1f"}], "citovane_v": []}