Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 3CoE/217/2015 z 17. 11. 2015 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 17. novembra 2015, sp. zn. 3CoE/217/2015, ECLI:SK:KSBB:2015:6615206535.2 Krajský súd Banská Bystrica | 3CoE/217/2015 | ECLI:SK:KSBB:2015:6615206535.2 | 2015-11-17 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 44 ods. 2 EP, § 52 OZ, § 54 OZ, § 164 OSP, § 167 ods. 2 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/1eb84566-79a8-405f-8575-e4ce222f5077 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2015:6615206535.2 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3CoE/217/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6615206535
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alojz Palaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6615206535.2

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS, s.r.o., so sídlom Vajnorská
100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 45 869 464, právne zast. JUDr. Veronikou Kubrikovou, PhD., advokátkou,
so sídlom AK Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, korešpondenčná adresa Vajnorská 100/A, 831 04
Bratislava, IČO: 42 174 716, proti povinnému: G. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. T. XXXX/XX, XXX XX
V. 4, E. Y., vedenej pod sp. zn. EX 1180/2015 súdnym exekútorom JUDr. Ing. Jánom Gasperom, PhD.,
Exekútorský úrad Rimavská Sobota, so sídlom Kálmana Mikszatha 268, 979 01 Rimavská Sobota, o
vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 1.907,48 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného
proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec č.k. 7Er/365/2015-9 zo dňa 08.05.2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd podľa ust. § 44 ods. 2/ zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok) zamietol žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že exekučné
konanie je vedené na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok STÁLEHO
ROZHODCOVSKÉHO SÚDU zriadeného pri ROZHDODCOVSKEJ, ARBITRÁŽNEJ A MEDIAČNEJ,
a.s., so sídlom v Bratislave, sp. zn. IE-C/0112/0057 zo dňa 15.08.2013. Súd prvého stupňa vychádzal
zo záveru, že Zmluva o úvere uzavretá medzi právnym predchodcom oprávneného ako veriteľom a
povinným ako dlžníkom, na základe ktorej oprávnený uplatnil na rozhodcovskom súde svoj nárok je
spotrebiteľskou zmluvou, preto na daný právny vzťah aplikoval ustanovenia § 52 a nasl. zákona č.
40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len Občiansky zákonník) upravujúce spotrebiteľské zmluvy.
Okresný súd poukázal aj na Smernicu Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách a na judikatúru Európskeho súdneho dvora. Konštatoval, že príslušnosť
rozhodcovského súdu na rozhodovanie v predmetnej veci je založená na ust. č. 3 bod 6 zmluvných
podmienok, ktorý ohľadne riešenia sporov zo zmluvy uvádza, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto
zmluvy, vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad, budú rozhodované rozhodcovským súdom v
zmysle všeobecných zmluvných podmienok (znenie všeobecných podmienok, ktoré oprávnený pripojil
uvádza túto rozhodcovskú doložku v článku 11 bod 11.2). Ďalej uviedol, že rozhodcovská doložka je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Rozhodcovská doložka je neoddeliteľnou súčasťou všeobecných
zmluvných podmienok. Jej obsah povinný ani nemohol ovplyvniť, dopĺňali sa len údaje o zmluve a
o povinnom ako číslo zmluvy, meno, bydlisko, a dátum narodenia. Veriteľ mohol na základe tejto
rozhodcovskej zmluvy vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému súdu, ktorý sám určil a vylúčiť
tak súd, ktorý by bol inak príslušný. Spotrebiteľ týmto stratil právo brániť sa voči nárokom veriteľa na
všeobecnom súde v mieste svojho bydliska. Vychádzajúc z komplexnej úpravy rozhodcovskej zmluvy je
potom túto potrebné považovať v celosti za neprijateľnú, spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Keďže právomoc rozhodcovského súdu na
rozhodnutie v predmetnej veci je založená na absolútne neplatnom právnom úkone, exekučný súd po



preskúmaní exekučného titulu dospel k názoru, že je vydaný v rozpore so zákonom, a preto žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený prostredníctvom splnomocneného zástupcu v zákonnej lehote
odvolanie. Veľmi obšírne, vo viacerých smeroch a v širokých teoretických súvislostiach prezentoval
svoje výhrady voči uzneseniu okresného súdu. Namietal, že okresný súd prekročil zákonné limity pre
skúmanie žiadosti o udelenie poverenia, a to skúmaním iných listín ako pripúšťa výslovné znenie ust. §
44 ods. 2/ Exekučného poriadku. V zmysle uvedeného ustanovenia je súd oprávnený skúmať výlučne
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul,
nemá teda žiadne oprávnenie skúmať a hodnotiť iné listiny, napr. zmluvu o úvere, ktorá obsahuje
rozhodcovskú doložku. Ďalej uviedol, že ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, súd príslušný
na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu nie je vecne príslušný vo veci konať či už ako súd vyššej
inštancie, kasačný súd alebo súd konajúci o opravnom prostriedku, ale práve a len ako tzv. exekučný
súd. Zatiaľ čo rozhodcovia pri postupe v zmysle § 37 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní
(ďalej len ZoRK) môžu preskúmať rozhodcovský rozsudok v plnom rozsahu, súd v konaní o neplatnosť
rozhodcovského rozsudku tento preskúmava z dôvodov podľa § 40 ZoRK. Doručený rozhodcovský
rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37 ZoRK, má pre účastníkov rozhodcovského konania
rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu podľa ustanovení § 159 ods. 2/ O. s. p. Súd nemôže vec
prejednávať znova, nanovo skúmať skutkový stav, vykonávať dôkazy a tie následne právne hodnotiť-
navyše bez účasti oprávneného. O platnosti rozhodcovskej doložky rozhoduje rozhodcovský súd, a preto
prekážka rozsúdenej veci bráni tomu, aby bola opätovne posúdená. Je tu teda prekážka „res iudicata“.
Uvedeným konaním súdu dochádza k porušeniu čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. Ďalej uviedol, že oprávnený
postupoval v súlade § 93b ods. 1/ zákona o bankách, ktorý mu ukladá povinnosť ponúknuť klientovi návrh
rozhodcovskej doložky s tým, že klientovi je daná možnosť neprijať túto zákonom stanovenú ponuku
a to, že ju neodmietol, je prejavom jeho osobnej a zmluvnej slobody. Podľa oprávneného tiež došlo k
porušeniu zákazu retroaktivity, keď súd na vec aplikoval ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v
znení pred účinnosťou tohto znenia. V rozhodnutí absentujú akékoľvek dôkazy pre právne závery, ktoré
sú v ňom uvedené. Zároveň sa exekučný súd nijako nevysporiadal s odlišným právnym názorom, ktorý
majú iné súdy toho istého stupňa, dokonca samotný exekučný súd. Poukázal na to, že v rozhodcovskom
konaní pred Stálym rozhodcovským súdom rozhoduje vždy trojčlenný sená, pričom jedného člena
senátu si priamo vyberá každá strana sporu a takto sa podieľa i na výbere predsedajúceho člena
senátu. Rozhodcami sú pritom výhradne odborne spôsobilé a bezúhonné fyzické osoby s právnickým
vzdelaním pochádzajúce z geograficky rôznych oblastí SR, čo zabezpečuje prinajmenšom rovnakú
úroveň ochrany práv sporových strán, dlžník ako spotrebiteľa nevynímajúc. V tomto smere poukázal na
nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 499/2012. Namietal, že súd konštruoval nový skutkový stav bez
účasti oprávneného a odňal mu možnosť vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a skutkovému stavu. Ak
exekučný súd pri rozhodovaní o vydaní poverenia podľa § 44 ods. 2/ Exekučného poriadku vykonáva
iné dôkazy než tie, ktoré sú výslovne uvedené v tomto ustanovení, ako aj v prípadoch, keď na ťarchu
oprávneného reviduje skutkový stav, na ktorom je založený exekučný titul, je povinný dať oprávnenému
možnosť sa k takto vykonaným dôkazom a takto novo vytvorenej situácii vyjadriť. Ďalej namietal, že súd
v danej veci aplikoval smernicu Rady č. 93/13/EHS a judikatúru Európskeho súdneho dvora. Smernica je
záväzná pre každý členský štát, ktorému je určená, a to vzhľadom na výsledok, ktorý sa má dosiahnuť,
pričom sa voľba foriem a metód ponecháva vnútroštátnym orgánom. Rozhodnutie je záväzné v celom
rozsahu. Rozhodnutie, ktoré označuje tých, ktorým je určené, je záväzné len pre nich. Pokiaľ by aj
súd považoval rozhodcovskú doložku za neprijateľnú podmienku, nie je možné záver o neplatnosti
rozhodcovskej doložky oprieť o smernicu Rady č. 93/13/EHS, nakoľko ide o akt výlučne sekundárnej
povahy, ktorého priamy normatívny význam pre výklad národného zákona je výlučne indikatívny, a
v žiadnom prípade nie interpretačný. Taktiež pri úvahe o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky nie
je možné brať do úvahy judikatúru ESD, nakoľko judikatúra ESD vzťahujúca sa na rozhodcovské
doložky všeobecne alebo rozhodcovské doložky v spotrebiteľských zmluvách nie je voči jednotlivcom-
a teda ani voči účastníkom tohto konania bezprostredne záväzná. Podľa oprávneného dochádza k
porušeniu právnej istoty a legitímnych očakávaní, keď exekučné súdy v skutkovo a právne obdobných
veciach poverenie vydajú aj zamietajú. Naviac exekučný súd povinného na základe jeho postavenie
neprimerane zvýhodňuje. Exekučný súd svojim postupom znemožnil uplatniť právo priznané exekučným
titulom, ktorého účinky sa v zásade zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku. Poukázal tiež na to,
že Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s., zriaďovateľ súdu, ktorý vydal exekučný titul, je členom
záujmového združenia Rozhodcovská a mediačná, a.s., zapísaného v zozname stálych rozhodcovských



súdov, ktorý vedie Ministerstvo spravodlivosti SR a je držiteľom povolenia rozhodovať spotrebiteľské
spory s číslom SRS 001 v súlade s § 73 ods. 5/ zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto oprávnený navrhol, aby krajský súd napadnuté uznesenie
zmenil tak, že vyhovie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, alebo
alternatívne aby napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

K odvolaniu oprávneného sa vyjadril povinný. Uviedol, že dlh spláca, preto voči nemu nemala byť vedená
exekúcia. Vymáhanú sumu povinný nemá a nemá ani šancu ju mať, pretože má minimálny plat, nič
nevlastní a býva v prenájme. Exekúcia je pre neho likvidačná.

Vo veci rozhodol vyšší súdny úradník Okresného súdu Lučenec. Zákonný sudca predložil vec na
rozhodnutie krajskému súdu podľa § 374 ods. 4/ O.s.p. s vyjadrením, že podanému odvolaniu nemieni
vyhovieť.

Krajský súd, ako súd odvolací v dôsledku podaného odvolania preskúmal vec v medziach daných ust.
§ 212 ods. 1/ O. s. p. a postupom podľa § 214 ods. 2/ O. s. p. bez nariadenia pojednávania napadnuté
uznesenie v zmysle § 221 ods. 1 písm. h, ods. 2/ O. s. p. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie.

Zo spisového materiálu je zrejmé, že oprávnený sa domáha vykonania exekúcie na základe exekučného
titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok STÁLEHO ROZHODCOVSKÉHO SÚDU zriadeného pri
ROZHDODCOVSKEJ, ARBITRÁŽNEJ A MEDIAČNEJ, a. s., so sídlom v Bratislave, sp. zn. IE-
C/0112/0057 zo dňa 15.08.2013. Oprávnený uplatnil svoj nárok na rozhodcovskom súde na základe
zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej dňa 20.04.2009 medzi právnym predchodcom oprávneného
ako veriteľom a povinným ako dlžníkom.

Rozhodcovský súd v odôvodnení predloženého exekučného titulu cituje znenie rozhodcovskej doložky,
ktorá má byť uvedená v bode 10.2. Všeobecných obchodných podmienok.

V čl. 3 bode 7 Zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane
sporov o jej vznik, platnosť a výklad, budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou
vo Všeobecných obchodných podmienkach.

V článku 11 bode 11.2 Obchodných podmienok pre úver dostupnápôžička, dostupnápôžička- šikovná
rezerva, ktoré sú nedeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy je obsiahnutá dohoda zmluvných strán, podľa
ktorej akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere budú riešené dohodou. V prípade nedosiahnutia
dohody sa uplatní na riešenie sporov rozhodcovská doložka uvedená vo Všeobecných obchodných
podmienkach, na základe ktorej dochádza k mimosúdnemu riešeniu týchto sporov.

V zmysle citovaného § 44 ods. 2/ Exekučného poriadku súd preskúmava exekučný titul aj ex offo. Pokiaľ
je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, prirodzenou súčasťou preskúmavania tohto exekučného
titulu je zisťovanie toho, či medzi zmluvnými stranami bola platne uzavretá rozhodcovská zmluva, a
to či už formou osobitnej zmluvy alebo formou rozhodcovskej doložky v zmluve podľa § 3 a § 4 zák.
č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Povinnosť skúmať platnosť rozhodcovskej doložky pre
exekučný súd vyplýva priamo zo zákona, nie je potrebné ju osobitne odôvodňovať. Ak sa okresný
súd zaoberal otázkou, či v tomto konaní bola daná právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať
a rozhodnúť, zo strany okresného súdu sa nejednalo o posudzovanie vecnej správnosti rozsudku
rozhodcovského súdu a jeho postup nesmeroval k zrušeniu tohto rozhodnutia.

Exekučný súd napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie s poukazom na to, že rozhodcovská doložka v zmluve o úvere je neprijateľnou
podmienkou. Uvedené závery však odvolací súd považuje za predčasné. Z dôkazov predložených
oprávneným, predovšetkým z predloženej zmluvy o úvere a obchodných podmienok pre úver
dostupnápôžička, dostupnápôžička- šikovná rezerva, ako jej neoddeliteľnej súčasti totiž nevyplýva
platné uzavretie rozhodcovskej doložky medzi účastníkmi, ktoré by založilo právomoc rozhodcovského
súdu na rozhodnutie sporu medzi nimi, nakoľko tieto len odkazujú na rozhodcovskú doložku uvedenú
vo Všeobecných obchodných podmienkach, ktoré neboli súdu prvého stupňa predložené a súd



prvého stupňa si ich od oprávneného nevyžiadal. Prvostupňový súd teda nemohol konštatovať, že
medzi účastníkmi nebola platne dohodnutá rozhodcovská doložka. V tomto smere odvolací súd dáva
súdu prvého stupňa do pozornosti skutočnosť, že obchodné podmienky pre úver nie sú totožné so
Všeobecnými obchodnými podmienkami, a nie je možné ich zamieňať.

Nakoľko súd prvého stupňa v čase vydania napadnutého rozhodnutia nemal v spise založený dôkaz
o uzatvorení rozhodcovskej zmluvy, ktorá by zakladala právomoc rozhodcovského súdu rozhodovať
spor medzi účastníkmi, odvolací súd považoval vyššie uvedené závery okresného súdu za predčasné,
keďže skutkový stav veci nemohol súd pre absenciu samotnej rozhodcovskej zmluvy kvalifikovane
zistiť. Napadnuté uznesenie preto podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušil a podľa ods. 2 citovaného
ustanovenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní súd prvého stupňa od oprávneného vyžiada Všeobecné obchodné podmienky,
obsahom ktorých má byť rozhodcovská doložka, na základe ktorej si odvodil rozhodcovský súd svoju
právomoc rozhodnúť spor medzi oprávneným a povinným vyplývajúci zo zmluvy o úvere zo dňa
20.04.2009. Až následne môže súd prvého stupňa posúdiť, či bola rozhodcovská doložka platne
dohodnutá, a to z hľadiska jej formy a obsahu, ako aj z hľadiska, či nevykazuje znaky neprijateľnej
podmienky.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.