{"guid": "61a157a4-be99-4406-a81d-d215dcf0a8ba:febffe73-0012-47d5-9a58-c91f2a342e67", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2015:6705202913.1", "spisova_znacka": "1CoE/104/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 1CoE/104/2015 z 28. 6. 2015", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 28. júna 2015, sp. zn. 1CoE/104/2015, ECLI:SK:KSBB:2015:6705202913.1", "identifikacne_cislo": "6705202913", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Eva Hercegová", "sudca_id": 901, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-eva-hercegova-901", "datum_vydania": "2015-06-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-109.odsek-1.pismeno-b,c", "nazov": "§ 109 ods. 1 písm. b) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-109.odsek-1.pismeno-b,c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-109"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-109"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/febffe73-0012-47d5-9a58-c91f2a342e67", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2015:6705202913.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2015:6705202913.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2015:6705202913.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica\nSpisová značka: 1CoE/104/2015\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 6705202913\nDátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2015\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová\nECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6705202913.1\n\nUznesenie\nKrajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,\nPribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598 zastúpený Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave,\nGrösslingova 4, proti povinnému: O. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXX/XX, L. N., vedenej súdnym\nexekútorom JUDr. Rudolfom Krutým so sídlom exekútorského úradu Bratislava, Záhradnícka 60, o\nodvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen číslo konania 11Er/518/2005-38 zo dňa\n10.12.2014, takto\n\nr o z h o d o l :\n\nUznesenie    okresného     súdu    p o t v r d z u j e.\n\nNávrh oprávneného na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b) a c) O.s.p.     z a mi e t a.\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nNapadnutým uznesením okresný súd, konajúci ako súd exekučný, zastavil exekúciu. Exekučný súd\nrozhodol s poukázaním na § 57 ods. 1 písm. a) zákona č. 233/1995 o súdnych exekútoroch a exekučnej\nčinnosti (Exekučný poriadok) z dôvodu, že notárska zápisnica nemôže byť exekučným titulom pre\nexekúciu, nakoľko nezodpovedá požiadavkám ktoré sa na notársku zápisnicu, ako na titul pre exekúciu\nkladú. Taktiež exekučný súd mal za preukázané, že plnomocenstvo udelené povinným je v rozpore s\n§ 31 a nasl. Občianskeho zákonníka spolu s udelením súhlasu s vykonateľnosťou notárskej zápisnice\nsú neplatné, a teda napriek tomu, že exekúcia sa začala, daný exekučný titul, t.z. notársku zápisnicu\nnemožno považovať za spôsobilý exekučný titul.\n\nProti predmetnému rozhodnutiu exekučného súdu sa v zákonom stanovenej lehote odvolal oprávnený\na v odvolaní okrem iného uviedol, že sa nestotožňuje s rozhodnutím predmetného uznesenia z\nnasledovných dôvodov:\n- pre odňatie možnosti konať pred súdom, exekučný súd neumožnil účastníkom exekučného konania\n(osobitne nie oprávnenému) viesť kontradiktórne konanie,\n- pokiaľ exekučný súd založil svoje rozhodnutie na aplikácii smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993\no nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, musela byť táto aplikácia založená na správnej\ninterpretácii, ktorá neodporuje interpretácii uskutočnenej Súdnym dvorom Európskej únie,\n\n- pre odňatie možnosti konať pred súdom. Exekučný súd neumožnil účastníkom exekučného konania\n(osobitne nie oprávnenému) viesť kontradiktórne konanie,\n- súd nevytýčil vo veci ústne pojednávanie aj keď tak bol podľa zákona povinný učiniť,\n- všeobecný súd, ktorý koná v pozícii exekučného súdu, nie je legitímne schopný vykonávať\núkony smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom takéhoto\nrozhodovania je úplná nemožnosť vykonať právo pre veriteľa, teda vmanévrovanie veriteľa do situácie\nako by bol exekučný súd zrušený, k takémuto revíznemu postupu došlo v situácii, keď už exekučný súd\npreskúmal súlad exekučného titulu s výsledkom absolútnej nerozpornosti,\n\n- súladnosť exekučného titulu skúmal aj notár, ktorý napráva také situácie napríklad v prípade neúmerne\nvysokých úrokov v zmluvách o pôžičkách, neúmerne vysokých zmluvných pokút alebo neprimeraných\nplnení,\n- z  hľadiska  princípu právnej istoty, ktorý  musí dotvárať  stav ústavnosti  v právnom štáte, nemôže štátny\norgán - všeobecný súd - dotvárať svoje rozhodovacie oprávnenia  smerujúce k zamedzeniu  účinkom\nnotárskej zápisnice na právne postavenie  žalovaného (dlžníka) tam, kde neexistujú a to preto, že z vôle\nzákonodarcu existujú  na inom mieste  a v inom čase, a to tam, kde ich platné  právo zaraďuje,\n- ak sa všeobecný súd nestotožní s jeho interpretáciou ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, postupom\npodľa ust. § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. navrhol prerušil konanie a podal Ústavnému súdu SR návrh\nna konanie o súlade ust. § 44 ods. 2 veta prvá a druhá Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 veta prvá\nÚstavy SR, a to pre rozpor s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov\npráva v právny poriadok,\n- exekučný súd musí s notárskou zápisnicou ako exekučným titulom nakladať, ako s rozsudkom\nvšeobecného súdu v opačnom prípade by porušil zásadu rovnocennosti,\n- exekučný súd  konal pri revízii notárskej činnosti  mimo rámec  zverenej právomoci, čo ho vmanévrovalo\ndo situácie, v ktorej rozhodujúc o právnom  postavení  účastníkov notárskeho úkonu  úplne ignoroval\nvšetky procesné zásady  súdneho rozhodovania  v právnom štáte  spojené s exekučnou vecou,\n- exekučný súd  svojim postupom porušil princíp rovnosti zbraní, s negatívnym dopadom pre\noprávneného,\n- plnomocenstvo vôbec nebolo možné považovať za neprijateľnú podmienku, pretože nebolo zmluvným\nustanovením a preto nebolo možné naň aplikovať právnu úpravu neprijateľných zmluvných podmienok\nobsiahnutú v ust. § 53 OZ\n\nV odvolaní oprávnený navrhol, aby odvolací súd uznesenie okresného súdu v celom rozsahu zrušil a vec\nvrátil okresnému súdu na ďalšie konanie alebo aby konanie podľa § 109 ods. 1 písm. c) Občianskeho\nsúdneho poriadku (ďalej len ako „O.s.p.“) prerušil a Súdnemu dvoru Európskej únie na základe čl. 267\nZmluvy o fungovaní EÚ predložil prejudiciálne otázky v nasledovnom znení:\n\n1) Je možné  za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa,\nktorý má možnosť kedykoľvek odvolať sa a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie\nnotárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do\nvýšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky\nplynúcej z tejto zmluvy?\n2) Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré\naplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotné ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS zabráni\nvymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?\n\nPovinný ani súdni exekútori sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.\n\nNapadnuté rozhodnutie vo veci bolo vydané vyšším súdnym úradníkom okresného súdu. Zákonný sudca\npredložil vec na rozhodnutie odvolacieho súdu podľa ust. § 374 ods. 4 O.s.p.\n\nKrajský súd v Banskej Bystrici ako odvolací súd preskúmal vec v rozsahu danom § 212 ods. 1 O.s.p. a\nbez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. Napadnuté uznesenie exekučného súdu podľa\n§ 219 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.\n\nZo spisu odvolací súd zistil, že poverenie na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora vydal exekučný\nsúd 31.3.2005 na základe jeho žiadosti doručenej 22.3.2005. Súčasťou návrhu na vykonanie exekúcie\nbol exekučný titul - notárska zápisnica  č. N 4843/2004, NZ 84925/2004 zo dňa 28.11.2004. Z\nobsahu zmluvy o úvere vyplýva, že povinný splnomocnil Mgr. Tomáša Kušníra, advokáta na spísanie\nnotárskej zápisnice ako exekučného titulu, tiež aby v jeho mene uznal záväzok z úveru do výšky\nvzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva. Zmluva o úvere bola uzatvorená podľa § 497 a nasl.\nObchodného zákonníka.  Notárska zápisnica bola spísaná dňa 28.11.2004 na žiadosť Mgr. Tomáša\nKušníra konajúceho na základe plnej moci za povinného, ktorý požiadal o spísanie notárskej zápisnice o\nuznaní právneho záväzku  a súhlase s exekúciou podľa  § 41 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z. Splnomocnený\nzástupca za povinného uznal dlh voči oprávnenej osobe v celkovej výške 30143,- Sk (1000,56 EUR)\nvrátane úroku z omeškania vo výške 0,25% denne od 17.9.2004 do zaplatenia, povinný tento dlh mal\n\nsplatiť v lehote do 8.12.2004 oprávnenej osobe.  V opačnom prípade súhlasí s použitím notárskej\nzápisnice ako exekučného titulu.\n\nPodľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť\nfyzickou osobou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo\nsplnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť aj rozsah splnomocnencovho oprávnenia.\n\nPodľa § 31 ods. 4 OZ ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme, musí sa plnomocenstvo\nudeliť písomne. Písomne sa musí plnomocenstvo udeliť aj vtedy, ak sa netýka určitého právneho úkonu.\n\nPodľa § 22 ods. 2 OZ zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý\nide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.\n\nSúd mal v konaní preukázaný  rozpor záujmov povinného a zástupcu. Predmetná zmluva o úvere bola\npredtlačená,  pričom za zástupcu už bol ustanovený Mgr. Tomáš Kušnír advokát pri uzatváraní zmluvy\npovinný nemal možnosť voľby výberu zástupcu. Ak oprávnený takto postupoval a určil dopredu osobu,\nktorá bude oprávnená konať za povinného, spochybňuje to základný predpoklad pri udelení plnej moci,\nže splnomocnenec bude konať v záujme povinného, pretože ide o osobu, ktorá už pri vypĺňaní  predtlače\nzmluvy bola v kontakte s oprávneným, čo má za následok obhajovanie záujmov oprávneného v súvislosti\ns vymáhaním jeho pohľadávok.\n\nPovinnosťou súdu je v rámci  § 44 ods. 2 Exekučného poriadku prihliadať na túto skutočnosť ex offo.\nNa základe exekučného titulu, ktorý vznikol z absolútne neplatného právneho úkonu (nie je možnosť\nkonvalidácie) je potrebné vyhlásiť exekúciu za neprípustnú a zastaviť ju, pre absenciu relevantného\nexekučného titulu.\n\nNa základe uvedených skutočností aj odvolací súd konštatuje, že v dôsledku neplaného plnomocenstva\npodľa § 39 Občianskeho zákonníka, je neplatné aj vyhlásenie Mgr. Tomáša Kusníra pred notárom o\nuznaní dlhu povinným v prospech oprávneného.\n\nOdvolací súd opiera  rozhodnutie  o dnes už ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR ako\naj Ústavného súdu SR. Pokiaľ odvolateľ  v odvolaní poukazuje  aj na ďalšie nové dôvody, pre ktoré\nmá byť exekúcie prípustná, odvolací súd zastáva názor, že v podstate sa jedná o bližšie  odôvodnenie\ntých istých námietok, ktoré už boli predmetom posudzovania  súdov. Záver súdov o neprípustnosti\nvedenia exekúcie  v obdobných veciach, nemôže zvrátiť nová argumentácia, podľa ktorej by  exekúcia\nmala byť prípustná, pretože čo i len jeden uznaný dôvod  neprípustnosti  exekúcie  spôsobuje, že\nexekúciu už nemožno vykonať.  Ak teda súdy už dali odpoveď prečo (na základe akých dôvodov)\nje exekúcia neprípustná, pričom tieto dôvody neprípustnosti stále existujú aj v predmetnej veci, nové\ndôvody „prípustnosti“ exekúcie sú pre  rozhodovanie bezvýznamné. Odvolací súd preto ďalšie námietky\nuvádzané v odvolaní nepovažuje za relevantné privodiť pre oprávneného iné rozhodnutie, k akému\ndospela ustálená rozhodovacia  prax súdov. Odvolací súd poukazuje na jedno z posledných rozhodnutí\nÚstavného súdu SR sp. zn.   I. ÚS 606/2012-16 zo dňa 12.12.2012 (vo veci sťažnosti oprávneného,\nktorá bola ako zjavne neopodstatnená zamietnutá), v odôvodnení ktorého konštatoval: „ V tomto smere\nsa ústavný súd pri predbežnom prerokovaní týchto sťažností plne stotožňuje s dôvodmi uvedenými\nvo svojich prechádzajúcich rozhodnutiach, napr. I. ÚS 410/2012 z 22. augusta 2012, I. ÚS 481/2012\nz 3. októbra 2012, I. ÚS 499/2012 zo 17. októbra 2012, ako aj v ďalších rozhodnutiach týkajúcich sa\nobdobných sťažností sťažovateľky, ktoré skončili odmietnutím rovnakých a opakujúcich sa sťažností\nsťažovateľky z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti, pri akceptovaní právnych záveroch rozhodnutí\nvšeobecných súdov o vyhlásení exekúcii za neprípustné a ich zastavení v stovkách prípadov, pretože\nnotárske zápisnice z rôznych dôvodov neboli spôsobilými exekučnými titulmi na vedenie exekúcií.“\n\nOdvolací súd  poukazuje tiež na judikatúru  Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá nevyžaduje, aby v\nodôvodnení rozhodnutia  bola daná odpoveď  na každý argument strany. Ak však ide o argument,  ktorý\nje pre rozhodnutie kľúčový,  vyžaduje sa osobitná odpoveď  práve na tento argument (Georgidias vs\nGrécko z 29. Mája  1997, Higgins vs Francúzsko z 19. Februára  1998). Za podstatné pre  rozhodnutie\nodvolací súd  považuje  tie argumenty, ktoré už boli predmetom  posudzovania  súdov, a výsledkom\nktorého  bolo konštatovanie o neprípustnosti exekúcie, pričom tieto závery si osvojil aj konajúci súd,\n\nna ktoré poukázal. Preto sa odvolací súd  v odôvodnení  svojho rozhodnutia  podrobnejšie  nevenuje\nvšetkým odvolacím argumentom.\n\nPo preskúmaní predmetného konania odvolací súd sa stotožnil s argumentáciou exekučného súdu o\nvyhlásení exekúcie za neprípustnú a zastavení exekúcie.\n\nZ uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 219 O.s.p. napadnuté rozhodnutie okresného súdu, ako\nvecne správne potvrdil.\n\nOdvolací súd po preskúmaní veci zistil, že oprávnený navrhuje predmetné exekučné konanie prerušiť\npodľa ust. § 109 ods. 1 písm. b) pre nesúlad ust. § 44 ods. 2 prvá a druhá veta Exekučného poriadku s\nčl. 1 ods. 1 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky, a tiež podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p.\n\nPodľa § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je\nv tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru,\nže všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo\nmedzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v tom prípade postúpi návrh ústavnému\nsúdu na zaujatie stanoviska,\n\nPodľa § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. súd konanie preruší, ak rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych\nspoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy.\n\nPodľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej ZFEU) Súdny dvor Európskej únie má právomoc\nvydať rozhodnutie o otázkach, ktoré sa týkajú: a) výkladu zmlúv; b) platnosti a výkladu aktov inštitúcií,\norgánov alebo úradov alebo agentúr Únie;\n\nAk sa takáto otázka položí v konaní pred vnútroštátnym súdnym orgánom a tento súdny orgán usúdi, že\nrozhodnutie o nej je nevyhnutné pre vydanie jeho rozhodnutia, môže sa obrátiť na Súdny dvor Európskej\núnie, aby o nej rozhodol.\n\nAk sa takáto otázka položí v konaní pred vnútroštátnym súdnym orgánom, proti ktorého rozhodnutiu nie\nje prípustný opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva, je tento súdny orgán povinný obrátiť sa\nna Súdny dvor Európskej únie.\n\nOdvolací súd poukazuje na Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 33/2012\nzo dňa 29. marca 2012, v ktorom Najvyšší súd SR na základe mimoriadneho dovolania riešil aj práve\notázku prerušenia konania súdom, ak rozhodol o tom, že požiada podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní\nEÚ (ďalej len „ZFEÚ“) Súdny dvor Európskej únie o vydanie rozhodnutia o predbežnej (prejudiciálnej)\notázke. V uvedenom uznesení uviedol: „Konanie o predbežnej otázke podľa článku 267 ZFEÚ má\npovahu osobitného nesporového a medzitýmneho konania, v ktorom má Súdny dvor Európskej únie\nprávomoc vydať rozhodnutie o výklade zakladajúcich zmlúv Únie, o platnosti a výklade aktov inštitúcii,\norgánov, úradov alebo agentúr Európskej únie, výklade štatútov orgánov zriadených aktom Rady ES.\nKonanie o predbežnej otázke pred Súdnym dvorom je inštitútom pôsobiacim v záujme integrácie a\nzachovania jednoty európskeho práva, pretože v tomto konaní Súdny dvor Európskej únie vydáva\nrozhodnutia o určitých čiastkových otázkach výkladu a platnosti komunitárneho práva, ktoré je potrebné\npre rozhodnutie vnútroštátneho súdu vo veci samej.“\n\nPovinnosť vnútroštátneho súdneho orgánu požiadať Súdny dvor o vydanie rozhodnutia o predbežnej\notázke, ktorá je zakotvená v druhej vete článku 267 ZFEÚ nemožno vykladať absolútne, t. j. že\nvnútroštátny orgán má vždy a za akýchkoľvek okolností povinnosť požiadať o vydanie rozhodnutia o\npredbežnej otázke. Predpokladom povinnosti začať konanie o predbežnej otázke týkajúcej sa výkladu\nkomunitárneho práva je v zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora predovšetkým skutočnosť, či\notázka komunitárneho práva týkajúca sa platnosti alebo výkladu úniového práva je pre riešenie daného\nprípadu relevantná. Zmyslom riešenia predbežnej otázky nie je rozhodnúť konkrétny spor, ktorý je\nvo výlučnej kompetencii súdu členskej krajiny, ale zabezpečiť jednotný výklad komunitárneho práva.\nZároveň prejudiciálna otázka nastolená Súdnemu dvoru EÚ nesmie byť zjavne neopodstatnená a\nirelevantná vo vzťahu k prebiehajúcemu konaniu, jej potenciálne zodpovedanie musí mať reálny dosah\nna prebiehajúci spor, a zároveň nesmie ísť o otázku akademickú v tom zmysle, že táto otázka nemá\n\nreálny základ v prejednávanom spore. Odvolací súd pritom poukazuje na rozsudok Súdneho dvora EÚ\nzo dňa 6. októbra 1982 vo veci CILFIT, C-283/81, v ktorom v bodoch 9 a 10 odôvodnenia uviedol, že\nčlánok 177 ZEHS (teraz článok 267 ZFEÚ) nepredstavuje ďalší opravný prostriedok pre účastníkov\nkonania pred vnútroštátnym súdom. Nepostačuje teda tvrdenie niektorého z účastníkov konania, že zo\nsporu vyplýva otázka výkladu práva Spoločenstva, na to, aby bol dotknutý súd povinný usúdiť, že ide o\notázku položenú v zmysle článku 177. Naproti tomu prináleží vnútroštátnemu súdu obrátiť sa na Súdny\ndvor prípadne i bez návrhu. V druhom rade zo vzťahu medzi druhým a tretím odsekom článku 177\nvyplýva, že súdy, na ktoré sa vzťahuje tretí odsek, majú rovnakú právomoc posúdenia ako všetky ostatné\nvnútroštátne súdy vo veci zistenia, či rozhodnutie o otázke práva Spoločenstva je potrebné na vydanie\nich rozhodnutia. Tieto súdy teda nie sú povinné postúpiť im položenú otázku výkladu práva Spoločenstva,\nak otázka nie je relevantná, to znamená v prípadoch, keď odpoveď na túto otázku, nech by bola\nakákoľvek, nemôže mať nijaký vplyv na vyriešenie sporu. Odvolací súd tiež poukazuje na skutočnosť, že\nv rámci konania podľa článku 267 ZFEÚ Súdny dvor nie je oprávnený uplatniť právne predpisy Únie na\nkonkrétny prípad, ale môže sa iba vyjadriť k výkladu Zmluvy a aktov prijatých inštitúciami Únie (uznesenie\nSúdneho dvora EÚ zo dňa 16. novembra 2010, C-76/10,  bod 79).\n\nOprávnený v návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm c) O.s.p. žiadal odvolací\nsúd, aby Súdnemu dvoru ES na základe čl. 267 ZFEÚ predložil dve prejudiciálne otázky. Odvolací\nsúd považuje za potrebné k tomu zdôrazniť, že je nepochybné, že vnútroštátny poriadok umožňuje\nriešenie aj takých sporov, ktoré vzniknú zo spotrebiteľských vzťahov. Preto považoval v danom prípade\noprávneným navrhované predbežné otázky za zjavne neopodstatnené a irelevantné, a to aj vo vzťahu\nk prebiehajúcemu konaniu, pričom ich prejudiciálne zodpovedanie nemá reálny dosah na prebiehajúce\nkonanie. Z tohto dôvodu nepovažoval za potrebné predložiť oprávneným navrhované predbežné\notázky Súdnemu dvoru EÚ, aby mohol rozhodnúť vo veci samej. Judikatúra Súdneho dvora EU mu\ntakýto postup umožňuje (t.j. upravuje výnimky z povinnosti súdu predložiť predbežnú otázku týkajúcu\nsa výkladu práva Európskej únie, ak je súdom, proti rozhodnutiu ktorého nie je prípustný opravný\nprostriedok), a to v prípade, ak k danej otázke existuje ustálená judikatúra Súdneho dvora EU a ak\nvýklad a správna aplikácia práva Európskej únie sú súdu úplne zjavné, t.j. keď toto jeho posúdenie a\nzhodnotenie neexistencie potreby zahájiť prejudiciálne konanie je plne v súlade s doktrínou acte éclaire\nako aj s doktrínou acte clairé. Doktrína acte éclaire (konanie objasnené alebo konanie už rozsúdené) je\npritom založená na koherencii a vnútornej konzistencii judikatúry Súdneho dvora EÚ, teda na judikatúre,\nkonštantnej, ustálenej, nemeniacej sa v čase. Predstavuje snahu o to, aby sa neodpovedalo na už\nzodpovedané a neriešili sa „problémy“, ktoré už problémami v dôsledku existencie konštantnej judikatúry\nvlastne nie sú. Doktrína acté clairé (konanie jasné alebo konanie zrozumiteľné) je založená na postuláte,\nže začatie konania o predbežnej otázke nie je potrebné v prípadoch, keď sú výklad a aplikácia úniového\npráva natoľko zrejmé, že nie je potrebné obracať sa s predbežnou otázkou na Súdny dvor ES.\n\nOdvolací súd pre úplnosť dodáva, že podľa § 36 ods. 5 Exekučného poriadku ak osobitný zákon\nneustanovuje inak, exekučné konanie nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po\nskončení exekučného konania nemožno podať návrh na obnovu exekučného konania.\n\nNa základe uvedených skutočností odvolací súd dospel k záveru, že v predmetnom konaní nenastal\nžiadny z dôvodov uvedených v § 109 ods. 1 písm. b) a c) O.s.p. pre prerušenie konania podľa osobitného\nzákona a ani nie je potrebné obrátiť sa s navrhovanými predbežnými otázkami oprávneného na Súdny\ndvor EÚ, preto odvolací súd považoval návrh oprávneného na prerušenie konania uvedený v rámci\nodvolania za neopodstatnený z obidvoch dôvodov.\n\nRozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu  pomerom hlasov 3:0.\nRozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu  pomerom hlasov 3:0.\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "11Er/518/2005", "guid": "8da9415d-5dc4-4d8b-a20c-bc3b8dbfef24:27728269-d264-40a1-940e-11301ca4b1b6", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:fcb14fa8-4b7b-4e58-abfd-fb1460388ded", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 606/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 606/2012 z 12. 12. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-12-12", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fcb14fa8-4b7b-4e58-abfd-fb1460388ded"}, {"guid": "ussr:0ccc4618-cd32-4ab4-898e-c79ed91264fa", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 499/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 499/2012 z 17. 10. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-10-17", "citacie_n": 19, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0ccc4618-cd32-4ab4-898e-c79ed91264fa"}, {"guid": "ussr:9dd0494e-a62a-490c-8016-871ba2a65f7f", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 481/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 481/2012 z 3. 10. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-10-03", "citacie_n": 20, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9dd0494e-a62a-490c-8016-871ba2a65f7f"}, {"guid": "ussr:3834aaf8-ea6e-47d8-baa5-da06076ce53a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 410/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 410/2012 z 22. 8. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-08-22", "citacie_n": 294, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3834aaf8-ea6e-47d8-baa5-da06076ce53a"}, {"guid": "79ce40be-f688-42c1-8fa1-313823dddc1c:09dd468d-7dad-4441-bb36-27cb18130be1", "ecli": null, "spisova_znacka": "11Er/518/2005", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Nitra sp. zn. 11Er/518/2005 z 19. 5. 2015", "sud": "Okresný súd Nitra", "datum_vydania": "2015-05-19", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/79ce40be-f688-42c1-8fa1-313823dddc1c:09dd468d-7dad-4441-bb36-27cb18130be1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:33e3487a-5283-4930-81d5-681e83d7cee0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.179.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 179/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 179/2016 z 16. 3. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-03-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.179.2016.1"}]}