{"guid": "96c2eb4a-dfd5-4e8e-a055-c456fbac6b4d:a7429c8a-a1c9-40fd-8a7c-c21230c5be08", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2015:6709208099.2", "spisova_znacka": "6CoE/97/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 6CoE/97/2015 z 17. 6. 2015", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 17. júna 2015, sp. zn. 6CoE/97/2015, ECLI:SK:KSBB:2015:6709208099.2", "identifikacne_cislo": "6709208099", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Miroslav Klátik", "sudca_id": 714, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-miroslav-klatik-714", "datum_vydania": "2015-06-17", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-57.odsek-1.pismeno-g", "nazov": "§ 57 ods. 1 písm. g) EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-57.odsek-1.pismeno-g", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-57"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-52", "nazov": "§ 52 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-52", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-52"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-109.odsek-1.pismeno-b,c", "nazov": "§ 109 ods. 1 písm. b) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-109.odsek-1.pismeno-b,c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-109"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1995/233#paragraf-57", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-52", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-109"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a7429c8a-a1c9-40fd-8a7c-c21230c5be08", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2015:6709208099.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2015:6709208099.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2015:6709208099.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica\nSpisová značka: 6CoE/97/2015\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 6709208099\nDátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2015\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Rudolf Ďurta\nECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6709208099.2\n\nUznesenie\nKrajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o. , so sídlom v\nBratislave, Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave,\nGrösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti povinnému: G. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. S. XXX/\nX, XXX XX X., t. č. bytom Q.. Y. 5, XXX XX M. (u N. T.), vedenej pod sp. zn. EX 4176/09 súdnym\nexekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad Bratislava, so sídlom Záhradnícka 60, 821\n08 Bratislava, o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 306,67 Eur s príslušenstvom, o odvolaní\noprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č.k. 28Er/84/2009-72 zo dňa 22.07.2014, takto\n\nr o z h o d o l :\n\nNávrh oprávneného na prerušenie konania  z a m i e t a .\n\nUznesenie okresného súdu  p o t v r d z u j e .\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nNapadnutým uznesením okresný súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil podľa ust. § 57 ods.\n1 písm. g, § 58 ods. 1/ zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej\nlen Exekučného poriadku). V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že exekučné konanie je vedené na\nzáklade exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného zriaďovateľom\nSlovenská rozhodcovská a.s., so sídlom v Bratislave, sp. zn. SR 13907/08 zo dňa 13.05.2009. Súd\nprvého stupňa vychádzal zo záveru, že zmluva o úvere uzavretá medzi oprávneným ako veriteľom\na povinným ako dlžníkom, na základe ktorej oprávnený uplatnil na rozhodcovskom súde svoj nárok\nje spotrebiteľskou zmluvou, preto na daný právny vzťah aplikoval ustanovenia § 52 a nasl. zákona\nč. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len Občiansky zákonník) upravujúce spotrebiteľské zmluvy.\nOkresný súd poukázal aj na Smernicu Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v\nspotrebiteľských zmluvách a na judikatúru Európskeho súdneho dvora. Konštatoval, že rozhodcovská\ndoložka v zmluve o úvere, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul, je neprimeranou podmienkou,\nktorá vo svojich účinkoch viedla k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú\nustanovenia smernice a ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, spotrebiteľ\nňou nie je viazaný, a táto je s poukazom na § 53 ods. 5/ Občianskeho zákonníka neplatná. V tomto\nsmere poukázal na to, že v predmetnom prípade spotrebiteľ nemal možnosť podstatným spôsobom\novplyvniť obsah predmetnej zmluvy, nakoľko jej súčasťou sú aj Zmluvné dojednania majúce povahu\nvšeobecných obchodných podmienok. Z hľadiska formy je rozhodcovská doložka (bod 17 Všeobecných\npodmienok poskytnutia úveru) súčasťou obsahu formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený v rámci svojej\npodnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu.\nPovaha zmluvy je teda adhézna, spotrebiteľ ju mohol prijať ako celok, alebo ju odmietnuť. Obsah\nrozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred pripravený a zmluvné dojednania- Úverové zmluvné\npodmienky dodávateľa boli vopred pripravené, opakovane používané. Rozhodcovská doložka nebola\nso spotrebiteľom individuálne dojednaná, ide len o súčasť ustanovení formulárovej zmluvy. Poukázal\ntiež na to, že predmetná rozhodcovská doložka nespĺňa formu požadovanú zákonom č. 244/2002 Z. z. o\n\nrozhodcovskom konaní, ktorý na uzatvorenie zmluvy vyžaduje dokument podpísaný oboma zmluvnými\nstranami alebo vo vzájomne vymienených listoch. S poukazom na uvedené skutočnosti súd exekúciu\nvyhlásil za neprípustnú a zastavil.\n\nProti tomuto uzneseniu podal oprávnený prostredníctvom splnomocneného zástupcu v zákonnej lehote\nodvolanie. Veľmi obšírne, vo viacerých smeroch a v širokých teoretických súvislostiach prezentoval\nsvoje výhrady voči uzneseniu okresného súdu. V prvom rade namietal, že mu bola odňatá možnosť\nkonať pre súdom a exekučný súd mu tak neumožnil viesť kontradiktórne konanie, v rámci ktorého\nby uplatnil svoje stanoviská k otázkam nastoleným súdom v súvislosti s neprijateľnosťou zmluvnej\npodmienky. Pokiaľ exekučný súd založil svoje rozhodnutie na aplikácii smernice Rady 93/13/EHS zo dňa\n05.04.1993, musela byť táto aplikácia založená na správnej interpretácii, ktorá neodporuje interpretácii\nuskutočnenej Súdnym dvorom EÚ. V tomto smere poukázal na nález Ústavného súdu SR       sp. zn.\nII ÚS 140/2010 zo dňa 18.04.2010 a rozsudok Súdneho dvora EÚ sp. zn. C-472/11 zo dňa 21.02.2013\nBanif Plus Bank Zrt proti Csaba Csipai, Viktória Csipai. V prípade predmetnej právnej úpravy, ako je\nzrejmé z uvedeného rozsudku, sa uplatnenie smernice 93/13/ES musí uskutočňovať prostredníctvom\n„spravodlivého“ konania, čo znamená dôsledné uplatňovanie záruky kontradiktórnosti tak v základnom\nkonaní, ako aj v exekučnom konaní, všetko v zmysle čl. 47 Charty základných práv EÚ. V danom\nprípade však exekučný súd nezohľadnil pri aplikácii smernice svoju povinnosť upozorniť účastníkov\nkonania na neprijateľnú podmienku a dať im tak možnosť vyjadriť sa k nej, a tiež možnosť vyjadriť sa\noprávnenému k prípadnému stanovisku povinného. Exekučný súd sa mal tiež obrátiť na Súdny dvor\nEÚ vo veci výkladu čl. 3 ods. 1 smernice v tom zmysle, či rozhodcovská doložka, podľa ktorej musí\nspotrebiteľ riešil spory s dodávateľom, ak tak navrhne dodávateľ, v rozhodcovskom konaní, je podľa\n§ 53 ods. 1, 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka neprijateľnou podmienkou, pretože s prihliadnutím na\nrelevantnú judikatúru Spolkového súdneho dvora v Nemecku a Ústavného súdu Českej republiky, by\nnemohol dodržať jednu z podmienok acte clair, že výklad a správna aplikácia čl. 3 ods. 1 smernice\nmusia byť úplne zjavné, čo vyžaduje zohľadniť okrem jazykových verzií textu, používanie terminológie\na právnych pojmov komunitárneho práva, vzatie na zreteľ odlišností interpretácie komunitárneho práva\naj ubezpečenie sa, že výklad vnútroštátneho súdu je rovnako zjavný ostatným súdom členský štátov.\nSúd si túto povinnosť nesplnil. V tomto smere oprávnený poukázal na viaceré rozhodnutia Spolkového\nsúdneho dvora v Nemecku a Ústavného súdu Českej republiky, ktoré podľa neho podporujú uvedenú\nprávnu argumentáciu. Z týchto je podľa neho zrejmé, že súdy týchto členských krajín Európskej\núnie pristupujú k výkladu predmetného článku smernice zásadne odlišne. Samotné podriadenie sa\nrozhodcovskému súdu na základe rozhodcovskej doložky podľa oprávneného nespôsobuje značnú\nnerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Ďalej poukázal na uznesenie Krajského\nsúdu v Prešove sp. zn. 13CoE 44/2012 zo dňa 24.05.2012, z ktorého je podľa oprávneného zrejmé,\nže ak exekučný súd už vydal exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie, nie je možné aby v\nnasledujúcich procesných fázach exekúcie posudzoval neplatnosť rozhodcovskej zmluvy/doložky a na\ntakého posúdenie potom viazal jej zastavenie, pretože ide o nezákonný postup, ako aj na uznesenie\nKrajského súdu v Bratislave sp. zn. 18CoE 641/2011 zo dňa 30.11.2012, pretože toto podľa neho\nsvedčí o opodstatnenosti ním uplatnených odvolacích dôvodov. Ďalej namietal nedostatok právomoci\nexekučného súdu preskúmavať exekučný titul a rozhodcovskú doložku, ktorým nesprávnym postupom\nexekučný súd porušil fundamentálnu zásadu právneho štátu - zásadu legality. K takémuto revíznemu\npostupu došlo v situácii, keď už exekučný súd preskúmal súlad exekučného titulu so zákonom s\nvýsledkom absolútnej nerozpornosti podľa ustanovenia § 44 ods. 2/ Exekučného poriadku. Všeobecný\nsúd konajúci z pozície exekučného súdu je v oblasti prieskumu rozhodnutia rozhodcovského súdu\nlimitovaný ustanovením § 40 v spojení s ustanovením § 43 Zákona o rozhodcovskom konaní, a keďže\nmu neprináleží konať o zrušení rozhodcovského rozsudku, nemá zákonné oprávnenie umožňujúce\nzamedzenie účinkov rozhodcovského rozsudku. Takýto postup exekučného súdu zasahuje do práv\na právneho postavenia oprávneného. Úspešný žalobca v rozhodcovskom konaní stráca vplyvom\nnahradenia opravného procesu indikovaného ustanovením § 40 a nasl. Zákona o rozhodcovskom konaní\nrevíznym postupom exekučného súdu všetky svoje práva spojené s právom  na súdnu ochranu a právom\nna spravodlivý súdny proces. Extenzívna interpretácia ust. § 44 ods. 2/ Exekučného poriadku tak, ako\nju v danej veci uskutočnil exekučný súd, je v priamom rozpore s ústavným právom žalobcu (veriteľa). Je\npovinnosťou súdov v situácii, keď právny predpis dovoľuje dvojaký výklad (jeden ústavne konformný a\njeden ústavne nekonformný) vykladať právny predpis spôsobom ústavne konformným. Právna úprava,\nktorá umožňuje bez časového obmedzenia zasahovať do právoplatných rozhodnutí, ktoré zakladajú,\nrušia alebo menia práva alebo povinnosti individuálne určeným adresátom, je v materiálnom právnom\nštáte neakceptovateľná. Zákon o rozhodcovskom konaní zámerne určuje lehotu, v ktorej je možné\n\nprávny akt alebo jeho účinky právnou cestou napadnúť. Exekučný súd tak nebol oprávnený zaoberať\nsa skúmaním, či príslušné deklaratórne rozhodnutie rozhodcovského súdu bolo vydané v súlade  s\nplatnými predpismi.  Exekučný súd musí s takýmto rozsudkom nakladať rovnako, ako s rozsudkom\nvšeobecného súdu, v opačnom prípade by porušil zásadu rovnocennosti  a neprípustne by uplatnil\nrozdielny procesný postup na účastníkov konania. Oprávnený tiež žiadal v prípade, ak sa všeobecný\nsúd nestotožní s jeho interpretáciou ust. § 44 ods. 2/ Exekučného poriadku, aby súd postupom podľa\nust. § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. prerušil konanie a podal Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh\nna konanie o súlade ust. § 44 ods. 2 veta prvá a druhá Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 veta\nprvá Ústavy Slovenskej republiky, a to pre rozpor s princípom právnej istoty a princípom ochrany\ndôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok. Oprávnený ďalej namietal, že ustanovenie § 45\nods. 2/ Zákona o rozhodcovskom konaní explicitne upravuje konanie bez návrhu v prípade zistenia\nnedostatkov v rozhodcovskom konaní, nie však v rozsudku rozhodcovského súdu. Nie je z hľadiska\nprincípu právnej istoty a princípu ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právnom poriadku možné,\naby paralelne popri sebe existovali rovnocenné opravné mechanizmy zamerané na revíziu rozsudku\nrozhodcovského súdu. Povinný by sa tak mohol vždy spoľahnúť na revíziu vykonávanú exekučným\nsúdom, a bol by zbavený dôkazného bremena a zodpovednosti za prípadný neúspech v konaní o\nzrušení rozhodcovského rozsudku, pričom zároveň dochádza k vylúčeniu dvojinštančnosti konania.\nOprávnený je pritom v konaní pred exekučným súdom výrazne v nevýhodnom postavení, pričom\nodlišné zaobchádzanie nemožno ospravedlniť jeho postavením obchodnej spoločnosti, pretože musí\nbyť zachovaná zásada rovnosti účastníkov konania. Oprávnený preto tvrdí, že bolo porušené jeho právo\nna súdnu ochranu, lebo  exekučný súd založil  a odôvodnil svoje rozhodnutie bez toho, aby mal možnosť\nreagovať na akékoľvek tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie exekučného\nsúdu. Súdne konanie tak neprebiehalo v duchu práva na spravodlivý súdny proces s dodržaním\nzásady „rovnosti zbraní“. Oprávnený navyše namietal zdôvodnenie rozhodnutia súdu s poukazom na\nsmernicu Rady 93/13/EHS, nakoľko táto nemá všeobecnú záväznosť ako nariadenie a ani citované\nrozhodnutia Súdneho dvora EÚ nemajú všeobecnú záväznosť. Pokiaľ ide o rozhodcovskú doložku,\noprávnený tvrdí, že je platná. Dojednanie, ktorým zmluvné strany založili právomoc rozhodcovského\nsúdu, neustanovuje, že spory s dodávateľom budú riešené výlučne v rozhodcovskom konaní. Nejde\npritom o fiktívnu možnosť, ale o reálnu, skutočnú možnosť voľby rozhodujúceho orgánu,  spotrebiteľ\nsa mohol s ochranou svojich práv obrátiť aj na všeobecný súd prostredníctvom žaloby podanej na\nvšeobecnom súde. V odvolaní oprávnený spochybňuje aj dôvody, pre ktoré exekučný súd považoval\nuzavretú zmluvu medzi oprávneným a povinnou za zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Oprávnený poskytol\núver na základe zmlúv o úvere uzatváraných v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, ktoré\nmali v tom čase povahu absolútneho obchodno-záväzkového vzťahu. Pokiaľ sa právny režim uzavretej\nzmluvy o úvere spravoval ustanoveniami Obchodného zákonníka, tento nevyžaduje, aby v zmluve o\núvere bola ako podstatná náležitosť dohodnutá, o. i., aj ročná percentuálna miera nákladov. Poukázal na\nto, že poskytuje klientom peňažné prostriedky síce dočasne, avšak nie formou odloženej platby, ale vo\nforme splátok, pričom klient má možnosť zvoliť si podmienky poskytovania úveru. Namietal aj nesprávne\nposúdenie ohľadom neprimerane vysokých úrokov z omeškania, pretože povinný podpísaním zmluvy\no úvere vyjadril svoj súhlas so zmluvnými podmienkami, t. j. s úrokmi z omeškania vo výške 0,25 %\nza každý deň omeškania. Zdôrazňuje, že tento úrok má sankčný charakter a dlžníkovi sa účtuje len\nv prípade, ak poruší zmluvné podmienky, čiže nesplní svoju povinnosť dohodnutú v zmluve.  Podľa\nnázoru oprávneného dohodnutá výška úrokov 0,25 % denne nie je neprimeraná a nie je tak v rozpore\ns dobrými mravmi ani so zásadou poctivého obchodného styku, pretože oprávnený poskytuje úver z\nvlastných zdrojov a nevyžaduje zabezpečenie pri poskytnutí úveru. Uviedol ďalej, že ustanovenie § 369\nods. 1/ Obchodného zákonníka má dispozitívnu povahu, pričom výška úrokov z omeškania sa upravuje\npredovšetkým dohodou zmluvných strán. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu\nSR sp. zn. 1Obdo 34/2004 zo dňa 21. 12. 2004, v ktorom súd konštatoval, že výška úrokov 0,25 %\ndenne z dlžnej sumy nie je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Toto stanovisko je\nobsiahnuté i v početných ďalších rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR (napr. sp. zn. 2Obdo 26/2004\nzo dňa 22. 09. 2005, sp. zn. 2Obdo 28/2004 zo dňa 22. 09. 2005), v ktorých súd zdôraznil, že nie je\nmožné odvolávať sa zo strany odporcov na dobré mravy, keďže odporca v čase, keď bol pri uzatvorení\nzmluvy o úvere v pozícii dlžníka, mal možnosť zvážiť, či uzatvorí zmluvu o úvere za podmienok tam\nuvedených, či je schopný splácať záväzok, ku ktorému sa v danej zmluve o úvere zaväzuje a musel si\nbyť vedomý následkov v prípade riadneho a včasného neplnenia tohto záväzku, t. j. aj povinnosti platiť\núroky z omeškania v dohodnutej výške. Oprávnený znáša vysoké obchodné riziko a výška dohodnutých\núrokov je primeraná tomuto riziku. V závere oprávnený opätovne zdôraznil, že úrok z omeškania je\nsankciou a povinný má vždy možnosť platenie týchto úrokov odvrátiť tým, že si svoje povinnosti riadne\n\na včas splní. Oprávnený ďalej namietal, že súladnosť exekučného titulu so zákonom bola predmetom\nskúmania exekučným súdom pri vydávaní poverenia na vykonanie exekúcie, a súd v tomto konaní uznal\nexekučný titul za súladný, keď udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie. Od vydania\nexekučného titulu, ani od vydania poverenia na vykonanie exekúcie nenastali žiadne nové právne ani\nskutkové okolnosti, ktoré by mali viesť k zmene postoja súdu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto\noprávnený navrhol, aby krajský súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie\nkonanie alebo alternatívne, aby konanie podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. prerušil a Súdnemu dvoru\npredložil prejudiciálne otázky v nasledujúcom znení:\n\n1. Má sa ustanovenie písm. q) ods. 1 prílohy smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých\npodmienkach v spotrebiteľských zmluvách vykladať tak, že za každých okolností zakazuje\nrozhodovať spory v rámci spotrebiteľských zmlúv na základe rozhodcovskej doložky prostredníctvom\nrozhodcovských súdov?\n\n2.  V prípade zápornej odpovede Súdneho dvora Európskej únie na prvú otázku, je možné ustanovenia\npísm. q) ods. 1 prílohy smernice Rady 93/13/EHD z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských\nzmluvách vykladať tak, že mu neodporuje uzatvorenie takej rozhodcovskej doložky, ktorá ustanovuje, že\n„všetky spory vzniknuté zo zmluvy (vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie) budú riešené\na) pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý vykonáva svoju činnosť na základe zákona a voči jeho\nrozhodnutiu možno podať žalobu o zrušenie všeobecnému súdu podľa zákona, ak žalujúca zmluvná\nstrana podá žalobu na rozhodcovskom súde, alebo b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky,\nak žalujúca strana podá žalobu na súde s tým, že ak ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu na\nvšeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku rozhodcovskej doložky, čo\nvšak neplatí, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej\nje rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc\nrozhodcovského súdu?\n\n3. Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv Európskej únie také rozhodnutie  vnútroštátneho\nsúdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu\n93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?\n\nVyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.\n\nVo veci rozhodol vyšší súdny úradník Okresného súdu Zvolen. Zákonný sudca predložil vec na\nrozhodnutie krajskému súdu podľa § 374 ods. 4/ O. s. p. s vyjadrením, že podanému odvolaniu nemieni\nvyhovieť.\n\nKrajský súd, ako súd odvolací v dôsledku podaného odvolania preskúmal vec v medziach daných ust. §\n212 ods. 1/ O. s. p. a postupom podľa § 214 ods. 2, § 219 ods. 1/       O. s. p.  bez nariadenia pojednávania\nuznesenie okresného súdu potvrdil.\n\nOdvolací súd sa predovšetkým, ako s prvoradou otázku, vysporiadal s návrhom oprávneného na\nprerušenie konania v zmysle postupu podľa ustanovenia § 109 ods. 1 písm. b/ O. s. p.\n\nZ odvolania oprávneného odvolací súd zistil, že oprávnený navrhuje predmetné exekučné konanie\nprerušiť podľa ust. § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. pre nesúlad ust. § 44 ods. 2, veta prvá a druhá\nExekučného poriadku s čl. 1 ods. 1, veta prvá Ústavy Slovenskej republiky.\n\nPodľa § 36 ods. 5/ Exekučného poriadku, ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie\nnemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno\npodať návrh na obnovu exekučného konania.\n\nZ ustanovenia § 36 ods. 5/ Exekučného poriadku vyplýva, že exekučné konanie je možné prerušiť len\nz dôvodov, ktoré sú uvedené v tretej časti Občianskeho súdneho poriadku, napr. § 107, § 109 ako aj\n§ 110. Dôvodom je tá skutočnosť, že účel, ktorý sa v základnom konaní sleduje prerušením konania je\nmožné v exekučnom konaní dosiahnuť odkladom exekúcie podľa § 56 Exekučného poriadku. Výnimkou\nje len situácia, ak osobitný zákon priamo upravuje prerušenie exekučného konania. Takýmto osobitným\nzákonom je zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov (§ 14), zákon\n\nč. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (§ 114 ods. 1 písm. b)), ako aj zákon č. 97/1963 Zb. o\nmedzinárodnom práve súkromnom a procesnom (§ 68d).\n\nPreskúmaním veci odvolací súd zistil, že v predmetnom konaní nenastal žiadny z dôvodov prerušenia\nkonania podľa osobitného zákona, preto  s poukazom na uvedené, ako aj vzhľadom na skutočnosť, že\nExekučný poriadok neumožňuje prerušiť exekučné konanie podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. odvolací\nsúd návrh oprávneného na prerušenie konania zamietol.\n\nPokiaľ ide o návrh oprávneného na prerušenie konania v zmysle postupu podľa ustanovenia § 109\nods. 1 písm. c/ O. s. p., o tomto odvolací súd nerozhodoval, nakoľko o totožnom návrhu oprávneného\nna prerušenie konania už bolo rozhodnuté uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.\n6CoE/5/2013-47 zo dňa 26.03.2013.\n\nKeďže nebol zákonný dôvod na prerušenie konania, odvolací súd sa následne zameral na skúmanie\nvecnej správnosti rozhodnutia a postupu súdu prvého stupňa.\n\nZo spisového materiálu je zrejmé, že oprávnený sa domáhal vykonania exekúcie na základe\nexekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného zriaďovateľom\nSlovenská rozhodcovská a.s., so sídlom v Bratislave, sp. zn. SR 13907/08 zo dňa 13.05.2009. Základný\nprávny rámec nároku priznaného rozhodcovským rozsudkom bol nárok veriteľa z titulu poskytnutia úveru\ndlžníkovi na základe Zmluvy o úvere č. 6115399, uzavretej dňa 10.07.2008.\n\nV bode 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré tvorili nedeliteľnú súčasť zmluvy o úvere\nsi oprávnený ako veriteľ a povinný ako dlžník upravili rozhodcovskú doložku tak, že všetky spory,\nktoré vzniknú z tejto zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú\nriešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s.,\nso sídlom Trnavská cesta 70, 821 02  Bratislava, IČO: 35 922 761, zapísanou v Obchodnom registri\nOkresného súdu Bratislava I., oddiel Sa, vložka č. 3530/B, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na\nrozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského\nsúdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b) pred\npríslušným súdom SR, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho\npredpisu (zákon č. 99/1963 Zb. O.s.p.). Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných\nstrán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy o úvere, vrátane sporu\no jej platnosť, výklad alebo zrušenie, na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu\npodmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním\nžaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou\ndoložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského\nsúdu.\n\nV zmysle ust. § 44 ods. /2 Exekučného poriadku súd preskúmava exekučný titul aj ex offo. Pokiaľ je\nexekučným titulom rozhodcovský rozsudok, prirodzenou súčasťou preskúmavania tohto exekučného\ntitulu je zisťovanie toho, či bola medzi zmluvnými stranami platne uzavretá rozhodcovská zmluva, a to\nči už formou osobitnej zmluvy alebo formou rozhodcovskej doložky v zmluve podľa § 3 a § 4 zákona\nč. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Povinnosť skúmať platnosť rozhodcovskej doložky pre\nexekučný súd vyplýva priamo zo zákona, nie je potrebné ju osobitne odôvodňovať.\n\nV prípade neexistencie alebo neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, resp. doložky, rozhodcovský súd\nnemôže prejednať a rozhodnúť medzi účastníkmi spor a vydať rozhodcovský rozsudok, ktorý\nby mal predstavovať exekučný titul. Ak by  exekučný súd akceptoval rozhodcovský rozsudok,\npre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval by vykonateľnosť\nrozhodnutia vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Išlo by o akceptáciu „rozhodnutia“\nnevykonateľného, majúceho účinky paaktu. Skutočnosť, že účastník rozhodcovského konania, ktorý v\nexekučnom konaní vystupuje v procesnom postavení povinného v rozhodcovskom konaní nenamietal\nneexistenciu rozhodcovskej zmluvy, prevzal rozhodcovský rozsudok a nevyužil možnosť domáhať sa\nzrušenia rozhodcovského rozsudku žalobou podanou na príslušnom súde je irelevantná (rozhodnutie\nNajvyššieho súd Slovenskej republiky, sp. zn. 3 Cdo 122/2011 zo dňa 9. februára 2012). Z uvedených\ndôvodov preto neobstoja odvolacie námietky oprávneného, podľa ktorých exekučný súd prekročil\nrámec svojej preskúmavacej právomoci, keď posudzoval súladnosť exekučného titulu- rozhodcovského\n\nrozsudku so zákonom, a že takýmto postupom exekučný súd v istom zmysle nahrádza konanie o\nžalobách o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 zákona  o rozhodcovskom   konaní.\n\nK námietkam oprávneného o porušení jeho ústavne garantovaných práv ako účastníka konania, a\nto práva na spravodlivý súdny proces a na zachovávanie zásady rovnosti pred súdom odvolací súd\npoukazuje, že exekučný súd k právnemu záveru o neprijateľnosti zmluvnej podmienky obsiahnutej v\nspotrebiteľskej zmluve dospel na podklade listinných dôkazov predložených samotným oprávneným. Z\nuvedeného dôvodu nie je možné konštatovať porušenie práva oprávneného na prístup k vykonanému\ndokazovaniu. Za neopodstatnenú považoval odvolací súd aj námietku oprávneného o údajnom vylúčení\ndvojinštančnosti konania.  Proti uzneseniu exekučného súdu, ktorý rozhoduje či už o žiadosti súdneho\nexekútora o vydanie  poverenia alebo v prípade zastavenia exekúcie z dôvodu uvedeného v ustanovení\n§ 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, teda  pre neprípustnosť jej vedenia je odvolanie v zmysle\nExekučného poriadku prípustné. Preskúmanie vecnej správnosti a zákonnosti rozhodnutia exekučného\nsúdu, ako súdu prvého stupňa, je predmetom tohto odvolacieho- druhostupňového konania.\n\nPodľa § 52 ods. 1/ Občianskeho zákonníka (účinného v čase uzatvorenia zmluvy o úvere),\nspotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so\nspotrebiteľom.\n\nPodľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné\nustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na\nprospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých\nobsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.\n\nPodľa ods. 3 citovaného ustanovenia, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej\nzmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.\n\nPodľa odseku 4 citovaného ustanovenia, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení\nspotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej\nčinnosti.\n\nPodľa § 53 ods. 1, 2/ Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľské\nzmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach\nzmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len \"neprijateľná podmienka\"). To neplatí, ak ide o\nide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za\nindividuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť\noboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.\n\nPodľa § 53 ods. 5/ Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy, neprijateľné podmienky\nupravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.\n\nPo preskúmaní spisového materiálu odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa dospel k záveru,\nže Zmluva o úvere uzavretá dňa 10.07.2008 medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako\ndlžníkom je spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení účinnom\nv čase podpísania zmluvy, keďže z predloženej zmluvy nevyplýva, že povinný je podnikateľským\nsubjektom a že by pri uzatváraní zmluvy o úvere bol konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti\nalebo inej podnikateľskej činnosti, pričom oprávnený pri jej uzatváraní konal v rámci svojej obchodnej\nčinnosti. Z uvedeného dôvodu možno uvedený právny vzťah považovať za spotrebiteľský vzťah medzi\nspotrebiteľom a dodávateľom v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka. Súd prvého stupňa preto\npostupoval správne, keď na právne vzťahy vyplývajúce z vyššie uvedenej zmluvy aplikoval ustanovenia\nspotrebiteľského práva a posudzoval rozhodcovskú doložku ako zmluvnú podmienku z hľadiska, či\nnevyvoláva nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom.\n\nOdvolací súd súhlasí aj s hodnotením súdu prvého stupňa, že rozhodcovská doložka   koncipovaná\nv takom znení, ako vyplýva z bodu 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, je neprijateľná,\nnakoľko spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, a to výrazne\nv neprospech spotrebiteľa. Podstatnou z hľadiska vyslovenia absolútnej neplatnosti tohto dojednania\nje skutočnosť, že táto podmienka nebola so spotrebiteľom vopred individuálne dojednaná a celkom\n\nzjavne nemal spotrebiteľ reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej zmluvy ovplyvniť, resp.\nniektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Rozhodcovská doložka nebola, napriek jej formulácii, skutočne\nalternatívnou, ako to namieta oprávnený. Veriteľ podaním návrhu v rozhodcovskom konaní uskutočnil\nvýber predpokladaný v bode 17 zmluvných dojednaní. Po tomto výbere už povinný nemal faktickú\nmožnosť podať návrh na začatie konania pred všeobecným súdom, čím došlo k porušeniu Ústavou\nSR garantovaného práva každého na spravodlivý súdny proces pred nezávislým všeobecným súdom.\nSpornosť vo vyváženosti vzájomného zmluvného vzťahu, pokiaľ ide o rozhodcovskú doložku, navyše\nvyvoláva i skutočnosť, že priamo v predtlači Všeobecných podmienok poskytnutia úveru v rozhodcovskej\ndoložke je vopred určený konkrétny jediný rozhodcovský súd, ktorý je oprávnený v rozhodcovskom\nkonaní spory vyplývajúce z danej zmluvy rozhodnúť. Takouto formuláciou rozhodcovskej doložky bolo\ndlžníkovi- povinnému absolútne odňaté právo slobodnej voľby uplatnenia či bránenia svojho práva nielen\nmedzi všeobecným súdom a rozhodcovským konaním, no aj právo slobodného výberu konkrétneho\nrozhodcu či rozhodcovského súdu, ktorý by spor z danej spotrebiteľskej zmluvy podľa voľby spotrebiteľa\nrozhodol. Rozhodcovská doložka, od ktorej rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc v tomto prípade\nje neprijateľná, a preto je v zmysle § 53 ods. 5/ Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia\nzmluvy neplatná.\n\nArgument oprávneného poukazujúci na neprípustnosť aplikácie Smernice Rady ES 93/13/EHS z 5.\napríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a judikatúry Súdneho dvora ES nie\nje z hľadiska správnosti rozhodnutia a prijatého právneho názoru súdu v danom prípade zásadný,\nnakoľko exekučný súd v rozhodnutí  aplikoval v prvom rade vnútroštátnu právnu úpravu týkajúcu sa\nspotrebiteľského práva a ochrany práv spotrebiteľa a len podporne poukázal na výklad danej smernice\nobsiahnutý v ustálenej judikatúre Súdneho dvora EÚ.\n\nOdvolací súd sa ďalšími námietkami oprávneného, ktoré sa týkali primeranosti dohodnutých úrokov\nz omeškania a poplatkov, ako aj absencie RPMN v zmluve o úvere nezaoberal, pretože okresný súd\ndanými skutočnosťami napadnuté rozhodnutie neodôvodnil, v dôsledku čoho ich  odvolací súd považoval\nza právne irelevantné.\n\nPokiaľ teda právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom zmluvnom\ndojednaní, je nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a\nnemôže byť (a to ani sčasti) spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči\npovinnému vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať.\n\nZ vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1/ O. s. p.\npotvrdil.\n\nRozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "28Er/84/2009", "guid": "53ccc2ee-88cc-4e2e-b539-2527bab5b819:1f93f5e8-757e-46cf-acdd-03c7f23e68c5", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:188c8765-2718-4841-8f84-4bb537cb3747", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 140/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 140/2010 z 18. 4. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-04-18", "citacie_n": 459, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:188c8765-2718-4841-8f84-4bb537cb3747"}, {"guid": "041c8653-b19a-4357-982a-10cf1c713774:e6be9733-5a65-40b6-b6a8-1d9252b953fe", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2013:5607205708.2", "spisova_znacka": "6CoE/5/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 6CoE/5/2013 z 27. 2. 2013", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2013-02-27", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2013:5607205708.2"}], "citovane_v": []}