{"guid": "c816b605-17ff-4901-b3f4-2a1f0cf80259:01f7d333-0b12-48a5-bf6d-226f74ec7626", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2015:6710210357.2", "spisova_znacka": "14Co/762/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Co/762/2015 z 27. 9. 2015", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 27. septembra 2015, sp. zn. 14Co/762/2015, ECLI:SK:KSBB:2015:6710210357.2", "identifikacne_cislo": "6710210357", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Vladimír Sopúch", "sudca_id": 995, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-vladimir-sopuch-995", "datum_vydania": "2015-09-27", "forma": "Uznesenie", "povaha": [], "oblast": [], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/01f7d333-0b12-48a5-bf6d-226f74ec7626", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2015:6710210357.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2015:6710210357.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2015:6710210357.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/762/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6710210357
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Priehoda
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6710210357.2

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľky: C. X., nar. XX. XX.
XXXX, bytom vo D., D. XXX/XX, proti odporcom: 1/ B U Č I N A a.s., IČO: 31 562 558, so sídlom vo
Zvolene, Lučenecká cesta 1335/21, zast. Advokátska kancelária UHAĽ s.r.o., IČO: 47 236 655, so sídlom
vo Zvolene, Štefana Moyzesa 9877/43, a 2/ M. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom vo D., N. XXXX/XX, o
zaplatenie náhrady škody - ušlej mzdy, doplatku do plného platu, odškodného 100.000,- Eur a náhrady
trov konania, o náhrade trov konania, o odvolaní navrhovateľky a odporcu 1/ proti uzneseniu Okresného
súdu Zvolen zo dňa 13. 07. 2015 č. k. 13C/105/2010 - 392, takto

r o z h o d o l :

Výroku uznesenia okresného súdu, ktorým odporcovi 2/ náhradu trov konania voči navrhovateľke
nepriznal,   s a     n e d o t ý k a .

Vo výroku, ktorým navrhovateľke bola uložená povinnosť nahradiť odporcovi 1/ trovy konania v sume
500,- Eur, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu odporcu 1/, uznesenie
okresného súdu   z r u š u j e    a    v tomto rozsahu vec               v r a c i a   na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd navrhovateľke uložil povinnosť nahradiť odporcovi 1/ trovy konania
v sume 500,- Eur pozostávajúce z trov právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu odporcu 1/
a odporcovi 2/ náhradu trov konania voči navrhovateľke nepriznal. Rozhodol tak s odôvodnením, že
odporca 2/ si náhradu trov konania voči navrhovateľke neuplatnil, preto aj keď mal v konaní úspech,
krajský súd mu náhradu trov konania nepriznal. Pokiaľ ide o odporcu 1/, tak tento mal v konaní úspech,
v zmysle § 142 ods. 1 O. s. p. mu patrí aj náhrada trov konania. Za použitia § 150 ods. 1 O. s. p. však
okresný súd odporcovi 1/ náhradu trov právneho zastúpenia priznal len vo výške 500,- Eur, a to z dôvodu,
že na strane navrhovateľky existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, na ktoré bolo treba prihliadnuť
tak, ako je uvedené v dôvodoch rozhodnutia, a preto priznal odporcovi 1/ náhradu trov konania len
čiastočne, pričom sumu 500,- Eur považoval za primeranú sumu na zabezpečenie súdnej a právnej
ochrany odporcu 1/, a to aj vo vzťahu k existujúcim pomerom na strane navrhovateľky.

Proti uzneseniu okresného súdu podala odvolanie tak navrhovateľka, ako aj odporca 1/.

Rozhodnutie okresného súdu v napadnutom výroku nepovažovala navrhovateľka za vecne správne. V
tejto súvislosti poukazovala na to, že je čiastočná invalidná dôchodkyňa a vzhľadom na jej príjem jej v
konaní bolo priznané aj oslobodenie od súdnych poplatkov. Žiadala preto rozhodnutie okresného súdu
vo výroku o trovách konania zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie, pretože pre porušenie
jej práv v konaní by to bola práve ona, ktorá by mala právo na náhradu všetkých trov konania, ktoré
jej vznikli.



Odporca 1/ v odvolaní proti uzneseniu okresného súdu žiadal rozhodnutie zmeniť tak, že navrhovateľka
bude povinná zaplatiť odporcovi 1/ trovy konania v sume 4.063,22 Eur pozostávajúce z trov právneho
zastúpenia právneho zástupcu odporcu 1/. V tejto súvislosti poukazoval na to, že vo veci samej
navrhovateľka úspech nemala, pričom odporcovia 1/, 2/ mali v konaní úspech, a preto v zmysle § 142
ods. 1 O. s. p. im patrí právo na náhradu trov konania. Keďže náhradu trov konania proti navrhovateľke
si uplatnil len odporca 1/ a tento mal v konaní úspech, tak odporcovi 1/ patrí náhrada trov konania.
Odporca 1/ poukazoval na to, že trovy právneho zastúpenia, ktoré boli v konaní uplatnené, sú preto
také vysoké, že takto stanovila hodnotu sporu samotná navrhovateľka, ktorá v konaní úspešná nebola.
Za úkony, ktoré neboli odporcovi 1/ za uskutočnené porady priznané, uplatňovali len dvojtretinovú
náhradu trov právneho úkonu. Rozhodnutie okresného súdu nie je dôvodné, pretože ak tento vo veci
samej návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamietol, tak mal odporcovi 1/ priznať aj plnú náhradu trov
konania. Okolnosti zdravotného stavu na strane navrhovateľky nie sú dôvodom hodným osobitného
zreteľa podľa ustanovenia § 150 ods. 1 O. s. p. pre nepriznanie trov právneho zastúpenia. Podľa
názoru odporcu 1/ duševná porucha, ktorou navrhovateľka trpí, jej nebráni normálnemu fungovaniu
a orientovania sa v bežnom živote a najmä v nakladaní s finančnými prostriedkami. Nie je možné
preto odôvodňovať nepriznanie trov konania odporcovi 1/ psychickou poruchou na strane navrhovateľky
a výškou invalidného dôchodku. Pokiaľ by totiž navrhovateľka bola bývala v konaní úspešná, tak je
nesporné, že súd by navrhovateľke priznal náhradu trov konania. Tým, že okresný súd priznal odporcovi
1/ náhradu trov konania vo výške 500,- Eur, tak poprel zásadu úspechu odporcu 1/ v konaní, pričom
takto priznaná náhrada trov konania nie je ani hodnotou za jeden úkon právnej pomoci. Vzhľadom na
uvedené žiadal rozhodnúť v zmysle podaného odvolacieho návrhu.

Krajský súd preskúmal uznesenie okresného súdu v napadnutom rozsahu v zmysle ustanovenia § 212
ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O. s. p. a toto v zmysle
ustanovenia § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p. zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, a to v rozsahu jeho zrušenia, ktorý je uvedený vo výrokovej časti uznesenia krajského súdu.

Z obsahu spisu vyplýva, že podaným návrhom sa navrhovateľka proti odporcom 1/, 2/ domáhala náhrady
škody, ušlej mzdy, doplatku platu a odškodného, pričom okresný súd rozsudkom zo dňa 16. 09. 2013
č. k. 13C/105/2010 - 297 návrh navrhovateľky zamietol a Krajský súd v Banskej Bystrici na základe
odvolania navrhovateľky rozsudok okresného súdu potvrdil ako správny, a to rozsudkom zo dňa 17. 03.
2015 č. k. 14Co/1118/2013 - 364. Uvedené rozhodnutie bolo účastníkom konania riadne doručené, stalo
sa právoplatným, a keďže okresný súd nerozhodol v rozhodnutí vo veci samej o trovách konania, tak
správne po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku pristúpil k rozhodnutiu o trovách konania samostatným
uznesením.

V zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná
náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práv proti účastníkovi, ktorý vo veci
úspech nemal.

V sporových konaniach sa ohľadne náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, a teda
účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie
alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Oslobodenie od povinnosti
nahradiť trovy konania úspešnému účastníkovi nie je možné. Ani v prípade, ak bolo neúspešnému
účastníkovi priznané oslobodenie od súdnych poplatkov, nezbavuje ho to povinnosti nahradiť trovy
konania úspešnému účastníkovi.

Vzhľadom na to, že navrhovateľka v konaní vo veci samej úspech nemala, prichádza do úvahy postup
podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p. pri náhrade trov konania. Správne okresný súd pri procesnom
postupe náhrady trov konania vychádzal z tohto zákonného ustanovenia.

Z Občianskeho súdneho poriadku však vyplýva, že v sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy
konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu v konaní (§ 142 ods. 1 O. s. p.). Aplikácia ustanovenia
§ 150 O. s. p. pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené
všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dôjde k záveru, ak existujú dôvody
hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná.



Podľa ustanovenia § 150 ods. 1 O. s. p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd
výnimočne náhradu trov celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník,
ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu
patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Z uvedeného zákonného ustanovenia teda vyplýva, že ak má súd použiť ustanovenie § 150 ods. 1
O. s. p., musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený.
Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach na strane účastníkov
konania. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové,
zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania a tiež na okolnosti, ktoré viedli účastníkov k
uplatneniu práva na súde i postoj v konaní. Nepriznanie náhrady trov konania teda musí zodpovedať
zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu.

Ustanovenie § 150 O. s. p. nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť
aplikácie, ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú
zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť
trovy konania výnimočne prihliadnuť.

Z obsahu spisu je teda nesporné, že ak navrhovateľka v konaní nemala úspech, tak potom má v zmysle
§ 142 ods. 1 O. s. p. povinnosť hradiť trovy konania odporcovi 1/, ktorý náhradu trov právneho zastúpenia
voči nej uplatnil.

Z obsahu spisu je však nesporné, že osobné a majetkové pomery na strane navrhovateľky nie sú
dobré, čo viedlo súd aj k tomu, že navrhovateľke bolo v plnom rozsahu priznané oslobodenie od
súdnych poplatkov. Táto okolnosť však sama o sebe neznamená, že navrhovateľka by nemala v prípade
neúspechu v konaní platiť náhradu trov konania. Je len jednou z okolností, na ktoré treba v konaní
prihliadnuť pri posudzovaní náhrady trov konania, keďže sa navrhovateľke podľa pomeru úspechu bude
ukladať povinnosť hradiť trovy konania odporcovi 1/. Taktiež z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľka
zrejme aj s ohľadom na jej zdravotný stav a chorobu, ktorou trpí, nevedela dôsledne posúdiť dopad
podaného návrhu na prípadné rozhodnutie o trovách konania, keďže súd tak, ako vyplýva zo spisu,
vyvíjal potrebnú iniciatívu na to, aby navrhovateľka podaný návrh spresnila takým spôsobom, aby o ňom
okresný súd vôbec mohol konať. Na strane navrhovateľky boli dané dôvody na poskytnutie zástupcu z
Centra právnej pomoci na poskytnutie odbornej právnej pomoci pri dovolacom konaní proti uzneseniu
a ktorým bolo okresným súdom jej podanie označené ako návrh na začatie konania odmietnuté a ktoré
rozhodnutie bolo potvrdené aj Krajským súdom v Banskej Bystrici. Spĺňala k tomu všetky predpoklady,
pretože jej bol pridelený aj právny zástupca, ktorý zastupoval navrhovateľku, ale len v dovolacom konaní.
Pre ďalšie konanie už právny zástupca Centra právnej pomoci úkony pre navrhovateľku nevykonával
a samotná navrhovateľka nežiadala, aby jej bol poskytnutý právny zástupca z Centra právnej pomoci
pre dané konanie. Vzhľadom na dané konanie je preto aj krajský súd v súlade s názorom okresného
súdu presvedčený o tom, že na strane navrhovateľky vznikli okolnosti hodné osobitného zreteľa pre
použitie § 150 ods. 1 O. s. p., a to v čiastočnom rozsahu. V tejto súvislosti však treba uviesť, že to
bola navrhovateľka, ktorá spresnila petit návrhu na začatie konania a ktorým uplatňovala nároky proti
odporcom 1/, 2/. Ona stanovila predmet sporu vo finančnom vyjadrení, ktorý by bol dôležitý pre výpočet
súdneho poplatku, ale ktorý je dôležitý aj pre výpočet náhrady trov právneho zastúpenia na strane
odporcu 1/. Aj navrhovateľka si podaným návrhom na súd mala byť vedomá toho, že ak bude v konaní
neúspešná, tak bude musieť platiť náhradu trov konania tej protistrane, ktorá vo veci bude mať úspech.
Za daných okolností potom okresný súd správne zaujal názor, že v danom prípade nie sú dôvody na
úplne nepriznanie trov konania odporcovi 1/, ale len na čiastočné priznanie náhrady trov konania.

Okresný súd však v dôvodoch svojho rozhodnutia bližšie nevysvetlil, prečo by mala odporcovi 1/ patriť
náhrada trov konania len vo výške 500,- Eur. Krajský súd sa stotožňuje s tým, že za okolností v danej
veci patrí odporcovi 1/ čiastočná náhrada trov konania, avšak aj pri použití § 150 ods. 1 O. s. p., aj
keď súd prihliadne zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu, tak musí vychádzať z toho, aby takéto
rozhodnutie sa nejavilo ako neprimerané aj pre stranu, ktorá mala v konaní úspech a ktorej podľa § 142
ods. 1 O. s. p. patrí náhrada trov konania.

Okresný súd mal preto čiastočné priznanie trov právneho zastúpenia odporcovi 1/ vyvodiť z toho, aké
účelné trovy právneho zastúpenia zo strany odporcu 1/ považoval za preukázané a zo všetkých účelne



vynaložených trov právneho zastúpenia a poskytnutie právnej pomoci odporcovi 1/ priznať čiastočnú
náhradu trov konania. Tým, že priznal odporcovi 1/ len sumu 500,- Eur a túto okolnosť riadnym spôsobom
bližšie nezdôvodnil, nie je postačujúca k tomu, aby priznanie náhrady trov konania bolo nielen v súlade s
§ 142 ods. 1 O. s. p., ale aj § 150 ods. 1 O. s. p. Mal teda vychádzať z toho, čo považoval za dôvodné trovy
právneho zastúpenia, pretože aj z dôvodov uznesenia okresného súdu na strane 3 uznesenia vyplýva,
že takéto trovy predstavujú sumu vo výške 3.202,68 Eur po tom, čo nepriznal odporcovi náhradu trov
právneho zastúpenia za úkony, a to rokovanie s klientom dňa 03. 07. 2013 a dňa 13. 09. 2013. Aj tu
však mal okresný súd dôsledne posúdiť, či tieto právne úkony, ktoré boli vykonané právnym zástupcom
vo vzťahu k odporcovi 1/, boli skutočne účelne vynaložené a potrebné, čoho sa konkrétne týkali a či si
vyžadovali právne prerokovanie postupu právneho zástupcu so svojím klientom vzhľadom na skutkové
okolnosti, ktoré by vyšli v priebehu konania pred súdom prvého stupňa najavo a či takáto porada s
klientom by bola v príčinnej súvislosti s takýmto konaním. Ak by opätovne dospel k záveru, že nie je
dôvod na priznanie trov právneho zastúpenia za uvedené dva právne úkony, aj tak ide o trovy právneho
zastúpenia, ktoré predstavujú určitú sumu a práve z tejto sumy by mal súd vychádzať pri posudzovaní
čiastočného priznania trov právneho zastúpenia v zmysle § 150 O. s. p., čo by mal súd však vyjadriť
určitým pomerom vo vzťahu k uplatneným trovám právneho zastúpenia, ale takým spôsobom, aby takéto
rozhodnutie nebolo neprimerané vo vzťahu k odporcovi 1/, pretože aj navrhovateľka svojím konaním, a
to podaním návrhu na začatie konania a postupom v konaní pred súdom prvého stupňa, zavinila, že ku
konaniu došlo a v konečnom dôsledku bolo rozhodnuté tak, že táto v konaní úspešná nebola.

Z vyššie uvedených dôvodov preto krajský súd rozhodnutie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie s tým, že okresný súd uvedené okolnosti opätovne posúdi, rozhodne
o priznaní náhrady trov právneho zastúpenia vo vzťahu navrhovateľky k odporcovi 1/, pričom opätovné
rozhodnutie okresného súdu, keďže sa bude týkať výšky trov konania, bude možné byť opätovne
preskúmané v rámci odvolacieho konania, ak niektorý z účastníkov konania opätovne nebude spokojný s
rozhodnutím okresného súdu. Takýmto spôsobom bude zabezpečená dvojinštančnosť postupu v konaní
a najmä to, aby rozhodnutie okresného súdu bolo nielen v súlade s ustanovením § 142 ods. 1 O. s. p.,
ale aj § 150 ods. 1 O. s. p.

Krajský súd preto rozhodnutie v napadnutom výroku zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.
Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "13C/105/2010", "guid": "3614d61d-efae-4751-ac5f-e6b6951ec9d7:17c82429-a18e-4451-afe6-53fb4e0df8ac", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "c816b605-17ff-4901-b3f4-2a1f0cf80259:41bf2d72-7e55-4279-b087-71b10d7f96b3", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2015:6710210357.2", "spisova_znacka": "14Co/762/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Co/762/2015 z 27. 9. 2015", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2015-09-27", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2015:6710210357.2"}], "citovane_v": []}