Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/1064/2014 z 2. 3. 2015 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 2. marca 2015, sp. zn. 17Co/1064/2014, ECLI:SK:KSBB:2015:6812206641.2 Krajský súd Banská Bystrica | 17Co/1064/2014 | ECLI:SK:KSBB:2015:6812206641.2 | 2015-03-02 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Zodpovednosť za škodu pri výkone verejnej moci Citované ustanovenia: OSP, OSP, § 109 ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/3c62b5c1-34cd-4d11-8f66-5d49ad4d186c Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2015:6812206641.2 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/1064/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6812206641
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Deáková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6812206641.2

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s. r. o., so
sídlom Pribinova ul. č. 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Fridrich Paľko, s. r. o., so
sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, za ktorú koná doc. JUDr. Branislav Fridrich,
PhD., advokát a konateľ, proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, v konaní o náhradu majetkovej škody a
nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Revúca č. k. 6C/307/2012-84
z 27. 06. 2014, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd návrh žalobcu na prerušenie konania do rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky
o sťažnosti žalobcu podľa § 109 ods. 1 písm. b/ a § 109 ods. 2 písm. c/ zákona č. 99/1963 Zb.
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) zamietol, pretože otázku, či vo veci rozhodoval
vylúčený sudca, môže preskúmať súd vyššieho stupňa v riadnom inštančnom postupe na základe
riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov, čo v danom prípade aj urobil Krajský súd Banská
Bystrica.

Proti uzneseniu okresného súdu podal odvolanie žalobca z dôvodu § 205 ods. 2 písm. a/, b/, c/ a
f/ O. s. p.. Tvrdil, že prvostupňový súd nesprávne vec právne posúdil, nepoužil správne ustanovenie
právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav (§ 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p.), pretože na zistenie
rozhodujúcich skutočností nevykonal navrhnuté dôkazy, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci. On súdu doručil elektronicky na zverejnenú e-mailovú adresu
návrh na zrušenie pojednávania spolu s prílohou - ústavnou sťažnosťou, v ktorej namieta porušenie
základného práva na prejednanie a rozhodnutie veci nestranným súdom; už v žalobe upovedomil
súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec pridelená na prejednanie a
rozhodnutie, je potrebné z konania vylúčiť. Okolnosť, že krajský súd v označených skutočnostiach
nevzhliadol dôvod na vylúčenie sudcu, nič nemení na tom, že v očiach žalobcu a objektívne v očiach
verejnosti nemožno tohto sudcu považovať za nestranného. Sudca okresného súdu má pomer k veci,
lebo je sudcom vecne a miestne príslušného okresného súdu, postupom ktorého mala byť spôsobená
žalobcovi škoda. Žalobca s vedomím, že názor krajského súdu vo veci nestrannosti pre rozpor s
rozhodovacou praxou iných krajských súdov, Ústavného súdu Slovenskej republiky a Európskeho
súdu pre ľudské práva v Štrasburgu neobstojí, podal ústavnú sťažnosť pre porušenie jeho práva na
nestranný súd, ktorej výsledkom bude zrušenie rozhodnutia krajského súdu. Nie je prípustné, aby
do rozhodnutia ústavného súdu sa v konaní o veci samej pokračovalo a naďalej vykonával úkony a
rozhodoval vylúčený sudca. Navrhol uznesenie okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie
a opätovné rozhodnutie.

Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila.



Krajský súd prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. v
rozsahu odvolania žalobcu podľa § 212 ods. 1 O. s. p. a uznesenie okresného súdu ako vecne správne
podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.

Podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O. s. p. súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je
v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru,
že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo
medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v tom prípade postúpi návrh ústavnému
súdu na zaujatie stanoviska.
Podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p., pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť,
ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo
ak súd dal na takéto konanie podnet.

V návrhu na prerušenie konania žalobca uviedol, že nesúhlasí s rozhodnutím krajského súdu o tom,
že sudcovia okresného súdu nie sú z prejednávania a rozhodovania veci vylúčení. Rozhodnutiami
krajského súdu, ktoré hodnotí žalobca ako nesprávne, malo byť zasiahnuté do základného práva
žalobcu, zaručeného v článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, t. j. práva na súdnu ochranu
a osobitne práva na zákonného sudcu (článok 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) a práva
na prerokovanie veci nestranným súdom a tiež do základného práva na spravodlivý súdny proces
zaručeného článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,
t. j. práva na nestranný súd, zriadený zákonom. Okresný súd mal k dispozícii všetky listiny,
predkladané žalobcom spolu s návrhom na prerušenie konania. Napriek tomu možno súhlasiť s
názorom prvostupňového súdu, že nebolo preukázané vedenie takého konania, pre ktoré by bolo
potrebné v predmetnej veci konanie podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p. prerušiť, pretože by toto
konanie mohlo ovplyvniť rozhodnutie súdu o náhrade škody a majetkovej ujmy. Odvolací sú poukazuje
okrem argumentov, uvedených v prvostupňovom rozhodnutí, aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu
Českej republiky sp. zn. 30Cdo 727/2011, v ktorom bol vyslovený názor, že sudcu vecne a miestne
príslušného súdu nevylučuje z prejednávania a rozhodovania veci o náhradu škody len tá skutočnosť, že
postupom sudcu v inej veci mala byť žalobcovi spôsobená škoda. Nie je dôvodná námietka žalobcu, že
prvostupňový súd v dôvodoch rozhodnutia nerozviedol svoje úvahy, ktoré ho viedli k zamietnutiu návrhu
na prerušenie konania.

O námietkach zaujatosti, vznesených v žalobe vo veci samej, právoplatne rozhodol krajský súd; sťažnosť
žalobcu, adresovaná Ústavnému súdu Slovenskej republiky, sa má týkať tohto uznesenia krajského
súdu. Jeho podanie na Ústavný súd žalobca nijako nepreukázal. Ale ani to nie je dôvod na prerušenie
konania, pretože otázku, či vo veci rozhodoval vylúčený sudca, môže preskúmať súd vyššieho stupňa v
riadnom inštančnom postupe na základe riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov, nie ústavný
súd v konaní o sťažnosti žalobcu, ktorými namieta porušenie svojich základných práv podľa článku 46
ods. 1 a článku 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd, ako to vyplýva z uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky v
skutkovo a právne totožnej veci napr. sp. zn. I. ÚS 89/2013 zo 06. 02. 2013, I. ÚS 92/2013 z 13. 02. 2013,
ktorými sťažnosti obchodnej spoločnosti Pohotovosť, s. r. o. proti uzneseniam Krajského súdu v Banskej
Bystrici rozhodol tak, že nevylúčil všetkých sudcov okresného súdu z prejednávania a rozhodovania
veci a návrh žalobcu odmietol pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na ich
prerokovanie a rozhodnutie.
Okresný súd dospel k správnemu názoru, že neexistuje dôvod na prerušenie konania ani podľa § 109
ods. 2 písm. c/ O. s. p., pretože neprebieha žiadne konanie, v ktorom by sa riešila otázka majúca význam
pre rozhodnutie súdu v tejto veci.

Žiadna z odvolacích námietok žalobcu nebola uplatnená dôvodne.
Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.