Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 26Sd/126/2015 z 11. 5. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 11. mája 2016, sp. zn. 26Sd/126/2015, ECLI:SK:KSBB:2016:6015200551.1 Krajský súd Banská Bystrica | 26Sd/126/2015 | ECLI:SK:KSBB:2016:6015200551.1 | 2016-05-11 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Dôchodky Citované ustanovenia: § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., § 71 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., § 71 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z., § 71 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z., § 71 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z., § 71 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z., § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z., zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/33373548-b0a6-4f64-a72d-faee04504646 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2016:6015200551.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 26Sd/126/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6015200551
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6015200551.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej veci navrhovateľky O. X.,
nar. XX. V. XXXX, bytom K. XXX, proti odporkyni Sociálnej poisťovni - ústrediu so sídlom v Bratislave
Ul. 29. augusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X
z 26.januára 2015 o zamietnutí žiadosti o priznanie invalidného dôchodku, takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 26. januára 2015 potvrdzuje.
Navrhovateľke náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku
z 9.januára 2015, pretože posudkovým lekárom sociálneho poistenia nebola uznaná invalidnou, keďže
ku dňu podanej žiadosti o priznanie invalidného dôchodku nezodpovedali jej zdravotné ťažkosti dlhodobo
nepriaznivému, liečbou neovplyvniteľnému zdravotnému stavu.

Navrhovateľka sa voči rozhodnutiu odporkyne odvolala, pretože jej zdravotný stav je zlý, trpí astmou,
cukrovkou aj depresívnou poruchou.

Na pojednávanie pred krajským súdom sa navrhovateľka nedostavila, svoju neúčasť ospravedlnila
práceneschopnosťou, o ktorej do dňa súdneho pojednávania nepredložila žiadny dôkaz. O odročenie
pojednávania nepožiadala. Krajský súd vec prejednal v jej neprítomnosti v súlade s ust. § 250g ods. 2
O.s.p. a pri rozhodovaní prihliadol na ostatné vykonané dôkazy.

Odporkyňa navrhla napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako zákonné a vecne správne pridržiavajúc sa
obsahu písomného vyjadrenia z 15.mája 2015. Zdôraznila, že u navrhovateľky podľa objektívne
zistených zdravotných ťažkostí nešlo o dlhodobo nepriaznivý, liečbou neovplyvniteľný zdravotný stav,
preto jej invalidita nevznikla.

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne i konanie, ktoré mu predchádzalo v súlade
s ust. § 250l ods. 1 O.s.p., vypočul odporkyňu, oboznámil sa s písomnými podaniami účastníkov, s
obsahom administratívneho spisu, najmä so žiadosťou navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku,
s lekárskymi správami posudkových lekárov pobočky i ústredia Sociálnej poisťovne, so zdravotnou
dokumentáciou navrhovateľky, s ostatným obsahom spisu a dospel k presvedčeniu, že napadnuté
rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom, preto ho podľa § 250q ods. 2 O.s.p ako vecne správne
potvrdil.
.
Z ust. § 71 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení vyplýva, že poistenec je invalidný, ak
pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako



o 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný
stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov
lekárskej vedy trvať dlhšie ako 1 rok. Pokles pracovnej schopnosti poistenca sa posudzuje na základe
lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie, zhodnotenia liečby s určením diagnostického
záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a komplexných funkčných vyšetrení a
ich záverov. Prihliada sa na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 4). Miera
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného
postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom
na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú, ale pokles pracovnej schopnosti priznaný pre rozhodujúce
zdravotné postihnutie možno zvýšiť, najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí
ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, prípadne je tento dôsledkom viacerých
zdravotných postihnutí, podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Miera poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 (§ 71 ods. 5,6, 7 a 8 cit. zákona).

Podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení kapitoly V., pol. 3, písm. a) možno pokles pracovnej
schopnosti poistenca pre poruchy nálad (manické, depresívne, periodické), ich stredne ťažké formy
vyjadriť v rozpätí 35-45 %.
Preskúmaním veci krajský súd zistil, že navrhovateľka požiadala odporkyňu o priznanie invalidného
dôchodku od 9.januára 2015 žiadosťou z toho istého dňa. Za účelom rozhodnutia o tejto žiadosti
posudzoval jej zdravotný stav posudkový lekár pobočky Sociálnej poisťovne so sídlom vo Veľkom Krtíši.
V posudku z 9.januára 2015 zobral do úvahy okrem vlastného klinického vyšetrenia navrhovateľky
pľúcne, interné, psychologické a psychiatrické vyšetrenia z roku 2014 a za rozhodujúce zdravotné
postihnutie navrhovateľky označil stredne ťažkú depresívnu poruchu podľa kapitoly V., pol. 3, písm. a)
prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení. V posudku uviedol, že 34-ročná navrhovateľka so základným
vzdelaním bez vážnejších somatických ochorení v anamnéze je podľa odborných nálezov v krátkodobej
liečbe psychiatra pre depresívnu poruchu, psychologické vyšetrenie prvýkrát absolvovala v decembri
2014 pre posudkové účely. Jej intelektový výkon spadá do pásma mentálnej subnormy, potvrdené sú
ľahké poruchy osobnosti a depresívna porucha stredne ťažkého až ťažkého stupňa. Priedušková astma
a hypertenzná choroba bez orgánových komplikácií je taktiež v krátkodobej liečbe lekárov. Vzhľadom
na krátky časový odstup od diagnostikovania všetkých ochorení nie je možné efekt liečby vyhodnotiť,
preto u navrhovateľky nejde o dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, pre ktorý by bolo možné vyjadriť
percentuálny pokles jej pracovnej schopnosti. Posudkový záver nezmenil ani po podaní odvolania
navrhovateľkou a po zohľadnení psychiatrického vyšetrenia z januára 2015 a pľúcneho vyšetrenia z
marca 2015. V posudku uviedol, že priedušková astma navrhovateľky s fyziologickými hodnotami na
spirometrii, hodnotená ako kortikodependentná, ľahká forma, či hypertenzná choroba I. stupňa WHO
bez orgánových komplikácií a stabilizovaná na liečbe neovplyvňuje jej pracovnú schopnosť. Duševné
ochorenie v zmysle ľahkých porúch osobnosti a depresívnej poruchy stredne ťažkého až ťažkého stupňa
nie je možné hodnotiť ako dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vzhľadom na krátky čas prebiehajúcej
liečby. Uvedené posúdenie zdravotného stavu navrhovateľky bolo podkladom pre vydanie napadnutého
rozhodnutia.

Pretože navrhovateľke nebolo na pobočke Sociálnej poisťovne vyhovené v zmysle uznania jej invalidity,
zaoberal sa posúdením jej zdravotného stavu aj posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne,
pracovisko v Banskej Bystrici. V posudku zo 16.apríla 2015 vychádzal z totožných odborných
lekárskych nálezov ako prvoposudzovateľ a dospel aj k rovnakému posudkovému záveru. Uviedol, že
u navrhovateľky sú v popredí psychické problémy pod obrazom depresie s psychiatrickou liečbou od
2.októbra 2014, podľa odborného nálezu z januára 2015 bez pravidelného užívania liekov. Celkovo
absolvovala 3x ambulantné vyšetrenie, naposledy v apríli 2015. Jej duševné ťažkosti boli potvrdené aj
psychologickým vyšetrením z 18.decembra 2014, so stanovením úrovne intelektu na úrovni IQ 72, čo
zodpovedá ňou dosiahnutému vzdelaniu. Vychádzajúc z priebehu ochorenia a liečby konštatoval, že
neboli naplnené kritériá pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, bez možnosti zistenia efektu liečby a
teda aj úrovne ochorenia. Obdobne to platí aj pri ďalších somatických ochoreniach, sporadické kontroly
sú pre ľahkú astmu, potvrdenú až v roku 2014 pri nedodržiavaní životosprávy (trvale fajčí), klinicky aj
funkčne s normálnym nálezom. Pre hypertenziu bola prvýkrát vyšetrená internistom v októbri 2014,
odvtedy nepredložila žiadne ďalšie kontrolné vyšetrenie. Jej obezita nedosahuje BMI 40 a diabetes
mellitus nebol potvrdený.



Po oboznámení sa so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľky a lekárskymi správami posudkových
lekárov pobočky i ústredia Sociálnej poisťovne dospel krajský súd k presvedčeniu posudkový záver
o tom, že jej zdravotné ťažkosti nezodpovedajú dlhodobo nepriaznivému, liečbou neovplyvniteľnému
zdravotnému stavu prijali posudkoví lekári na podklade potrebných odborných lekárskych nálezov, ktoré
zobrali do úvahy komplexne a bez rozporov. Ich posudkové stanoviská boli podrobne, vecne a logicky
zdôvodnené v súlade s aktuálne zistenými a objektivizovanými zdravotnými ťažkosťami navrhovateľky,
posudkovými a zákonnými kritériami a v rámci možností daných platnou právnou úpravou. Krajský súd
nezistil žiadnu takú skutočnosť, ktorá by závery posudkových lekárov spochybnila, preto si ich osvojil
a pri posudzovaní vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia z nich vychádzal.

S ohľadom na vyššie uvedené krajský súd konštatoval, že konanie odporkyne, ktoré predchádzalo
vydaniu napadnutého rozhodnutia bolo realizované v súlade so zákonom a zákonné a vecne správne
bolo i napadnuté rozhodnutie. Správny orgán postupoval správne, keď za účelom rozhodnutia o
žiadosti navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku, posudzoval splnenie zákonných predpokladov
pre možnosť konštatovania vzniku jej invalidity, tj. existenciu dlhodobo nepriaznivého, liečbou
neovplyvniteľného zdravotného stavu, ktorý sa zároveň podieľa na znížení jej pracovnej schopnosti o
viac ako o 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Správne vychádzal z posudku posudkového
lekára pobočky Sociálnej poisťovne, ktorý bol vo svojom obsahu potvrdený aj posudkovým lekárom
ústredia, pretože oni sú podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení výlučnými kompetentnými
subjektami na posudzovanie zdravotného stavu poistencov pre účely ich prípadnej invalidizácie.

Na základe takto zisteného skutkového stavu veci, dotýkajúceho sa aktuálnych zdravotných ťažkostí
navrhovateľky, vo vzťahu ku ktorému nedošlo k žiadnej zmene ani ku dňu rozhodovania krajským súdom,
odporkyňa správne konštatovala, že novo-diagnostikované zdravotné ťažkosti ku dňu podanej žiadosti o
priznanie invalidného dôchodku, ani ku dňu rozhodovania nezodpovedali zákonnej požiadavke dlhodobo
nepriaznivého, liečbou neovplyvniteľného zdravotného stavu, preto nebolo možné vyhodnotiť pokles
jej pracovnej schopnosti, ktorý je predpokladom vzniku invalidity, ak presahuje 40 % v porovnaní so
zdravou fyzickou osobou. Z uvedeného dôvodu odporkyňa napadnutým rozhodnutím správne žiadosť
navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku zamietla a preto krajský súd jej rozhodnutie ako súladné
so zákonom potvrdil.

Náhradu trov konania krajský súd navrhovateľke nepriznal, pretože v konaní nebola úspešná rozhodujúc
podľa § 250k ods. 1 O.s.p. za použitia ust. § 250l ods. 2 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa
podáva písomne, v dvoch vyhotoveniach
prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní je potrebné
popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O. s. p. / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.