Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 26Sd/160/2015 z 8. 6. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 8. júna 2016, sp. zn. 26Sd/160/2015, ECLI:SK:KSBB:2016:6015200695.1 Krajský súd Banská Bystrica | 26Sd/160/2015 | ECLI:SK:KSBB:2016:6015200695.1 | 2016-06-08 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Dôchodky Citované ustanovenia: § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., § 46 ods. 6 zákona č. 100/1988 Zb. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/dc8db6c5-6a55-4672-9448-da47b8180df0 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2016:6015200695.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 26Sd/160/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6015200695
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6015200695.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej veci navrhovateľky Y. A.
rod. F., nar. X.A. XXXX, bytom M. č. XXX, proti odporkyni Sociálnej poisťovni - ústrediu so sídlom v
Bratislave ul. 29. augusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX
XXXX X zo 4.februára 2015 o zamietnutí žiadosti o priznanie vdovského dôchodku takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo 4.februára 2015 potvrdzuje.
Navrhovateľke náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím odporkyňa s poukazom na zákonné ust. § 46 ods. 6 zákona č. 100/1988 Zb. o
sociálnom zabezpečení a ust. § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení zamietla žiadosť
navrhovateľky o priznanie vdovského dôchodku z 19.januára 2015. V odôvodnení rozhodnutia citovala
aplikované zákonné ustanovenia a konštatovala, že navrhovateľka nepreukázala, že v čase smrti jej
bývalého manžela bola naňho odkázaná na príspevok na výživu, ktorý jej bol povinný poskytovať, preto
jej nárok na vdovský dôchodok nevznikol.

Navrhovateľka sa voči rozhodnutiu odporkyne odvolala a uviedla, že jej bývalý manžel bol ku dňu jeho
smrti povinný prispievať na jej výživu podľa rozsudku Okresného súdu v Rimavskej Sobote vo výške
600,- Kčs mesačne. Uvedenú sumu jej poskytoval v hotovosti do jej vlastných rúk, pretože naďalej bývali
v spoločnom byte. Napriek rozvodu manželstva sa v dôsledku jeho nepriaznivého zdravotného stavu
oňho naďalej starala, vysporiadala mu pohreb a vychovávala ich spoločné maloleté dieťa.

Na pojednávaní pred krajským súdom zotrvala na podanom odvolaní i jeho dôvodoch.

Odporkyňa navrhla napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako zákonné a vecne správne, pridržiavajúc sa
obsahu písomného vyjadrenia z 21.mája 2015. V ňom zopakovala skutkové a právne dôvody, ktoré
boli obsahom aj odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Zdôraznila, že finančné plnenie, na ktorom
navrhovateľka zakladala svoj nárok nebolo priznané jej, ale jej maloletému synovi.

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne i konanie, ktoré mu predchádzalo v súlade s
ust. § 250l ods. 1 O.s.p., vypočul účastníkov, oboznámil sa s ich písomnými podaniami, s obsahom
administratívneho spisu, najmä s opakovanými žiadosťami navrhovateľky o priznanie vdovského
dôchodku, s predchádzajúcim rozhodnutím odporkyne vo veci nároku navrhovateľky na vdovský
dôchodok, s úmrtným listom bývalého manžela navrhovateľa, s rozsudkom Okresného súdu v Rimavskej
Sobote z 31.januára 1990 č. 8C 11/90-9, s ostatným relevantným obsahom spisu a dospel k
presvedčeniu, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom, preto ho podľa § 250q
ods. 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.



Z ust. § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení vyplýva, že v konaniach o nárokoch na
dávky dôchodkového zabezpečenia, ktoré vznikli pred 1.januárom 2004 a o ktorých nebolo do toho dňa
právoplatne rozhodnuté, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31.decembra 2003, tj. podľa zákona
č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení.

Podľa § 46 ods. 6 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení na vdovský dôchodok má nárok
aj rozvedená žena, ak bola v čase smrti bývalého manžela odkázaná na príspevok na výživu, ktorý jej
bol povinný bývalý manžel poskytovať.

Preskúmaním veci krajský súd zistil, že navrhovateľka požiadala odporkyňu o priznanie vdovského
dôchodku žiadosťou z 15.mája 1992 a žiadala ho priznať od 11.mája 1992, tj. odo dňa smrti O. A.,
nar. XX.Y. XXXX. O. A. bol manželom navrhovateľky od roku 1969 a ich manželstvo bolo rozsudkom
Okresného súdu v Rimavskej Sobote 8C 11/90-9 z 31.januára 1990 rozvedené. Zároveň bola schválená
dohoda rodičov ohľadom spoločného maloletého dieťaťa, O. A., nar. XX.P. XXXX tak, že bol na čas po
rozvode zverený do výchovy matky a otec bol zaviazaný platiť výživné 600,- Kčs mesačne na maloletého
syna vždy do 15.dňa toho ktorého mesiac vopred k rukám jeho matky. Žiadosť navrhovateľky o priznanie
vdovského dôchodku bola zamietnutá rozhodnutím Úradu dôchodkového zabezpečenia v Bratislave z
2.júla 1995 s odôvodnením, že ako rozvedená žena nepreukázala, že ku dňu smrti svojho bývalého
manžela bola odkázaná voči nemu na príspevok na výživu, ktorý jej bol povinný poskytovať.

Opakovanú, aktuálne preskúmavanú žiadosť o priznanie vdovského dôchodku podala navrhovateľka
19.januára 2015, pretože na základe informácií na zákazníckej linke odporkyne sa dozvedela, že má
na vdovský dôchodok nárok. V konaní o žiadosti navrhovateľky o priznanie vdovského dôchodku neboli
zistené žiadne iné, prípadne nové skutočnosti v porovnaní so skutkovým stavom veci, zisteným v
predchádzajúcom konaní o jej žiadosti o priznanie vdovského dôchodku. Bolo nesporné, že ku dňu
smrti O. A., k XX.P. XXXX bolo manželstvo navrhovateľky s ním rozvedené rozhodnutím súdu, ktoré
nadobudlo právoplatnosť 22.februára 1990. Navrhovateľka v konaní nepredložila žiadny dôkaz o tom,
že jej bývalý manžel bol povinný prispievať na jej výživu ako rozvedenej manželky na základe súdneho
rozhodnutia. Preukázala len tú skutočnosť, že jej bývalý manžel bol povinný prispievať výživným na
výživu ich spoločného maloletého dieťaťa vo výške 600,- Kčs mesačne.

Z uvedeného odporkyňa správne vyvodila, že neboli splnené zákonné predpoklady v zmysle § 46 ods.
6 zákona o sociálnom zabezpečení pre možnosť priznania vdovského dôchodku navrhovateľke ako
rozvedenej manželke po neb. O. A., pretože ku dňu jeho smrti nebol povinný prispievať na jej výživu.
Finančné plnenie, ktoré bol neb. O. A. povinný poskytovať do jej rúk bolo výživné patriace ich spoločnému
maloletému synovi. Výživné na maloleté dieťa a príspevok na výživu rozvedenej manželky nie sú totožné
nároky a nie sú ani určené totožnej osobe.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že neboli splnené zákonné predpoklady pre možnosť priznania
vdovského dôchodku navrhovateľke, preto odporkyňa napadnutým rozhodnutím správne jej žiadosť o
priznanie vdovského dôchodku zamietla a krajský súd jej rozhodnutie ako súladné so zákonom potvrdil.

O náhrade trov konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. s použitím ust. § 250l O.s.p. a navrhovateľke
právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože v konaní pred súdom nebola úspešná.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa
podáva písomne, v dvoch vyhotoveniach
prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní je potrebné
popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O. s. p. / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.