{"guid": "c4252f0f-f1b2-403b-a6e8-92c9261d2685:814ec6f4-8aab-440f-9426-e6a9c677dfe5", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2016:6015201518.1", "spisova_znacka": "BB-23S/178/2015", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. BB-23S/178/2015 z 13. 4. 2016", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici z 13. apríla 2016, sp. zn. BB-23S/178/2015, ECLI:SK:KSBB:2016:6015201518.1", "identifikacne_cislo": "6015201518", "sud": {"guid": "sud_177", "nazov": "Správny súd v Banskej Bystrici", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-banskej-bystrici"}, "sudca": "JUDr. Miroslav Račko", "sudca_id": 5, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-miroslav-racko-5", "datum_vydania": "2016-04-13", "forma": "Rozsudok", "povaha": [], "oblast": [], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/814ec6f4-8aab-440f-9426-e6a9c677dfe5", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2016:6015201518.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2016:6015201518.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2016:6015201518.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Banskej Bystrici\nBB-23S/178/2015\n6015201518\n13. 04. 2016\nJUDr. Drahomíra Mikulajová\nECLI:SK:KSBB:2016:6015201518.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej a\nčlenov senátu JUDr. Petra Kvietka a JUDr. Milana Segeča, v právnej veci žalobcu: Krajská prokuratúra\nBanská Bystrica, Partizánska cesta 1, 975 62 Banská Bystrica, proti žalovanému: Ústredie práce,\nsociálnych vecí a rodiny, odbor peňažných príspevkov a kompenzácii ŤZP a posudkových činností\nBanská Bystrica, Trieda SNP 75, 974 09 Banská Bystrica, za účasti maloletého G. A., nar. XX.XX.XXXX,\nzast. zákonnou zástupkyňou - matkou, N.. I. A., nar. XX.XX.XXXX, obaja trvale bytom G. 2, XXX XX\nV., o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. UPS/US5/SSVODPPKPC/SOC/2015/2263/VAL zo dňa\n14.04.2015, takto\nrozhodol:\nI. Krajský súd rozhodnutie žalovaného č. UPS/US5/SSVODPPKPC/SOC/2015/2263/VAL zo dňa\n14.04.2015 zrušuje podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.\nII. Žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\nŽalobca v žalobe zo dňa 30.11.2015, doručenej Krajskému súdu v Banskej Bystrici dňa\n02.12.2015 žiadal, aby súd preskúmal a zrušil rozhodnutie žalovaného č. UPS/US5/SSVODPPKPC/\nSOC/2015/2263/VAL zo dňa 14.04.2015 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.\nV žalobe žalobca uviedol, že matka maloletého G. A. podala žiadosť o priznanie peňažného príspevku,\nktorý je kompenzáciou zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného\nmotorového vozidla, ktoré vznikajú tým, že ťažké onkologické ochorenie maloletého G. vylučuje prepravu\nhromadnými dopravnými prostriedkami.\nV lekárskom posudku z 26.03.2015, spracovanom T.. J. O., posudkovou lekárkou Ústredia, je okrem\niného uvedené, že v predložených lekárskych nálezoch nie je dokumentovaná žiadna porucha mobility nie sú teda preukázané telesné zmeny, pre ktoré by posudzované dieťa nebolo schopné premiestniť sa k\nvozidlám verejnej hromadnej dopravy, nastúpiť alebo vystúpiť z nich, porovnateľne s jeho rovesníkmi [§\n14 ods. 6 písm. a) zák. č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného\npostihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o peňažných príspevkoch“\nalebo len „zákon“)]. Ohľadne aplikácie § 14 ods. 6 písm. c) zákona uviedla, že v uvedenom paragrafe\nnie sú uvedené citované akútne, napríklad aj onkologické ochorenia, vyžadujúce dlhodobú liečbu s\nmožnosťami využívania zdravotníckych služieb (prevoz so sanitným vozidlom).\nKomplexný posudok, ktorý je podkladom pre vydanie rozhodnutia vychádzal z opísaného lekárskeho\nposudku a posudkového záveru a uzavrel, že keďže maloletý G. nemá dokumentovanú žiadnu poruchu\nmobility, nie je odkázaný na priznanie požadovanej kompenzácie. Tento záver sa preniesol aj do\nrozhodnutia vo veci. Pritom v prepúšťacej správe DFNsP Banská Bystrica z 03.03.2015 sa uvádza, že\n\nG. A. sa má chrániť úrazu a infekcie, vyhýbať sa styku s väčším kolektívom (škôlka, obchodné centrá,\nautobusy, vlaky).\nZ administratívneho spisu vyplýva, že konajúce správne orgány vychádzali okrem iného z metodických\nzáverov z 05.11.2009 zapísaných T.. H. P., metodičkou, v ktorých je uvedené, že „zákonné kritériá sú\njednoznačné v bode a), b), c) § 14 ods. 6 sa jedná o taxatívne vymenované dôvody neschopnosti\nzvládnuť iné situácie vo vozidle verejnej hromadnej dopravy, ktoré nie je možné dopĺňať“.\nŽalobca poukázal na ust. § 14 ods. 6 písm. c) Zákona o peňažných príspevkoch, z ktorého vyplýva,\nže odkázanosť na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom vzniká aj v prípade, ak fyzická\nosoba nie je schopná zvládnuť z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia inú situáciu vo vozidle verejnej\nhromadnej dopravy osôb a v prostriedku železničnej dopravy, najmä z dôvodu poruchy správania pri\nduševných ochoreniach, vertebrobasilárnej insuficiencie s ťažkými závratmi, straty dvoch končatín,\nkardiopulmonálnej nedostatočnosti ťažkého stupňa alebo ťažkej poruchy sfinkterov. Demonštratívne\nuvedené ochorenia v druhej časti citovaného zákona ustanovenia predstavujú príklady ťažkého\nzdravotného postihnutia, nejedná sa o taxatívny výpočet dôvodov. Nie je ich možné považovať za\nvýlučné, definitívne. Zo zákona o peňažných príspevkoch nesporne vyplýva, že podmienky uvedené v\n§ 14 ods. 6 psím. a), b), c) vôbec nie sú viazané na imobilitu fyzickej osoby. Výklad zákona použitý v\nuvedenom prípade je podľa žalobcu v rozpore so znením a účelom zákona.\nŽalobca v žalobe poukázal, že na konania vo veciach kompenzácie sa vzťahuje zákon č. 71/1967\nZb. o správnom konaní - Správny poriadok okrem ust. § 18 ods. 3, § 33 ods. 2, § 60 a § 61 - § 68.\nŽalobca v tejto súvislosti uzavrel, že tak ako vyplýva z popísaného skutkového stavu, konajúce správne\norgány sa príslušnými zákonnými ustanoveniami neriadili, konali v rozpore s hmotným a procesným\nprávom. Nesprávne právne vec posúdili, keď ako jediné kritérium pre nepriznanie peňažného príspevku\nna kompenzáciu bola skutočnosť, že maloletý G. A. nemá ťažké zdravotné postihnutie v oblasti mobility.\nZnenie ust. § 14 ods. 6 zákona je správnymi orgánmi vyložené neprimerane reštriktívnym spôsobom, v\nrozpore s účelom a logikou zákona. Výklad zákona správnych orgánov v tomto konaní žalobca považuje\nza neprípustný.\nZ dôvodov uvedených porušení zákonnosti podala prokurátorka Krajskej prokuratúry Banská Bystrica\nproti rozhodnutiu Ústredia zo dňa 14.04.2015, ktorým zamietol odvolanie účastníka konania a potvrdil\nrozhodnutie úradu zo dňa 16.12.2014, protest prokurátora zo dňa 14.07.2015. Ústredie nemienilo\nprotestu vyhovieť, preto ho predložilo na rozhodnutie Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny SR,\nodbor integrácie osôb so zdravotným postihnutím. Ministerstvo rozhodnutím zo dňa 16.09.2014 protestu\nnevyhovelo a následne žalobca napadol žalobou rozhodnutie žalovaného po jeho „neúspešnom“\nnapadnutí protestom.\nŽalovaný podľa žalobcu vydaním rozhodnutia a postupom, ktorý jeho vydaniu predchádzal nesporne\nporušil príslušnú právnu úpravu, z tohto dôvodu je podľa žalobcu namieste podať žalobu.\nŽalovaný v písomnom vyjadrení k podanej žalobe uviedol, že považuje žalobou napadnuté rozhodnutie\nza zákonné a navrhol, aby Krajský súd zamietol žalobu Krajskej prokuratúry v celom rozsahu. Vo\nvyjadrení poukázal na to, že rozhodujúcim ochorením pre určenie miery funkčnej poruchy maloletého\nG. je akútna leukémia do skončenia liečby. Posudzovaný je od mája 2014 v onkohematologickej\nstarostlivosti. Ochorenie vyžaduje, po ukončení intenzívnej liečby ďalšiu udržiavaciu chemoterapiu.\nPodkladom posudkového záveru bolo preskúmanie spisovej dokumentácie a šetrenie sociálnych\ndôsledkov druhostupňovým správnym orgánom zo dňa 24.03.2015, pričom bolo zistené, že maloletý G.\nbýva v spoločnej domácnosti s rodičmi a sestrou. Pohybuje sa bez ortopedickej pomôcky. U maloletého\nG. nie je preukázané pohybové postihnutie, ide u neho o onkologické ochorenie. V súčasnej dobe je v\nštádiu liečby. Ako uviedla matka maloletého, každé dva týždne chodia na detskú onkológiu do Banskej\nBystrice na vyšetrenie a pokračovaciu liečbu. Z dôvodu liečby má maloletý G. veľmi oslabený imunitný\nsystém, je vyradený z bežného života, nemôže chodiť do škôlky, na kúpaliská, nákupy, vlastne nikde, kde\nsa pohybuje viacej ľudí. V súčasnej dobe s ním chodia rodičia do prírody a na návštevu blízkej rodiny, u\nktorých si vedia overiť, či sú zdraví. Z dôvodu preventívnej ochrany pred infektami používa rúško. Ako\nuviedla matka maloletého, pri uvedenom zdravotnom stave je preprava verejnou hromadnou dopravou\nvylúčená, nakoľko existuje zvýšené riziko nákazy vírusmi a baktériami. Prepravu mu zabezpečujú rodičia\nosobným motorovým vozidlom.\n\nŽalovaný vo vyjadrení k žalobe tiež uviedol, že Ústredie v napadnutom rozhodnutí poukázalo na to, že\nochrana pred infektami je u maloletého súčasťou prevencie a liečby a nepredstavuje sociálny dôsledok\nťažkého zdravotného postihnutia v zmysle zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu. Prevencia\nv medicínskom slova zmysle je predchádzanie chorobám alebo (v trochu širšom zmysle) preventívna\nstarostlivosť, či súbor opatrení (a činností) na predchádzanie chorôb, chýb, zranení, následkov a\nudržiavanie optimálneho stavu zdravia, jeho posilňovanie a rozvoja. Na základe lekárskeho posudku\ndruhostupňového správneho orgánu maloletý G. podľa § 14 ods. 6 písm. a), b), c) Zákona o peňažných\npríspevkoch na kompenzáciu, nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom,\na preto v komplexnom posudku Ústredie peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov\nsúvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla nebol navrhnutý ako forma\nkompenzácie sociálnych dôsledkov jeho ťažkého zdravotného postihnutia. K jednotlivým námietkam\nžalobcu žalovaný vo vyjadrení uviedol, že podľa § 32 zákona o správnom konaní správny orgán je\npovinný presne a úplne zistiť skutkový stav veci a za týmto účelom si obstarať potrebné podklady\npre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú\nnajmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti\nvšeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania\npodkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Podľa žalovaného sa správny orgán ani v tomto\nprípade neodchýlil od povinností uložených mu špeciálnym zákonom, najmä ust. § 8, § 11, § 12, §\n13, § 14, § 15, § 38 ods. 2, 9, 11, § 55 ods. 6 Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu. Pri\nrozhodovaní si správny orgán v rámci svojho oprávnenia určil rozsah a spôsob zisťovania podkladov,\nobstaral si všetky potrebné podklady pre rozhodnutie v súlade s ust. § 32 zákona o správnom konaní.\nNapadnuté rozhodnutie bolo riadne, zrozumiteľne a dostatočne odôvodnené, pričom sa odvolací správny\norgán vysporiadal so všetkými námietkami účastníka konania uvedenými v odvolaní. Pri rozhodovaní\no odvolaní maloletého Roderika nebolo rozhodované odlišne, ako je tomu v skutkovo zhodných alebo\npodobných iných prípadoch. Odvolací správny orgán, ktorý bol v tomto prípade príslušný vo veci\nkonať (Ústredie), vo svojej praxi rovnako posudzuje odkázanosť na individuálnu prepravu osobným\nmotorovým vozidlom vo všetkých prípadoch podobného charakteru. Žalovaný tiež v písomnom vyjadrení\nk žalobe uviedol, že vyjadrenia odborných lekárov majú pre posúdenie jednotlivých druhov odkázanosti\nfyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na kompenzáciu len odporúčací charakter. Zákon\no peňažných príspevkoch zveruje kompetenciu posudzovať zdravotný stav, určovať mieru funkčnej\nporuchy, ako aj v tomto prípade posúdiť odkázanosť na individuálnu prepravu osobným motorovým\nvozidlom podľa § 14 ods. 6 na účely tohto zákona posudkovým lekárom príslušných orgánov. Úlohou\nposudkového lekára príslušného orgánu pri posudzovaní sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného\npostihnutia posudzovanej fyzickej osoby je objektívne zhodnotiť ich celkový fyzický a psychický stav\nposudzovaného v súlade s legislatívne upravenými zásadami pre daný účel. Z uvedeného odporúčania\npreventívnych opatrení na predchádzanie komplikáciám zdravotného stavu nevyplýva príslušnému\nsprávnemu orgánu povinnosť kladne posúdiť jeho odkázanosť na individuálnu prepravu osobným\nmotorovým vozidlom. Žalovaný tiež uviedol, že fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je\nodkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, ak v dôsledku ťažkého zdravotného\npostihnutia nie je schopná zvládnuť momentálnu situáciu pri preprave vozidlom verejnej hromadnej\ndopravy. Táto definícia odkázanosti na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, podľa jeho\nnázoru nezahŕňa situáciu, kedy by fyzická osoby s ťažkým zdravotným postihnutím v dôsledku zníženej\nimunity mohla (ale nemusela) ochorieť alebo by sa jej mohol skomplikovať zdravotný stav v budúcnosti.\nK demonštratívnemu výpočtu ochorení v druhej časti § 14 ods. 6 písm. c) zákona žalovaný vo vyjadrení\nuviedol, že sa pri rozhodovaní neriadil žalobcom označeným metodickým pokynom a stotožňuje sa s\nprávnym názorom žalobcu, že nejde v uvedenom ustanovení o taxatívny výpočet dôvodov. Žalovaný\npoukázal na to, že sa zaoberal posúdením odkázanosti maloletého Roderika na individuálnu prepravu\nosobným motorovým vozidlom v tom zmysle, či onkologické ochorenia maloletého spôsobuje reálny\nsociálny dôsledok ťažkého zdravotného postihnutia a tento sociálny dôsledok nemôže prekonať sám\ntak, ako je uvedené v § 2 ods. 2 Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu. Po vykonaní\nlekárskej a sociálnej posudkovej činnosti dospel žalovaný k záveru, že ochrana pred infektami je\nu maloletého súčasťou prevencie a liečby a nepredstavuje sociálny dôsledok ťažkého zdravotného\npostihnutia. Podľa § 1 ods. 2 Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu cieľom úpravy právnych\nvzťahov pri poskytovaní peňažných príspevkov na kompenzáciu je podpora začlenenia fyzickej osoby\ns ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti za jej aktívnej účasti pri zachovaní ľudskej dôstojnosti\nza podmienok a v oblasti ustanovených týmto zákonom. Žalovaný vo vyjadrení konštatoval, že tým, že\nmaloletému G. nebol priznaný peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so\n\nzabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla nedochádza k jeho „sociálnemu vylúčeniu“ a\npri začlenení do spoločnosti nemá obmedzenia, či znevýhodnenia, ktoré by bolo možné odstrániť alebo\nzmierniť požadovaným peňažným príspevkom na kompenzáciu.\nMinisterstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky ako ústredný orgán štátnej správy\nv oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti, ako odborný garant pri tvorbe zákona\no peňažných príspevkov na kompenzáciu, oprávneným vysvetliť zmysel ním navrhovaného znenia\nzákona, vo svojom právoplatnom rozhodnutí zo dňa 16.09.2015 konštatovalo, že súhlasí s posudkovým\nzáverom Ústredia a stotožnilo sa s názorom, že maloletý G. je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným\npostihnutím a nie je odkázaným na prepravu osobným motorovým vozidlom.\nVo vyjadrení žalovaný napokon uzavrel, že má za to, že vzhľadom na zdravotný stav maloletého G.,\nktorý sa má vyvarovať infektu pre úspešný priebeh onkologickej liečby, nebolo v čase posudzovania\nnároku na predmetný peňažný príspevok v záujme maloletého vo zvýšenej miere absolvovať rodinné,\nči občianske aktivity, ktoré by odôvodňovali zvýšené výdavky na prevádzku motorového vozidla, t. j.\nvýdavky nad rámec bežných výdavkov spojených aj s prepravou ostatných členov domácnosti, nakoľko\nide o maloleté dieťa. Pri prechádzkach v prírode nie je preprava osobným motorovým vozidlom potrebná\na na návštevy členov blízkej rodiny, u ktorých si overia, či sú zdraví, je nosenie rúška dostačujúce. Na\nprevoz do zdravotníckeho zariadenia je možné využívať sanitné vozidlo a na tento účel nie je predmetný\npeňažný príspevok na kompenzáciu určený. Aktivity, ktoré matka dieťaťa uvádzala, tiež nevylučujú\nmožnosť ochorenia dieťaťa v dôsledku nákazy.\nMatka maloletého G. ako jeho zákonný zástupca v písomnom vyjadrení k podanej žalobe uviedla,\nže má za to, že druhostupňový správny orgán v danom prípade len skopíroval rozhodnutie orgánu\nprvého stupňa, pričom oba správne orgány nebrali do úvahy lekárske posudky, ako aj odporúčania\nodborných lekárov DFNsP Banská Bystrica, v ktorom odporúčajú vyhýbať sa jej synovi styku s väčším\nkolektívom (škôlka, obchodné centrá, autobusy, vlaky ...) a nesprávne vyhodnotili sociálno-zdravotnú\nsituáciu maloletého G.. Navrhla žalobou napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie\nkonanie.\nKrajský súd v konaní podľa druhej hlavy piatej časti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho\nporiadku (ďalej len O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo v\nrozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a dospel\nk záveru, že žaloba je dôvodná, lebo rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,\npreto súd rozhodnutie žalovaného zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p a vec vrátil žalovanému\nna ďalšie konanie.\nPodľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných\nprostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.\nPodľa § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo\nprávnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu,\na žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.\nPodľa § 247 ods. 2 O.s.p. pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je\npredpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných\nprostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.\nPreskúmaním administratívneho spisu súd zistil, že Maloletý G. A., nar. XX.XX.XXXX, zast. zákonnou\nzástupkyňou, matkou N.. I. A., nar. XX.XX.XXXX, obaja trvale bytom V., G. 2, požiadal o priznanie\npríspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného\nmotorového vozidla.\nÚrad práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor sociálnych vecí a rodiny Prievidza, pracovisko Handlová\nrozhodnutím zo dňa 16.12.2014 č. PD2/OPPK/SOC/2014/47934-0003 žiadosť zamietol. V dôvodoch\nrozhodnutia uvádza, že na základe komplexného posudku z 24.11.2014 sa maloletý G. A. považuje\ns mierou funkčnej poruchy 100% za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. V komplexnom\nposudku mu však nebola navrhnutá kompenzácia sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného\n\npostihnutia peňažným príspevkom na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením\nprevádzky osobného motorového vozidla, lebo podľa názoru posudkového lekára nie je odkázaný\nna individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom podľa § 14 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z. z.\no peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o peňažných príspevkoch“.)\nProti rozhodnutiu úradu podal účastník konania v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom uviedol, že v\ntomto prípade sú splnené podmienky podľa § 14 ods. 6 písm. c) Zákona o peňažných príspevkoch.\nPoukázal na to, že diagnózy uvedené v citovanom ustanovení nie sú taxatívne vymenované, ale len\ndemonštratívne a vzhľadom na všeobecné znenie tohto ustanovenia spĺňa podmienky podľa § 14 ods.\n6 písm. c) Zákona o peňažných príspevkoch (oslabený imunitný systém, vyradenie z bežného života,\nnemožnosť chodiť do škôlky, na nákupy, používať prostriedky hromadnej dopravy z dôvodu zvýšeného\nrizika nákazy vírusmi a baktériami, ktoré by mohli spolu s jeho diagnózou zapríčiniť smrť).\nV odvolacom konaní bol spracovaný ďalší komplexný posudok Ústredím, v ktorom sa opäť konštatuje\nmiera funkčnej poruchy maloletého G. A. 100% podľa prílohy č. 3 Zákona o peňažných príspevkoch,\npre ochorenie zaradené do skupiny II. ods. 8 písm. b). Na základe uvedeného sa v zmysle § 2 ods. 3\nZákona o peňažných príspevkoch považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Podľa\nodôvodnenia rozhodnutia podkladom pre vypracovanie komplexného posudku bol lekársky posudok\nz 26.03.2015 a posudkový záver z 02.04.2015. V lekárskom posudku sa uvádza, že rozhodujúcim\nochorením pre určenie miery funkčnej poruchy maloletého G. A. je akútna leukémia do skončenia liečby.\nOd mája 2014 je v onkohematologickej starostlivosti. Po ukončení intenzívnej liečby ochorenie vyžaduje\nďalšiu udržiavaciu chemoterapiu. V Ďalšej časti posudku je citované ust. § 14 ods. 6 písm. a), b), c), § 2\nods. 2, § 6 ods. 1, § 8 ods. 2 Zákona o peňažných príspevkoch. Vychádzajúc z predložených odborných\nnálezov a po komplexnom posúdení zdravotného stavu, posudkový lekár konštatoval, že maloletý G.\nA. nemá dokumentovanú žiadnu poruchu mobility, nie sú preukázané telesné zmeny, pre ktoré by\nnezvládol cestu k zastávke verejných hromadných prostriedkov, nastupovať do nich a vystupovať z nich\nporovnateľne s deťmi bez zdravotného postihnutia v jeho veku, tiež že maloletý nemá preukázané žiadne\nochorenie podľa § 14 ods. 6 písm. c) Zákona o peňažných príspevkoch a keďže v označenom paragrafe\nnie sú uvádzané akútne napríklad aj onkologické ochorenia, vyžadujúce dlhodobú liečbu, maloletý G. A.\nnie je na takýto peňažný príspevok odkázaný. V závere komplexného posudku je uvedené, že zákonnou\nzástupkyňou uvádzaná ochrana pred infektami je prevenciou, ktorú je povinný každý vykonávať sám.\nÚstredie ako odvolací orgán vychádzajúc z komplexného posudku odvolanie zamietol a rozhodnutie\nprvostupňového orgánu potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia uviedol tie isté dôvody, ako sú v komplexnom\nposudku.\nZ vyššie uvedeného skutkového stavu vyplýva, že žalovaný zastáva stanovisko, že maloletý G. A. je\nsíce fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, nie je však odkázaný na individuálnu prepravu\nosobným motorovým vozidlom. Žalovaný je tiež toho názoru, že vzhľadom na zdravotný stav maloletého,\nktorý sa má vyvarovať infektu pre úspešný priebeh onkologickej liečby, nebolo v čase posudzovania\nnároku na predmetný peňažný príspevok v záujme maloletého vo zvýšenej miere absolvovať rodinné, či\nobčianske aktivity, ktoré by odôvodňovali zvýšené výdavky na prevádzku osobného motorového vozidla,\nt. j. výdavky nad rámec bežných výdavkov spojených aj s prevádzkou ostatných členov domácnosti,\nnakoľko ide o maloleté dieťa. Pri prechádzkach v prírode nie je preprava osobným motorovým vozidlom\npotrebná a na návštevy členov blízkej rodiny, u ktorých si overia čí sú zdravými, je nosenie rúška\ndostačujúce. Na prevoz do zdravotných zariadení je možné využívať sanitné vozidlo a na tento účel\nnie je predmetný peňažný príspevok na kompenzáciu určený. Aktivity, ktoré matka dieťaťa uvádzala,\ntiež nevylučujú možnosť ochorenia dieťaťa v dôsledku nákazy. Žalovaný zdôrazňuje, že za zvládnutie,\nči nezvládnutie inej situácie vo vozidle verejnej hromadnej dopravy z dôvodu ťažkého zdravotného\npostihnutia nemožno považovať pravdepodobnosť, prípadne možnosť ochorenia v dôsledku nákazy,\nale zvládnutie či nezvládnutie momentálnej situácie priamo v prostriedku verejnej hromadnej dopravy\npočas prepravy. V tomto smere žalovaný poukazuje na to, že tomuto vysvetleniu nasvedčuje aj charakter\nochorení, ktoré sú demonštratívne uvedené v ustanovení § 14 ods. 6 písm. c) Zákona o peňažných\npríspevkoch. Žalovaný tiež zastával názor že nedochádza k sociálnemu vylúčeniu maloletého a pri\nzačlenení do spoločnosti nemá obmedzenia, či znevýhodnenia, ktoré by bolo možné odstrániť alebo\nzmierniť požadovaným peňažným príspevkom na kompenzáciu.\n\nPodľa § 1 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého\nzdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 30.12.2015\n(ďalej len Zákon o peňažných príspevkoch); cieľom úpravy právnych vzťahov uvedených v odseku 1 je\npodpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti za jej\naktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti za podmienok a v oblastiach ustanovených týmto\nzákonom.\nPodľa § 2 ods. 2 Zákona o peňažných príspevkoch; sociálny dôsledok ťažkého zdravotného postihnutia\nje znevýhodnenie, ktoré má fyzická osoba z dôvodu jej ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s\nfyzickou osobou bez zdravotného postihnutia rovnakého veku, pohlavia a za rovnakých podmienok a\nktoré nie je schopná z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia prekonať sama.\nPodľa § 2 ods. 3 Zákona o peňažných príspevkoch; ťažké zdravotné postihnutie je zdravotné postihnutie\ns mierou funkčnej poruchy najmenej 50%.\nPodľa § 5 Zákona o peňažných príspevkoch; sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia sa\nkompenzujú v oblasti\na) mobility a orientácie,\nb) komunikácie,\nc) zvýšených výdavkov,\nd) sebaobsluhy.\nPodľa § 8 ods. 1 písm. b) Zákona o peňažných príspevkoch; v oblasti zvýšených výdavkov sa\nkompenzujú zvýšené výdavky súvisiace\n1. s hygienou alebo opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia,\n2. so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla,\n3. so starostlivosťou o psa so špeciálnym výcvikom.\nPodľa § 8 ods. 2 Zákona o peňažných príspevkoch; účelom kompenzácie v oblasti zvýšených výdavkov\nje zmierniť dôsledky pravidelných zvýšených výdavkov spojených s ťažkým zdravotným postihnutím\nfyzickej osoby.\nPodľa § 14 ods. 6 Zákona o peňažných príspevkoch; fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím\nje odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, ak nie je schopná na rovnakom\nzáklade s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jej prirodzenej dôstojnosti\na) premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb a k prostriedku železničnej dopravy a späť,\nb) nastupovať do vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a do prostriedku železničnej dopravy,\nudržať sa v ňom počas jazdy a vystupovať z vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a z prostriedku\nželezničnej dopravy alebo\nc) zvládnuť z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia inú situáciu vo vozidle verejnej hromadnej\ndopravy osôb a v prostriedku železničnej dopravy najmä z dôvodu poruchy správania pri\nduševných ochoreniach, vertebrobasilárnej insuficiencie s ťažkými závratmi, straty dvoch končatín,\nkardiopulmonálnej nedostatočnosti ťažkého stupňa alebo ťažkej poruchy sfinkterov.\nSpornou otázkou v danom prípade medzi žalobcom a žalovaným bola otázka výkladu a zároveň otázka\naplikácie ustanovenia § 14 ods. 6 písm. c) Zákona o peňažných príspevkoch na daný prípad.\nŽalovaný zastáva stanovisko, že maloletý G. A. je síce fyzickou osobou s ťažkým zdravotným\npostihnutím, nie je však odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Žalovaný je\ntiež toho názoru, že za zvládnutie, či nezvládnutie inej situácie vo vozidle verejnej hromadnej dopravy\nz dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia nemožno považovať pravdepodobnosť prípadne možnosť\nochorenia v dôsledku nákazy, ale zvládnutie či nezvládnutie momentálnej situácie priamo v prostriedku\nverejnej hromadnej dopravy počas prepravy.\nCitované ustanovenie § 14 ods. 6 zák. č. Zákona o peňažných príspevkoch obsahuje viacero odlišných,\nresp. popri sebe sa vyskytujúcich zákonných podmienok. Žalobca v celej svojej argumentácii sa\ndožaduje riadnej aplikácie písmena c) uvedeného ustanovenia, t.j. že odkázanosť fyzickej osoby s\nťažkým zdravotným postihnutím na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom sa z právneho\n\nhľadiska posudzuje ako jej neschopnosť na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami a pri\nrešpektovaní jej prirodzenej dôstojnosti zvládnuť z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia inú situáciu\nvo vozidle verejnej hromadnej dopravy osôb a v prostriedku železničnej dopravy.\nCitované ustanovenie § 14 ods. 6 písm. c) Zákona o peňažných príspevkoch obsahuje vo svojej druhej\nčasti demonštratívny výpočet ochorení čo vyplýva zo slovného spojenia „najmä z dôvodu“. Nejedná sa\nteda o taxatívny výpočet ochorení pri ktorých je možné považovať osobu za odkázanú na individuálnu\nprepravu osobným motorovým vozidlom. Za osobu, ktorá je odkázaná na individuálnu prepravu\nosobným motorovým vozidlom je možné preto považovať aj fyzickú osobu s ťažkým zdravotným\npostihnutím, ktorá nie je schopná na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní\njej prirodzenej dôstojnosti zvládnuť z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia inú situáciu vo vozidle\nverejnej hromadnej dopravy osôb napríklad pre možné riziko nákazy, ak sa takáto fyzická osoba s\nťažkým zdravotným postihnutím má podľa pokynov odborných ošetrujúcich lekárov vyvarovať rizikám\nnákazy. Je to iná situácia, nejedná sa o premiestnenie k vozidlu a nastúpenie do vozidla, udržať sa\npočas jazdy a vystúpiť z vozidla, t. zn. schopnosť pohybovať sa prostriedkami hromadnej dopravy [§ 16\nods. 2 písm. a) a b) Zákona o peňažných príspevkoch].\nPrávny názor žalovaného, že maloletý G. A. nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným\nmotorovým vozidlom nie je správny.\nSúd tiež považuje za nesprávny právny názor, že za zvládnutie, či nezvládnutie inej situácie vo\nvozidle verejnej hromadnej dopravy z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia nemožno považovať\npravdepodobnosť, prípadne možnosť ochorenia v dôsledku nákazy, ale zvládnutie či nezvládnutie\nmomentálnej situácie priamo v prostriedku verejnej hromadnej dopravy počas prepravy.\nV prípade maloletého G., ktorý sa musí vyvarovať stretnutiu s chorými ľuďmi, resp. musí byť dodržaný\nzdravotný režim, nie je možné tieto podmienky dosiahnuť inak ako použitím individuálnej prepravy\nosobným motorovým vozidlom. V danom prípade maloletý G. nie je schopný za dodržania uvedených\npodmienok dostaviť sa v sprievode svojich rodičov na zastávku prostriedkov hromadnej dopravy a tam\nzotrvať v prítomnosti iných osôb do príchodu dopravného prostriedku, vykonať jazdu a následne sa z\nneho presunúť do požadovanej lokality, pričom je počas uvedeného transportu neustále vystavovaný\nkontaktu s rôznymi jedincami, u ktorých sa dá s určitou pravdepodobnosťou očakávať výskyt pre\nmaloletého nebezpečných ochorení.\nZákladným cieľom konania o kompenzácii je podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým\nzdravotným postihnutím do spoločnosti vrátane nepriameho zabezpečenia nevyhnutných podmienok na\nuspokojovanie základných životných potrieb za jej aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti,\nminimalizácia sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, ktoré nie je postihnutá osoba\nschopná prekonať vlastným úsilím a prostriedkami. Najvyšší súd SR sa už prostredníctvom svojej\nustálenej praxe vyslovil k zámerom zákonodarcu (teleologický výklad právnej normy), ktorý má byť pri\naplikácii jednotlivých ustanovení zák. č. 447/2008 Z.z. braný konajúcim správnym orgánom na zreteľ\n(napríklad rozsudok sp. zn. 1 Sžso/1/2012 z 28.02.2012).\nAk žalovaný v celom správnom konaní odkázanosť maloletého G. na individuálnu prepravu posudzoval\nvýlučne cez jeho schopnosť pohybovať sa prostriedkami hromadnej dopravy, neprihliadajúc na možnosť\nnákazy, nesprávne aplikoval vyššie citované ustanovenie § 14 ods. 6 písm. c) Zákona o peňažných\npríspevkoch a teda nesprávne právne vec posúdil.\nAk potom žalobca podal proti rozhodnutiu žalovaného protest a jeho protestu nebolo vyhovené, dôvodne\npostupoval podľa § 35 ods. 1 písm. b) O.s.p. v spojení s § 250b ods. 5 O.s.p. a podal návrh na začatie\nkonania - žalobu, ktorá jednoznačne smeruje k ochrane práv a oprávnených záujmov maloletého G..\nSúd preskúmaním veci dospel k záveru, že nesprávne právne posúdenie veci žalovaným vychádza z\nkomplexného posudku, ktorého podkladom bol posudok z 26.03.2015 a posudkový záver z 02.04.2015.\nLekársky posudok nie je síce rozhodnutím, preto nemôže byť predmetom súdneho preskúmania v\nsprávnom súdnictve, avšak jeho vecnú správnosť súd posudzuje v konaní o preskúmanie rozhodnutia,\n\nktoré bolo na jeho základe vydané (k tomu porovnaj napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2\nSž-o-KS 154/04 zo dňa 17.08.2004).\nAk v danom prípade je rozhodnutie žalovaného založené na závere posudkového lekára, že maloletý\nG. A. nemá dokumentovanú žiadnu poruchu mobility, nie sú preukázané telesné zmeny, pre ktoré by\nnezvládol cestu k zastávke verejných hromadných prostriedkov, nastupovať do nich a vystupovať z\nnich porovnateľne s deťmi bez zdravotného postihnutia v jeho veku, tiež že maloletý nemá preukázané\nžiadne ochorenie podľa § 14 ods. 6 písm. c) Zákona o peňažných príspevkoch a keďže v označenom\nparagrafe nie sú citované akútne napríklad aj onkologické ochorenia, vyžadujúce dlhodobú liečbu, a\nteda, že maloletý G. A. nie je na takýto peňažný príspevok odkázaný, ide nepochybne o vecne nesprávny\nposudok.\nSúd zdôrazňuje, že maloletý G., ktorý sa musí vyvarovať stretnutiu s chorými ľuďmi, resp. musí byť\ndodržaný zdravotný režim, nie je možné tieto podmienky dosiahnuť inak ako použitím individuálnej\nprepravy osobným motorovým vozidlom. Maloletý G. nie je schopný za dodržania uvedených podmienok\ndostaviť sa v sprievode svojich rodičov na zastávku prostriedkov hromadnej dopravy a tam zotrvať\nv prítomnosti iných osôb do príchodu dopravného prostriedku, vykonať jazdu a následne sa z neho\npresunúť do požadovanej lokality a nebyť pritom vystavovaný kontaktu s rôznymi jedincami, u ktorých\nsa dá s určitou pravdepodobnosťou očakávať výskyt pre maloletého nebezpečných ochorení.\nSúd nemôže súhlasiť ani s konštatovaním žalovaného, že žalovaný sa zaoberal posúdením odkázanosti\nmaloletého G. na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom v tom zmysle, či onkologické\nochorenia maloletého spôsobuje reálny sociálny dôsledok ťažkého zdravotného postihnutia a či tento\nsociálny dôsledok nemôže prekonať sám tak, ako je uvedené v § 2 ods. 2 Zákona o peňažných\npríspevkoch na kompenzáciu, pričom dospel k záveru, že ochrana pred infektami je u maloletého\nsúčasťou prevencie a liečby a nepredstavuje sociálny dôsledok ťažkého zdravotného postihnutia.\nSúd tiež nesúhlasí s konštatovaním žalovaného, že vzhľadom na zdravotný stav maloletého G., ktorý sa\nmá vyvarovať infektu pre úspešný priebeh onkologickej liečby, nebolo v čase posudzovania nároku na\npredmetný peňažný príspevok v záujme maloletého vo zvýšenej miere absolvovať rodinné, či občianske\naktivity, ktoré by odôvodňovali zvýšené výdavky na prevádzku motorového vozidla, t. j. výdavky nad\nrámec bežných výdavkov spojených aj s prepravou ostatných členov domácnosti, nakoľko ide o maloleté\ndieťa a že pri prechádzkach v prírode nie je preprava osobným motorovým vozidlom potrebná a na\nnávštevy členov blízkej rodiny, u ktorých si overia, či sú zdraví, je nosenie rúška dostačujúce.\nAk v zmysle citovaného § 1 ods. 2 Zákona o peňažných príspevkoch je cieľom úpravy právnych\nvzťahov pri poskytovaní peňažných príspevkov na kompenzáciu podpora začlenenia fyzickej osoby s\nťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti za jej aktívnej účasti pri zachovaní ľudskej dôstojnosti,\npri akceptácii uvedených záverov žalovaného by nepochybne došlo k sociálnemu vylúčeniu, sociálnej\nizolácii maloletého G..\nTeda aj konštatovanie žalovaného, že nepriznaním peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených\nvýdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla nedochádza k\n„sociálnemu vylúčeniu“ maloletého G. a že pri začlenení do spoločnosti nemá obmedzenia, či\nznevýhodnenia, ktoré by bolo možné odstrániť alebo zmierniť požadovaným peňažným príspevkom na\nkompenzáciu, nie je správne.\nVzhľadom na uvedené, súd podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. zrušil žalobou napadnuté rozhodnutie\na vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.\nÚlohou žalovaného bude, aby sa v ďalšom konaní v zmysle hore uvedených záverov právne vysporiadal\ns medicínskymi závermi obsiahnutými v posudkoch, a to najmä s tým, či zdravotné postihnutie\nmaloletého G. mu bez podstatného rizika ohrozenia svojho zdravia umožňuje využiť prostriedky\nhromadnej prepravy. Správny orgán prihliadne na to, že výpočet ochorení uvedený v citovanom ust. § 14\nods. 6 psím. c) Zákona o peňažných príspevkoch nie je výlučný a teda definitívny, ale len demonštratívny.\nTo znamená, že je možné podľa uvedenej právnej normy posudzovať aj zvládnutie inej situácie napr.\nvysoké riziko nákazy.\n\nV zmysle § 250j ods. 7 O.s.p. je žalovaný správny orgán viazaný právnym názorom súdu.\nO trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý bol v konaní\núspešný náhradu trov konania nepriznal, nakoľko žalobca si náhradu trov konania neuplatnil a žiadne\npreukázateľné trovy konania mu ani nevznikli.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie\nsa podáva písomne v dvoch vyhotoveniach cestou krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je\nmožné podať len z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p.. V odvolaní sa má popri všeobecných\nnáležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,\nv čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "c4252f0f-f1b2-403b-a6e8-92c9261d2685:eaca1b98-2b6b-44a0-bd21-42df13285a30", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2016:6015201518.1", "spisova_znacka": "23S/178/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 23S/178/2015 z 12. 4. 2016", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2016-04-12", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2016:6015201518.1"}]}