Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 23S/193/2015 z 7. 6. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 7. júna 2016, sp. zn. 23S/193/2015, ECLI:SK:KSBB:2016:6015201596.1 Krajský súd Banská Bystrica | 23S/193/2015 | ECLI:SK:KSBB:2016:6015201596.1 | 2016-06-07 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 250j ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/c162758e-ffcc-42b6-addb-a67d18e88fba Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2016:6015201596.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 23S/193/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6015201596
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6015201596.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej
a členov senátu JUDr. Petra Kvietka a JUDr. Milana Segeča, v právnej veci žalobcu VERCAJCH
CENTRUM, spol. s r.o., Lieskovská cesta 6, 960 01 Zvolen, IČO: 36 004 359, právne zastúpeného JUDr.
Evou Krchňavou, advokátkou, so sídlom advokátskej kancelárie Rudlovská cesta 47, 974 01 Banská
Bystrica, proti žalovanému Finančné riaditeľstvo SR, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499
500, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 20972856/2015 zo dňa 09.10.2015, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd žalobu žalobcu zamieta.

II. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový správny orgán - správca dane, Daňový úrad Banská Bystrica, podľa § 68 ods. 5 zák.č.
563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len daňový poriadok) určil daňovému subjektu - žalobcovi rozdiel dane v
sume 32.553,96 Eur na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie r. 2012. Vo svojom
rozhodnutí k jednotlivým položkám uviedol nasledovné:

K položke týkajúcej sa sumy 11.520,00 Eur správca dane uviedol, že daňový subjekt zaradil do užívania
v r. 2005 hmotný investičný majetok inv. č. 10085- prevádzka „N. Z.“ s obstarávacou cenou 376.455,42
Eur, ktorý zaradil do štvrtej odpisovej skupiny s rovnomerným spôsobom odpisovania a pre r. 2012 si
uplatnil daňový odpis vo výške 18.823,00 Eur. Prevádzka N. Z. bola ukončená v r. 2009, o čom bolo
správcovi dane predložené rozhodnutie o zrušení prevádzky. Po zrušení prevádzky bolo zariadenie -
technológia trvale zlikvidovaná. Z uvedeného dôvodu mala byť vstupná cena majetku znížená o hodnotu
technológie (N. Z.), ktorá bola vo výške 230.402,18 Eur. Správca dane uzavrel, že časť majetku inv. č.
10085 - prevádzka „N. Z.“ - technológia vo výške 230.402,18 Eur k 31.12.2012 reálne už neexistovala,
teda z jej využitia nebol dosahovaný príjem. Daňový subjekt mal ponížiť obstarávaciu cenu majetku inv.
č. 10085 o výšku trvale zlikvidovanej technológie, nakoľko už k 31.12.2012 reálne neexistovala a uplatniť
daňový odpis len z obstarávacej ceny nebytových priestorov.

K položke v sume 2.745,00 Eur správca dane v odôvodnení uviedol, že daňový subjekt zaradil
do užívania v mesiaci apríl r. 2012 hmotný investičný majetok inv. č. 30008 diagnostický prístroj s
obstarávacou cenou 21.960,00 Eur, ktorý zaradil do druhej odpisovej skupiny s rovnomerným spôsobom
odpisovania a pre r. 2012 si uplatnil daňový odpis vo výške 2.745,00 Eur. V tejto súvislosti správca
dane konštatoval, že daňový subjekt nepreukázal používanie majetku inv. č. 30008 Diagnostický
prístroj, v kontrolovanom zdaňovacom období z jeho využitia nedosahoval príjem, položka vypočítaného
daňového odpisu je položkou zvyšujúcou základ dane. Daňový subjekt ani vo svojom vyjadrení



nepreukázal využívanie majetku inv. č. 30008 Diagnostický prístroj na zabezpečenie zdaniteľných
príjmov v kontrolovanom zdaňovacom období, a ani nepreukázal, že bol nadobudnutý s jednoznačným
zámerom plynutia príjmov v budúcnosti. Správca dane poukázal na to, že v priebehu daňovej kontroly
sa vyjadrenie daňového subjektu postupne menilo. Podľa vyjadrenia zo dňa 11.06.2014 prístroje mali
byť umiestnené v rekreačnom zariadení v I. E. a v r. 2012 boli prístroje využívané zamestnancami
bezodplatne. V odpovedi na výzvu doručenej dňa 20.07.2014 daňový subjekt uviedol, že prístroje boli
zakúpené za účelom pokračovania prevádzky N. Z. a ich využitie zamestnancami v r. 2012 nebolo
evidované. Vo vyjadrení doručenom dňa 26.03.2015 daňový subjekt uviedol, že prístroje boli v r. 2012
uložené na sklade a čakali na ich využitie, a t.č. sú využívané v Domove seniorov na základe zmluvy
so spoločnosťou KIVI, s.r.o., Zvolen.

K ďalšej položke v sume 18.774,16 Eur správca dane vo svojom rozhodnutí uviedol, že daňový subjekt
si uplatnil do daňových výdavkov položky, ktoré súviseli s poľnohospodárskou činnosťou OVEČKA,
s.r.o., Zvolen, IČO: 43 817 718. V tejto súvislosti správca dane uviedol, že výdavok v sumárnej výške
18.774,16 Eur nie je výdavkom daňového subjektu, nespĺňa podmienku daňového výdavku - podmienku
vecnosti, nakoľko neslúži na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov daňového
subjektu, a preto je položkou zvyšujúcou základ dane. Z predložených faktúr a zo zistení správcu dane v
priebehu daňovej kontroly vyplynulo, že daňový subjekt vykonával služby pre spoločnosť OVEČKA, s.r.o.
každoročne porovnateľne v rovnakej výške. V r. 2011 boli fakturované služby spolu vo výške 19.800,00
Eur, v r. 2012 nefakturované súvisiace služby spolu vo výške 18.774,16 Eur, v r. 2013 fakturované služby
spolu vo výške 18.000,00 Eur. Vyjadrenie daňového subjektu o upustení od fakturácie v r. 2012 z dôvodu
vysokej fakturácie v r. 2011 správca dane vyhodnotil ako neopodstatnené a nepreukázané. Správca
dane uzavrel, že daňový subjekt doloženými faktúrami z r. 2011 a r. 2013 poukázal na skutočnosť, že
daňové výdavky súvisiace s činnosťou spoločnosti OVEČKA, s.r.o. mali byť v r. 2012 tomuto odberateľovi
vyfakturované.

V súvislosti s položkou v sume 21.600,00 Eur správca dane v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol,
že daňový subjekt zaúčtoval na ťarchu účtu 511002 položku z dodávateľskej faktúry od dodávateľa
Thermodom SK s.r.o., Bratislava. K položke v sume 21.800,00 Eur správca dane v odôvodnení svojho
rozhodnutia uviedol, že daňový subjekt zaúčtoval na ťarchu účtu 511002 položku z dodávateľskej faktúry
od dodávateľa Thermodom SK s.r.o. Bratislava. K sumárnej položke 40.900,00 Eur správca dane
uviedol, že daňový subjekt zaúčtoval na ťarchu účtu 511002 položky z dodávateľských faktúr vo výške
20.400,00 Eur a 20.500,00 Eur od dodávateľa I.Z.K. - plus s.r.o. Zohor. K položke v sume 22.500,00
Eur správca dane uviedol, že daňový subjekt zaúčtoval na ťarchu účtu 511002 položku z dodávateľskej
faktúry od dodávateľa ALMEGA s.r.o. Bratislava. V súvislosti s vyššie uvedenými položkami správca
dane rovnako uzavrel, že faktúra vystavená dodávateľom a ich oprávnenie zaúčtovania do nákladov je
použiteľná vtedy, ak je nepochybné, že v nej uvedené údaje odrážajú skutočnosť, teda sú hodnoverné,
nezameniteľné a vystavil ich ten, kto ich vystaviť mal, a za služby, ktoré sa reálne uskutočnili. Nestačí,
aby bola splnená táto zákonná povinnosť formálne tým, že je uvedená na doklade. Zákonná povinnosť
musí byť aj skutočne vykonaná a všetky údaje musia byť pravdivo uvedené a osobami aj skutočne
zrealizované. Ak tak daňový subjekt nepostupoval, je potom povinný znášať prípadné riziko z nedostatku
hodnovernosti dokladov. V prípade, že nie je preukázané, že osoba uvedená ako dodávateľ v daňových
dokladoch reálne dodala službu daňovému subjektu, potom nejde o výdavok preukázateľne vynaložený
na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov v zmysle ust. § 21 ods. 1 Zákona o daní z príjmov.

Na základe podaného odvolania proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu - správcu dane
rozhodoval druhostupňový správny orgán - žalovaný, ktorý rozhodnutím č. 20972856/2015 zo dňa
09.10.2015 podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu -
správcu dane, ktorým bol vyrubený rozdiel dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2012
v sume 32.553,96 Eur, potvrdil. Vo svojom rozhodnutí žalovaný k námietkam týkajúcim sa zvýšenia
základu dane o sumu 11.520,00 Eur uviedol, že správca dane požadoval od daňového subjektu
položkovité rozčlenenie obstarávacej ceny majetku inv. č. 10085 - prevádzka „N. Z.“ v rámci opatrení
a záverov prijatých pri ústnom pojednávaní dňa 11.06.2014 v termíne do 23.06.2014. V tomto termíne
daňový subjekt požadované rozčlenenie nepredložil, ani neposkytol žiadne vyjadrenie. Preto bol daňový
subjekt výzvou na predloženie dokladov opakovane vyzvaný. Daňový subjekt v odpovedi na výzvu
uviedol, že existuje len zmluva, v ktorej boli všetky veci vyšpecifikované, avšak bez podrobnej cenovej
špecifikácie. Uviedol, že podiel ceny a drevenej konštrukcie bol v pomere s celkovou stavbou nie väčší
ako 10 %, avšak toto tvrdenie nedoložil žiadnymi dokladmi, a preto nebolo možné kompetentne a



preukazne určiť, že podiel vyradenej soli a drevenej konštrukcie bol 10 %. Rozpočet v zmysle Zmluvy
č. XX zo dňa 10.03.2015, ktorej predmetom bola realizácia projektu „N. Z.“ a zahŕňala montáž jaskyne
vrátane jej materiálneho vybavenia, t. j. technológiu bez stavebných prác, daňový subjekt prvýkrát
uviedol až v odvolaní. Vzhľadom na skutočnosť, že tento rozpočet nebol podložený žiadnymi dokladmi,
žalovaný konštatoval, že ide o nepreukázané tvrdenie, a preto tento rozpočet nebolo možné akceptovať.

K námietkam týkajúcim sa zvýšenia základu dane o sumu 2.745,00 Eur žalovaný uviedol, že
vyjadrenia daňového subjektu o využívaní majetku inv. č. 30008 Diagnostický prístroj sa postupne menili.
Rehabilitačné zariadenia - 4 stroje, mali byť umiestnené v rekreačnom zariadení v I. E.. Ďalšie vyjadrenie
žalobcu bolo, že boli zakúpené za účelom pokračovania prevádzky v N. Z.. Napokon žalobca uviedol, že
zariadenie je využívané v Domove seniorov I.. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatuje,
že správca dane za účelom preverenia umiestnenia a využitia majetku daňového subjektu inv. č. 30008
vykonal miestne zisťovanie. Pri miestnom zisťovaní bolo zistené, že tento majetok sa v Domove seniorov
nenachádza a nikdy nebol v tomto zariadení ani umiestnený a využívaný.

K námietkam týkajúcim sa zvýšenia základu dane o sumu 18.411,25 Eur žalovaný uviedol, že náklady v
sume 18.411,25 Eur súviseli s dosiahnutím, zabezpečením a udržaním zdaniteľných príjmov spoločnosti
OVEČKA s.r.o., a preto nemôžu byť uznané za daňové výdavky daňového subjektu.

K námietkam týkajúcim sa zvýšenia základu dane o sumu 21.800,00 Eur, 21.600,00 Eur, 20.400,00 Eur,
20.500,00 Eur a 22.500,00 Eur žalovaný sumárne uviedol, že správca dane za účelom opodstatnenosti
zahrnutia nákladov za stavebné práce na základe faktúr od dodávateľov vykonal rozsiahle dokazovanie.
Pri všetkých spoločnostiach sa pokúšal zrealizovať svedeckú výpoveď konateľov, čo nebolo možné ani v
spolupráci s príslušným Obvodným oddelením policajného zboru. Napokon žalovaný uzavrel, že faktúra
vystavená dodávateľom, na základe ktorej sa účtujú náklady, je použiteľná vtedy, ak je nepochybné,
že v nej uvedené údaje odrážajú skutočnosť, teda sú hodnoverné, nezameniteľné a vystavil ich ten,
kto ich vystavil mal, a za služby, ktoré sa reálne uskutočnili, a to v čase, ktorý je uvedený na faktúre
a vo fakturovanom objeme. Pretože dodávatelia daňového subjektu sú spoločnosti nekontaktné, ich
účtovníctvo nie je k dispozícii, len na základe daňovým subjektom predložených dokladov nie je možné
nespochybniteľne určiť, kým boli práce vykonané, v akom čase, a hlavne v akom objeme a v akej cene.
Na základe týchto skutočností sa žalovaný stotožnil so záverom správcu dane, že náklady za stavebné
práce zaúčtované do nákladov a zahrnuté do daňových výdavkov na základe faktúr od dodávateľov
Thermodom SK s.r.o., I.Z.K. - plus s.r.o. a ALMEGA s.r.o. v celkovej sume 106.800,00 Eur nemožno
uznať za daňové výdavky.

Rozhodnutie žalovaného napadol žalobca žalobou, ktorou navrhol, aby súd zrušil rozhodnutie
žalovaného a vec vrátil žalovanému na nové konanie a rozhodnutie. Nestotožnil sa s názorom
žalovaného. Napadnuté rozhodnutie považuje za nezákonné, pričom žiadal o preskúmanie len
tých záverov žalovaného, ktoré boli napadnuté odvolaním. Závery žalovaného považuje žalobca za
nezákonné pri položkách:

K položke 11.520,00 Eur žalobca v žalobe uviedol, že žalovaný nezohľadnil námietku žalobcu ohľadne
skutočnosti, že v r. 2012 nedošlo k vyradeniu investície N. Z. z majetku žalovaného ako celku v hodnote
230.402,18 Eur, ale len položky č. 9 podľa rozpočtu k Zmluve č. XX zo dňa 10.03.2005. Hodnota
drevenej konštrukcie a soli, ktorá bola v r. 2012 odstránená z priestorov prevádzky N. Z., predstavuje
cca 10 % celkovej investície. Ostatné investície súviseli s rekonštrukciou priestoru pôvodného holičstva.
Uvedené investície sa v objekte nachádzali aj v r. 2012, tvorili zhodnotenie priestoru, ktorý mohol byť
preto následne prenajatý aj ďalšej spoločnosti - FENIX GLASS design s.r.o. Bratislava pre iné účely.
Z vykonaného dokazovania vyplynula len tá skutočnosť, že žalobca N. Z. neprevádzkuje. Len časť
investície drevená konštrukcia a soľ v sume 26.102,18 Eur musela byť pri ukončení prevádzkovania
trvalo zlikvidovaná, ostatná prestavba priestoru spočívajúca v stavebných úpravách a opravách zostala
v objekte zachovaná a naďalej využívaná. Žalovanému muselo byť z vykonaného dokazovania zrejmé,
že hodnota drevenej konštrukcie so soľou, o ktorej žalobca tvrdil, že len táto bola trvalo odstránená z
objektu, nemohla predstavovať celkovú výšku investície v hodnote 230.402,18 Eur, a že významnú časť
tvorili stavebné opravy a úpravy, ako i technológia objektu (kúrenie, klimatizácia a pod.).

K položke 2.745,00 Eur žalobca v žalobe uviedol, že namieta záver žalovaného, že žalobca nepreukázal
využívanie tohto majetku, pričom žalovaný poukazuje na miestne zisťovanie zo dňa 29.05.2015 v Dome



seniorov I., v ktorom sa mal tento majetok nachádzať, pričom bolo zistené, že sa tam nenachádza, a
že nikdy nebol v tomto zariadení umiestnený a využívaný. Žalobca namieta tento dôkaz žalovaného,
keďže pri miestnom zisťovaní nekomunikovali so zástupcom žalobcu tak, ako to uvádza žalovaný. Pani
S.. M. I., s ktorou bola spísaná zápisnica, nie je zamestnankyňou žalobcu, nemá o týchto skutočnostiach
žiadne vedomosti a ani nemohla oprávnene zastupovať žalobcu.

K položke 18.411,25 Eur (v žalobe pôvodne označené ako položka 18.774,16 Eur) žalobca uviedol,
že zotrváva na svojich vyjadreniach uvedených vo vyrubovacom konaní a na tom, že náklady, ktoré si
uplatnil do daňových výdavkov, spĺňajú podmienky ust. § 2 písm. i) Zákona o dani z príjmov, pretože
tieto boli použité na dosiahnutie jeho zdaniteľného príjmu, keďže prostredníctvom svojho majetku a
svojou činnosťou vykonáva služby pre spoločnosť OVEČKA s.r.o., ktorých refakturácia bola vykonávaná
nepretržite aj v r. 2011 za r. 2012 v období r. 2013, keďže v r. 2012 na základe dohody s touto
spoločnosťou nebola fakturácia vykonaná a bola vykonaná za toto obdobie ako zvýšená v r. 2013.

K položkám v sume 21.600,00 Eur, 21.800,00 Eur, 20.400,00 Eur, 20.500,00 Eur a 22.500,00 Eur
žalobca v žalobe uviedol, že tieto náklady predstavujú náklady za realizované stavebné práce, ktoré pre
žalobcu vykonali traja dodávatelia - Thermodom SK, s.r.o., Bratislava, I.Z.K. - plus s.r.o., Zohor, ALMEGA
s.r.o, Bratislava. Žalobca v žalobe v tejto súvislosti namieta, že sa nestotožňuje s názorom žalovaného
a poukazuje na to, že chápanie žalovaného o neunesení dôkazného bremena je v rozpore so zákonom.
Žalobca tvrdí, že v rámci vyrubovacieho konania predložil daňovému úradu všetky relevantné doklady,
ktorými preukázal reálnosť vykonania stavebných prác. Skutočnosť, že daňový úrad nebol schopný
dohľadať konkrétnych dodávateľov, resp. nedokázal zabezpečiť výsluch konateľov týchto dodávateľov
z dôvodu, že sa buď na adrese trvalého bydliska nezdržiavali, alebo si zásielky nepreberali, nemôže byť
na ťarchu žalobcovi, pretože nezodpovedá za činnosť tretieho subjektu a nemôže zabezpečiť ani to, aby
po uplynutí takmer troch rokov tento subjekt bol dosiahnuteľný pre účely výkonu kontroly dane.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanej žalobe v podstate zopakoval dôvody svojho rozhodnutia.
K jednotlivým žalobným námietkam vo vyjadrení uviedol, že pre uplatnenie daňového odpisu je
rozhodujúci stav majetku k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia. Keďže celý projekt - prevádzka
„N. Z.“ k 31.12.2012 reálne neexistoval, žalobca mal nárok na daňový odpis len z obstarávacej ceny
nebytových priestorov obstaraných na základe kúpnej zmluvy zo dňa 03.03.2015, t.j. v sume 7.303,00
Eur (1/20 zo sumy 146.053,24 Eur - § 27 Zákona o dani z príjmov).

K žalobnej námietke týkajúcej sa položky v sume 2.745,00 Eur žalovaný vo vyjadrení uviedol, že správca
dane za účelom preverenia vyjadrenia žalobcu, že „v súčasnej dobe je zariadenie využívané v Domove
seniorov I. na základe zmluvy“, vykonal dňa 29.05.2015 v Dome seniorov I. v G. N. miestne zisťovanie.
Pokiaľ žalobca namieta uvedený dôkaz, pretože správca dane nekomunikoval pri miestnom zisťovaní
so zástupcom žalobcu, túto námietku považuje žalovaný za irelevantnú, pretože pri miestnom zisťovaní
správca dane nemá povinnosť komunikovať so zástupcom daňového subjektu, čo je zrejmé z ust. §
37 ods. 4 Daňového poriadku, z ktorého vyplýva, že miestne zisťovanie sa vykonáva aj za účasti inej
osoby alebo zamestnanca inej osoby. V tomto prípade zamestnancom inej osoby bola S.. M. I., z ktorej
vyjadrenia vyplynulo, že predmetný Diagnostický prístroj sa v Domove seniorov nenachádza a nikdy
nebol v tomto zariadení ani umiestnený a využívaný.

K zvýšeniu základu dane o sumu 18.411,25 Eur žalovaný vo vyjadrení uviedol, že náklady v sume
18.411,25 Eur súviseli s dosiahnutím, zabezpečením a udržaním zdaniteľných príjmov spoločnosti
OVEČKA, s.r.o, a preto nemôžu byť uznané za daňové výdavky žalobcu.

K zvýšeniu základu dane o sumu 21.800,00 Eur, 21.600,00 Eur, 20.400,00 Eur, 20.500,00 Eur a
22.500,00 Eur žalovaný vo vyjadrení uviedol, že vzhľadom k tomu, že dodávatelia žalobcu sú spoločnosti
nekontaktné, ich účtovníctvo nie je k dispozícii, len na základe žalobcom predložených dokladov nie
je možné nespochybniteľne určiť, kým boli práce vykonané, v akom čase a hlavne v akom objeme a
v akej cene.

Žalovaný na záver vo vyjadrení uviedol, že zotrváva na svojom žalobou napadnutom rozhodnutí a
navrhol žalobu zamietnuť.



Na pojednávaní konanom dňa 08.06.2016 žalobca zotrval v plnom rozsahu na podanej žalobe. V
podstate zopakoval dôvody k jednotlivým položkám zvyšujúcim základ dane. Vyjadril názor, že žalovaný
porušil pri vydaní svojho rozhodnutia zákonné ustanovenia tým, že nesprávne právne posúdil vec,
nezistil skutkový stav dostatočným spôsobom a porušil svojím postupom žalovanému jeho základné
práva, a to predovšetkým právo na majetok, keď vlastne svojím rozhodnutím donútil žalobcu k úhrade
doplatku dane z príjmov vo výške 32.553,96 Eur, ktoré žalobca aj zaplatil.

Žalovaný na pojednávaní konanom dňa 08.06.2016 reagoval na výhrady prednesené konateľom
žalobcu, že mal počas kontroly výhrady voči postupu kontolórok. Žalovaný v tejto súvislosti uviedol, že ak
mal žalovaný nejaké výhrady voči postupu kontrolórok, tak mal možnosť podať námietky proti postupu
kontrolórok. To sa však nestalo. V ďalších častiach zotrval na svojom vyjadrení k podanej žalobe

Krajský súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a postup správnych orgánov podľa druhej hlavy
piatej časti O.s.p. a po preskúmaní veci a postupu žalobu žalobcu zamietol, pretože dospel k záveru, že
v danom prípade nedošlo k porušeniu zákona, ktoré by malo mať za následok zrušenie napadnutého
rozhodnutia, preto žalobu žalobcu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť
rozhodnutia a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa § 2 písm. j) zák. č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmu v znení účinnom do 31.12.2014 (ďalej len „Zákon
o dani z príjmu“), na účely tohto zákona sa rozumie základom dane rozdiel, o ktorý zdaniteľné príjmy
prevyšujú daňové výdavky ( § 19) pri rešpektovaní vecnej a časovej súvislosti zdaniteľných príjmov a
daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom období, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 2 písm. i) Zákona o dani z príjmu, na účely tohto zákona sa rozumie daňovým výdavkom výdavok
(náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom,
zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11, ak
tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 19 ods. 3 písm. a) Zákona o dani z príjmu, daňovými výdavkami sú aj odpisy hmotného majetku
a nehmotného majetku ( § 22 až 29).

Podľa § 22 ods. 1 Zákona o dani z príjmu, odpisovaním sa na účely tohto zákona rozumie postupné
zahrnovanie odpisov z hmotného majetku a nehmotného majetku do daňových výdavkov, ktorý je
účtovaný alebo evidovaný podľa § 6 ods. 11 a je používaný na zabezpečenie zdaniteľných príjmov.
Postup pri odpisovaní hmotného majetku je určený v § 26 až 28 a nehmotného majetku v odseku 8, ak
nejde o hmotný majetok a nehmotný majetok vylúčený z odpisovania podľa § 23.

Podľa § 22 ods. 11 Zákona o dani z príjmu, Odpis vo výške vypočítaného ročného odpisu z hmotného
majetku podľa § 26 ods. 6 až 9, § 27 alebo § 28 účtovaného 1) alebo evidovaného podľa § 6 ods. 11
k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia, okrem majetku vylúčeného z odpisovania, môže daňovník
uplatniť k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia.

Vzhľadom k tomu, že súd sa v dôvodoch tohto rozhodnutia zaoberal postupom a rozhodnutiami
správnych orgánov, ktoré v konečnom dôsledku vyústili v napadnuté rozhodnutie žalovaného a k podaniu
žaloby žalobcom, súd nepovažuje za racionálne a hospodárne vracať sa k už známym skutočnostiam,
preto sa súd v dôvodoch tohto rozhodnutia bude zaoberať jednotlivými námietkami žalobcom uvedenými
v žalobe.

Pokiaľ žalobca namietal, že vynaložená investícia v rozsahu položiek 1 až 8 podľa rozpočtu k Zmluve
č. XX v objekte zostala a preukázateľne sa v ňom nachádzala, súd uvádza nasledovné:
Správca dane požadoval od žalobcu položkovité rozčlenenie obstarávacej ceny majetku inv. č. 10085
- „N. Z.“. Žalobca v rámci opatrení a záverov prijatých pri ústnom pojednávaní dňa 11. 6. 2014 v
termíne do 23. 6. 2014 nepredložil, ani neposkytol žiadne vyjadrenie. Opakovanie bol výzvou vyzvaný na
predloženie dokladov a dôkazov - rozčlenenie obstarávacej ceny podľa jednotlivých dodaných položiek.
Žalobca v odpovedi na výzvu uviedol, že existuje len zmluva, v ktorej boli všetky veci vyšpecifikované,
avšak bez podrobnej a cenovej špecifikácie. Protokol o prevzatí a odovzdaní diela je súčasťou zmluvy.



Vo vyjadrení k protokolu z daňovej kontroly zo dňa 30. 4. 2015 žalobca uviedol, že podiel ceny a drevenej
konštrukcie bol v pomere s celkovou stavbou nie väčší ako 10 %, avšak toto tvrdenie nedoložil žiadnymi
dokladmi. Rozpočet v zmysle Zmluvy č. XX zo dňa 10. 3. 2005 žalobca prvýkrát uviedol (nie predložil)
až v odvolaní. Na základe uvedeného správca dane ako aj žalovaný správne považovali tento rozpočet
za dodatočne vyhotovený a bol dôvod neakceptovať ho. Tvrdenie o cene drevenej konštrukcie a soli v
hodnote 26.102,18 Eur žalobca nepodložil žiadnym dokladom. Toto tvrdenie žalobcu teda ostalo len v
rovine tvrdenia bez odrazu v relevantnom dôkaze.

Pokiaľ žalobca namieta záver žalovaného o využívaní majetku inv. č. 30008 - diagnostické prístroje, k
tomu súd uvádza:

Správca dane za účelom preverenia vyjadrenia žalobcu, že v súčasnej dobe je zariadenie využívané
v Domove seniorov I. na základe zmluvy, vykonal dňa 29. 5. 2015 miestne zisťovanie. Pri miestnom
zisťovaní z vyjadrenia S.. M. I. vyplynulo, že predmetný diagnostický prístroj sa v domove seniorov
nenachádza a nikdy nebol v tomto zariadení umiestnený a využívaný.

Pokiaľ žalobca namietal, že S.. M. I. nie je zamestnankyňou žalobcu, nemá o týchto skutočnostiach
žiadne vedomosti a ani nemohla oprávnene zastupovať žalobcu, súd považuje túto námietku za
irelevantnú. Pokiaľ by diagnostický prístroj bol využívaný v domove seniorov, ako to tvrdil žalobca,
zamestnanci domova seniorov by o tom zrejme mali vedomosť. Súd v tejto súvislosti len poznamenáva,
že S.. M. I. bolo v čase miestneho zisťovania vedúcou zariadenia (Domova seniorov).

K námietke ohľadne neuznania nákladov v sume 18 411,25 Eur súvisiacich s poľnohospodárskou
činnosťou spoločnosti OVEČKA s.r.o., súd uvádza, že tieto náklady nesúviseli s dosiahnutím,
zabezpečením a udržaním zdaniteľných príjmov žalobcu, ale s dosiahnutím, zabezpečením a udržaním
zdaniteľných príjmov spoločnosti OVEČKA s.r.o..

Z dokladov predložených žalobcom a po zistení správcu dane v priebehu daňovej kontroly vyplynulo,
že žalobca vykonával služby pre spoločnosť OVEČKA s.r.o. každoročne, porovnateľne v rovnakej
výške. Tvrdenie žalobcu, že náklady za poskytnuté služby v roku 2012 nefakturoval z dôvodu, že ich
zvýšená fakturácia bola vykonaná v roku 2011, respektíve 2013, neobstojí, pretože ako vyplynulo z
dokazovania, v týchto rokoch boli fakturované spoločnosti OVEČKA s.r.o. porovnateľné náklady, ako
boli nefakturované náklady v roku 2012.

K námietke žalobcu ohľadne unesenia dôkazného bremena v súvislosti s položky 21 800,- EUR, 21
600,- Eur, 20 400,- Eur, 20 500,- Eur a 22 500,- Eur súd uvádza:

Povinnosťou daňového subjektu - žalobcu je relevantnými dôkazmi preukázať dodanie tovaru, resp.
služieb vystaviteľom faktúry. Nepostačuje len formálne deklarovanie dodania tovaru, či služby faktúrou,
ale je potrebné preukázať reálne a vecné naplnenie. Samotná faktúra nie je dôkazom o tom, že daňový
subjekt skutočne prijal tovar alebo službu od vystaviteľa faktúry.

Správca dane za účelom opodstatnenosti zahrnutia nákladov za stavebné práce na základe faktúr
vystavených dodávateľmi Thermodom SK s.r.o., I.Z.K.-plus s.r.o. a ALMEGA s.r.o. vykonal rozsiahle
dokazovanie. Pri všetkých spoločnostiach sa pokúšal zrealizovať svedeckú výpoveď konateľov.
Vzhľadom k tomu, že dodávatelia žalobcu sa v priebehu dokazovania potvrdili ako spoločnosti
nekontaktné, ich účtovníctvo nie je k dispozícii, nie je možné len na základe žalobcom predložených
dokladov nespochybniteľne určiť, kým boli práce vykonané, v akom čase a hlavne v akom objeme a
v akej cene.

Krajský súd po preskúmaní veci a postupu správnych orgánov dospel k záveru, že rozhodnutia
žalovaného boli vydané v súlade so zákonom, neboli zistené dôvody, pre ktoré by mali byť napadnuté
rozhodnutia zrušené a vrátené na ďalšie konanie, preto krajský súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú
podľa § 250j ods. 1 zamietol.

Žalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech, súd náhradu trov konania nepriznal (§ 250k ods. 1 a contr.
O.s.p.).



Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednohlasne, t. j. pomerom hlasov 3:0 (§ 3
ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom
od 1. mája 2011).
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednohlasne, t. j. pomerom hlasov 3:0 (§ 3
ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom
od 1. mája 2011).

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia.
Odvolanie sa podáva písomne v dvoch vyhotoveniach cestou krajského súdu na Najvyšší súd SR.
Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p.. V odvolaní sa má popri
všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.