Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 24Sp/7/2016 z 27. 4. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 27. apríla 2016, sp. zn. 24Sp/7/2016, ECLI:SK:KSBB:2016:6016200291.2 Krajský súd Banská Bystrica | 24Sp/7/2016 | ECLI:SK:KSBB:2016:6016200291.2 | 2016-04-27 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov Citované ustanovenia: § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z. z., § 151d ods. 4 OZ, § 151f ods. 3 OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/c5aadb5f-ae7f-4717-81bf-088346b4a31f Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2016:6016200291.2 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 24Sp/7/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6016200291
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6016200291.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní pred samosudkyňou JUDr. Drahomírou Mikulajovou v právnej
veci navrhovateľa: Všeobecná úverová banka a.s., Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava, proti odporcovi:
Okresný úrad Banská Bystrica, katastrálny odbor, ČSA 7, 974 01 Banská Bystrica, za účasti: TRIDE
INVEST s.r.o., Skuteckého 32, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu
V 6185/15 zo dňa 26.01.2016, takto

r o z h o d o l :

I/ Krajský súd rozhodnutie odporcu V 6185/15 zo dňa 26. januára 2016 z r u š u j e podľa
§ 250q ods. 3 O.s.p. v spojení s § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. a vec vracia odporcovi na ďalšie konanie.

II/ Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Odporca rozhodnutím V 6185/15 zo dňa 26.01.2016 podľa § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.z.
(katastrálny zákon) zamietol návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností na základe
záložnej zmluvy uzatvorenej medzi záložným veriteľom VÚB a.s. a záložcom TRIDE INVEST s.r.o.
dňa 03.11.2015. Predmetom zálohu bol pozemok registra C-KN parc.č. XXXX/X - zastavané plochy a
nádvoria o výmere 1964 m2 a stavba súp.č. XXXX, postavená na pozemku registra C-KN parc.č. XXXX/
X. Nehnuteľnosti sú vedené na LV č. XXXX katastrálne územie J..

Odporca v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že návrh na vklad záložného práva bol podaný u odporcu
dňa 06.11.2015. Odporca dňa 26.11.2015 v zmysle § 31a písm. a/ katastrálneho zákona prerušil
konanie až do času právoplatného ukončenia konania V 6184/15 vo veci vkladu na základe kúpnej
zmluvy uzavretej medzi VÚB Leasing a.s., Mlynské Nivy, Bratislava ako predávajúcim a TRIDE INVEST
s.r.o. ako kupujúcim, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré sú
zálohom. Vkladové konanie na základe kúpnej zmluvy bolo ukončené dňa 09.12.2015 povolením vkladu
vlastníckeho práva. Dôvodom zamietnutia návrhu na vklad záložného práva rozhodnutím odporcu V
6185/15 zo dňa 26.01.2016 bola skutočnosť, že predloženou záložnou zmluvou malo dôjsť k vzniku
záložného práva, ale nehnuteľnosti zakladala osoba, ktorá ešte nebola jej vlastníkom, preto považoval
odporca záložnú zmluvu za neplatnú v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka (ďalej v texte aj OZ). Na
liste vlastníctva je ako vlastník zálohu napísaná spoločnosť TRIDE INVEST s.r.o. v podiele 1/1, ktorá sa
stala vlastníkom dňa 09.12.2015 na základe kúpnej zmluvy V XXXX/XX. Odporca zapisuje listiny podľa
poradia, ako boli na úrad doručené, a to v zmysle § 41 ods. 2 katastrálneho zákona. Odporca bol povinný
skúmať aj oprávnenosť záložcu nakladať s nehnuteľnosťou. V čase podpisovania záložnej zmluvy, t.j.
03.11.2015 bol na liste vlastníctva vedený ako vlastník zakladaných nehnuteľností VÚB Leasing a.s..
Až kúpnou zmluvou, ktorej vklad bol povolený dňa 09.12.2015, sa stal TRIDE INVEST s.r.o. vlastníkom
nehnuteľnosti a len odvtedy mohol s ňou v zmysle § 123 Občianskeho zákonníka nakladať.



V zákonom stanovenej lehote podal proti tomuto rozhodnutiu odvolanie navrhovateľ, ktorý sa domáhal,
aby súd zrušil rozhodnutie a vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie s tým, aby povolil vklad záložného
práva na základe záložnej zmluvy. Nesúhlasil s právnym posúdením veci vykonaným odporcom, keď
odporca nevzal do úvahy zákonné ustanovenia §§ 151a - 151me Občianskeho zákonníka upravujúce
záložné právo. Tvrdil, že v zmysle § 151d ods. 4 OZ a § 151f ods. 3 OZ záložca je oprávnený zriadiť
záložné právo, teda uzatvoriť záložnú zmluvu aj na vec, ktorú záložca nadobudne v budúcnosti, z čoho
je zrejmé, že v čase, keď záložnú zmluvu uzatvára, ešte nie je vlastníkom. Keďže ide o vec nehnuteľnú,
predpokladom vzniku záložného práva je jeho registrácia v osobitnom registri, ktorým je kataster
nehnuteľností. Z dôvodu právnej istoty zákonodarca zároveň stanovuje, že v prípade záložného práva
k veci, ktorú záložca nadobudne v budúcnosti, sa vznik záložného práva zapíše ku dňu nadobudnutia
vlastníckeho práva k veci, aby sa vylúčila možnosť zriadiť záložné právo na vec, ktorej vlastníkom nie
je záložca. Spoločnosť TRIDE INVEST s.r.o. uzatvorila s VÚB a.s. záložnú zmluvu v súlade s § 151d
ods. 4 OZ a v nadväznosti na § 41 ods. 2 katastrálneho zákona podala návrh na vklad záložného práva
do katastra nehnuteľností V XXXX/XXXX až následne po podaní návrhu na vklad vlastníckeho práva V
XXXX/XXXX na základe uzatvorenej kúpnej zmluvy. Tvrdil, že uzatvorená záložná zmluva nemôže byť
neplatná v zmysle § 39 OZ, teda z titulu, že by išlo o právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom
odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom, pretože Občiansky zákonník v
ustanovení § 151d ods. 4 výslovne upravuje možnosť zriadiť záložné právo aj na vec, ktorú záložca
nadobudne v budúcnosti, teda v čase, keď ešte nie je jej vlastníkom. Poukázal na rozhodovaciu prax
súdov, a to napr. rozsudok Krajského súdu Trenčín sp.zn. 14Sp/1/2014 zo dňa 21.10.2014 a rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Sžo/232/2008, z ktorých vyplýva, že budúci vlastník nehnuteľností môže
súčasne, napr. s kúpnopredajnou alebo darovacou zmluvou uzavrieť zmluvu o vecnom bremene alebo
záložnú zmluvu a tak zaťažiť nadobúdanú nehnuteľnosť.

Odporca predložil vec na rozhodnutie súdu pretože odvolaniu nemienil vyhovieť, zastávajúc názor, že
odvolaním napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom a žiadal napadnuté rozhodnutie
potvrdiť. Uviedol, že odvolateľom uvádzané rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sa vzťahuje na zriadenie
práva vyplývajúceho z vecného bremena, a nie na záložnú zmluvu. V zmysle § 151d ods. 3 OZ možno
záložné právo zriadiť na vec, byt a na nebytový priestor vo vlastníctve záložcu alebo na právo a na
inú majetkovú hodnotu, ktoré patria záložcovi. Podľa názoru odporcu z ustanovenia § 151d ods. 4 OZ
nevyplýva, že založiť vec okrem vlastníka, či inej osoby oprávnenej nakladať s nehnuteľnosťou, môže
aj iná osoba, ktorá nemá k veci vlastnícke právo, či oprávnenie nakladať s nehnuteľnosťou, čo by bolo
v rozpore so samotným ustanovením § 123 OZ, ako aj § 151d ods. 3 OZ. Toto ustanovenie zákona je
možné vykladať len v spojitosti s vytvorením novej veci, ktorá vznikne v budúcnosti, a u ktorej žiadna
osoba v čase uzavretia záložnej zmluvy nemá ešte vlastnícke právo.

Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie, ktorého sa zúčastnili všetci účastníci konania.

Navrhovateľ a odporca zotrvávali na svojich písomných stanoviskách.

Poverený zástupca navrhovateľa zvýraznil najmä skutočnosť, že odporca vec nesprávne právne posúdil,
pretože uzatvorená záložná zmluva nemôže byť absolútne neplatným právnym úkonom v zmysle § 39
Občianskeho zákonníka, ak priamo z ustanovenia § 151d ods. 4 Občianskeho zákonníka vyplýva, že
predmetom zálohu môže byť aj vec, ktorú nadobudne záložca v budúcnosti, a teda záložca v čase
uzatvárania záložnej zmluvy nemusí byť vlastníkom. Považuje za úplne bežný postup, ak sa najskôr
uzatvorí záložná zmluva ako súvisiaci právny úkon, ktorý je spravidla uzatváraný v ten istý deň ako
kúpna zmluva, preto subjekt, ktorý uzatvára záložnú zmluvu vie, že sa stane vlastníkom nehnuteľností.
Nesúhlasil s názorom odporcu aj z dôvodu, že predávajúci nemusí byť vždy ochotný uzatvoriť s bankou
záložnú zmluvu, čo je viac- menej výnimočné, pretože on na tom nemá záujem. Poukázal na § 151e ods.
4 OZ, z ktorého vyplýva, že pod pojmom „Registrácia v osobitnom registri“ sa rozumie aj zápis záložného
práva do katastra nehnuteľností, čím odôvodňoval možnosť aplikácie ustanovenia§ 151f ods. 3 OZ, v
ktorom je použitá rovnaká terminológia. Konštatoval, že z dôvodu právnej istoty banky bola uzavretá
nová záložná zmluva, ohľadom ktorej je vkladové konanie prerušené.

Poverená zástupkyňa odporcu na pojednávaní zdôraznila, že ustanovenia Občianskeho zákonníka,
aplikácie ktorých sa dovoláva navrhovateľ, sú v rozpore s ustanovením § 123 Občianskeho zákonníka.
Odmietala stanovisko navrhovateľa, nakoľko v konečnom dôsledku by mohla vzniknúť anomália
spočívajúca v tom, že s nehnuteľnosťami by mohol nakladať zároveň aj vlastník, aj iná osoba. Zdôraznila



význam katastrálneho zákona ako osobitného zákona, ktorý upravuje spôsob vzniku vecných práv k
nehnuteľnostiam v ustanovení § 28. Zastávala názor, že vzhľadom na rozlišovanie jednotlivých druhov
registrov uvedených v ustanovení § 151e, v jeho odsekoch 1, 2, 3 OZ, nemožno kataster nehnuteľností
považovať za osobitný register a aplikáciu ustanovenia § 250f ods. 3 OZ nemožno spájať s ustanovením
§ 151e ods. 2 OZ. Kataster nehnuteľností nie je osobitným registrom, ani iným registrom vymenovaným
v ustanovení § 151e OZ, pričom katastrálny zákon jednoznačne upravuje spôsob nadobúdania vecných
práv a nie je možné spätne rozhodnúť o vzniku záložného práva ku dňu vzniku vlastníckeho práva
v zmysle Občianskeho zákonníka, ak z ustanovenia § 28 ods. 2 a ods. 3 katastrálneho zákona
jednoznačne vyplýva, kedy a za akých podmienok dochádza k vzniku vecných práv k nehnuteľnostiam.
Právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho povolení (§
28 ods. 3 KZ), pričom rozhodnutie o povolení vkladu nadobúda právoplatnosť dňom vydania rozhodnutia
(§ 31 ods. 5 KZ). Katastrálny zákon upravuje výnimky, kedy právne účinky vkladu vznikajú inak v
ustanovení § 28 ods. 4 a § 28 ods. 5, čo ovšem nie je predmetný prípad.

Konateľ spoločnosti TRIDE INVEST s.r.o. na pojednávaní uviedol, že k právnemu posúdeniu veci sa on
nevie odborne vyjadriť. K skutkovým okolnostiam uviedol, že kúpnu zmluvu on podpísal dňa 03.11.2015
a zástupcovia predávajúceho dňa 06.11.2015. Dňa 03.11.2015 bola podpísaná záložná zmluva a tieto
zmluvy predložil odporcovi na zavkladovanie. Neskôr uzatvoril so záložným veriteľom ďalšiu záložnú
zmluvu, a to v dôsledku zamietnutia návrhu na vklad tejto zmluvy, o ktorej sa koná.

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu v súlade s ustanovením
§ 250l a nasl. O.s.p. a dospel k záveru, že rozhodnutie odporcu je potrebné zrušiť s poukazom na
ustanovenie § 250q ods. 3 O.s.p. v spojení s § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. z dôvodu, že rozhodnutie
odporcu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Predmetom súdneho prieskumu na základe podaného odvolania proti neprávoplatnému rozhodnutiu
odporcu bolo posúdiť zákonnosť napadnutého rozhodnutia, vrátane postupu správneho orgánu v
rozsahu odvolacích dôvodov.

Po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu, stanoviskami účastníkov konania súd dospel k
záveru, že odvolanie bolo podané dôvodne.

Podľa § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. Katastrálneho zákona, okresný úrad preskúma zmluvu z
hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca
oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná
voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či
zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj
na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Podľa § 31 ods. 3 citovaného zákona, ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí;
inak návrh zamietne.

Proti argumentácii odporcu, že v zmysle § 41 ods. 2 katastrálneho zákona sa práva k tej istej
nehnuteľnosti zapisujú v poradí, v akom sa správe katastra doručili zmluvy, nemožno nič namietať.
Rovnako ani poukazovanie na nutnosť posudzovania zmluvy z hľadiska vymenovaných kritérií
ustanovenia § 31 ods. 1 katastrálneho zákona a na ustanovenie § 28 ods. 2, 3 v spojení s § 31 ods.
5 katastrálneho zákona.

Súd sa však nestotožňuje so záverom odporcu, že záložná zmluva je absolútne neplatným právnym
úkonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka z dôvodov, na ktoré poukázal odporca v odôvodnení svojho
rozhodnutia, ako aj v písomnom stanovisku k odvolaniu, či prednese na pojednávaní.

Súd v zhode so stanoviskom navrhovateľa zastáva názor, že ustanovenie § 151d ods. 4 Občianskeho
zákonníka umožňuje zriaďovať záložné právo aj na vec (nehnuteľnosť), ktorú záložca nadobudne v
budúcnosti. Nemusí sa jednať len o novovytvorenú vec, ako uvádzala zástupkyňa odporcu, ale môže
sa jednať aj o existujúcu nehnuteľnosť, ktorej záložca v čase uzatvárania záložnej zmluvy ešte nebol
vlastníkom.



Podľa § 151d ods. 4 Občianskeho zákonníka; záložné právo možno zriadiť aj na vec, právo, inú
majetkovú hodnotu, byt alebo nebytový priestor, ktorý záložca nadobudne v budúcnosti, a to aj vtedy,
ak vec, právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový priestor vzniknú v budúcnosti alebo ktorých vznik
závisí od splnenia podmienky.

Podľa § 151e ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka; (1) Na vznik záložného práva sa vyžaduje
jeho registrácia v Notárskom centrálnom registri záložných práv (ďalej len "register záložných práv")
zriadenom podľa osobitného zákona, 3b/ (podľa poznámky pod čiarou zákon č. 323/1992 Zb. Notársky
poriadok) ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.
(2) Záložné právo k nehnuteľnostiam, bytom a nebytovým priestorom vzniká zápisom v katastri
nehnuteľností, ak osobitný zákon 3c/ (podľa poznámky pod čiarou zákon č. 162/1995 Z.z. Katastrálny
zákon) neustanovuje inak.
(3) Záložné právo k niektorým veciam, právam alebo k iným majetkovým hodnotám ustanoveným
osobitným zákonom vzniká jeho registráciou v osobitnom registri, 3d/ ( podľa poznámky pod čiarou napr.
zákon o ochranných známkach, zákon o patentoch) ak osobitný zákon neustanovuje inak.
(4) Záložné právo, ktoré sa zapisuje do katastra nehnuteľností podľa odseku 2 alebo ktoré vzniká
registráciou v osobitnom registri podľa odseku 3 (ďalej len "registrácia v osobitnom registri"), nepodlieha
registrácii v registri záložných práv podľa tohto zákona.

Podľa § 151f ods. 3 Občianskeho zákonníka; záložné právo k veci, bytu, nebytovému priestoru, právu
a k inej majetkovej hodnote, ktoré záložca nadobudne v budúcnosti, ktoré vzniknú v budúcnosti alebo
ktorých vznik závisí od splnenia podmienky, na ktorého vznik sa vyžaduje podľa tohto zákona alebo
podľa osobitného zákona jeho registrácia v osobitnom registri, zapíše sa vznik záložného práva do
tohto registra ku dňu nadobudnutia vlastníckeho práva k veci, bytu alebo nebytovému priestoru, alebo
nadobudnutia iného práva, alebo inej majetkovej hodnoty záložcom.

Súd ma za to, že výklad pri aplikácii príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka a katastrálneho
zákona zo strany odporcu je prísne formalistický a v rozpore s účelom samotného záložného práva, ktoré
slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť
sa, alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva, ak pohľadávka nie je
riadne a včas plnená. Právna úprava záložného práva bola podstatným spôsobom menená novelou
Občianskeho zákonníka - zákonom č. 526/2002 Z.z., cieľom ktorej bolo okrem iného aj vytvorenie takého
právneho a inštitucionálneho rámca pre záložné právo, ktorý povedie k rozšíreniu možnosti financovania
podnikateľských aktivít, najmä v sektoroch malého a stredného podnikania. Záloh je definovaný ako
vec, právo alebo iná majetková hodnota, ktorá je vyhradená pre záložného veriteľa. Veriteľ, ktorý svoju
pohľadávku zabezpečuje záložným právom, získava istotu, že v prípade nesplnenia pohľadávky zo
strany dlžníka bude mať možnosť uspokojiť sa zo zálohu. Preto poskytuje napr. úver lacnejšie ako v
prípade nezabezpečenej pohľadávky (porovnaj dôvodovú správu k novele Občianskeho zákonníka z
roku 2002).

Ustanovenie § 151d OZ upravuje predmet záložného práva, t.j. záloh, najmä špecifikuje, čo môže byť
spôsobilým predmetom záložného práva a k čomu môže byť záložné právo zriadené. Založiť vec je
oprávnený vlastník, ale aj ten, komu takýto predmet patrí. Záložcom môže byť len osoba, ktorá má vec
buď vo svojom vlastníctve, alebo ktorá je oprávnená disponovať s daným právom alebo majetkovou
hodnotou. Založiť možno aj vec, právo alebo majetkovú hodnotu, ktorú záložca nadobudne v budúcnosti,
t.j. aj vec, ktorá v čase zriadenia záložného práva ešte neexistovala a vznikne v budúcnosti, prípadne
vznikne v budúcnosti v závislosti od splnenia podmienky, alebo aj vec, ktorá v čase zriadenia záložného
práva síce existovala, ale záložca ju nadobudne až v budúcnosti.

Zákon rozlišuje zriadenie záložného práva a vznik záložného práva. Až vznik záložného práva má za
následok možnosť naplnenia jeho uhradzovacej funkcie. Z ustanovenia § 151d OZ vyplýva v súvislosti
so vznikom záložného práva zápisom v príslušnom registri, že v niektorých prípadoch dochádza k vzniku
záložného práva neskôr, a to až nadobudnutím vlastníctva veci v budúcnosti.

Ustanovenie § 151e ods. 1 OZ vyjadruje požiadavky významné pre vznik záložného práva. Vyplýva z
neho, že: l. pre vznik záložného práva sa v zásade vždy vyžaduje jeho zápis do registra v Notárskom
centrálnom registri (všeobecný register), ak Občiansky zákonník alebo osobitný zákon neustanovuje
inak; 2. pre vznik záložného práva sa zápis do registra nevyžaduje len vtedy, ak Občiansky zákonník



alebo iný zákon expressis verbis ustanovujú, že pre vznik záložného práva sa zápis v registri nevyžaduje
(vo všeobecnom registri alebo inom registri); 3. pre vznik záložného práva sa vyžaduje zápis v osobitnom
registri, ak tak zákon expressis verbis ustanovuje (inak sa zapisuje vo všeobecnom registri).

K námietke odporcu o vylúčení aplikácie § 151f ods. 3 OZ z dôvodu, že pod pojem „Registrácia v
osobitnom registri“ nemožno považovať zápis do katastra nehnuteľností, keď osobitným registrom v
tomto zmysle nie je kataster nehnuteľností, súd poukazuje na to, že z ustanovenia § 151e ods. 4 OZ je
zrejmé, že termín „Registrácia v osobitnom registri“ sa používa aj pre záložné právo, ktoré sa zapisuje
do katastra nehnuteľností podľa odseku 2. Za osobitný register je teda možné považovať aj evidenciu
podľa zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností. Ak ide o záložné právo, predmetom ktorého je
nehnuteľnosť, záložné právo vzniká až okamihom, v ktorom bolo záložné právo zapísané v evidencii
katastra nehnuteľností. V niektorých prípadoch však záložné právo k nehnuteľnosti vznikne neskôr, ako
došlo k jeho zápisu v katastri nehnuteľností, je tomu tak vtedy, ak došlo k zriadeniu záložného práva na
nehnuteľnosť, ktorú záložca nadobudne až v budúcnosti (§ 151d ods. 4 OZ); alebo ak je vznik záložného
práva viazaný na splnenie podmienky.

Z ustanovenia § 151e ods. 4 Občianskeho zákonníka podľa názoru súdu jednoznačne vyplýva, že pod
pojmom „Registrácia v osobitnom registri“ sa rozumie jednak záložné právo, ktoré sa zapisuje do katastra
nehnuteľností podľa odseku 2, alebo záložné právo, ktoré vzniká registráciou v osobitnom registri podľa
odseku 3, potom pojem použitý v ustanovení § 151f ods. 3 „Registrácia v osobitnom registri“ zahŕňa v
sebe aj zápis záložného práva do katastra nehnuteľností.

Odporca namietal, že záložca nemohol platne uzatvoriť záložnú zmluvu, nakoľko v čase jej podpisovania
03.11.2015 ešte nebol vlastníkom nehnuteľností - zálohu, a preto takýto úkon odporuje ustanoveniu
§ 123 Občianskeho zákonníka. Súd vzhľadom na okolnosti danej veci má za to, že je potrebné
zohľadniť oprávnenosť nakladania s nehnuteľnosťami (predmetom zálohu) vzhľadom na už uzavretú
kúpnu zmluvu, z ktorej vyplývajú pre záložcu obligačné právne záväzky, t.j. svojim zmluvným prejavom
je viazaný. Súdy vo viacerých rozhodnutiach judikovali, že z platnej zmluvy vznikajú pre jej účastníkov
obligačnoprávne účinky, to znamená, že obsah zmluvy sa stáva pre účastníkov zmluvy rovnako a
bezpodmienečne záväzným. Účinnosť zmluvy nastáva teda súčasne so vznikom platnej zmluvy, pravda,
pokiaľ zákon alebo dohoda neustanovuje inak. Rozhodnutie správneho orgánu o povolení vkladu nie
je rozhodnutím, s ktorým by zákon spájal vznik účinnosti zmluvy o prevode vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti. Účinky vkladu podľa ustanovenia § 133 ods. 2 OZ spočívajú v nadobudnutí vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti, t.j. vo vecnoprávnych následkoch, a nie v obligačnoprávnych následkoch, ktoré
nastali platným uzavretím zmluvy. Účastníci zmluvy sú teda od vzniku zmluvy viazaní svojimi zmluvnými
prejavmi, pričom táto viazanosť je občianskoprávnym vzťahom. Z uvedeného možno vyvodiť, že tvrdenie
odporcu, že spoločnosť TRIDE INVEST s.r.o. nemohla nakladať s predmetom zálohu z dôvodu, že
v čase uzatvárania záložnej zmluvy ešte nebola vlastníkom nehnuteľností, nie je správne. Ak záložca
urobil úkon smerujúci k nadobudnutiu vlastníckeho práva, mohol uzatvoriť aj záložnú zmluvu. Napokon
takýto postup podľa názoru súdu aj jednoznačne umožňuje výslovné znenie ustanovenia § 151d ods.
4 v spojení s § 151f ods. 3 Občianskeho zákonníka.

K obdobnému záveru dospel aj Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 2Sžo/232/2008 zo dňa 21.01.2009,
na ktorý poukázal navrhovateľ v odvolaní.

Súd sa nestotožňuje s názorom odporcu, že záložnú zmluvu mal za daných okolností uzatvoriť vlastník
nehnuteľností (predávajúci), čo vyplýva tiež z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Sžr/200/2013
zo dňa 24.02.2015, ktorým bol uznaný za správny postup správneho orgánu, ak zamietol návrh na
vklad záložného práva do katastra nehnuteľností práve z dôvodu, že záložnú zmluvu uzavrel vlastník,
ktorý v čase jej vkladovania už vlastník nebol, teda záložnú zmluvu uzavrel subjekt odlišný od vlastníka
zapísaného na liste vlastníctva v čase rozhodovania o návrhu na vklad konštatujúc, že pôvodný
vlastník už v čase vkladovania nebol oprávnený nakladať s nehnuteľnosťami. Katastrálny odbor musel
zohľadniť túto skutkovú zmenu majúcu význam pre povolenie vkladu, pričom významný je stav v čase
rozhodovania, a nie v čase uzavretia právneho úkonu.

V posudzovanej veci záložnú zmluvu uzatvoril ako záložca účastník konania TRIDE INVEST s.r.o.,
ktorý v tom čase už urobil úkon smerujúci k nadobudnutiu vlastníctva zálohu, avšak vlastníkom sa
stal de iure v budúcnosti, teda v čase rozhodovania o vklade záložného práva už bol vlastník, ale v



čase zriadenia záložného práva (urobenia právneho úkonu) ešte nebol vlastník a podľa odporcu vtedy
ešte nemal oprávnenie nakladať s nehnuteľnosťami. Súd zastáva stanovisko, že odvolanie je dôvodné,
pretože je potrebné uznať za správny postup, ak za daných okolností uzavrel záložnú zmluvu účastník
konania TRIDE INVEST s.r.o., a to vzhľadom na argumentáciu navrhovateľa, s ktorou sa súd plne
stotožňuje, vzhľadom na platnú právnu úpravu, najmä ustanovenia §§ 151a a nasl. OZ upravujúce
inštitút záložného práva, ako aj vzhľadom na rozhodovaciu prax súdov vyplývajúcu z vyššie citovaných
rozhodnutí Najvyššieho súdu SR.

Z dôvodov vyššie uvedených súd zrušil odvolaním napadnuté rozhodnutie odporcu a vec mu vrátil na
ďalšie konanie.

Keďže navrhovateľ si náhradu trov konania neuplatnil, súd rozhodol, že náhradu trov konania mu
nepriznáva, na ktoré by mal nárok v zmysle ustanovenia § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods.
2 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva
písomne v troch vyhotoveniach cestou krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je možné podať
len z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§
42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.