Rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 29Sp/11/2016 z 26. 6. 2016 Citácia: rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica z 26. júna 2016, sp. zn. 29Sp/11/2016, ECLI:SK:KSBB:2016:6016200457.1 Krajský súd Banská Bystrica | 29Sp/11/2016 | ECLI:SK:KSBB:2016:6016200457.1 | 2016-06-26 | Rozhodnutie Oblasť práva: Správne právo – Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov Citované ustanovenia: § 22 ods. 1 OZ, § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z., § 45 OZ, § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z. z., § 22 ods. 2 OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/4b93229d-4f52-43fa-9a7e-568ec4725592 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2016:6016200457.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 29Sp/11/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6016200457
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Zlocha
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6016200457.1

Rozhodnutie
Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní pred samosudcom JUDr. Jozefom Zlochom, v právnej veci
navrhovateľa: POHOTOVOSŤ s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti odporcovi
Okresný úrad Brezno, katastrálny odbor, Brezenská 4, 977 01 Brezno, za účasti: L. Y., nar. X. C. XXXX,
B. XXX, XXX XX V., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. V-999/2013 zo dňa 28. októbra
2015, takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie odporcu č.V-999/2013 zo dňa 28. októbra 2015 p o t v r d z u j e.

Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok vo výške 35,-Eur na účet Krajského súdu v Banskej
Bystrici v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ, obchodná spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o., sa návrhom, ktorým je opravný prostriedok
proti rozhodnutiu správneho orgánu, domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia odporcu č.
V-999/2013 zo dňa 28. augusta 2015, ktorým rozhodnutím správny orgán zamietol návrh na vklad
záložného práva do katastra nehnuteľnosti podľa § 31 ods.3 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri
nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len „Katastrálny zákon“
alebo „zákon č.162/1995 Z.z.“). V odôvodnení svojho rozhodnutia odporca uviedol, že dňa 28. mája 2013
mu bol doručený návrh na vklad záložného práca do katastra nehnuteľností na základe záložnej zmluvy
uzatvorenej dňa 3. mája 2013 medzi záložným veriteľom, obchodnou spoločnosťou POHOTOVOSŤ
s.r.o., a záložcom L. Y., rod. P., B. XXX, V., zastúpenou na základe dohody o splnomocnení
ProHelp, združenie občianskoprávnej pomoci, so sídlom v Bratislave, predmetom ktorej sú nehnuteľnosti
nachádzajúce sa v k.ú. J. J., zapísané na liste vlastníctva č.XXXX ako parcely KN C č.XXXX/X, trvalá
trávne porasty o výmere 235 m2, parcela KN C č.XXXX/X, trvalé trávne porasty o výmere 194271 m2,
parcela KN C č.XXXX/X, lesné pozemky o výmere 93762 m2, parcela KN C č.XXXX/X, trvalé trávne
porasty o výmere 5416 m2, parcela KN C č.XXXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 99m2, parcela
KN C č.XXXX/X, lesné pozemky o výmere 53094 m2, parcela KN C č.XXXX/X, trvalé trávne porasty
o výmere 35993 m2, parcela KN C č.XXXX/X, trvalé trávne porasty o výmere 130709 m2, parcela
KN C č.XXXX/X, lesné pozemky o výmere 664 m2, parcela KN C č.XXXX/X, trvalé trávne porasty o
výmere 340 m2, parcela KN C č.XXXX, trvalé trávne porasty o výmere 5015 m2, parcela KN C č.XXXX,
lestné pozemky o výmere 198 m2, všetko v podielovom spoluvlastníctve vo veľkosti podielu 1/48, ďalej
nehnuteľnosti v k.ú. J. J. na liste vlastníctva č.XXXX - pozemky, parcela KN C č.XXX/X, zastavané plochy
a nádvoria o výmere 549 m2, parcela KN C č.XXX/X, záhrady o výmere 105 m2 a stavba súpisné číslo
XXX, rodinný dom na parcele číslo XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 549 m2, všetko v
podielovom spoluvlastníctve vo veľkosti podielu 1/12.



Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že po preskúmaní návrhu a jeho príloh zistil, že nie sú splnené
podmienky na povolenie vkladu záložného práva do katastra nehnuteľností a to z nasledovných
dôvodov:

Správny orgán mal zato, že predložená záložná zmluva ako aj dohoda o splnomocnení sú absolútne
neplatnými právnymi úkonmi a existuje rozpor medzi záujmami zástupcu a zastúpeného. Zastúpenie
na základe plnomocenstva vyžaduje, aby zástupca a zastúpený uzatvorili dohodu o plnej moci ako
dvojstranný právny úkon medzi splnomocniteľnom a splnomocnencom. Právny úkon je pritom prejav
vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv a povinností, ktoré právne predpisy s
takýmto úkonom spájajú. Právny úkon sa musí urobiť slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne, inak je
neplatný. Pokiaľ konanie subjektu tejto definícii nezodpovedá, nemožno ho považovať za platný právny
úkon. Právny úkon nie je urobený vážne, ak konajúci nechcel svojim prejavom vyvolať právne následky,
ktoré by inak v dôsledku jeho prejavu nastali. Správny orgán mal zato, že záložcovi predloženú dohodu
o splnomocnení, ktorá je vyhotovená vo forme predtlače s vopred vyznačeným splnomocnencom a
vopred vyznačeným obsahom a predmetom plnomocenstva, je možné podľa obsahu posúdiť ako
návrh na uzatvorenie zmluvy. Na vážnosť prejavu vôle, urobeného v neprítomnosti druhej strany,
nepostačuje písomná forma, ale je nevyhnutné, aby splnomocniteľ prejavenú vôľu skutočne druhej
strane aj adresoval a teda odoslal, alebo urobil úkony nevyhnutné k tomu, aby mohla byť takto prejavená
vôľa odoslaná a doručená, či už poverením druhej osoby, podaním na pošte, osobným odovzdaním
alebo iným spôsobom. Záložcovi boli mandatárom navrhovateľa pritom naraz poskytnuté všetky zmluvy
a písomnosti na podpis a nemal možnosť slobodne prejaviť vôľu pri výbere splnomocnenca. Ak mu bola
dohoda o splnomocnení predložená spolu so zmluvou o úvere bez možnosti výberu splnomocnenca,
možno predpokladať vzťah, resp. kontakt medzi záložným veriteľom a splnomocnencom. Vzhľadom
k uvedenému mal správny orgán pochybnosti o tom, či záujmy splnomocnenca nie sú v rozpore
so záujmami zastúpeného (záložcu). Správny orgán dohodu o splnomocnení posudzoval v celom
kontexte uzatvárania zmluvy o úvere, dohody o splnomocnení a záložnej zmluvy s tým, že dohodu
o splnomocnení posudzoval v celom kontexte s úverovým balíkom. Záložný veriteľ mal pritom vo
svojom predmete činnosti aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov (dodávateľ) a z výpovede záložcu
vyplýva, že peňažné prostriedky nepoužil na podnikateľskú, resp. inú obchodnú činnosť a je potrebné
ho považovať za spotrebiteľa. Dohodu o plnej moci vpísanú do formulárovej dohody nie je možné
považovať za individuálne dohodnutú, nakoľko bola vopred navrhnutá a pripravená, záložca nemal
možnosť ovplyvniť výber iného zástupcu, čo spôsobilo značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech záložcu ako spotrebiteľa. K výberu splnomocnenca nedošlo z jeho vôle
ale z vôle záložného veriteľa. Z uvedeného dôvodu správny orgán mal zato, že dohoda o splnomocnení
je neprijateľnou zmluvou podmienkou a je neplatná podľa § 53 ods.5 Občianskeho zákonníka. Správny
orgán zároveň v napadnutom rozhodnutí uviedol, že pri posudzovaní platnosti záložnej zmluvy prihliadal
aj na ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka. Je zrejmé, že záložné právo malo byť zriadené na
zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa, istiny vo výške 500,-Eur, poplatku vo výške 420,-Eur
a príslušenstva pohľadávky. Nerešpektuje sa tak vyváženosť medzi predmetom úverovej zmluvy a
predmetom záložnej zmluvy, ktorá sa týka nehnuteľností vo vlastníctve záložcu v nepochybne vyššej
hodnote, ako je výška plnenia záložcu, čím sa záložná zmluva prieči dobrým mravom.

Proti vyššie uvedenému rozhodnutiu správneho orgánu podal v zákonnej lehote navrhovateľ - odvolateľ
opravný prostriedok, žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť správnemu orgánu na ďalšie
konanie, nakoľko správny orgán nezistil spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámil s predkladaným
návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh, nesprávne zistil skutkový stavu a plnomocenstvo
splnomocniteľa udelené splnomocnencovi nesprávne právne posúdil. Poukázal na ustanovenia § 46
Správneho poriadku a § 31 ods.1 Katastrálneho zákona, z ktorých vyplývajú zákonné povinnosti
odporcu ako správneho orgánu o náležitom zistení skutkového stavu a o posúdení platnosti zmluvy,
či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a
zrozumiteľné a iné ďalšie povinnosti. Odvolateľ mal zato, že dohoda o splnomocnení bola uzavretá
riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o zastúpení a spĺňala náležitosti
platného právneho úkonu, ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Záložca
sa sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok vyplývajúci mu zo zmluvy o úvere a z toho dôvodu
udelil ProHelp - združeniu občianskoprávnej pomoci plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy k
nehnuteľnostiam v jeho vlastníctve. V tomto prípade ide o ničím nepodložené predpoklady odporcu, ktoré
nevychádzajú z objektívne zisteného skutkového stavu. Správny orgán sa v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia obmedzil len na konštatovanie, že záložca nemohol ovplyvniť výber splnomocnenca. Takáto



správna úvaha nespĺňa základné kritériá odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu podľa § 47 ods.3
Správneho poriadku a rozhodnutie odporcu je preto nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Pokiaľ
správny orgán vidí neprípustnosť predmetného plnomocenstva v dôvode uvedenom v ustanovení § 22
ods.2 Občianskeho zákonníka, odvolateľ zdôraznil, že nie je dôležitá samotná možnosť rozporu alebo
pochybnosti o nestrannosti zástupcu, rozpor musí reálne existovať. Dohoda o splnomocnení je pritom
dvojstranný právny úkon, ktorého stranou v postavení splnomocniteľa je dlžník a druhou stranou je
zástupca, to všetko bez akejkoľvek účasti veriteľa na ňom. Na uvedenom právnom úkone sa nepodieľal
veriteľ a z jeho obsahu nevyplýva, že by bol súčasťou veriteľovej zmluvnej dokumentácie. Zo spisu
správneho orgánu tiež nevyplýva, že by veriteľ zastúpenie zástupcom od dlžníka požadoval alebo
mu dokonca osobu zástupcu navrhoval. Predložené plnomocenstvo je samostatným právnym úkonom
uzavretým medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej
dokumentácie. Správny orgán nepreukázal, že by veriteľ do tohto právneho úkonu zasahoval alebo
ovplyvňoval jeho obsah. Uvedenie predtlače záložného veriteľa a zástupcu v dohode o splnomocnení
argumentačne použité v rozhodnutí neobstojí, nakoľko uvedenie zástupcu je nevyhnutné z hľadiska
identifikácie strany dohody o splnomocnení a uvedenie záložného veriteľa je nevyhnutné z hľadiska
určitosti predmetu udeleného plnomocenstva. Pokiaľ správny orgán z týchto skutočností vyvodzuje, že
záložný veriteľ svojím spôsobom určil zástupcu pre dlžníka, ide o záver, ktorý nemá oporu v listinách
tvoriacich obsah správneho spisu. Správny orgán nevykonal ani žiadne iné dôkazy pre preukázanie
správnosti tohto svojho tvrdenia. Odvolateľ mal zato, že dohoda o splnomocnení ako právny úkon bola
urobená slobodne a vážne, určito a zrozumiteľne tak, ako to pre platnosť právneho úkonu ustanovuje
zákon. Dohoda o splnomocnení spĺňa všetky náležitosti právneho úkonu a preto nemožno pochybovať
o zamýšľaných následkoch takéhoto prejavu vôle zo strany záložcu. Odvolateľ sa nestotožnil s právnym
názorom odporcu, ktorý poukázal na absolútnu neplatnosť Dohody o splnomocnení s poukazom na
ustanovenie § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka. Mal zato, že Dohodu o splnomocnení nemožno
posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, nakoľko nespĺňa
zákonné náležitosti spotrebiteľskej zmluvy. Dohodu o splnomocnení, ktorej predmetom je bezplatné
zastupovanie splnomocniteľa splnomocnencom, nemožno posudzovať ako spotrebiteľskú zmluvu a
teda sa na ňu nevzťahujú ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka o neprijateľných zmluvných
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, na ktoré odkazuje správny orgán v napadnutom rozhodnutí.
Pokiaľ je ďalším dôvodom pre zamietnutie návrhu na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností
záver správneho orgánu o hrubom nepomere medzi výškou zabezpečovanej pohľadávky a hodnotou
nehnuteľností, ktoré sú predmetom zmluvy o zriadení záložného práva a tento nepomer má byť podľa
názoru správneho orgánu v rozpore s dobrými mravmi, takéto odôvodnenie rozhodnutia je podľa
názoru odvolateľa nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Nie je zrejmé, či správny orgán vidí
rozpor s dobrými mravmi v poskytnutí úveru alebo v poplatku. Odvolateľ poukázal na to, že správny
orgán neuviedol, prečo uprednostnil aplikáciu ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka o absolútnej
neplatnosti právneho úkonu pre rozpor s dobrými mravmi pred ustanovením § 265 Obchodného
zákonníka o nepriznaní práva pre jeho rozpor s pravidlami poctivého obchodného styku. Odvolateľ
napokon namietal, že odporca prekročil rámec svojich kompetencií vyplývajúcich mu z ustanovenia § 31
ods.1 Katastrálneho zákona, keď v odôvodnení rozhodnutia skúmal rozpor predmetnej zmluvy o úvere
s dobrými mravmi. Správnemu orgánu takáto právomoc nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu, táto
právomoc prináleží príslušnému súdu v rámci občianskeho súdneho konania a v tomto smere je tak
konanie správneho orgánu nezákonné.

Krajský súd v Banskej Bystrici prejednal vec v neprítomnosti účastníkov konania podľa § 250q ods.2
O.s.p., v spojení s § 250l ods.2 O.s.p. a v zmysle § 244 ods.1 a §250l ods.1 O.s.p. preskúmal zákonnosť
napadnutého rozhodnutia správneho orgánu. Súd sa oboznámil s obsahom administratívneho spisu,
preskúmal zmluvu o zriadení záložného práva, návrh na vklad záložnej zmluvy do katastra nehnuteľností
s prílohami, oboznámenie o zamýšľanom návrhu na vklad do katastra nehnuteľností, dohodu o
splnomocnení, rozhodnutie o prerušení konania, vyjadrenie k rozhodnutiu o prerušení konania,
napadnuté rozhodnutie, výpis z registra organizácií Štatistického úradu SR, výpis MV SR - sekcia
verejnej správy, stanovy združenia ProHelp ako aj zmluvu o úvere zo dňa 19. júla 2012.

Súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa § 250l a nasl. v
medziach a výlučne z dôvodov uvedených v odvolaní dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Z administratívneho spisu vyplýva, že navrhovateľ podal dňa 28. mája 2013 návrh na vklad záložného
práva do katastra nehnuteľností podľa Zmluvy o zriadení záložného práva č.XXX/XXXX-PTR zo dňa 3.



mája 2013, ktorá bola uzavretá medzi záložným veriteľom - obchodnou spoločnosťou POHOTOVOSŤ
s.r.o., Bratislava a záložcom L. Y., V., v zastúpení na základe Dohody o splnomocnení - ProHelp -
združenie občianskoprávnej pomoci, Bratislava. Predmetom zálohu boli nehnuteľnosti nachádzajúce sa
v k.ú. J. J., zapísané na liste vlastníctva č.XXXX ako parcely KN C č.XXXX/X, trvalá trávne porasty o
výmere 235 m2, parcela KN C č.XXXX/X, trvalé trávne porasty o výmere 194271 m2, parcela KN C
č.XXXX/X, lesné pozemky o výmere 93762 m2, parcela KN C č.XXXX/X, trvalé trávne porasty o výmere
5416 m2, parcela KN C č.XXXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 99m2, parcela KN C č.XXXX/
X, lesné pozemky o výmere 53094 m2, parcela KN C č.XXXX/X, trvalé trávne porasty o výmere 35993
m2, parcela KN C č.XXXX/X, trvalé trávne porasty o výmere 130709 m2, parcela KN C č.XXXX/X, lesné
pozemky o výmere 664 m2, parcela KN C č.XXXX/X, trvalé trávne porasty o výmere 340 m2, parcela KN
C č.XXXX, trvalé trávne porasty o výmere 5015 m2, parcela KN C č.XXXX, lestné pozemky o výmere 198
m2, všetko v podielovom spoluvlastníctve vo veľkosti podielu 1/48, ďalej nehnuteľnosti v k.ú. J. J. na liste
vlastníctva č.XXXX - pozemky, parcela KN C č.XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 549 m2,
parcela KN C č.XXX/X, záhrady o výmere 105 m2 a stavba súpisné číslo XXX, rodinný dom na parcele
číslo XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 549 m2, všetko v podielovom spoluvlastníctve vo
veľkosti podielu 1/12. Podľa čl.II predmetnej zmluvy o zriadení záložného práva, záložné právo malo byť
zriadené na zabezpečenie pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli alebo vzniknú na
základe Zmluvy o úvere č.XXXXXXXXX zo dňa 19. júla 2012. Z návrhu na vklad záložného práva do
katastra nehnuteľností súd zistil, že jeho prílohami bola záložná zmluva, kolky, oznámenie o zamýšľanom
návrh na vklad do katastra nehnuteľností a overená fotokópia dohody o splnomocnení.

Z administratívneho spisu súd tiež zistil, že bola uzatvorená dohoda o splnomocnení medzi
splnomocniteľom L. Y., V. a splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, Bratislava,
pričom názov splnomocnenca je predtlačený na formulári dohody o splnomocnení. Z dohody o
splnomocnení, podpísanej splnomocniteľom dňa 19. júla 2012 v Pohronskej Polhore vyplýva, že ďalší
účastník „za účelom naplnenia a hájenia jeho záujmov ako splnomocniteľa a na jeho žiadosť o bezplatné
zastupovanie pri uskutočnení právnych úkonov uvedených v dohode, vykonávanými v súvislosti
so Zmluvou o úvere uzatvorenou so spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o, č. zmluvy XXXXXXXXX,
splnomocniteľ udeľuje Združeniu ProHelp po osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v
dohode uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú, plnomocenstvo vo všetkých
veciach vyplývajúcich z uskutočnenia právnych úkonov vymienených v dohode, vrátanie právneho
posúdenia týmito úkonmi založených práv a povinností a v tomto rozsahu aj vo veciach rokovania
so spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o. ako poskytovateľom úveru. Všetky konzultácie a zastupovanie
pri rokovaní so spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o. Združenie ProHelp poskytne splnomocniteľovi
bezplatne“. Z textu dohody o splnomocnení, bod 3 vyplýva, že „splnomocniteľ sa sám rozhodol
zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy o úvere a z tohto dôvodu sa rozhodol využiť bezplatnú pomoc
pri zabezpečení svojho záväzku Združením ProHelp. Za týmto účelom uzatvára túto dohodu a
udeľuje Združeniu ProHelp plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho
zákonníka k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo
spoluvlastníctve a budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia
splnenia splnomocniteľovho záväzku zo Zmluvy o úvere“. Ďalší účastník tiež v texte vyhlásil, že „sa
sám rozhodol pre zabezpečenie svojho záväzku, čo je v súlade s jeho záujmami, nakoľko sa jedná
o splnenie jeho zmluvných povinností, ktorých splnenie je zabezpečené prostredníctvom zmluvných
sankcií“. Dohoda o splnomocnení bola zo strany splnomocnenca (ProHelp - združenie občianskoprávnej
pomoci) podpísaná dňa 20. júla 2012 v Bratislave. Z uvedeného vyplýva, že splnomocnenec nebol
osobne prítomný pri podpise návrhu na uzavretie dohody o splnomocnení dlžníkom dňa 19. júla 2012.
Dohoda o splnomocnení bola zo strany splnomocniteľa podpísaná dňa 19. júla 2012 a teda v rovnaký
deň, ako Zmluva o úvere č.XXXXXXXXX, ktorá skutočnosť vyplýva z čl.II zmluvy o zriadení záložného
práva, ktorá je súčasťou administratívneho spisu ako aj v správnom konaní predloženej zmluvy o úvere.

Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie odporcu, ktorým zamietol návrh na vklad záložného
práva do katastra nehnuteľností s odôvodnením, že nie sú splnené podmienky vkladu podľa § 31 ods.1
Katastrálneho zákona. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia z dôvodov uvedených v odvolaní súd
dospel k záveru, že odporca vydal správne rozhodnutie, ak návrh na vklad podľa predloženej zmluvy
o zriadení záložného práva zamietol s odôvodnením, že dohoda o splnomocnení je neplatná a táto
skutočnosť spôsobila aj neplatnosť zmluvy o zriadení záložného práva, ktorá bola v mene záložcu
(dlžníka) uzatvorená neplatne splnomocneným zástupcom. Takýto úkon potom nemôže vyvolať účinky
na vecné práva k nehnuteľnostiam zastúpeného.



Podľa § 4 ods.1 Katastrálneho zákona, práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv
k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len "vklad"), záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej
len "záznam") a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri (ďalej len "poznámka").

Podľa § 5 ods.1 Katastrálneho zákona, vklad je úkon okresného úradu; vkladom vzniká, mení sa alebo
zaniká právo k nehnuteľnostiam.

Podľa § 28 ods.3 Katastrálneho zákona, právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného
rozhodnutia okresného úradu o jeho povolení.

Konanie o povolení vkladu sa začína na návrh účastníka konania (§ 30 ods.2 Katastrálneho zákona),
ktorým je účastník právneho úkonu, na základe ktorého má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo
k nehnuteľnosti (§ 30 ods.2 Katastrálneho zákona). V zmysle § 30 ods.4 Katastrálneho zákona sa
návrh na vklad podáva písomne a podľa § 30 ods.5 písm.d) Katastrálneho zákona prílohou návrhu na
vklad je okrem iného aj dohoda o splnomocnení, ak je účastník konania zastúpený splnomocnencom,
pričom podpis splnomocniteľa musí byť osvedčený, ak sa osvedčenie podpisu vyžaduje podľa § 42 ods.3
citovaného zákona.

Podľa § 31 ods.1 Katastrálneho zákona, okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne
skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Podľa § 31 ods.3 Katastrálneho zákona, ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí;
inak návrh zamietne.

Po preskúmaní napadnutého rozhodnutie z dôvodov uvedených v odvolaní súd dospel k záveru, že
odporca ako príslušný orgán štátnej správy, v kompetencii ktorého je rozhodovať o zápisoch práv k
nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností, sa pri vydávaní napadnutého rozhodnutia dôsledne riadil
citovanými ustanoveniami katastrálneho zákona a postupoval v súlade so zákonom, pokiaľ podľa § 31
ods.3 Katastrálneho zákona návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností zamietol.

Podľa § 22 ods.1 Občianskeho zákonníka, zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho
mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.

Podľa § 22 ods.2 Občianskeho zákonníka, zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na
právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa § 23 Občianskeho zákonníka, zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho
orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve.

Podľa § 31 ods.1 Občianskeho zákonníka, pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo
právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom
sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Podľa § 37 ods.1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 2 Občianskeho súdneho poriadku, v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú
spory a iné právne veci, uskutočňujú výkon rozhodnutí, ktoré neboli splnené dobrovoľne, a dbajú pri tom
na to, aby nedochádzalo k porušovaniu práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických
osôb a aby sa práva nezneužívali na úkor týchto osôb.



Zastúpenie vzniká na základe zákona, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe dohody
o plnomocenstve. Zastúpenie na základe plnomocenstva vyžaduje, aby zastúpený a zástupca
uzatvorili dohodu o plnej moci. Dohoda o plnomocenstve je pritom dvojstranný právny úkon medzi
splnomocnencom a splnomocniteľom o poverení a prijatí zastupovania a jeho rozsahu. Pre platnosť
takejto dohody sa vyžaduje súlad s ustanovením § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka. Právny úkon je
prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv a povinností, ktoré právne predpisy
s takýmto prejavom spájajú (§ 34 Občianskeho zákonníka). Iba prejavenej vôli v dostupne vnímateľnej
forme možno priznať právnu relevanciu. Konanie subjektu, ktoré tejto definícii nezodpovedá, nemožno
považovať za právny úkon. Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne,
inak je neplatný (§ 37 ods.1 Občianskeho zákonníka). Ak nie sú splnené tieto základné podmienky,
nemôže ísť o platný právny úkon. Následkom neplatnosti právneho úkonu, okrem iných skutočností,
je to, že nemá právne účinky, a teda nemá za následok vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností.
Súd, ako aj iný štátny orgán, musí na absolútnu neplatnosť právneho úkonu prihliadnuť ex offo.
Právny úkon nie je urobený vážne (skutočne), ak konajúci (vôľu prejavujúci) nechcel svojim prejavom
vôle vyvolať právne následky, ktoré by inak v dôsledku jeho prejavu nastali. Výsledkom uzavretia
dohody o plnomocenstve je splnomocniteľom udelená plná moc splnomocnencovi. Navrhovateľom
(odvolateľom) predloženú dohodu o splnomocnení, ktorá je vyhotovená vo forme predtlače s vopred
vyznačeným splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, v zmysle ktorého je
vopred uvedené zastupovanie splnomocniteľa v súvislosti so zmluvou o úvere medzi obchodnou
spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o., Bratislava, ktorá bola splnomocniteľom podpísaná dňa 19. júla
2012 v Pohronskej Polhore (v deň uzavretia zmluvy o úvere medzi spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o.,
Bratislava ako veriteľom a L. Y. ako dlžníkom na vopred pripravenom tlačive), je možné podľa obsahu
posúdiť ako návrh na uzatvorenie dohody o plnomocenstve, keďže z toho, že takto vopred pripravená
dohoda zo strany vopred vyznačeného splnomocnenca ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci
bola podpísaná 20. júla 2012 v Bratislave, vyplýva, že zástupca splnomocnenca ProHelp nebol osobne
prítomný pri podpise tejto dohody splnomocniteľom toho istého dňa v Pohronskej Polhore. Prejav vôle
môže byť právnym úkonom len vtedy, ak ide o úkon smerujúci k vzniku, zmene alebo zániku práv alebo
povinností. Návrhom na uzavretie zmluvy môže byť len taký prejav vôle, ktorý je adresovaný druhej
zmluvnej strane. Podľa § 45 Občianskeho zákonníka prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe až od
okamihu, keď jej dôjde. Na vážnosť prejavu vôle, ktorým je návrh zmluvy urobený v neprítomnosti druhej
strany (podpísanie tlačiva zo strany splnomocniteľa L. Y.), preto nepostačuje písomná forma. V takomto
prípade je nevyhnutné, aby konajúci (splnomocniteľ) takto písomne prejavenú vôľu skutočne druhej
strane (splnomocnencovi) aj adresoval, písomne prejavenú vôľu splnomocnencovi odoslal, prípadne
urobil úkony, ktoré sú nevyhnutné k tomu, aby mohla byť takto prejavená vôľa odoslaná a doručená,
či už poverením inej osoby, alebo podaním na pošte, osobným doručením druhej strane alebo iným
spôsobom. Z predloženej dohody o splnomocnení, ktorá je obsiahnutá v správnom spise je nepochybné,
že dlžník podpísal dohodu o splnomocnení v neprítomnosti splnomocnenca. V správnom konaní nebolo
preukázané, že by dlžník odoslal ním podpísaný návrh dohody druhej zmluvnej strane.

Súd sa tiež stotožnil so záverom odporcu, ktorú v súvislosti s uzatvorením dohody o splnomocnení
konštatoval porušenie ustanovenia § 22 ods.2 Občianskeho zákonníka z dôvodu rozporu záujmov
zástupcu a zastúpeného. Skutočnosť, že vopred pripravené tlačivo s textom dohody o splnomocnení
s vopred predtlačeným názvom splnomocnenca ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci,
bolo na podpis predložené v deň uzavretia zmluvy o úvere, v neprítomnosti splnomocnenca, sú
skutočnosťami, ktoré nasvedčujú tomu, že uzavretie úverovej zmluvy bolo podmieňované podpísaním
dohody o splnomocnení, že účelom konania na základe plnomocenstve je zabezpečenie splnenia
splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere, spochybňujú konanie splnomocnenca v záujme
splnomocniteľa. Správny orgán preto správne vyhodnotil dohodu o splnomocnení ako absolútne
neplatnú pre jej rozpor s ustanovením § 22 ods.2 Občianskeho zákonníka. Súd sa nestotožnil s tvrdením
odvolateľa, že právny úkon v danom prípade bol urobený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne. Zo
samotného dojednania podmienok obsiahnutých v dohode o splnomocnení vyplýva, že účelom uzavretia
dohody o splnomocnení je sledovanie návratnosti poskytnutého úveru navrhovateľovi. Z uvedeného
vyplýva, že zástupca koná (resp. konal) v záujme navrhovateľa, čo spochybňuje, resp. vylučuje jeho
konanie zároveň v záujme zastúpeného. Nasvedčuje tomu aj skutočnosť, že určený zástupca sa s
dlžníkom nekontaktoval, nekomunikovali spolu, dlžník podpísal dohodu o splnomocnení bez toho, aby
zástupcu združenia ProHelp vôbec poznal. Žiadny osobný, ani písomný kontakt splnomocnenca so
splnomocniteľom, či už pred podpisom dohody o splnomocnení zo strany splnomocniteľa, pred jej



podpisom zo strany splnomocnenca, ani pred podpisom záložnej zmluvy zo správneho spisu nevyplýva.
Navyše nie je preukázaná ani skutočnosť, v akom rozsahu bola dohoda o splnomocnení v čase jej
podpisu vypísaná (vzhľadom na zistenú odlišnosť písma uvedeného v záhlaví a v bode 4 predmetnej
dohody). Dohoda o splnomocnení bola zachytená do formulárovej - predtlačenej listinnej podoby, kedy
dlžník (záložca) nemohol ovplyvniť obsah takejto dohody a preto mu možnosť určiť zástupcu, ktorý
by za neho uzatvoril záložnú zmluvu a ktorý by skutočne svedomito hájil záujmy splnomocniteľa, bola
obmedzená, resp. odňatá.

Úlohou súdneho konania je nielen v zmysle § 1 O.s.p. chrániť práva zaručené slovenským právnym
poriadkom, ale aj práva s charakterom úniovým v zmysle zásady lojality (§ 4 ods.3 Zmluvy o Európskej
únii) v spojení s rozsudkami Súdneho dvora EÚ.

Podľa čl.3 ods.1 Smernice 93/13EHS sa považuje za nekalú zmluvná podmienka, ktorá nebola
individuálne dohodnutá, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Odporca správne v odôvodnení svojho rozhodnutie poukázal na to, že dohodu o splnomocnení
posudzoval v kontexte s úverovým balíkom, ktorý považoval za spotrebiteľský, nakoľko pokiaľ by
nedošlo k uzavretiu úverovej zmluvy ako spotrebiteľskej zmluvy, nedošlo by ani k uzatvoreniu dohody
o splnomocnení.

Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa 52 ods.3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods.2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods.5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods.1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

V preskúmavanom prípade sa súd stotožňuje s názorom odporcu, že na prejednávaný prípad je
potrebné aplikovať aj ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách.
Z textu dohody o splnomocnení vyplýva, že bola uzatvorená v súvislosti so zmluvou o úvere, ktorú
uzatvoril dlžník s obchodnou spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o. (bod 1 dohody) a plnomocenstvo
bolo udelené na uzatvorenie záložnej zmluvy ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho
záväzku zo zmluvy o úvere (bod 3 dohody). Z uvedeného je zrejmé, že dohoda o splnomocnení
bola súčasťou tzv. „úverového balíka“. Súd nemal pochybnosť, že zmluva o úvere uzatvorená medzi
obchodnou spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o. ako veriteľom a L. Y. je zmluvou spotrebiteľskou. Pokiaľ
zmluva o úvere má povahu spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka aj
súvisiacu dohodu o splnomocnení je potrebné podriadiť pod režim ochrany spotrebiteľa a je potrebné
sa zaoberať tým, či takáto dohoda nevykazuje znaky neprijateľných podmienok uvedených v § 53
ods.1 Občianskeho zákonníka. Dohoda o splnomocnení, ako aj zmluva o zriadení záložného práva,
má vo vzťahu k zmluve o úvere subsidiárny a akcesorický vzťah, keďže ich existencia je vyvolaná
finančnými aktivitami navrhovateľa a potrebou zabezpečenie zmluvy o úvere. Odporca postupoval v



súlade s právnou úpravou obsiahnutou v ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka ako aj
v Smernici 93/13/EHS, keď prihliadol aj na nekalý charakter zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej
zmluve. Dohoda o splnomocnení nebola riadne uzatvorená aj pre rozpor s § 53 ods.1 Občianskeho
zákonníka, nakoľko bola napísaná vo forme predtlače (formulára), v ktorej už bol splnomocnenec vopred
vpísaný a dlžník (záložca) nemohol ovplyvniť obsah takejto dohody. Dlžníkovi bola odňatá možnosť
zvoliť si zástupcu, ktorého by si sám vybral, v čom možno vidieť značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Dohodu o splnomocnení, podľa ktorej mal
dlžníka zastupovať jemu vopred určený zástupca mimo jeho slobodnú voľbu, je potrebné považovať za
neprijateľnú (nekalú) zmluvnú podmienku a teda za absolútne neplatnú podľa § 53 ods.5 Občianskeho
zákonníka. Z uvedeného vyplýva, že zástupca ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci nemohol
ani z uvedeného dôvodu platne uzavrieť záložnú zmluvu v mene splnomocniteľa.

Z uvedených dôvodov záver správneho orgánu o splnení podmienok na zamietnutie návrhu na vklad
takejto záložnej zmluvy je v súlade s ustanovením § 3 ods.1 a 3 Katastrálneho zákona. V tejto
súvislosti súd tiež poukazuje aj na ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
napr. rozsudky sp.zn 8Sžo/17/2007 (R 42/2008), sp.zn. 1Sžr/37/2012 zo dňa 10. júla 2012, sp.zn.
10Sžr/136/2012 zo dňa 13. marca 2013 a sp.zn. 1Sžr/135/2012 zo dňa 11. júna 2013.

Pokiaľ odvolateľ v odvolaní poukázal aj na ďalšie dôvody, pre ktoré by mal byť vklad povolený, je
potrebné uviesť, že pokiaľ by aj ďalšie odvolacie dôvody boli relevantné, nie je možné na ne prihliadnuť
v tom zmysle, že by boli spôsobilé privodiť zrušenie napadnutého rozhodnutia, nakoľko záver odporcu o
nutnosti zamietnuť návrh na vklad v dôsledku neplatnej dohody o splnomocnení a na základe neplatného
plnomocenstva uzatvorenej neplatnej záložnej zmluvy je v celom rozsahu správny. Záver odporcu o
nutnosti zamietnuť návrh na vklad z tohto dôvodu nemôže zvrátiť ani ďalšia argumentácia, podľa ktorej
by mal byť vklad povolený, pretože postačuje čo i len jeden uznaný dôvod pre zamietnutie návrhu na
vklad a už takýto jediný dôvod spôsobuje, že vklad záložnej zmluvy do katastra nehnuteľností nemôže
byť povolený. Súd preto ďalšie odvolacie námietky uvádzané v odvolaní nepovažoval za relevantné
a schopné privodiť pre odvolateľa iné rozhodnutie, než k akému dospel odporca. V tejto súvislosti
súd poukazuje na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá nevyžaduje, aby v odôvodnení
rozhodnutia bola daná odpoveď na každý argument strany. Ak však ide o argument, ktorý je pre
rozhodnutie kľúčový, vyžaduje sa osobitná odpoveď práve na tento argument (Georgidias vs. Grécko z
29. mája 1997, Higgis vs. Francúzsko z 19. februára 1998). Obdobne Ústavný súd Slovenskej republiky
v uznesení č.III. ÚS 237/2012 zo dňa 13. júna 2012 konštatoval: „...súčasťou obsahu základného
práva na súdnu ochranu podľa čl.46 ods.1 ústavy a práva na spravodlivé konanie podľa čl.6 ods.1
Dohodoru je aj právo účastníka na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne
dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky..., ... súd nemusí dať odpoveď na
všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do
všetkých detailov uvádzaných účastníkmi konania...“. Za podstatné pre rozhodnutie v tejto veci súd
považoval skutočnosť, že dohoda o splnomocnení je neplatnou a preto nemohol platne vzniknúť ani
posudzovaný titul vo vkladovom konaní - zmluva o zriadení záložného práva, ktorá je uzatvorená
neplatne splnomocneným zástupcom. Výsledkom tohto konštatovania je záver o nutnosti zamietnuť
návrh na vklad podľa § 31 ods.3 Katastrálneho zákona pre nesplnenie posudzovaných podmienok
pre povolenie vkladu v zmysle § 31 ods.1 Katastrálneho zákona. Súd sa preto v odôvodnení svojho
rozhodnutia podrobnejšie nezaoberal ďalšími odvolateľom uvedenými odvolacími argumentmi. Navyše,
niektoré odvolacie dôvody odvolateľa uvedené v podanom odvolaní nekorešpondujú s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia odporcu.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd napadnuté rozhodnutie správneho orgánu podľa § 250q
ods.2 O.s.p. potvrdil, nakoľko napadnuté rozhodnutie považoval za vydané v súlade so zákonom.

Navrhovateľ v konaní úspešný nebol, a preto mu nevzniklo právo na náhradu trov konania podľa § 250k
ods.1 O.s.p.. Z uvedenému dôvodu súd navrhovateľovi - odvolateľovi náhradu trov konania nepriznal.

Súd zároveň rozhodol o povinnosti navrhovateľa zaplatiť súdny poplatok podľa zákona č. 71/1992 Zb.
o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov vo výške 35 Eur stanovenej Sadzobníkom
súdnych poplatkov v položke 10 písm.b), nakoľko je poplatníkom, keďže podal opravný prostriedok proti
rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní úspešný nebol (§2 ods.4 zákona č.71/1992 Zb.).



Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie podané v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky. V odvolaní sa má popri
všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.