{"guid": "8ae892c0-581a-4d72-a7f7-b93bf3e935c7:6794d9e3-b6f5-4fc8-a439-f67e51d45f66", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2016:6016200677.1", "spisova_znacka": "23S/80/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 23S/80/2016 z 4. 10. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 4. októbra 2016, sp. zn. 23S/80/2016, ECLI:SK:KSBB:2016:6016200677.1", "identifikacne_cislo": "6016200677", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Eva Hercegová", "sudca_id": 901, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-eva-hercegova-901", "datum_vydania": "2016-10-04", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/49/#paragraf-31.odsek-1", "nazov": "§ 31 ods. 1 zákona č. 49/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/49/#paragraf-31.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/49-2002/paragraf-31"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/49", "nazov": "zákon č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/49", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/49-2002"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2002/49#paragraf-31"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6794d9e3-b6f5-4fc8-a439-f67e51d45f66", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2016:6016200677.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2016:6016200677.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2016:6016200677.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 23S/80/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6016200677
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6016200677.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Drahomíry Mikulajovej a členov senátu JUDr. Petra Kvietka a JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej, v
právnej veci žalobcu: Z.. K. E., bytom E. V. 8, XXX XX G. I., zastúpený: JUDr. Soňa Strýčková, PhD.,
advokátka so sídlom Národná 7, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Pamiatkový úrad SR, so
sídlom Cesta na Červený most 6, 814 06 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. PUSR-2016/8565-2/28352/26/KUB zo dňa 18. apríla 2016, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcu zamieta.

II. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Krajský pamiatkový úrad Banská Bystrica, ako prvostupňový orgán verejnej správy, rozhodnutím
č. KPUBB-2016/16386-14/8495/FAT, REJ zo dňa 05.02.2016 podľa  § 31 ods. 1 zák. č.  49/2002 Z.
z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov (ďalej v texte aj „pamiatkový zákon“)
v spojitosti s  § 46 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok), v konaní o náprave,
nariadil vlastníkovi nehnuteľností Z.. K. E. (v procesnom postavení žalobca), ktorý spôsobil nežiaduci
stav realizovaním úprav nehnuteľností v rozpore s vydanými správnymi aktmi, resp. bez právoplatného
rozhodnutia pre úpravu nehnuteľností na ul. E. V. XXX/X, parc. č. CKN č. XXXX, XXXX/X a parc. č. EKN
č. XXXX/X kat. úz. G. I., situovaných v území Pamiatkovej rezervácie Banská Štiavnica, opatrenia na
nápravu, a to do  30. júna 2016 zabezpečiť nápravu nasledovne:

1)      uzavrieť prestrešenú terasu (loggiu) na západnej fasáde v súlade s návrhom podľa   výkresu č.  108
„REZ A - A“ projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie (murovanou alebo drevenou doskovou
konštrukciou s okennými otvormi);
2)      doplniť strešnú krytinu v miestach odhalených krokiev tak, aby tento prvok nebol prezentovaný,
použiť rovnaký typ krytiny, aký je použitý na streche objektu;
3)     existujúce betónové piliere nahradiť kovovou konštrukciou v zmysle rozhodnutia o odvolaní
Pamiatkového úradu SR č. PUSR-2014/3084-1/4904/5/ORA zo dňa 27.01.2014;
4)    znížiť výšku zrealizovaného oplotenia do úrovne 1200 mm od vrchnej plochy jestvujúceho oporného
múru;
5)      pre nápravu podľa bodov 1) a 3) spracovať jednoduchú výkresovú dokumentáciu oprávnenou
osobou a predložiť  Krajskému pamiatkovému úradu Banská Bystrica.

2. Z odôvodnenia rozhodnutia Krajského pamiatkového úradu Banská Bystrica (ďalej v texte aj „KPÚ
Banská Bystrica“) vyplýva, že konanie o náprave bolo oznámené žalobcovi listom zo dňa 07.08.2015.
Konaniu o náprave predchádzalo viacero správnych konaní týkajúcich sa predmetných nehnuteľností.



KPÚ Banská Bystrica vydal ku kolaudačnému konaniu dňa  15.06.2015 záväzné stanovisko, v ktorom
určil kolaudáciu  realizovaných stavebných úprav za neprípustnú. Konanie o náprave bolo začaté
na základe zistení z pamiatkového dohľadu vykonávaného na predmetných nehnuteľnostiach. Po
oznámení začatia konania bolo uskutočnené ústne pojednávanie spojené s miestnou ohliadkou dňa
25.08.2015. Podľa obsahu zápisnice z tohto úkonu bolo zistené, že úpravy predmetných nehnuteľností
nie sú zrealizované v súlade so schválenou projektovou dokumentáciou, ako aj s podmienkami určenými
v rozhodnutí KPÚ Banská Bystrica zo dňa 23.05.2002 a s podmienkami v rozhodnutí Pamiatkového
úradu SR zo dňa 27.01.2014. V zmysle záverov z pojednávania požadoval KPÚ Banská Bystrica
zjednanie nápravy do  30.11.2015, a to uvedením veci do takého stavu, ktorý nebude ohrozovať
zachované pamiatkové hodnoty pamiatkového územia. Nakoľko  neboli vykonané nápravy nežiaduceho
stavu, prvostupňový orgán verejnej správy vydal rozhodnutie zo dňa 05.02.2016 uvedené v bode 1.
tohto odôvodnenia.

3. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. V odvolaní namietal najmä postup prvostupňového
orgánu verejnej správy, ktorý vydal napadnuté rozhodnutie po viac ako piatich mesiacoch, čím malo
dôjsť k porušeniu § 49 Správneho poriadku. Po doručení zápisnice z ústneho pojednávania sa vo veci
vyjadril  dňa 11.09.2015, pričom mal za to, že boli jeho výhrady akceptované. Namietal nečinnosť KPÚ
Banská Bystrica dňa 11.01.2016. Nesúhlasil s vyjadrením KPÚ Banská Bystrica k nečinnosti, pretože
jeho výhrady boli konkludentne akceptované.

4. Pamiatkový úrad SR, ako odvolací orgán verejnej správy, rozhodnutím č.
PUSR-2016/8565-2/28352/26/KUB zo dňa 18.04.2016 odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie  KPÚ
Banská Bystrica č. KPÚ BB/2016/16386-14/8495/FAT,REJ zo dňa 05.02.2016 potvrdil.

5. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného vyplýva, že žalovaný v súlade s  § 59 ods. 1 Správneho
poriadku v celom rozsahu preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj správne konanie, ktoré
predchádzalo jeho vydaniu. Poukázal na ust. č. l. 3 Deklarácie Národnej rady SR o ochrane kultúrneho
dedičstva č.  91/2001, v zmysle ktorého je ochrana kultúrneho dedičstva verejným záujmom. Rovnako
z ust.  § 1 ods. 2 pamiatkového zákona vyplýva, že pamiatkový fond je významnou súčasťou kultúrneho
dedičstva SR a jeho zachovanie je verejným záujmom.  Ústavou garantované základné právo na
využívanie vlastníctva (čl. 20 ods. 3 Ústavy) nie je nadradené ústavne garantovanému základnému
právu na ochranu kultúrneho dedičstva, ale naopak, tieto dve základné práva sa navzájom dopĺňajú
a vytvárajú koherentný vzťah.  Pokiaľ je predmetom vlastníckeho práva nehnuteľnosť v pamiatkovom
území, jej vlastník je vo výkone vlastníckeho práva obmedzený v súlade s pamiatkovým zákonom,
ktorého cieľom je ochrana pamiatkového fondu. Pred začatím stavebných prác je povinný každý
vlastník nehnuteľností v pamiatkovom území požiadať o vydanie rozhodnutia o zámere úpravy, pričom
príslušný KPÚ rozhodne o prípustnosti tohto zámeru a určí podmienky jeho prípravy a realizácie.
KPÚ pri posudzovaní prípustnosti zámeru využíva tzv. správnu úvahu. Každý vlastník nehnuteľností v
pamiatkovom území je povinný s touto  nakladať a využívať ju tak, aby neohrozoval pamiatkové hodnoty
konkrétneho pamiatkového územia, pričom je povinný riadiť sa rozhodnutiami a záväznými stanoviskami
príslušného KPÚ. Žalovaný konštatoval, že KPÚ Banská Bystrica pri rozhodovaní vychádzal zo správne
zisteného skutkového stavu, ktorý podrobne popísal v odôvodnení svojho rozhodnutia. Žalovaný sa
stotožnil aj s rozsahom opatrení nariadených v napadnutom rozhodnutí, keď bolo preukázané, že
žalobca bol opakovane upozorňovaný na nesúlad prebiehajúcich stavebných prác s podmienkami
ochrany pamiatkového fondu určenými v príslušných správnych aktoch. K odvolacej námietke ohľadom
porušenia lehoty na vydanie rozhodnutia  uviedol, že sa jedná o lehoty inštruktívne bez sankčných
mechanizmov pre správny orgán za ich nedodržanie, a preto táto skutočnosť sama o sebe nemôže
spôsobiť nezákonnosť prvostupňového rozhodnutia. Pamiatkový zákon v súvislosti s porušením lehôt
pre vydanie rozhodnutia neupravuje inštitút tzv. fiktívneho rozhodnutia.

6. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného, ktoré navrhoval zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.  Tvrdil, že rozhodnutie je
nezákonné, v dôsledku čoho bol dotknutý na jeho právach. Uvádzal a namietal najmä tieto skutočnosti
(body 7 - 12):

7. Všetky uložené opatrenia považuje za nezákonné z dôvodu absolútnej absencie podpory ich
nariaďovania v relevantnej právnej úprave, v súvislosti s čím namietal aj právomoc správneho orgánu v
konkrétnej veci realizovania úprav nehnuteľností v jeho vlastníctve. Tvrdil, že z ust. § 31 ods.  1, § 28



ods. 4 písm. b), § 29 ods.  1, § 29 ods.  3 pamiatkového zákona nevyplýva, že by orgán verejnej správy
bol oprávnený voči nemu začať ex offo konanie o náprave.

8. Tvrdil, že žiadna z realizovaných úprav strechy na nehnuteľnosti nevstúpila do pôvodného sklonu a
výšky strechy, ako ani do objemového riešenia základnej architektúry nehnuteľnosti.  Nesúhlasil preto
s opatreniami na nápravu uloženými pod bodom  1) a 2). Úpravy strechy taktiež neporušili žiadnu zo
zásad ochrany pamiatkovej rezervácie. Obnažený krov ako súčasť interiéru architektúry a prezentácia
krovovej konštrukcie nijakým spôsobom nezasahuje do vnímania architektúry ako celku. Pohľadovo
odhalenie krokvy nie je vnímateľné v diaľkových pohľadoch. Orgán verejnej správy nesprávne označuje
terasu (loggiu), pretože sa o terasu vôbec nejedná, ide o súčasť krovu, ktorého realizovaná úprava
nie je úpravou historickej konštrukcie, ale novým riešením, ktoré je realizované v interiéri domu
a nezasahuje do vonkajšieho architektonického výrazu nehnuteľnosti. Existujúce betónové piliere
podporujúce parkovaciu plochu a oplotenie vo výške 1770 mm taktiež žiadnym spôsobom nezasahuje do
charakteristických pohľadov, ani nenarúša pôvodnú hmotu a architektonický výraz objektu, realizované
úpravy nezasahujú do konfigurácie terénu a neznehodnocujú pôvodný vnútorný obraz mesta.

9. Namietal, že žalovaný ani prvostupňový orgán verejnej správy údajné narušenie zachovaných
pamiatkových hodnôt Pamiatkovej rezervácie Banská Štiavnica náležite neodôvodnili. Podľa žalobcu
nepostačuje konštatovanie, že „realizáciou došlo k narušeniu zachovaných pamiatkových hodnôt
Pamiatkovej rezervácie Banská Štiavnica“, ak toto tvrdenie nebolo náležite odôvodnené v logickej
súvislosti so zisteným skutkovým stavom pojednávajúcim o realizovaných úpravách nehnuteľností.

10.  Bol opomenutý fakt, že nehnuteľnosť, na ktorej realizoval úpravy, nie je národnou kultúrnou
pamiatkou a otázka jej údajného vytypovania na zápis do zoznamu kultúrnych pamiatok je pre
posudzovanie vhodnosti vykonaných úprav irelevantná.

11.  Tvrdil, že ani obsahová náplň odôvodnenia napadnutého rozhodnutia neplní jeho základnú
funkciu, ktorou je presvedčiť vlastníka o správnosti postupu konania orgánu verejnej správy. Tvrdil,
že došlo k porušeniu  ust.  § 47 ods.  3 Správneho poriadku a vydané rozhodnutie je arbitrárnym
rozhodnutím porušujúcim právo účastníka na spravodlivý proces, keď v konečnom dôsledku mu bola
odňatá možnosť konať pred orgánom verejnej správy, pretože mu upiera možnosť náležite skutkovo a
právne argumentovať proti jeho rozhodnutiu v rámci opravných prostriedkov. Z odôvodnenia rozhodnutia
totiž nevyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami orgánu verejnej správy pri hodnotení
dôkazov na jednej strane a právnymi závermi správneho orgánu na strane druhej. Citovanie zásad
ochrany, zákonných ustanovení a opakované tvrdenie o narušení zachovaných pamiatkových hodnôt
bez bližšej špecifikácie konkrétnych pamiatkových hodnôt, a taktiež bez náležitej špecifikácie ich
údajného narušenia konkrétnym konaním ešte samo o sebe neposkytuje úplné  a výstižné odôvodnenie
rozhodnutia orgánu verejnej správy prijatého v konaní o náprave.

12.  Uzavrel, že orgán verejnej správy sa v predmetnom konaní dopustil viacerých hmotno-právnych
ako aj procesno-právnych pochybení, keď už v čase začatia konania o náprave ex offo neboli na strane
orgánu verejnej správy naplnené podmienky právomoci konať v zmysle  § 31 ods.  1 pamiatkového
zákona. Orgán verejnej správy nepreukázal svoje zistenie, že žalobca, ako vlastník nehnuteľností v
pamiatkovom území, vykonanými úpravami nehnuteľností porušil povinnosti zabezpečenia základnej
ochrany týmto nehnuteľnostiam, na ktoré je v zmysle  pamiatkového zákona povinný.

13.   Žalovaný v písomnom stanovisku k žalobe, ktoré bolo doručené správnemu súdu dňa 22.08.2016
navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú (body 14 - 19):

14.  Žalovaný zotrval na dôvodoch uvedených v napadnutom rozhodnutí. Námietku, že napadnuté
rozhodnutie v spojení s rozhodnutím KPÚ Banská Bystrica je nezákonné, považoval v celom rozsahu
za neopodstatnenú. Poukázal na pamiatkový zákon najmä § 2 ods. 1, ods. 2, ods. 4, na § 9 ods. 8, § 28
ods. 4 písm. b), § 29 ods. 1, § 30 ods. 1, § 31 ods. 1, § 32 ods. 5, ods. 6, ods. 7 a ods. 12, a konštatoval,
že vzhľadom na tieto ustanovenia pamiatkového zákona je zrejmé, že každý vlastník nehnuteľnosti
v pamiatkovom území je povinný s touto nakladať a užívať ju tak, aby neohrozoval pamiatkové
hodnoty konkrétneho pamiatkového územia, pričom je povinný riadiť sa rozhodnutiami a záväznými
stanoviskami príslušného KPÚ. V danom prípade bolo predmetom konania o náprave dosiahnuť nápravu
nežiaduceho stavu na nehnuteľnosti, rodinného domu a okolie v kat. úz. G. I., situovaných na území



Pamiatkovej rezervácie Banská Štiavnica, ktorá je súčasťou lokality „Banská Štiavnica a technické
pamiatky okolia“ zapísanej od roku 1993 v Zozname svetového dedičstva UNESCO. Zápisom do tohto
zoznamu bola tejto lokalite priznaná jedinečná svetová hodnota, ktorej ochrana je právnym záväzkom
Slovenskej republiky vyplývajúcim z medzinárodnej zmluvy - Dohovoru o ochrane svetového kultúrneho
a prírodného dedičstva (oznámenie č. 159/1991 Zb.).

15.  Nesúhlasil so žalobnou námietkou, že žalovaný ako odvolací orgán sa nesprávne a v rozpore so
zákonom z vecného hľadiska stotožnil s rozsahom opatrení nariadených v prvostupňovom rozhodnutí
a poukázal na ustanovenie § 59 ods. 1 Správneho poriadku, v zmysle ktorého odvolací orgán
preskúmava napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu. Žalovaný preto preskúmaval jednak zákonnosť
postupu prvostupňového orgánu, ako aj zákonnosť a vecnú správnosť rozhodnutia. Žalovanému boli
známe skutočnosti týkajúce sa predmetných nehnuteľností z jeho predošlej úradnej činnosti - spisy
č. PÚ-13/17396,         PÚ-14/3084, PÚ-15/9891. Zotrvával na stanovisku, že rozsah nariadených
opatrení vychádza zo správne zisteného skutkového stavu, ktorý je podrobne popísaný v odôvodnení
rozhodnutia KPÚ Banská Bystrica. Je preukázané, že žalobca bol opakovane upozorňovaný na nesúlad
prebiehajúcich stavebných prác s podmienkami ochrany pamiatkového fondu určenými v príslušných
správnych aktoch, a že KPÚ Banská Bystrica umožnil žalobcovi, aby sa v konaní o náprave vyjadril k
predmetu konania, ako aj k zistenému skutkovému stavu. Je zrejmé, že KPÚ Banská Bystrica relevantné
námietky žalobcu akceptoval, a pri určovaní opatrení na nápravu prihliadal na reálne možnosti dosiahnuť
stav, ktorý by minimálnym spôsobom poškodzoval pamiatkové hodnoty Pamiatkovej rezervácie Banská
Štiavnica.

16.   Nesúhlasil so žalobnou námietkou ohľadom absencie právomoci orgánu verejnej správy  konať
podľa § 31 ods. 1 pamiatkového zákona. Zopakoval argumentáciu ohľadom ochrany kultúrneho
dedičstva, ktoré je verejným záujmom v zmysle čl. 3 Deklarácie Národnej rady SR o ochrane kultúrneho
dedičstva č. 91/2001, poukázal na čl. 20 ods. 3 Ústavy SR, na čl. 44 ods. 2 a 3 Ústavy SR a
uzavrel, že pokiaľ je predmetom vlastníckeho práva nehnuteľnosť v pamiatkovom území, jej vlastník
je vo výkone vlastníckeho práva obmedzený v súlade s pamiatkovým zákonom, ktorého cieľom je
ochrana pamiatkového fondu. V súlade s prezumpciou znalosti práva si každý vlastník nehnuteľnosti v
pamiatkovom území musí byť plne vedomý povinností podľa pamiatkového zákona. Žalovaný uviedol, že
KPÚ v zmysle § 29 ods. 2 pamiatkového zákona vypracúva zásady ochrany pamiatkového územia, ktoré
sú dokumentom na vykonávanie základnej ochrany podľa § 29 ods. 1 a sú podkladom pre územný plán. V
danom prípade platný dokument „Zásady ochrany, Pamiatková rezervácia Banská Štiavnica - historické
jadro, Pamiatková rezervácia Banská Štiavnica - Kalvária“, spracovaný v decembri 2004 je zverejnený
na webovom sídle Pamiatkového úradu SR. KPÚ Banská Bystrica v odôvodnení rozhodnutia odcitoval
tie časti zo zásad, ktoré boli žalobcom porušené, a to časť C.1.6., C.1.9.3, C.1.9.4, C.1.13. Zabezpečovať
základnú ochranu pamiatkového územia, znamená, vykonávať také činnosti a opatrenia, a to vlastníkmi,
orgánmi štátnej správy a orgánmi samosprávy, ktorými sa docieli zabezpečenie pamiatkových hodnôt v
území. Pokiaľ základná ochrana pamiatkového územia nie je vlastníkom zabezpečená, KPÚ v konaní o
náprave určí vlastníkovi lehotu a podmienky, ktorými má zabezpečiť nápravu na vlastné náklady.

17.   Je nespochybniteľné, že realizáciou úprav predmetných nehnuteľností došlo k negatívnemu zásahu
nielen do pamiatkových hodnôt, ale tiež k negatívnemu zásahu do atribútov jedinečnej svetovej hodnoty
lokality, ktorými sú: zachovaná hmotovopriestorová štruktúra historického jadra mesta, zachovaná
strešná krytina, pôvodná terénna konfigurácia, ako aj prechod od kompaktnej sústredenej zástavby
centra k rozptýlenej drobnejšej zástavbe na okrajoch. Z fotodokumentácie je evidentné, že došlo
k zvýšeniu hrebeňa strechy predmetnej nehnuteľnosti, celkovej hmoty objektu, k zväčšeniu plochy
strechy a zmenou jej tvaru prostredníctvom perforácie strešnej roviny a vybudovaním pultových vikierov,
bola vytvorená priestorovo a vizuálne výraznejšia stavba, negatívne pozmeňujúca vnímanie celkového
obrazu dotknutej časti pamiatkovej rezervácie, nehovoriac o modifikácii terénu vytvorenej parkovacou
plochou. V záujme zachovania siluety a panorámy je mimoriadne dôležitá ochrana charakteristickej
strešnej krajiny, ktorá zohrávala významnú úlohu pri zápise do Zoznamu svetového dedičstva. Preto
nemožno akceptovať argument žalobcu, že „fyzická štruktúra pamiatkovej rezervácie a jej ochranného
pásma sa predĺžením hrebeňa strechy v celkových panoramatických pohľadoch podstatne nemení“.

18.   Žalovaný nesúhlasil so žalobnou námietkou ohľadom porušenia ustanovenia § 47   ods. 3
Správneho poriadku, a konštatoval, že rozhodnutie KPÚ Banská Bystrica vychádzalo zo správne
zisteného skutkového stavu, ktorý bol podrobne popísaný v odôvodnení jeho rozhodnutia. Orgán



verejnej správy - KPÚ Banská Bystrica sa  dôkladne a vyčerpávajúco vysporiadal so všetkými
skutočnosťami, ktoré boli dôvodom pre vydanie rozhodnutia. Odôvodnenie považoval za dostatočné.
Zároveň rozhodnutie obsahuje všetky potrebné náležitosti v zmysle § 47 ods. 3 Správneho poriadku.
KPÚ Banská Bystrica na základe skutočností zistených počas pamiatkových dohľadov v rámci
predchádzajúcich konaní týkajúcich sa predmetných nehnuteľností z vlastného podnetu začal konanie
o náprave podľa § 31 ods. 1 pamiatkového zákona. Uvedený postup žalovaný považuje za správny a
dôvodný, najmä vzhľadom na preukázaný postup žalobcu v rozpore so vzťahujúcimi sa podmienkami
ochrany pamiatkového fondu určenými v príslušných správnych aktoch.

19.   Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného je zrejmé, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie,
akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych
predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal so všetkými skutočnosťami uvádzanými v
odvolaní žalobcu. Žalovaný nezistil nedostatky v rozhodovaní KPÚ Banská Bystrica, pre ktoré by musel
jeho rozhodnutie zmeniť, alebo dokonca zrušiť. To, že prvostupňový orgán verejnej správy nerozhodol v
60 dňovej lehote a nepožiadal odvolací orgán o predĺženie lehoty na vydanie rozhodnutia nespôsobuje
samo osebe nezákonnosť rozhodnutia vo veci samej.

20.   Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného (replika), ktoré bolo doručené súdu dňa 04.10.2016
poukázal na Monitoring územia lokality územia UNESCO 2014, v ktorom Krajský pamiatkový úrad
Banská Bystrica uviedol opačný názor, aký zastáva v predmetnom konaní, keď hodnotil, že nedošlo
k žiadnym výraznejším zmenám v diaľkových monitorovacích pohľadoch, ani len okrajovo nespomína
žiaden z údajných nedostatkov a pochybení, ktorých sa žalobca mal pri úprave jeho nehnuteľností
dopustiť, teda, že sa mal dopustiť negatívneho zásahu do chránených diaľkových pohľadov v rámci
interiéru Pamiatkovej rezervácie Banská Štiavnica. Namietal, že úpravy ním vykonané nemôže KPÚ
Banská Bystrica raz hodnotiť ako negatívny zásah a na druhej strane v Monitoringu tvrdiť, že hodnoty
lokality, v ktorej sa nachádzajú aj žalobcove nehnuteľnosti s vykonanými úpravami, sú vo vzťahu k zápisu
v zápisu v zozname UNESCO zachované.

21.  V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným
záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok
ustanovených zákonom č. 162/2015 Z. z. domáhať ochrany na správnom súde (§ 2 ods. 1, 2 zák. č.
162/2015 Z. z. - Správny súdny poriadok, ďalej v texte SSP).

22. Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov
verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú
ochranu pred nečinnosťou orgánu verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto
zákonom (§ 6 ods. 1 SSP).

23. Podľa § 491 ods. 1 SSP; ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O. s. p.) predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

24.   Podľa § 491 ods. 2 SSP; právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli
v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba.

25.  V danom prípade bolo konanie začaté podľa druhej hlavy piatej časti O. s. p. podaním žaloby na
súde dňa 27.06.2016, t. j. predo dňom nadobudnutia účinnosti zákona č.  162/2015 Z. z., preto súd pri
preskúmavaní zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia ďalej postupoval podľa zák. č. 162/2015
Z. z., ktorý nadobudol účinnosť dňa  01.07.2016 a nahradil Občiansky súdny poriadok, t. j. konanie sa
dokončí podľa SSP s tým, že správny súd v konaní nebude aplikovať tie ustanovenia SSP, pokiaľ by
boli v neprospech žalobcu.

26.  Na prejednanie veci správny súd nariadil pojednávanie podľa  ustanovenia § 107 ods.  1 písm. a)
SSP.



27.  Na pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo dňa 05.10.2016, žalobca trval na podanej žalobe v celom
rozsahu. Právna zástupkyňa žalobcu zvýraznila skutočnosť, že realizované úpravy žalobcom neporušili
žiadnu zo zásad ochrany pamiatkovej rezervácie. Poukázala na závery uvedené v Monitoringu územia
lokality UNESCO 2014 a na rozporuplnosť tvrdení žalovaného. Konštatovania uvedené v odôvodnení
rozhodnutia žalovaného sú len vo všeobecnej rovine, nevyplýva z nich, čo konkrétne mal žalobca
porušiť, ako konkrétne mal zasiahnuť negatívne do pamiatkového fondu. Žalobca na pojednávaní
nesúhlasil najmä s opatreniami na nápravu uvedenými pod bodmi 1 a 2, keď tvrdil, že zrealizoval
stavebné práce v súlade so stavebným povolením a že „REZ A-A“ podľa výkresu č. 108 projektovej
dokumentácie pre stavebné povolenie  bol dodržaný.

28.  Poverená zástupkyňa žalovaného na pojednávaní navrhovala žalobu ako nedôvodnú v celom
rozsahu zamietnuť. K monitoringu z roku 2014 uviedla, že vo vzťahu k žalobcovi bola vec v stave riešenia,
navyše, žalovaný vzhľadom na to, že tento dôkaz bol  žalovanému predložený až na pojednávaní, nemal
žalovaný dostatočný priestor oboznámiť sa s týmto dôkazom a zaujať k nemu stanovisko. Uviedla,
že žalobcovi boli mnohé námietky akceptované, v podstate, rozhodnutie o náprave sa zúžilo len na
opatrenia uvedené v bodoch 1 až 4. Namietla, že žalobca v žalobe netvrdí, ako bol ukrátený na
svojich právach, a taktiež, aký konkrétny právny predpis, aké jeho ustanovenia mal žalovaný v konaní
porušiť. Poukázala na to, že stavebné povolenie bolo vydané už v roku 2002 a v priebehu celého
obdobia žalovaný, resp. prvostupňový orgán verejnej správy vykonával pamiatkový dohľad a žalobca bol
upozorňovaný na dodržiavanie zákona o ochrane pamiatkového fondu. Boli posudzované jeho zámery k
stavebným úpravám. Zdôraznila, že opatrenia na nápravu plne korešpondujú so stavebným povolením
z roku 2002, keď je zrejmé, že žalobca nepostupoval v súlade s návrhom výkresu č. 108 „REZ A-
A“, teda táto podmienka stavebného povolenia nebola dodržaná. Pokiaľ by žalobca dodržal projektovú
dokumentáciu, nemohla by vzniknúť terasa, ktorá je prestrešená, keď prvotnou podmienkou KPÚ bolo,
aby bola zachovaná pôvodná veľkosť strechy aj hmota. Žalovaný navrhol zamietnuť žalobu, zastávajúc
názor, že jednak prvostupňové rozhodnutie, ako aj rozhodnutie žalovaného bolo dostatočne odôvodnené
a vyplýva z neho, v čom žalobca porušil svoju povinnosť, resp. ako zasiahol do pamiatkového fondu.

29. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako príslušný správny súd, preskúmal na základe podanej žaloby
rozhodnutie žalovaného a postup žalovaného v správnom konaní a po preskúmaní veci dospel k záveru
že žaloba nie je dôvodná, preto súd žalobu žalobcu zamietol podľa § 190 SSP.

30. Súd sa oboznámil s pripojením administratívnym spisom, pričom zistil, že skutkový stav zistený a
popísaný žalovaným v napadnutom rozhodnutí ako aj v rozhodnutí prvostupňového orgánu verejnej
správy plne korešponduje zisteniam v správnom konaní, obsahu administratívneho spisu.

31. Z administratívneho spisu je zrejmé, že stavebný úrad, vydal dňa 29.05.2002 stavebné povolenie
č. 140-02/03612, pričom medzi podmienkami realizácie stavby boli aj tie, ktoré stanovil KPÚ Banská
Bystrica rozhodnutím č. BB-02/255/80/JL zo dňa 23.05.2002. Okrem iných boli určené podmienky
pre uskutočnenie zámeru úpravy nehnuteľnosti v pamiatkovom území podľa predloženej projektovej
dokumentácie na stavbu: rekreačný dom; investor Z.. K. E., miesto stavby G. I., ulica E. V.. 8: X.X. I.
časť Z. P. bude riešená podľa jestvujúceho stavu - zachovať veľkosť a umiestnenie okien, v prípade
opravy celého štítu riešiť ako omietaný; X.X. I. časť severozápadnej fasády bude riešená podľa výkresu
č. 108 „REZ A-A“; 2.1. pri obnove strechy bude zachovaný jej súčasný tvar, sklon a veľkosť;  2.2. spôsob
ukončenia strechy, jeho výška i vzdialenosť od steny, tiež presah strechy pri štíte bude realizovaný podľa
existujúceho stavu.

32.   Dňa 09.08.2013 prijal KPÚ Banská Bystrica žiadosť žalobcu o vydanie rozhodnutia o zámere
úpravy nehnuteľnosti v rozsahu výstavby parkovacej plochy, osadenia balkónových dverí v štítovej
časti východnej fasády, ako aj prestrešenia terasy nad verandou na západnej fasáde. KPÚ Banská
Bystrica rozhodnutím č. KPÚBB-2013/13448-4/54851/BEN zo dňa 02.09.2013 rozhodol o neprípustnosti
zámeru úprav v uvedenom rozsahu. Na základe podaného odvolania žalobcu Pamiatkový úrad SR vydal
rozhodnutie zo dňa 27.01.2014 č. PUSR-2014/3084-1/4904/5/ORA, ktorým rozhodnutie KPÚ Banská
Bystrica zo dňa 02.09.2013 zmenil tak, že zámer je prípustný v rozsahu výstavby parkovacej plochy
- kovová konštrukcia na stĺpoch z betónových tvárnic a osadenia balkónových dverí v štítovej časti
východnej fasády, a to za dodržania nasledovných podmienok:



1) Parkovaciu plochu situovať na východnej strane a riešiť minimalisticky - plošne i konštrukčne. Kovovú
konštrukciu vytvoriť z kovových pilierov a kovovej priehľadnej mriežky tak, aby bolo zabezpečené
dostatočné presvetlenie obytnej miestnosti v prvom nadzemnom podlaží objektu prostredníctvom
okenného otvoru na východnej fasáde.
2) Je neprípustné obostavať priestor pod parkovacou plochou.
3) Balkónové dvere situovať v časti, kde sa nachádzal pôvodne okenný otvor.

33.  Odvolací orgán k prestrešeniu terasy nad verandou na západnej fasáde uviedol, že  v tejto veci
už bolo právoplatne rozhodnuté v rozhodnutí KPÚ Banská Bystrica č.              BB- 02/255/80/JL zo
dňa 23.05.2013.

34.  Dňa  28.07.2014 prijal KPÚ Banská Bystrica žiadosť žalobcu o vydanie rozhodnutia o zámere
úpravy nehnuteľnosti - výstavby oplotenia z drevených dosiek o šírke 150 mm a výške  1800 mm
ukladaných bez medzier na drevenej konštrukcii osadenej na jestvujúcom opornom múre. Žiadosť bola
vybavená rozhodnutím KPÚ Banská Bystrica č.               KPUBB-2014/15255-7/61207/BEN zo dňa
24.09.2014 v spojení s rozhodnutím Pamiatkového úradu SR č. PUSR-2015/9891-5/41514/30/NEM zo
dňa 25.06.2015 tak, že oplotenie je možné realizovať z vertikálne ukladaných latiek do výšky max. 1200
mm od vrchnej plochy jestvujúceho oporného múru.

35.  Krajský pamiatkový úrad Banská Bystrica vydal ku kolaudačnému konaniu mesta Banská Štiavnica
(Zn. 3114-20151Výst.) dňa 15.06.2015 záväzné stanovisko č.            KPUBB-2015/11756-3/38477/FAT,
v ktorom určil kolaudáciu realizovaných stavebných úprav za neprípustnú.

36.  Zo zápisnice o ústnom pojednávaní spojenom s miestnou obhliadkou dňa 25.08.2015 vyplýva,
že stavebné úpravy zrealizované žalobcom na dotknutých nehnuteľnostiach sú v rozpore s vyššie
citovanými rozhodnutiami orgánov verejnej správy, vrátane stavebného povolenia, zo dňa 29.05.2002,
a to v nasledovnom rozsahu:
a) výška nového hrebeňa strechy je výrazne zvýšená oproti výške pôvodného hrebeňa,
b) terasa nad verandou na západnej fasáde je prestrešená, čím vznikla veľká loggia,
c) časť strešnej krytiny nad terasou nie je realizovaná, čo vytvára prezentáciu atypického prvku
regionálnej architektúry s obnaženými krokvami,
d) výška nového komína je výrazne zvýšená oproti výške pôvodného komína,
e) namiesto valbových vikierov sú realizované pultové vikiere a na južnej strešnej rovine je realizovaný
zdvojený pultový vikier,
f) namiesto šesťtabuľkových okenných výplní v prvom nadzemnom podlaží sú zrealizované trojdielne
okenné výplne,
g) štítová stena na východnej fasáde je oproti pôvodnému návrhu zasunutá v smere dovnútra objektu
(cca 0,5-1m),
h) parkovacia plocha je osadená na betónových pilieroch,
i) výška zrealizovaného oplotenia je 1 770 mm v rozpore s povolenou výškou oplotenia v rozsahu 1
200mm.

37. KPÚ Banská Bystrica požiadal žalobcu o zjednanie nápravy v termíne do 30.11.2015 v rozsahu:
1. Uzavrieť prestrešenú terasu, loggiu, na západnej fasáde v súlade s výkresom č. 108 „REZ  A -
A“ (murovanou alebo drevenou doskovou konštrukciou s okennými otvormi);
2. Doplniť strešnú krytinu v miestach odhalených krokiev tak, tak aby tento prvok nebol prezentovaný,
použiť rovnaký typ krytiny, aký je použitý na streche objektu;
3. Zasunutie štítovej steny v smere dovnútra podstrešeného priestoru a vzniknuté veľké vyloženie
strechy pred štítovú stenu východnej fasády eliminovať uzatvorením vzniknutého priestoru v úrovni
obvodového muriva prvého nadzemného podlažia formou murovanej, alebo drevenej doskovej
konštrukcie s otvormi - v súlade so západnou fasádou objektu;
4. Konštrukciu parkovacej plochy zrealizovať v súlade s rozhodnutím Pamiatkového úradu SR - kovová
konštrukcia z kovových pilierov a kovovej mriežky;
5. Znížiť výšku zrealizovaného oplotenia do úrovne 1 200 mm;
6. Uvedené úpravy spracovať v jednoduchej výkresovej dokumentácii a predložiť KPÚ Banská Bystrica.



38.  Na základe pripomienok vlastníka/žalobcu vo vzťahu k bodu 3, KPÚ konštatoval, že podmienky pre
tieto úpravy boli zmenené rozhodnutím Pamiatkového úradu SR č. PÚSR-2014/3084-114904/5ORA zo
dňa 27.01.2014, a preto v predmetnej veci nepožadoval zjednanie nápravy.

39.  Z postoja a vyjadrení žalobcu vyplynulo, že žalobca zaslal písomné vyjadrenie k záverom
z ústneho pojednávania, avšak, nepristúpil k zjednaniu nápravy vytknutého nežiaduceho stavu v
termíne do 30.11.2015. Naopak, podal sťažnosť, v zmysle ktorej namietal nečinnosť KPÚ Banská
Bystrica. Následne bolo vydané prvostupňové rozhodnutie, ktoré predchádzalo žalobou napadnutému
rozhodnutiu žalovaného, a to dňa 05.02.2016, v ktorom orgán verejnej správy čiastočne zohľadnil
námietky vznesené žalobcom a nariadil vykonať opatrenia na nápravu v termíne do 30.06.2016 (bod 1
odôvodnenia tohto rozsudku).

40.  Správny súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu dospel k záveru, že orgány
verejnej správy postupovali v súlade so zákonom č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu.
Citované ustanovenia v odôvodnení napadnutého rozhodnutia boli správne aplikované na zistený
skutkový stav veci.  Správny súd sa nestotožnil so žalobnou námietkou ohľadom nesprávneho právneho
posúdenia veci.

41.  Podľa čl. 1 ods. 1 prvá veta Ústavy SR; Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny
štát.

42.  Podľa čl. 1 ods. 2 Ústavy SR; Slovenská republika uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá
medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná, a svoje ďalšie medzinárodné záväzky.

43. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR; štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v
rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

44.  Podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy SR; medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách,
medzinárodné zmluvy, na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon, a medzinárodné zmluvy, ktoré priamo
zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a ktoré boli ratifikované a
vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred zákonmi.

45. Podľa čl. 20 ods. 3 Ústavy SR; vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných
alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Výkon vlastníckeho práva nesmie
poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru ustanovenú
zákonom.

46. Podľa čl. 44 ods. 2 Ústavy SR; každý je povinný chrániť a zveľaďovať životné prostredie a kultúrne
dedičstvo.

47. Podľa čl. 44 ods. 3 Ústavy SR; nikto nesmie nad mieru ustanovenú zákonom ohrozovať ani
poškodzovať životné prostredie, prírodné zdroje a kultúrne pamiatky.

48.  Podľa  § 1 ods. 1 zák. č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu; tento zákon
upravuje podmienky ochrany kultúrnych pamiatok, pamiatkových území, archeologických nálezov a
archeologických nálezísk v súlade s vedeckými poznatkami a na základe medzinárodných zmlúv v
oblasti európskeho a svetového kultúrneho dedičstva, ktorými je Slovenská republika viazaná.

49. Podľa  § 1 ods. 2 zák. č.  49/2002 Z. z.; tento zákon ďalej upravuje organizáciu a pôsobnosť orgánov
štátnej správy a orgánov územnej samosprávy, ako aj práva a povinnosti vlastníkov a iných právnických
osôb a fyzických osôb a ukladanie pokút za protiprávne konanie na úseku ochrany pamiatkového fondu,
ktorý je významnou súčasťou kultúrneho dedičstva a ktorého zachovanie je verejným záujmom.

50.  Podľa § 2 ods. 1 zák. č.  49/2002 Z. z.; pamiatkový fond je súbor hnuteľných vecí a nehnuteľných
vecí vyhlásených podľa tohto zákona za národné kultúrne pamiatky (ďalej len \"kultúrna pamiatka\"),
pamiatkové rezervácie a pamiatkové zóny. Za pamiatkový fond sa považujú aj veci, o ktorých sa začalo
konanie o vyhlásenie za kultúrne pamiatky, pamiatkové rezervácie a pamiatkové zóny.



51.  Podľa § 9 ods. 8 zák. č.  49/2002 Z. z.; pamiatkový fond je súbor hnuteľných vecí a nehnuteľných
vecí vyhlásených podľa tohto zákona za národné kultúrne pamiatky (ďalej len \"kultúrna pamiatka\"),
pamiatkové rezervácie a pamiatkové zóny. Za pamiatkový fond sa považujú aj veci, o ktorých sa začalo
konanie o vyhlásenie za kultúrne pamiatky, pamiatkové rezervácie a pamiatkové zóny.

52.  Podľa § 11 ods. 1 zák. č.  49/2002 Z. z.; krajský pamiatkový úrad je v prvom stupni vecne príslušným
správnym orgánom, ktorý rozhoduje o právach a povinnostiach právnických osôb a fyzických osôb
na úseku ochrany pamiatkového fondu, archeologických nálezov a archeologických nálezísk, ak tento
zákon neustanovuje inak.

53.  Podľa § 11 ods. 2 písm. a) zák. č.  49/2002 Z. z.; krajský  pamiatkový  úrad vykonáva
štátny pamiatkový dohľad nad stavom, využívaním a zabezpečením ochrany pamiatkového fondu,
archeologických nálezov a archeologických nálezísk.

54.  Podľa § 11 ods. 2 písm. h) zák. č.  49/2002 Z. z.; krajský  pamiatkový  úrad dohliada na
dodržiavanie tohto zákona a prijíma opatrenia na odstránenie nedostatkov pri ochrane pamiatkového
fondu, archeologických nálezov a archeologických nálezísk,

55.  Podľa § 28 ods. 4 písm. b) zák. č.  49/2002 Z. z.; vlastník nehnuteľnosti, ktorá nie je kultúrnou
pamiatkou a ktorá sa nachádza v pamiatkovej rezervácii, v pamiatkovej zóne alebo v ochrannom pásme,
je povinný s nehnuteľnosťou nakladať a užívať ju tak, aby neohrozoval pamiatkové hodnoty nehnuteľnej
kultúrnej pamiatky, pamiatkovej rezervácie alebo pamiatkovej zóny.

56.  Podľa § 29 ods. 1 zák. č.  49/2002 Z. z.; základná ochrana pamiatkového územia je súhrn činností
a opatrení, ktorými orgány štátnej správy a orgány územnej samosprávy v spolupráci s vlastníkmi
nehnuteľností zabezpečujú zachovanie pamiatkových hodnôt v území, ich dobrý technický, prevádzkový
a estetický stav, ako aj vhodný spôsob využitia jednotlivých stavieb, skupín stavieb, areálov alebo
urbanistických súborov a vhodné technické vybavenie pamiatkového územia.

57.  Podľa § 29 ods. 2 zák. č.  49/2002 Z. z.; krajský pamiatkový úrad vypracúva zásady ochrany
pamiatkového územia, ktoré sú dokumentom na vykonávanie základnej ochrany podľa odseku 1
a sú podkladom pre územný plán. Zásady sú súčasťou územného priemetu ochrany kultúrnych
hodnôt územia, ktorý je podkladom na spracovanie územnoplánovacej dokumentácie podľa osobitného
predpisu.

58.  Podľa § 29 ods. 3 zák. č.  49/2002 Z. z.; zásady ochrany pamiatkovej rezervácie alebo pamiatkovej
zóny obsahujú požiadavky na primerané funkčné využitie územia, na zachovanie, údržbu a regeneráciu
historického pôdorysu a parcelácie, materiálovej a objektovej skladby, výškového a priestorového
usporiadania objektov, architektonického výrazu, prvkov uličného interiéru a uličného parteru, historickej
zelene, charakteristických pohľadov, siluety a panorámy, archeologických nálezísk, prípadne ďalších
kultúrnych a prírodných hodnôt pamiatkového územia.

59.  Podľa § 30 ods. 1 zák. č.  49/2002 Z. z.; každý je povinný správať sa tak, aby svojím konaním
neohrozil základnú ochranu kultúrnych pamiatok podľa § 27 a základnú ochranu pamiatkových území
podľa § 29 a nespôsobil nepriaznivé zmeny stavu pamiatkového fondu a stavu archeologických nálezísk.

60.  Podľa § 31 ods. 1 zák. č.  49/2002 Z. z.; ak krajský pamiatkový úrad zistí, že vlastník nezabezpečuje
základnú ochranu kultúrnej pamiatky podľa § 27 alebo nehnuteľnosti v pamiatkovom území podľa § 29,
začne konanie o to, aby vlastník v určenej lehote a za určených podmienok zabezpečil na vlastné náklady
nápravu, a to najmä uvedením veci do stavu, ktorý neohrozuje zachovanie jej pamiatkových hodnôt.

61.  Podľa § 31 ods. 2 zák. č.  49/2002 Z. z.; ak sa na uskutočnenie nápravy vyžaduje prípravná
dokumentácia, projektová dokumentácia alebo iné podklady, krajský pamiatkový úrad v konaní podľa
odseku 1 uloží vlastníkovi ich predloženie v určenom rozsahu a lehote.

62.  Podľa § 32 ods. 12 zák. č.  49/2002 Z. z.; V územnom konaní, v stavebnom konaní, v konaní o
povolení zmeny stavby, v konaní o dodatočnom povolení stavby, v konaní o ohlásení udržiavacích prác,
v kolaudačnom konaní, v konaní o zmene v užívaní stavby, v konaní o povolení terénnych úprav, prác a



zariadení, v konaní o nariadení neodkladných zabezpečovacích prác, v konaní o nariadení nevyhnutných
úprav  alebo v konaní o odstránení nehnuteľnej kultúrnej pamiatky alebo stavby v pamiatkovom území a v
ochrannom pásme rozhoduje stavebný úrad  na základe záväzného stanoviska  krajského pamiatkového
úradu. Stavebný úrad postupuje tak aj vtedy, ak práce možno vykonať na základe ohlásenia.

63. Predmetné konanie je ovládané dispozičnou zásadou. Z koncentračnej zásady uplatňovanej v
správnom súdnictve vyplýva, že žalobca  môže meniť rozsah a dôvody žaloby len do uplynutia lehoty
určenej zákonom na podanie žaloby na správny súd (§ 62 ods. 1 SSP). Po uplynutí tejto lehoty už nie je
možné v priebehu konania vznášať ďalšie námietky a výhrady proti žalobou napadnutému rozhodnutiu,
a to ani v replike na vyjadrenie žalovaného, ani na pojednávaní. K žalobným bodom uplatneným po
uplynutí lehoty na podanie žaloby správny súd nemôže prihliadať.

64. Úlohou správneho súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu orgánu verejnej správy
je posudzovať, či orgán verejnej správy príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov
pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či
rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, a či obsahovalo zákonom
predpísané náležitosti, teda, či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotno-právnymi
ako aj s procesno-právnymi predpismi. Prvoradým účelom konania v správnom súdnictve je poskytnutie
súdnej ochrany pred tvrdeným nezákonným rozhodnutím.

65. V súlade s ust. § 119 SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánu
verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné
na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, alebo na rozhodnutie vo veci.
Koncentračná zásada v konaní pred správnym súdom sa prejavuje v tom, že žalobca má povinnosť
označiť dôkazy v žalobe v zmysle ust.  § 121 ods.  1 SSP.  V zásade by žalobca nemal dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení označovať, resp. predkladať súdu po uplynutí lehoty na podanie žaloby.
Avšak vzhľadom na to, že koncentračná zásada nie je vyjadrená absolútne, to znamená, v ust.  § 121
ods.  1 SSP nie je uvedené, že na neskôr označené a predložené dôkazy správny súd neprihliada,
je potrebné zohľadňovať aj dôkazy, ktorých vykonania sa dožaduje žalobca aj po uplynutí zákonom
stanovenej lehoty na podanie žaloby.

66. V predmetnej veci žalobca v replike označil a pripojil dôkaz, ktorým je Monitoring územia  lokality
UNESCO  2014.

67. Z dôvodov vyššie uvedených správny súd zohľadnil tento dôkaz, vykonal dokazovanie v súlade s
ust.  § 204 CSP v spojení s  § 25 SSP. Jedná sa o listinný dôkaz, ktorý nebolo potrebné doručovať v
rámci prípravy pojednávania žalovanému, nakoľko sa jedná o materiál vypracovaný samotným Krajským
pamiatkovým  úradom Banská Bystrica, takže obsah listiny mu je známy. Napokon na pojednávaní
poverená zástupkyňa žalovaného nenamietala, nespochybňovala obsah tohto dôkazu. Z jej vyjadrenia
vyplynula však skutočnosť o bezpredmetnosti predmetného dôkazu na posúdenie danej veci. Súd
v zhode so žalovaným zastáva názor, že zo samotného záveru uvedeného v Monitoringu nemožno
vyvodiť, že by sa žalobca vykonaním namietaných stavebných úprav na dotknutých nehnuteľnostiach
nedopustil  porušenia  pamiatkového zákona. Súd má za to, že je potrebné zohľadniť, v akom
rozsahu, a za akým účelom bola správa o stave zachovania pamiatkových hodnôt územia svetového
kultúrneho dedičstva vypracovávaná, t. j. nie so zameraním sa na predmetné nehnuteľnosti samotného
žalobcu. Len zo všeobecných záverov uvedených v Monitoringu, z ktorých vyplýva, že v území
lokality v sledovanom období nedošlo k nevhodným zmenám objektovej skladby výškového a hmotno-
priestorového usporiadania objektov alebo strešnej krajiny, nemožno vyvodiť záver o nesprávnom
postupe žalovaného vo vzťahu k žalobcovi. Nebolo možné zohľadniť ani tvrdenia žalobcu ohľadom
nerovnakého prístupu žalovaného, resp. prvostupňového orgánu verejnej správy pri posudzovaní
stavebných úprav majiteľov iných nehnuteľností, nakoľko povinnosťou správneho orgánu je zohľadňovať
individuálne architektonické prvky pri realizovaných stavebných úpravách a každou vecou sa zaoberať
individuálne so zameraním na odlišnosti v jednotlivých veciach.

68. Zákon č.  49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v ust.  § 1 ods.  1 upravuje podmienky
ochrany kultúrnych pamiatok, pamiatkových území v súlade s vedeckými poznatkami a na základe
medzinárodných zmlúv v oblasti  európskeho a svetového kultúrneho dedičstva, ktorými je Slovenská
republika viazaná. V ust.  § 1 ods.  2 upravuje organizáciu a pôsobnosť orgánov štátnej správy a orgánov



územnej samosprávy, ako aj práva a povinnosti vlastníkov a iných právnických osôb a fyzických osôb
na úseku ochrany pamiatkového fondu, ktorý je významnou súčasťou kultúrneho dedičstva, a ktorého
zachovanie je verejným záujmom. Ust.  § 2 ods.  1 až 7 zákona o ochrane pamiatkového fondu upravuje
základné pojmy. Pamiatkový fond je súbor hnuteľných veci a nehnuteľných vecí vyhlásených podľa tohto
zákona za národné kultúrne pamiatky, pamiatkové rezervácie a pamiatkové zóny. Verejný záujem na
zachovaní kultúrneho dedičstva je vyjadrený aj v ust.  § 32 ods.  9 pamiatkového zákona. Podľa ods. 10
tohto ustanovenia KPÚ vydá záväzné stanovisko o každej prípravnej dokumentácii a  každej projektovej
dokumentácii obnovy a  úpravy nehnuteľnosti alebo stavby na nehnuteľnosti v pamiatkovom území a
v ochrannom pásme.  V súlade s ust.  § 32 ods.  12  pamiatkového zákona v územnom konaní, v
stavebnom konaní, v konaní o povolení zmeny stavby, v konaní o dodatočnom povolení stavby, v konaní
o ohlásení udržiavacích prác, alebo v konaní o odstránení nehnuteľnej kultúrnej pamiatky alebo stavby
v pamiatkovom území a ochrannom pásme rozhoduje stavebný úrad na základe záväzného stanoviska
krajského pamiatkového úradu. Stavebný úrad postupuje tak aj vtedy, ak práce možno vykonať na
základe ohlásenia.

69.  Predmetom konania o náprave bolo posúdiť správnosť postupu orgánu verejnej správy pri
posudzovaní stavebných úprav na nehnuteľnostiach - rodinný dom a okolie, ul. E. V. XXX/X v
katastrálnom území G. I., ktoré nehnuteľnosti sú situované na území Pamiatkovej rezervácie Banská
Štiavnica, ktorá je súčasťou lokality „Banská Štiavnica a technické pamiatky okolia“ zapísanej od roku
1993 v zozname Svetového dedičstva UNESCO pod ev. č. 618rev. Zápisom bola lokalite priznaná
hodnota, ktorej ochrana je právnym záväzkom Slovenskej republiky vyplývajúcim z dohovoru o ochrane
svetového kultúrneho a prírodného dedičstva. V zmysle článku 3 Deklarácie Národnej rady SR o ochrane
kultúrneho dedičstva č. 91/2001 je ochrana kultúrneho dedičstva verejným záujmom. Podľa článku 20
ods. 3 Ústavy SR, vlastníctvo zaväzuje, nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných, alebo v rozpore
so všeobecne záväznými záujmami chránenými zákonmi. V súlade s článkom 44 ods. 2 Ústavy SR,
každý je povinný chrániť a zveľaďovať životné prostredie a kultúrne dedičstvo. V zmysle článku 44
ods. 3 Ústavy SR, nikto nesmie nad mieru ustanovenú zákonom ohrozovať, ani poškodzovať životné
prostredie, prírodné zdroje a kultúrne pamiatky.

70.  Z citovanej právnej úpravy vyplýva, že pokiaľ je predmetom vlastníctva nehnuteľnosť v pamiatkovom
území, jej vlastník je vo výkone vlastníckeho práva obmedzený v súlade s pamiatkovým zákonom a
vlastník je povinný plniť si povinnosti v zmysle tohto zákona.

71.  Pamiatkový zákon v ustanovení § 2 ods. 1 definuje pamiatkový fond ako súbor hnuteľných vecí
a nehnuteľných vecí vyhlásených podľa tohto zákona  za národné kultúrne pamiatky, pamiatkové
rezervácie a pamiatkové zóny. Podľa § 2 ods. 4 pamiatkového zákona; pamiatkové územie je sídelný
územný celok alebo krajinný územný celok sústredených pamiatkových hodnôt, alebo archeologických
nálezov a archeologických nálezísk, ktorý je z dôvodu ich ochrany podľa tohto zákona vyhlásený za
pamiatkovú rezerváciu alebo pamiatkovú zónu.

72.  V súlade s ustanovením § 28 ods. 4 písm. b) pamiatkového zákona vlastník nehnuteľnosti, ktorá
nie je kultúrnou pamiatkou, a ktorá sa nachádza v pamiatkovej rezervácii je povinný s nehnuteľnosťou
nakladať a užívať ju tak, aby neohrozoval pamiatkové hodnoty nehnuteľnej kultúrnej pamiatky
pamiatkovej rezervácie alebo pamiatkovej zóny. V zmysle § 29 ods. 1 pamiatkového zákona, základná
ochrana pamiatkového územia je súhrn činností a opatrení, ktorými orgány štátnej správy a orgány
územnej samosprávy v spolupráci s vlastníkmi nehnuteľností zabezpečujú zachovanie pamiatkových
hodnôt v území, ich dobrý technický, prevádzkový a estetický stav, ako aj vhodný spôsob využitia
jednotlivých stavieb, skupín stavieb, areálov alebo urbanistických súbor a vhodné technické vybavenie
pamiatkového územia. Podľa § 30 ods. 1 pamiatkového zákona, každý je povinný správať sa tak,
aby svojim konaním neohrozil základnú ochranu kultúrnych pamiatok podľa § 27 a základnú ochranu
pamiatkových území podľa § 29 a nespôsobil nepriaznivé zmeny stavy pamiatkového fondu, stavu
archeologických nálezísk.

73.  Podľa § 31 ods. 1 pamiatkového zákona, ak KPÚ zistí, že vlastník nezabezpečuje základnú ochranu
kultúrnej pamiatky, podľa § 27, alebo nehnuteľnosti v pamiatkovom území podľa § 29, začne konanie o
tom, aby vlastník v určenej lehote a za určených podmienok zabezpečil na vlastné náklady nápravu, a
to najmä uvedeným veci do stavu, ktorý neohrozuje zachovanie jej pamiatkových hodnôt.



74.  Niet pochýb o tom, že predmetné nehnuteľnosti, na ktorých žalobca zrealizoval úpravy sa
nachádzajú na území Pamiatkovej rezervácie Banská Štiavnica, ktorá je súčasťou lokality Banská
Štiavnica a technické pamiatky okolia zapísanej v Zozname svetového dedičstva UNESCO. Vzhľadom
na vyššie uvedené ustanovenia pamiatkového zákona je zrejmé, že žalobca, ako každý iný vlastník
nehnuteľnosti v pamiatkovom území je povinný s nehnuteľnosťami nakladať a užívať ich tak, aby
neohrozoval pamiatkové hodnoty konkrétneho pamiatkového územia, pričom je povinný riadiť sa
rozhodnutiami a záväznými stanoviskami KPÚ Banská Bystrica.

75.  V súlade s ust.  § 11 ods. 2 písm. a) krajský pamiatkový úrad vykonáva štátny pamiatkový dohľad
nad stavom, využívaním a zabezpečením ochrany pamiatkového fondu, archeologických nálezov a
archeologických nálezísk. Podľa § 11 ods. 2 písm. h) pamiatkového zákona, krajský pamiatkový úrad
dohliada na dodržiavanie tohto zákona a prijíma opatrenia na odstránenie nedostatkov pri ochrane
pamiatkového fondu.

76.  Keďže KPÚ Banská Bystrica, ako príslušný orgán verejnej správy, vykonávajúci štátnu správu
vo svojom územnom obvode, ktorým je územný obvod kraja (§ 9 ods. 5 pamiatkového zákona)
v rámci dohľadu zistil, že žalobca nedodržal podmienky určené v rozhodnutiach KPÚ Banská
Bystrica a Pamiatkového úradu SR a svojou činnosťou spôsobil nepriaznivé zmeny stavu chráneného
pamiatkového územia, postupoval správne ak prijal opatrenia na odstránenie nedostatkov v súlade s §
31 ods. 1 pamiatkového zákona v konaní o náprave.

77.  Pokiaľ žalobca namietal, že realizované stavebné úpravy žiadnym spôsobom nezasahujú do
pamiatkového fondu, súd takéto tvrdenie považuje za nesprávne. Vymedzenie rozsahu stavebných
úprav bolo v rozhodnutiach stavebného úradu, pričom podkladom pre rozhodnutie boli rozhodnutia
Krajského pamiatkového úradu Banská Bystrica, ktorý posudzoval zámery žalobcu a stanovil podmienky,
za splnenia ktorých mohli byť realizované stavby, čo sa odzrkadlilo aj vo vydanom stavebnom
povolení. Podľa názoru správneho súdu, žalobné námietky v tomto smere sú neopodstatnené a podané
oneskorene, pretože žalobca, pokiaľ nesúhlasil s určenými podmienkami pri povoľovaní stavby, mal
možnosť proti tomu brojiť v stavebnom konaní (vrátane rozhodnutiu KPÚ, ktorými boli stanovené
podmienky), a nie ich namietať až v opravných prostriedkoch proti rozhodnutiu vydanom v konaní o
náprave.

78. Súd zastáva stanovisko, že žalobca porušil pamiatkový zákon, ak realizoval stavebné úpravy v
rozpore s administratívnymi aktmi, s podmienkami určenými v rozhodnutiach orgánov verejnej správy, v
rozpore so schválenou projektovou dokumentáciou pre úpravu nehnuteľností. Akékoľvek pochybností,
či žalobca realizoval stavebné úpravy v súlade s vydaným stavebným povolením č. 140-02/13612
zo dňa 29.05.2002, vrátane podmienok pre uskutočnenie zámeru, na základe ktorého bolo vydané
stavebné povolenie, ktoré podmienky určil KPÚ Banská Bystrica v rozhodnutí č. BB-02/255/80/JL
zo dňa 23.05.2002, boli podľa názoru súdu odstránené na pojednávaní nahliadnutím do projektovej
dokumentácie, oboznámením sa s predloženou fotodokumentáciou, z ktorej vyplynulo, že určené
podmienky KPÚ Banská Bystrica, ktoré boli stanovené podľa výkresu č. 108 „REZ A - A“, neboli
dodržané. Žalobca nepostupoval správne, ak stavbu realizoval v rozpore s vydaným stavebným
povolením (nedodržal podmienku č.  14.1.2.). Rovnako nerealizoval výstavbu parkovacej plochy v súlade
s rozhodnutím Pamiatkového úradu SR č.                              PUSR-2014/3084-1/4904/5/
ORA zo dňa 27.01.2014. Napokon bola preukázaná aj skutočnosť, že žalobca nedodržal určené
podmienky pre výstavbu dreveného oplotenia na jestvujúcom opornom múre, keď v zmysle podmienky č.
1 rozhodnutia KPÚ Banská Bystrica č. KPÚBB-2014/15255-7/61207/BEN zo dňa 24.09.2014 v spojení
s rozhodnutím Pamiatkového úradu SR č. PUSR-2015/9891-5/41514/30/NEM zo dňa  25.06.2015 bolo
možné oplotenie zrealizovať z vertikálne ukladaných latiek do výšky maximálne 1 200 mm od vrchnej
plochy jestvujúceho oporného múru.

79.  Podľa  § 44 ods.  4 zák. č.  49/2002 Z. z.; na konanie vo veciach ochrany pamiatkového fondu sa
vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.

80. Správny súd žalobnú námietku ohľadom porušenia ust. § 47 ods.  3 Správneho poriadku považuje
za paušálnu námietku žalobcu, pretože z rozhodnutia, tak žalovaného, ako aj prvostupňového orgánu
verejnej správy vyplýva, na základe akých skutočností bolo rozhodnuté. Súd sa nestotožňuje s tvrdením
v žalobe, že z odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami



správneho orgánu pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi správneho orgánu
na strane druhej. Negatívny stav bol spôsobený konaním žalobcu, ktorý postupoval pri stavebných
úpravách v rozpore s rozhodnutiami orgánov verejnej správy, v rozpore s určenými podmienkami,
pri stanovovaní ktorých bola zohľadnená ochrana pamiatkového fondu. Preto sama skutočnosť, že
žalobca nepostupoval v zmysle týchto rozhodnutí, nasvedčuje tomu, že bol vykonaný zásah do ochrany
pamiatkového fondu. Citovanie zásad ochrany zákonných ustanovení a opakované tvrdenie o narušení
zachovaných pamiatkových hodnôt, a to aj  bez bližšej špecifikácie konkrétnych pamiatkových hodnôt
za danej situácie nespôsobuje nezákonnosť rozhodnutia.  Uvádzanie týchto skutočností v odôvodnení
rozhodnutia nie je vadou, aj keď možno čiastočne súhlasiť s argumentáciou žalobcu v tom, že
odôvodnenie rozhodnutia  sa nejaví výstižným (zrozumiteľným).  Nemožno sa však stotožniť s tvrdením
v žalobe, že by  žalobca nemal možnosť skutkovo a právne argumentovať proti rozhodnutiu  orgánu
verejnej správy v rámci opravných prostriedkov.

81. Vyhodnotiac zistený skutkový stav, ako i právne posúdenie veci dospel súd k záveru, že žalovaný
rozhodol zákonne, a preto súd žalobu zamietol v súlade s § 190 SSP.

82. Žalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech, súd náhradu trov konania nepriznal, aplikujúc ust.  § 167
ods.  1 SSP a contr.

83. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1  SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439
ods. 3 SSP a contr.).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačná sťažnosť
musí byť podaná na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 SSP.) v lehote 1 mesiaca od doručenia
rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť treba predložiť v dvoch
vyhotoveniach.

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP 1) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len \"sťažnostné body\"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP (1) Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "8ae892c0-581a-4d72-a7f7-b93bf3e935c7", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2016:6016200677.1", "spisova_znacka": "23S/80/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 23S/80/2016 z 4. 10. 2016", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2016-10-04", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2016:6016200677.1"}], "citovane_v": []}