{"guid": "2751b88b-83ee-4239-8209-d0ed2b0293d6:149b49ed-63c3-4b7b-b37e-474dca70ad25", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2016:6105214403.1", "spisova_znacka": "17CoE/63/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17CoE/63/2015 z 27. 1. 2016", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 27. januára 2016, sp. zn. 17CoE/63/2015, ECLI:SK:KSBB:2016:6105214403.1", "identifikacne_cislo": "6105214403", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Valéria Mihalčínová", "sudca_id": 27, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-valeria-mihalcinova-27", "datum_vydania": "2016-01-27", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-57.odsek-1.pismeno-g", "nazov": "§ 57 ods. 1 písm. g) EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-57.odsek-1.pismeno-g", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-57"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1995/233#paragraf-57"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/149b49ed-63c3-4b7b-b37e-474dca70ad25", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2016:6105214403.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2016:6105214403.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2016:6105214403.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17CoE/63/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6105214403
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6105214403.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s. r. o.,
so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom
Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti povinnej D. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom E.
XX, XXX XX R. R., zastúpená opatrovníčkou Janou Čunderlíkovou, zamestnankyňou Okresného súdu
Banská Bystrica, vedenej u súdneho exekútora Ing. Mgr. Ivana Šteinera, Exekútorský úrad Nové Mesto
nad Váhom so sídlom Lipová 7, 915 01 Nové Mesto nad Váhom, pod sp. zn. EX 219/2005, pre vymoženie
pohľadávky oprávneného vo výške 6,64 Eur s príslušenstvom v konaní o odvolaní oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 2Er/825/2005-45 z 11. augusta 2014, takto

r o z h o d o l :

Návrhy oprávneného na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c) a § 109 ods. 1 písm. b)
Občianskeho súdneho poriadku  zamieta.

Uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju,   potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd konajúcim vyšším súdnym úradníkom vyhlásil exekúciu za
neprípustnú a zastavil ju, súčasne zamietol návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora.
V dôvodoch rozhodnutia súd uviedol, že návrh na vykonanie exekúcie proti povinnej pre vymoženie
pohľadávky vo výške 6,64 Eur s príslušenstvom podal oprávnený na základe notárskej zápisnice
spísanej notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom, so sídlom Notárskeho úradu v Partizánskom dňa 30.
apríla 2005 pod sp. zn. N 1818/2005, NZ 18717/2005, NCLs 18462/2005, pri spísaní ktorej za povinnú
konal Mgr. Tomáš Kušnír, splnomocnenie ktorého na spísanie notárskej zápisnice bolo obsiahnuté
už v zmluve o úvere z 19. 12. 2004 č. 3410402, ktorú uzavrela povinná ako dlžník s oprávneným
ako veriteľom. Splnomocnenie na uznanie záväzku bolo spísané v čase, keď ešte žiadny záväzok
neexistoval, preto je takáto dohoda, ktorou sa povinná vopred vzdala svojho práva neplatná.  Mgr. Tomáš
Kušnír nebol oprávnenou osobou na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu v mene povinnej
z dôvodu, že jeho záujmy boli v rozpore so záujmami zastúpenej. Splnomocnenie udelené povinnou Mgr.
Tomášovi Kušnírovi bolo súčasťou zmluvy o úvere, ktorá má podobu tzv. formulárovej zmluvy. Absolútna
neplatnosť právneho úkonu nastala priamo zo zákona a pôsobí voči každému. Súd na absolútnu
neplatnosť právneho úkonu prihliada aj bez návrhu. Notárska zápisnica spísaná splnomocneným
zástupcom, ktorý nebol platne splnomocnený na tento úkon nie je vykonateľným exekučným titulom
v zmysle § 41 ods. 2 písm. c) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok). Splnenie všetkých podmienok pre zákonné vedenie exekúcie skúma exekučný
súd počas celého trvania exekučného konania aj bez návrhu účastníka. Po preštudovaní spisu dospel
exekučný súd k názoru, že nie sú splnené podmienky pre vedenie exekúcie, preto ju podľa § 57 ods. 1
písm. g) Exekučného poriadku vyhlásil za neprípustnú a podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku zastavil.
Ak bola exekúcia zastavená, nebol dôvod návrhu oprávneného na zmenu exekútora vyhovieť.



Proti uzneseniu okresného súdu podal odvolanie oprávnený. O odvolaní oprávneného proti výroku
uznesenia vydaného vyšším súdnym úradníkom, ktorým návrh oprávneného na zmenu súdneho
exekútora zamietol, rozhodol sudca Okresného súdu Banská Bystrica uznesením č. k. 2Er/825/2005-92
z 28. apríla 2015 tak, že návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora opätovne zamietol.
Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 4. mája 2015. Vecná príslušnosť Krajského súdu v Banskej Bystrici
na rozhodnutie o odvolaní oprávneného bola podľa § 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej
\"O. s. p.\" ) daná vo vzťahu k výroku uznesenia okresného súdu č. k. 2Er/825/2005-45, ktorým súd vyhlásil
exekúciu za neprípustnú a zastavil ju.

Podstatou siahodlhého odvolania oprávneného bol jeho nesúhlas s rozhodnutím exekučného súdu o
vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej zastavenie z dôvodov, že exekučný súd rozhodol nad rámec
zverenej právomoci, keď preskúmaval obsah notárskej zápisnice ako exekučného titulu, opätovne
konal vo veci, v ktorej sa už raz právoplatne rozhodlo pri vydaní poverenia na vykonanie exekúcie,
oprávnenému bola odňatá možnosť konať pred súdom tým, že s ním súd nekomunikoval o svojich
právnych a skutkových záveroch, rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania a dokazovania a
nerešpektoval právo oprávneného na to, aby jeho vec bola vnútroštátnym súdom rozhodovaná na
základe správneho a adekvátneho právneho základu, súčasťou ktorého je po vstupe Slovenskej
republiky do Európskej únie aj výklad práva Európskej únie podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní
EÚ v konaní o prejudiciálnej otázke, rozhodol na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu,
lebo nevykonal žiadne dokazovanie a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci, základom ktorého je nesprávna aplikácia a interpretácia § 44 ods. 2 a § 58 ods. 1 Exekučného
poriadku, § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Tvrdil, že exekučný súd sa mal obrátiť na Súdny dvor
Európskej únie vo veci výkladu článku 3 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS s otázkou, či zmluvná
podmienka, podľa ktorej je spotrebiteľ zastúpený za účelom uznania dlhu je podľa § 53 ods. 1 a ods.
4 Občianskeho zákonníka neprijateľnou podmienkou a ak tak neurobil okresný súd a odvolací súd
neakceptuje argumenty oprávneného navrhol, aby odvolací súd sám podľa § 109 ods. 1 písm. c) O. s. p.
prerušil konanie a Súdnemu dvoru Európskej únie na základe článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej
únie predložil prejudiciálne otázky v znení:
1. Je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa,
ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie
notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do
výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky
plynúcej z tejto zmluvy?
2. Je v súlade s článkom 17 a článkom 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho
súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na Smernicu
93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?
3. Má sa tvrdenie o tom, že sa od vnútroštátneho súdu nevyžaduje vylúčenie možnosti aplikovateľnosti
možnej neprijateľnej podmienky potom, čo spotrebiteľ nedal najavo, že zamýšľa uplatniť jej
neprijateľnosť, vykladať tak, že takáto podmienka sa aplikuje len vtedy, ak spotrebiteľ výslovne odporoval
jej neaplikácii alebo aj tak, že takáto podmienka sa aplikuje aj vtedy, ak spotrebiteľ neoznámil súdu,
že zamýšľa uplatniť jej neprijateľnosť potom, čo mu súd oznámil, že posúdil podmienku ako možne
neprijateľnú?
Exekučný súd sa už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho
exekútora na vykonanie exekúcie zaoberal tým, či je k návrhu na vykonanie exekúcie pripojený exekučný
titul formálne a materiálne vykonateľný. V rámci tohto skúmania nie je exekučný súd oprávnený
posudzovať vecnú správnosť exekučného titulu. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť
obsah notárskej listiny, ktorá je exekučným titulom. Pre prípad, že sa súd nestotožní s ústavne súladnou
interpretáciou § 44 ods. 2 Exekučného poriadku prednesenou oprávneným žiadal, aby odvolací súd
postupom podľa § 109 ods. 1 písm. b) O. s. p. prerušil konanie a podal Ústavnému súdu Slovenskej
republiky návrh na konanie o súlade ustanovenia § 44 ods. 2 veta prvá a druhá Exekučného poriadku
s článkom 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky a to pre rozpor s princípom právnej istoty a
princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok. Pre exekučný súd by malo byť
otázne aj to, či je v súlade s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov
práva v právny poriadok možné opakované uskutočňovanie revízneho postupu podľa ustanovenia §
44 ods. 2 Exekučného poriadku a to bez akejkoľvek časovej limitácie. Poukázal na vývoj rozhodovacej
činnosti ústavného súdu v konaní o ústavných sťažnostiach týkajúcich sa skúmania notárskej zápisnice
ako exekučného titulu v rámci exekučného konania, konkrétne na uznesenie zo 14. marca 2012 sp.



zn. I. ÚS 120/2012-12 a zdôraznil viazanosť všeobecných súdov rozhodnutím ústavného súdu alebo
Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd.
Uznesenie okresného súdu v napadnutej časti žiadal zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Krajský súd prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214      ods. 2 O. s. p. a
uznesenie okresného súdu v napadnutej časti ako vecne správne podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil
a návrhy oprávneného na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c) a § 109 ods. 1 písm. b) ako
nedôvodné zamietol.

Podľa § 109 ods. 1 písm. c) O. s. p. súd konanie preruší, ak rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych
spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy.

Ustanovenie § 109 ods. 1 písm. c) O. s. p. ukladá súdu povinnosť prerušiť konanie len vtedy, ak dospel
k záveru (rozhodol), že požiada súdny dvor o rozhodnutie o predbežnej otázke z dôvodu, že je potrebné
podať výklad práva EÚ, ktorý je rozhodujúci pre riešenie danej veci. Vnútroštátny súd nie je povinný
vyhovieť každému návrhu účastníka konania na prerušenie konania a postúpenie návrhu Súdnemu
dvoru EÚ na vydanie rozhodnutia o predbežnej otázke. Túto povinnosť nemá ani vtedy, keď v určitej veci
aplikuje ustanovenie zákona platného v Slovenskej republike, do ktorého bol prenesený obsah právnych
noriem Európskej únie. Zmyslom riešenia predbežnej otázky je zabezpečiť jednotný výklad práva EÚ
a nie rozhodnúť určitý spor. Ak súd pri priebežnom posudzovaní veci nedospeje k záveru o potrebe
výkladu úniového práva, nie je dôvod na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c) O. s. p. a
predloženie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru EÚ.

Odvolanie oprávneného a jeho návrhy na prerušenie konania a predloženie prejudiciálnej otázky
Súdnemu dvoru EÚ nereagujú na konkrétne rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica vo veci sp.
zn. 2Er/825/2005. Exekučný súd v napadnutom uznesení o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej
zastavenie neposudzoval neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve v zmysle Smernice Rady
93/13/EHS ani vnútroštátneho práva, do ktorého bol prenesený obsah právnych noriem Európskej únie
(§ 52 a nasledujúce Občianskeho zákonníka), ale rozhodoval výlučne podľa ustanovení vnútroštátneho
práva § 57 a § 58 Exekučného poriadku v spojení s § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 574 ods.
2 Občianskeho zákonníka.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 3Cdo/28/2013 zo 6. augusta 2013 (a mnohých
ďalších, napr. 5ECdo/139/2013, 7ECdo/241/2013, 7ECdo/106/2014) vyslovil záver, že: „Pokiaľ notárska
zápisnica nie je vykonateľný exekučný titul, je exekúcia neprípustná, čo je dôvod na zastavenie
exekučného konania (I. ÚS 151/2011 a I. ÚS 155/2011). Najdôležitejšou náležitosťou notárskej zápisnice
ako exekučného titulu je súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice; ak niekto ako
zástupca vysloví za povinnú osobu takýto súhlas napriek tomu, že nie je oprávnený za ňu konať, nejde
o súhlas povinnej osoby. Zastupovať iného nemôže ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami
zastúpeného (§ 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka) - o taký prípad ide tiež vtedy, keď určitý nebankový
subjekt má vopred vytipovaného „zástupcu“ druhej zmluvnej strany, následné úkony ktorého sledujú
nie záujmy ním zastupovanej zmluvnej strany, ale záujmy nebankového subjektu. Dohoda o zastúpení
je v tomto prípade neplatná (§ 39 Občianskeho zákonníka), preto je absolútne neplatný aj Mgr. T.K.
(Tomášom Kušnírom) udelený „súhlas“ s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, v dôsledku čoho chýba
podstatná náležitosť jej materiálnej vykonateľnosti (§ 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku).“. Tento
záver bol vyslovený v skutkovo a právne totožnej veci, kde rovnako ako v prejednávanej veci okresný súd
poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie na základe notárskej zápisnice spísanej notárom JUDr.
Ondrejom Ďuriačom za účasti splnomocneného zástupcu Mgr. Tomáša Kušníra, ktorého na spísanie
notárskej zápisnice splnomocnila povinná priamo v zmluve o úvere vyhotovenej oprávneným.

V súlade s rozhodnutím Najvyššieho súdu sp. zn. 3Cdo/28/2013 odvolací súd konštatuje, že exekúciu
možno vykonať na podklade notárskej zápisnice, len ak má náležitosti uvedené v § 41 ods. 2 písm.
c) Exekučného poriadku a pokiaľ tieto náležitosti nemá, nejde o vykonateľný exekučný titul a exekúcia
musí byť zastavená. Povinnosť exekučného súdu skúmať v každom štádiu už začatého exekučného
konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie zákonnosť exekučného titulu
a to napríklad aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné
konanie zastaviť vyplýva aj z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. 11. 2011 sp. zn. I.
ÚS 456/2011, kde ústavný súd za významné považoval vyriešiť zásadný problém, či je súd oprávnený



skúmať prípustnosť exekúcie z hľadiska relevantnosti exekučného titulu, ktorým bola notárska zápisnica
o uznaní dlhu spísaná v mene povinnej Mgr. Tomášom Kušnírom, advokátom splnomocneným na tento
úkon v predtlači zmluvy o úvere. Ústavný súd záver odvolacieho súdu o oprávnení okresného súdu
preskúmavať súlad exekučného titulu so zákonom v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania a nielen
pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie s poukazom na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, ktorý v rozhodnutí sp. zn. 3Cdo/164/1996 z 27. januára 1997 publikovanom v
Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/97 uviedol, že „súdna exekúcia môže byť nariadená len na
základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu,
ktorý tieto požiadavky nespĺňa aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i
bez návrhu zastavená“ odmietol sťažnosť oprávneného ako zjavne neopodstatnenú z dôvodu, že nezistil
porušenie práv sťažovateľa rozhodnutím súdov, ktorými bola exekúcia zastavená.

Exekučný poriadok ukladá súdu skúmať vykonateľnosť exekučného titulu nielen v      § 44 ods. 2
Exekučného poriadku pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, ale aj v ďalších nadväzujúcich
ustanoveniach, konkrétne v ustanovení § 57, v ktorom uvádza viaceré dôvody na zastavenie exekúcie
pre prípad, že bola (nesprávne) nariadená. S týmto názorom oprávnený nesúhlasí a tvrdí, že súd by
mal prerušiť konanie podľa § 109 ods. 1 písm. b) O. s. p. a podať Ústavnému súdu Slovenskej republiky
návrh na konanie o súlade ustanovenia § 44 ods. 2 (prvá a druhá veta) Exekučného poriadku s čl. 1 ods.
1 (prvá veta) Ústavy Slovenskej republiky \"pre rozpor s princípom právnej istoty a princípom ochrany
dôvery všetkých subjektov práva\".

Poverenie na vykonanie exekúcie je individuálny právno-aplikačný akt, ktorý má priame právne účinky
len voči osobe súdneho exekútora. Ide o procesný úkon exekučného súdu adresovaný súdnemu
exekútorovi, na základe ktorého môže súdny exekútor podľa § 36 ods. 2 Exekučného poriadku
vykonávať exekúciu.  V štádiu, pri ktorom súd skúma, či žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie alebo návrh na vykonanie exekúcie alebo exekučný titul nie sú v rozpore so zákonom (§ 44 ods.
2 Exekučného poriadku) vychádza súd z tvrdení oprávneného v návrhu na vykonanie exekúcie. Udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi teda nepredstavuje rozhodnutie, ktoré by tvorilo
prekážku rozsúdenej veci pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 a § 58 Exekučného poriadku.

Podľa § 109 ods. 1 písm. b) O. s. p. súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú
nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k
záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom
alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v tomto prípade postúpi návrh
ústavnému súdu na zaujatie stanoviska.

Článok 1 Ústavy Slovenskej republiky (ústavný zákon č. 460/1992 Zb.) znie: Slovenská republika je
zvrchovaný demokratický a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo. Slovenská
republika uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy,
ktorými je viazaná a svoje ďalšie medzinárodné záväzky.

Na prerušenie konania podľa citovaného ustanovenia § 109 ods. 1 písm. b) O. s. p. účastník konania
nemá právny nárok (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/47/1996
zo dňa 22.07.1996 uverejnený v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov pod č. R
53/1999) a neprerušením konania z tohto dôvodu nedochádza k odňatiu možnosti účastníka konania
konať pred súdom (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/294/2008
zo dňa 06.05.2009) ani k porušeniu práva účastníka konania na spravodlivý proces (porovnaj uznesenie
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV.ÚS/127/2005 zo dňa 04.05.2005). Povinnosť prerušiť
konanie podľa § 109 ods. 1 písm. b) O. s. p. má súd v prípade, ak sám dospeje k záveru, že všeobecne
záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci je v rozpore ústavou, zákonom alebo medzinárodnou
zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná.

Podľa § 36 ods.5 Exekučného poriadku ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie
nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno
podať návrh na obnovu exekučného konania.

Problematikou postupu všeobecného súdu pri prerušení exekučného konania podľa § 109 ods.1 písm
b) O.s.p. za účelom predloženia návrhu ústavnému súdu o nesúlade všeobecne záväzného právneho



predpisu, ktorý sa týka veci s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská
republika viazaná, sa plénum Ústavného súdu SR zaoberalo už vo veci vedenej pod sp. zn. PL. ÚS
16/02, kde v uznesení z 20. mája 2002 vyslovilo svoj právny názor a z neho vyplývajúci záver, že :
Podľa § 254 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku na exekučné konanie podľa Exekučného poriadku sa
použijú ustanovenia predchádzajúcich častí Občianskeho súdneho poriadku (vrátane III. časti, v ktorej
je § 109 ods. 1), ak tento osobitný predpis (Exekučný poriadok) neustanovuje inak. Takým ustanovením,
ktoré ustanovuje inak, je § 36 ods. 5 Exekučného poriadku, ktoré vylučuje aplikáciu § 109 Občianskeho
súdneho poriadku, pretože má, pokiaľ ide o prerušenie exekučného konania, vlastné pravidlo.
Podľa § 36 ods. 5 Exekučného poriadku ak osobitný zákon (v poznámke pod čiarou je uvedený napríklad
zákon č. 328/1991 Zb. v znení neskorších predpisov) neustanovuje inak, exekučné konanie nemožno
prerušiť.
Z uvedených procesných predpisov vyplýva, že navrhovateľ ako exekučný súd nemohol exekučné
konanie pred ním prerušiť podľa § 109 ods. 1 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku.\"

K odôvodneniu rozhodnutia pléna Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. PL. ÚS 16/02
je pripojené aj odlišné stanovisko Ľudmily Gajdošíkovej k tej časti odôvodnenia, ktoré sa týka možnosti
prerušenia exekučného konania podľa čl. 144 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v znení : tým, že
podľa čl. 144 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky sú sudcovia pre výkon svojej funkcie a pri rozhodovaní
viazaní na rozdiel od právneho stavu do 1. júla 2001 nielen zákonom, ale aj ústavou, ústavným zákonom,
medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2 a 5 a zákonom, z odseku 2 cit. článku priamo vyplýva
oprávnenie súdu v prípade, že sa domnieva, že všeobecne záväzný právny predpis, jeho časť alebo
jeho jednotlivé ustanovenie, ktoré sa týka prejednávanej veci, odporuje ústave, ústavnému zákonu,
medzinárodnej zmluve podľa čl. 7 ods. 5 alebo zákonu, konanie prerušiť a podať návrh na začatie
konania na základe čl. 125 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Iný záver ako vyššie uvedený by
podľa mňa bol neakceptovaním ústavnoprávneho princípu, ktorého uplatnenie nemôže byť limitované
zákonom, resp. každý zákon upravujúci procesný postup súdu musí rešpektovať tento ústavnoprávny
princíp, aj keď túto možnosť prerušenia konania výslovne neupravuje.

Odvolací súd rešpektuje názor ústavného súdu vyslovený v uznesení  sp. zn. PL. ÚS 16/02, o nemožnosti
prerušiť exekučné konanie podľa § 109 ods. 1 písm.b ) O.s.p. z dôvodu pravidla zakotveného v § 36
ods.5 Exekučného poriadku, súčasne však v zhode s odlišným názorom Ľudmily Gajdošíkovej k tej časti
odôvodnenia unesenia PL. ÚS 16/02, ktoré sa týka možnosti prerušenia exekučného konania podľa čl.
144 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky je toho názoru, že ak by súd dospel k názoru o potrebe postupu
podľa čl. 144 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v exekučnom konaní, mohol by Ústavnému súdu SR
podať návrh na začatie konania na základe čl. 125 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

Odvolací súd nedospel k záveru o rozpore ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku upravujúceho
spôsob rozhodovania exekučného súdu o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie s článkom 1 Ústavy Slovenskej republiky, preto neuplatňuje postup podľa čl. 125
ods.1 Ústavy SR.

Návrh oprávneného na prerušenie konania podľa § 109 ods.1 písm. b ) O.s.p. v zmysle záverov
ústavného súdu v uznesení PL. ÚS 16/02 nebol dôvodný a bolo potrebné ho zamietnuť.

K tvrdeniu oprávneného o povinnosti exekučného súdu nariadiť pojednávanie pred rozhodnutím o
zastavení exekúcie odvolací súd uvádza, že k záveru o nutnosti zastaviť exekúciu podľa § 58 ods. 1
v spojení s § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku mohol okresný súd dospieť aj bez nariadenia
pojednávania na základe údajov vyplývajúcich zo spisu, vykonania dokazovania a osobnej účasti
oprávneného (porovnaj ÚS SR II. ÚS 160/2013, NS SR 7 ECdo 32/2013, 8 ECdo 124/2014 a iné ). Žiadne
ustanovenie Exekučného poriadku neukladá exekučnému súdu rozhodnúť o vyhlásení exekúcie za
neprípustnú podľa § 57 ods. 1 písm. g)  a jej zastavení po uskutočnení pojednávania za účasti účastníkov
konania. Súd podľa § 58 ods. 2 Exekučného poriadku môže nariadiť pojednávanie, ak je to nevyhnutné
pre objasnenie veci. Pre záver, že notárska zápisnica spísaná Mgr. Tomášom Kušnírom v mene povinnej
nie je vykonateľným exekučným titulom nebolo potrebné nariadiť pojednávanie. Neplatnosť právneho
úkonu - udelenie plnomocenstva povinnou advokátovi, ktorého výber uskutočnil oprávnený priamo v
zmluve o úvere, je zjavná podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zastupovať iného
nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon o ktorý ide ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore



so záujmami  zastúpeného. Takéto plnomocenstvo sa prieči ustanoveniu § 22 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, preto je podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatné.

Oprávnený v odvolaní poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I.
ÚS 120/2012 s tvrdením, že exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie,
ktoré je exekučným titulom a nemôže naprávať chyby alebo nedostatky exekučného titulu a tiež
nemôže z hľadiska hmotného práva preskúmavať právny vzťah účastníkov založený prejavmi vôle
urobený vo forme notárskej zápisnice, lebo by to bolo nad rámec preskúmavania formálnej a
materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu. Nemožno však prehliadnuť, že súhlas povinnej osoby
s vykonateľnosťou notárskej zápisnice (§ 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku) je právny úkon,
ktorý je vzhľadom na svoj cieľ a účel procesnej povahy (I. ÚS 5/2000). Ak oprávnený v návrhu na
vykonanie exekúcie označí za exekučný titul notársku zápisnicu neznamená to, že by exekučný súd
nebol povinný skúmať, či na jej podklade možno vykonať exekúciu (R 58/1997). Súhlas povinnej osoby s
vykonateľnosťou notárskej zápisnice je najdôležitejšou náležitosťou notárskej zápisnice ako exekučného
titulu. Až v dôsledku právneho úkonu povinnej osoby (súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice) sa z
notárskej zápisnice stáva exekučný titul. Súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice udeľuje povinná
osoba osobne alebo prostredníctvom zástupcu. Ak pri spisovaní notárskej zápisnice za povinnú osobu
koná ten, kto nie je oprávnený za ňu konať, nemožno súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice
udelený takýmto zástupcom považovať za súhlas povinnej osoby. Postup oprávneného a Mgr. Tomáša
Kušníra v preskúmavanej veci bol identický s postupom, ktorý vyplýva z rozhodnutí Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn IV. ÚS 151/2001, IV. ÚS 125/2011, I. ÚS 410/2012, IV. ÚS 431/2011, ktorými
bola sťažnosť oprávneného ústavným súdom odmietnutá ako zjavne neopodstatnená, na ktoré odvolací
súd poukazuje len na zdôraznenie správnosti rozhodnutia okresného súdu. Uznesenie okresného súdu
v napadnutom výroku o zastavení exekúcie po jej vyhlásení za neprípustnú bolo vecne správne. Návrh
oprávneného na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b) ani § 109 ods. 1 písm. c) O. s. p. nebol
dôvodný. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené úvahy preto rozhodol tak, ako je uvedené vo
výroku uznesenia.
Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2Er/825/2005", "guid": "7f65629c-8b96-4914-ac94-498a1ab372de:f452740f-37a4-4c65-a180-5ed17fc4694e", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:83b11758-d989-4394-95ff-a1b6ccc50423", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 160/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 160/2013 z 28. 2. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-02-28", "citacie_n": 85, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:83b11758-d989-4394-95ff-a1b6ccc50423"}, {"guid": "ussr:3834aaf8-ea6e-47d8-baa5-da06076ce53a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 410/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 410/2012 z 22. 8. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-08-22", "citacie_n": 294, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3834aaf8-ea6e-47d8-baa5-da06076ce53a"}, {"guid": "ussr:f1e31726-44ee-4353-acb5-9b8b8700ac76", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 120/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 120/2012 z 14. 3. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-03-14", "citacie_n": 471, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f1e31726-44ee-4353-acb5-9b8b8700ac76"}, {"guid": "ussr:c8ea4664-74c5-464b-bcc9-719762ce8b35", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 456/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 456/2011 z 23. 11. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-11-23", "citacie_n": 2542, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c8ea4664-74c5-464b-bcc9-719762ce8b35"}, {"guid": "ussr:2ed5310d-9741-4727-bf5d-e8de36571560", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 431/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 431/2011 z 6. 10. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-10-06", "citacie_n": 21, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2ed5310d-9741-4727-bf5d-e8de36571560"}, {"guid": "ussr:65c8f817-7118-40bd-91b1-89c5ffc00292", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 155/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 155/2011 z 27. 4. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-04-27", "citacie_n": 73, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:65c8f817-7118-40bd-91b1-89c5ffc00292"}, {"guid": "ussr:c47c95a4-5aca-4309-b73d-b3eefad04b3b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 151/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 151/2011 z 20. 4. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-04-20", "citacie_n": 73, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c47c95a4-5aca-4309-b73d-b3eefad04b3b"}, {"guid": "ussr:a4058db4-e60d-465d-9d55-be6bcbe01f1f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 125/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 125/2011 z 31. 3. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-03-31", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a4058db4-e60d-465d-9d55-be6bcbe01f1f"}, {"guid": "ussr:0b6d99cf-cadc-48db-a74b-a621bc1f4bf3", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 16/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 16/02 z 20. 5. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-05-20", "citacie_n": 167, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0b6d99cf-cadc-48db-a74b-a621bc1f4bf3"}], "citovane_v": []}