Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Co/1564/2014 z 3. 10. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 3. októbra 2016, sp. zn. 14Co/1564/2014, ECLI:SK:KSBB:2016:6110223891.1 Krajský súd Banská Bystrica | 14Co/1564/2014 | ECLI:SK:KSBB:2016:6110223891.1 | 2016-10-03 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Bezdôvodné obohatenie Citované ustanovenia: § 451 OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/0ea0254b-888b-4f35-adb9-bd134720f3ab Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2016:6110223891.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/1564/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6110223891
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6110223891.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a
členov senátu JUDr. Petra Priehodu a JUDr. Anny Snopčokovej, v právnej veci žalobcu: C. C., nar.
XX. XX. XXXX, bytom D. D. XX, J. J., zastúpeného advokátkou Mgr. Martinou Slosiarikovou, so sídlom
Jelšová 2A, Banská Bystrica, proti žalovaným: 1/ W.. I. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. D. XX, J. J., 2/
S. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. D. XX, J. J., 3/ C.. C. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. D. XX, J.
J., 4/ W.. C. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. D. XX, J. J., 5/ W.. I. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. D.
XX, J. J., 6/ W.. S. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom S. C. X, J. J., 7/ I.. K. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom A.
C. X, J. J., 8/ W.. G. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. D. XX, J. J., 9/ O. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom
D. D. XX, J. J., 10/ W.. C. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. D. XX, J. J., žalovaní 1/ až 10/ zastúpení
advokátom Mgr. Robertom Antalom, so sídlom Kláry Jarunkovej 2, Banská Bystrica, o zaplatenie sumy
7.284,54 Eur, o odvolaní žalobcu proti Rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 02. 07. 2014
č. k. 16C/150/2010 - 490, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovaní 1/ až 10/ m a j ú n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobca voči žalovaným 1/ až 10/
domáhal zaplatenia sumy spolu 7.284,54 Eur, z toho žalovaní 1/, 2/ spoločne a nerozdielne sumu
1.821,67 Eur spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne od 16. 07. 2010 do zaplatenia, žalovaní 2/ a 3/
spoločne a nerozdielne sumu 1.452,53 Eur spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne od 16. 07. 2010
do zaplatenia, žalovaný 5/ sumu 1.284,60 Eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania od 16. 07.
2010 do zaplatenia, žalovaní 6/ a 7/ spoločne a nerozdielne sumu 843,12 Eur spolu s 9 % ročným
úrokom z omeškania od 16. 07. 2010 do zaplatenia, žalovaní 8/ a 9/ spoločne a nerozdielne sumu
1.367,44 Eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania od 16. 07. 2010 do zaplatenia a žalovaný
10/ sumu 515,16 Eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania od 16. 07. 2010 do zaplatenia.
Okrem toho požaduje, aby mu žalovaní spoločne a nerozdielne nahradili trovy súdneho konania a
trovy právneho zastúpenia. Vymáhané finančné čiastky predstavujú cenu za dodávku pitnej vody a ich
odkanalizovanie za uvedené obdobie vo faktúrach zo dňa 04. 07. 2010, ktoré mali byť splatné dňa 05.
07. 2010. Okresný súd po vykonanom dokazovaní považoval za preukázané, že žalobca prevádzkuje
vodovod a kanalizačnú sieť vybudovanú v lokalite J. J. - D. D. a v zmysle rozhodnutia Krajského
súdu v Banskej Bystrici č. k. 15Co/181/2012 - 459 má v konaní aktívnu legitimáciu. Zo Znaleckého
posudku č. 6/2012 považoval za preukázané, že žalobca odkanalizoval len 21,66 % objemu dodanej
vody a vyčistenej vody čističkou, čo znamená, že si žalobca neopodstatnene vyčíslil sumu za celkové
odkanalizovanie. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca bez zmluvného dojednania či súhlasu
žalovaných vykonával odkanalizovanie, čo je v priamom rozpore s rozhodnutím Okresného súdu Banská



Bystrica sp. zn. 17C/9/2006, v ktorom bolo určené, že žalobca je spoluvlastníkom 1/20 predmetnej
nehnuteľnosti. Žalobca nakladal so spoločnou vecou ako menšinový vlastník bez toho, aby si vyžiadal
súhlas žalovaných, čo súd posúdil tak, že konaniu bez právneho dôvodu nemožno priznať právnu
ochranu. Súd ďalej považoval za preukázané, že žalobca platí úhrady za spotrebu elektrickej energie,
dodávku vody a náhrady slúžiace na odkanalizovanie splaškových vôd. V priebehu celého konania však
žalobca nepreukázal množstvo odobratej vody, resp. množstvá odkanalizovaných splaškov zo strany
žalovaných tak, aby súd mohol posúdiť uplatnený nárok vo vzťahu k výške náhrady, ktorú by žalovaní
boli povinní plniť. Žalobca tiež neuniesol dôkazné bremeno o množstve prečistenej vody prevádzkované
pre toho ktorého žalovaného. Rovnako nepreukázal, ani nešpecifikoval, na základe čoho určil cenu za
meter kubický v zmysle priložených faktúr. Súdu nebola preukázaná skutočnosť, či sa žalobca po práve
domáha doplatenia určitých finančných prostriedkov od žalovaných z titulu odkanalizovania splaškov a
z titulu dodávky pitnej vody. Žalobca svoj žalobný návrh relevantnými dôkazmi riadne nešpecifikoval,
priložil iba svoj vlastný výpočet evidovaný do žalobcom vystavených faktúr. Z týchto faktúr nemá súd
akým spôsobom nepochybne zistiť stav vodomeru v počiatočnom stave a jeho konečný stav, na základe
čoho by sa dala určiť prípadná cena za meter kubický. Zo znaleckého dokazovania súdu vyplynula
skutočnosť, že predmetné výpočtu žalobcu sú v priamom rozpore, resp. sa nezhodujú s posudkom
znalca. Navyše, ani zo znaleckého dokazovania nevyplýva, aké skutočné množstvo žalovaní odoberali
a či vystavené faktúry za odber vody boli dôvodné. Súd preto žalobu pre neunesenie povinnosti uviesť
dôkazné prostriedky zamietol.

2. Proti rozsudku okresného súdu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie. S rozhodnutím
nesúhlasil v celom rozsahu, poukázal na odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. a/, c/ a d/
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“). Vytýkal rozsudku nedostatok dôvodov v zmysle
ustanovenia § 157 ods. 2 O. s. p., konkrétne súd neuviedol, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil. Odôvodnenie rozhodnutia označil za zmätočné a na viacerých
miestach si odporujúce. Vo vzájomnom rozpore je konštatovanie súdu, podľa ktorého mal preukázanú
aktívnu legitimáciu žalobcu a na druhej strane konštatovanie, že žalobca vykonával odkanalizovanie
bez zmluvného dojednania či súhlasu žalovaných, teda nakladal so spoločnou vecou bez súhlasu
žalovaných, preto takéto konanie bez právneho dôvodu nemôže nepožívať právnu ochranu. Poukázal
na skutočnosť, že práve žalovaní podali návrh na predbežné opatrenie, takéto ich konanie možno bez
akýchkoľvek pochybností považovať za ich písomne vyjadrený súhlas s nakladaním s vecou. Pritom v
zmysle vydaných predbežných opatrení bol žalobca povinný riadne zabezpečiť dodávku pitnej vody a
tiež odvádzanie odpadových vôd a ich čistenie v ČOV, na čo žalobcu predbežné opatrenia zaväzovali.
Nemožno sa stotožniť so záverom súdu prvej inštancie, že konaniu žalobcu bez právneho dôvodu
nemožno priznať právnu ochranu.

3. Súd prvej inštancie mal za to, že žalobca nepreukázal objem dodanej a odkanalizovanej vody.
Prvostupňový súd opomenul, že žalobca predložil súdu listinný dôkaz, ktorým preukázal odôvodnenosť
svojho návrhu aj v časti objemu dodanej a odkanalizovanej vody. Tento vyhotovila spoločnosť
Stredoslovenská vodárenská a prevádzková spoločnosť a vyplývali z neho stavy vodomerov, z ktorých
žalobca pri výpočte ceny za úhradu vodného a stočného vychádzal. Poukázal, aký spôsob použila pre
výpočet objemu stočného súdna znalkyňa W.. S. D. a na základe čoho potom žalobca stanovil cenu
stočného. Okresný súd sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nezmienil ani o obrane žalovaných,
ktorí tvrdili, že žalobcovi úhrady za vodné a stočné do marca 2009 vykonali. Žalobca tieto úhrady
neevidoval a nebolo mu zrejmé, z akých výpočtov dospeli k výške súm jednotlivých úhrad, a preto
navrhol na pojednávaní vykonať dôkaz dopytom na jednotlivých žalovaných na predloženie rozporu
jednotlivých úhrad, teda objemu a ceny vodného a stočného, podľa ktorého dospeli k nimi stanovenej
cene, resp. výškam úhrad. Takýmto spôsobom by boli jednoznačne preukázané žalobcom fakturované
objemy i odkanalizovanej vody. S týmto návrhom sa však súd prvej inštancie nevysporiadal, hoci mohol
mať vplyv na posúdenie skutkového stavu. Nesúhlasí ani s názorom súdu, že nebol preukázaný spôsob
určenia za meter kubický (prvostupňový súd neuviedol, či ide o cenu vodného alebo stočného). Žalobca
predložil obchodnú zmluvu uzavretú s W.. S. T., v ktorej došlo k dohode o cene za vodné a stočné. Cena
vodného a stočného bola stanovená aj samotným znaleckým posudkom. Tieto podstatné skutočnosti
však súd prvej inštancie vôbec nebral do úvahy, s načrtnutými otázkami sa nevysporiadal a ani sa o nich
nezmienil. Vytýka preto prvoinštančnému súdu nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia. Domáha
sa zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci na ďalšie konanie.



4. Právny zástupca žalovaných zaslal písomné vyjadrenie k odvolaniu žalobcu. Rozsudok okresného
súdu považoval za vecne správne rozhodnutie, odvolanie označil za účelové, ktoré žiadnym relevantným
argumentom nevyvracia závery súdu prvej inštancie.

5. Pokiaľ žalobca v odvolaní vytýka nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku a jeho zmätočnosť, s
týmto žalovaní nesúhlasia, pretože okresný súd v odôvodnení rozsudku len konštatoval, že v obdobnej
právnej veci (15Co/181/2012) dospel odvolací súd k záveru, že žalobca je v konaní aktívne vecne
legitimovaný. To však žiadnym spôsobom nebráni tomu, aby súd v tomto konaní dospel k záveru, že
žalobca konal protiprávne v rozpore s ustanoveniami Občianskeho zákonníka o spoluvlastníctve, naviac,
časť žalovaného obdobia bez živnostenského oprávnenia a takémuto konaniu nemožno priznať právnu
ochranu. K tvrdeniu žalobcu, že predložil listinný dôkaz preukazujúci objem dodanej a odkanalizovanej
vody (potvrdenie Stredoslovenskej vodárenskej a prevádzkovej spoločnosti, a. s.), z ktorého vyplývajú
stavy vodomerov, žalovaní označujú za nepravdivý argument a hrubým spôsobom zavádzajúci súdy.
Tvrdia, že neexistuje žiadny listinný dôkaz, z ktorého by vyplýval objem dodanej a odkanalizovanej vody
v rozhodnom období vo vzťahu k žalovaným, ani žiadny dôkaz o tom, že by žalobca v rozhodnom období
čističku odpadových vôd prevádzkoval. Žalobca si uplatňuje nárok za zaplatenie vodného za čas od 15.
08. 2008 do 30. 03. 2009, podľa jeho tvrdenia SVPS potvrdilo stavy vodomerov ku dňu 31. 03. 2009
a uvádza ich v 3. stĺpci tabuľky v odvolaní. Podľa faktúr SVPS č. 290116878 a č. 292036304, ktoré
tvoria prílohy k žalobe, však vodu odoberal žalobca len do dňa 25. 03. 2009. Preto je neakceptovateľné,
aby si vyčísloval akékoľvek nároky k termínu 31. 03. 2009 podľa údajných stavov ku dňu 31. 03. 2009.
Prakticky si uplatňuje údajnú cenu vody, ktorú žalovaní odobrali v čase od 26. 03. 2009 do 31. 03.
2009, na čo nemá ani teoreticky právny titul. Žalobcom uvádzané stavy vodomerov ku dňu 15. 03. 2008
nezodpovedajú pravde, určené sú na základe podkladov, ktoré sú žalovaným neznáme. Tieto stavy
teda vyplývajú z predchádzajúcej faktúry a nie z odpisu vodomerov. Sú nepodložené a nepravdivé. Má
za to, že z postupu žalobcu vyplýva, že podsúva stavy vodomerov žalovaných ku dňu 15. 03. 2008,
tieto nie sú ničím podložené a nevie ich ničím preukázať. Nesprávnosť stavov ku dňu 15. 03. 2008
dokazuje aj samotný fakt, že podľa stavu vodomerov ku dňu 15. 03. 2008 mali mať traja žalovaní
presne identický stav v objeme 461 m3 a ďalší dvaja identický stav v objeme 158 m3, čo považuje za
extrémne nepravdepodobné. Poukazuje na ďalšie prípady, ktoré svedčia o nezmyselnosti udávaných
stavov ku dňu 15. 03. 2008, konkrétne na spotrebe manželov Kekovcov, ktorí mali vychádzajúc zo stavov
vodomerov ku dňu 31. 03. 2009 spotrebovať za 1 rok a 16 dní denne 1,5 m3, čo je abnormálna spotreba,
pritom za obdobie od 01. 11. 2009 do 31. 10. 2009 spotrebovali denne 0,18 m3 (teda necelých 12 % z
odberu za predchádzajúce obdobie). Do pozornosti súdu dáva aj skutočnosť, že žalobca žaluje obdobie
od 15. 08. 2008 do 31. 03. 2009, resp. od 15. 08. 2008 do 31. 05. 2010, údajné stavy vodomerov
preukazuje ku dňom 15. 03. 2008, 31. 03. 2009 a napokon za obdobie od 01. 11. 2009 do 31. 10. 2010.
Otázne je, ako preukazuje objem odobranej vody za obdobie od 15. 08. 2008 do 31. 03. 2009 a objem
odkanalizovanej vody za obdobie od 15. 08. 2008 do 31. 05. 2010. K týmto rozhodným dátumom nijakým
spôsobom stav vodomerov preukázať nevie. Pokiaľ žalobca žaluje stočné za obdobie od 15. 08. 2008
do 31. 05. 2010, nie je zrejmé, prečo preukazuje objem odkanalizovanej vody ku dňu 31. 10. 2010 (teda
o 5 mesiacov spotreby naviac).

6. Pokiaľ teda by žalobca skutočne prevádzkoval vodovod a ČOV, mal by ako každý iný prevádzkovateľ
jednoznačne preukázať objem odobratej vody každým jednotlivým odberateľom podľa stavov na
vodomeroch a mať presnú evidenciu o objeme odkanalizovanej vody. Takéto objemy však žalobca vo
vzťahu k jednotlivým žalovaným preukázať nevie, a to ani vo vzťahu k jednotlivým žalovaným, ani vo
vzťahu ku všetkým žalovaným spolu, pretože odberateľov časti D. D. bolo v rozhodnom období podstatne
viac, ako je žalovaných. Podľa žalovaných žalobca nevyprodukoval ani jeden jediný relevantný dôkaz
o tom, že v žalovanom období prevádzkoval ČOV. Žalovaní tvrdia, že ČOV neprevádzkoval, čomu
zodpovedajú aj výsledky znaleckého dokazovania, podľa ktorého v rozhodnom období pretieklo cez
ČOV len 21,66 % zo žalobcom uvádzané objemu splaškovej vody, čo však zároveň neznamená, že
tento objem vody bol aj skutočne prečistený.

7. Žalovaní počas celého konania poukazovali na skutočnosť, že žalobca nepreukázal objem dodanej a
odkanalizovanej vody vo vzťahu k jednotlivým žalovaným a v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno.
Bez najmenších pochybností možno konštatovať, že aj napriek znaleckému dokazovaniu nevedel
žalobca preukázať jednotlivé objemy žalovanými odobratej vody, ani objemy odkanalizovanej vody,
tiež nepreukázal žalobca legitímny postup pri určení ceny vodného a stočného. Navrhuje rozsudok
okresného súdu ako vecne správny potvrdiť.



8. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku - ďalej
len „CSP“), preskúmal vec v medziach daných ustanovením § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia
pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok okresného súdu podľa ustanovenia §
387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

9. Podľa § 470 ods. 1 a 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o
predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania,
ak by boli v neprospech strany.

10. Krajský súd po preskúmaní veci, napadnutého rozsudku a odvolacích dôvodov dospel k záveru, že
napadnutý rozsudok je vecne správny, odvolaniu žalobcu nemožno vyhovieť.

11. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že si žalobca voči žalovaným uplatnil zaplatenie ceny plnenia
- dodávka vodného a stočného s poukazom na ním vystavené faktúry za dodávku pitnej vody do 25.
03. 2009 a stočného do 31. 05. 2010. Neuvádza začiatok obdobia, od ktorého nárok uplatňuje, pričom
právny zástupca žalovaných vzniesol námietku premlčania (vo vyjadrení zo dňa 31. 05. 2011 a tiež na
pojednávaní dňa 28. 10. 2013, kde uplatňoval - z opatrnosti - námietku premlčania, pokiaľ si žalobca
uplatňuje nároky pred 18. 11. 2008). Právny zástupca žalobcu v predložení otázok pre znalca dňa 22. 09.
2011 navrhol stanoviť výšku oprávnených nákladov na prevádzku čističky odpadových vôd za obdobie
rokov 2008 až 2010 - od 01. 01. 2008 do 31. 05. 2010. Na pojednávaní dňa 28. 10. 2013 právna
zástupkyňa žalobcu upresnila, že nárok uplatňujú v prípade vodného za obdobie od 15. 08. 2008 do 31.
03. 2009 a stočné za obdobie od 15. 08. 2008 do 31. 05. 2010.

12. Pokiaľ právna zástupkyňa žalobcu v odvolaní tvrdí, že vodné bolo fakturované podľa skutočného
objemu odobratej vody, čoho dôkazom je údaj konečného stavu vodomeru uvedeného v jednotlivých
faktúrach ku dňu 31. 03. 2010 plynule prechádzajúci do stavu vodomeru ku dňu 31. 10. 2010,
keď výška stočného sa odvíjala od stavov vodomerov, odvolací súd konštatuje, že k žalobnému
návrhu sú ako dôkazy predložené jednotlivé faktúry týkajúce sa konkrétnych žalovaných, pričom
odvolací súd konštatuje nezrovnalosti pri uvádzaní počiatočného stavu v prípade žalovaného W.. O.
T. a rovnako aj C. P.. Zároveň však odvolací súd musí konštatovať, že tieto údaje nie sú ničím
verifikované, nie je z nich zrejmé napríklad číslo vodomeru, ani spôsob odpočtu. Pretože medzi
účastníkmi nebol na dodávku vodného a stočného uzavretý zmluvný vzťah, nárok bolo potrebné
posudzovať ako bezdôvodné obohatenie, pri ktorom je potrebné prisvedčiť právnemu zástupcovi
žalovaných v tom, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na svoje tvrdenie o množstve odobratej pitnej
vody, resp. prečistenej a odkanalizovanej splaškovej vody. Tvrdenie žalobcu v tomto smere žalovaní
spochybnili, údaje na jednotlivých faktúrach sú vypísané samotným žalovaným bez toho, aby bolo
možné akýmkoľvek spôsobom overiť vierohodnosť a správnosť týchto údajov. Pokiaľ aj bol vypracovaný
v konaní znalecký posudok, tento nesmeroval k preukázaniu množstva dodanej pitnej vody, resp.
množstva odkanalizovanej splaškovej vody pre jednotlivých žalovaných. Za takéhoto stavu odvolací
súd musí súhlasiť so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno
na svoje tvrdenie o množstve odobratej vody, resp. o množstve prečistenej vody pre toho ktorého
žalovaného. Rovnako žalobca nepreukázal ani dôvodnosť ním určenej ceny na dodávku pitnej vody
a odkanalizovanie splaškov. Rovnako treba prisvedčiť okresnému súdu, že samotné výpočty žalobcu
sú v rozpore so znaleckým posudkom. Za takejto situácie je nedôvodná aj námietka, podľa ktorej
sa súd prvej inštancie nevysporiadal s uzavretou obchodnou zmluvou medzi žalobcom a žalovaným
Ing. Aleksandrom Kamešom, v prípade ktorej došlo k dohode o cene za vodné a stočné, pretože zo
strany žalobcu ostala nepreukázaná dodávka pitnej vody, resp. stočného čo do základu. Preto uvedený
argument nemal možnosť výsledok tohto sporu ovplyvniť.

13. Pokiaľ v odvolaní žalobca namieta voči rozporu odôvodnenia, ktorý videl v tom, že má preukázanú
aktívnu legitimáciu žalobcu a na druhej strane konštatuje, že nakladal so spoločnou vecou bez súhlasu
žalovaných a nemožno mu preto poskytnúť právnu ochranu, odvolací súd v tomto žiadne odporujúce
tvrdenie, resp. úvahu nezistil. Pokiaľ aj žalobca prevádzkoval predmetné vodné dielo bez súhlasu,
resp. proti vôli žalovaných a títo by aj za takejto situácie určité plnenie od neho prijali, boli by



povinní v preukázanom rozsahu za takéto plnenie v zmysle zákona (bezdôvodné obohatenie podľa
Občianskeho zákonníka) poskytnúť protiplnenie, resp. zaň zaplatiť primeranú finančnú náhradu. Žalobca
však neuniesol dôkazné bremeno na svoje tvrdenie o dodávke pitnej vody, resp. stočného vo vzťahu k
jednotlivým žalovaným tak, ako to tvrdil v žalobe a počas súdneho konania pred prvoinštančným súdom.

14. K odvolacej námietke o nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza,
že súd prvej inštancie mohol vychádzať len z dôkazov, ktoré na svoje tvrdenia predložil, resp. navrhol
(znalecký posudok) samotný žalobca, pretože ide o sporové konanie. Nebolo úlohou súdu prvej inštancie
z vlastnej iniciatívy vykonávať šetrenie nad rámec dôkazov navrhnutých žalobcom. Pokiaľ vytýka žalobca
v odvolaní, že sa súd prvej inštancie nezmienil o obrane žalovaných, ktorí tvrdili, že poskytli úhrady za
vodné a stočné do marca 2009 s tým, že žalobca navrhol vykonať dôkaz dopytom na predloženie rozporu
jednotlivých úhrad, teda objemu a ceny vodného a stočného, podľa ktorého dospeli k nimi stanovenej
cene, t. j. výškam úhrad, čím by boli preukázané fakturované objemy dodanej aj odkanalizovanej vody,
odvolací súd uvádza, že nebolo povinnosťou žalovaných v sporovom konaní preukazovať a dokazovať
objem a cenu vodného a stočného. Táto dôkazná povinnosť zaťažovala samotného žalobcu, ktorý ju
však neuniesol.

15. Aj keď odvolací súd súhlasí s tým, že prvostupňový súd len veľmi stručne poukázal na znalecké
dokazovanie, zároveň však má za to, že vyhodnotenie znaleckého posudku, ktorý bol zameraný na
určenie výšky oprávnených nákladov na prevádzku čističky odpadových vôd, vzhľadom na záver súdu
o nepreukázaní dôkazného bremena ohľadne objemu dodanej pitnej, resp. odkanalizovanej vody, by
na záver rozhodnutia nemalo dopad. Odvolací súd konštatuje, že z predloženého znaleckého posudku
je zrejmé, že znalkyňa vychádzala z podkladov predložených a tiež vypracovaných len samotným
žalobcom bez akýchkoľvek ďalších podkladov, ktoré by mohli potvrdiť správnosť ním uvedených údajov,
naviac, aj znalkyňa konštatuje výraznú nezrovnalosť medzi množstvom fakturovaného vodného subjektu
C. C. a Stredoslovenskou vodárenskou prevádzkovou spoločnosťou, a. s., za obdobie od 01. 01. 2008
do 25. 03. 2009 a množstvom odkanalizovaných odpadových vôd v sledovanom období.

16. Odvolací súd vzhľadom na uvedené považoval odvolanie žalobcu za nedôvodné. Zhodne so súdom
prvej inštancie považuje uplatnený nárok žalobcu za nepreukázaný. Rozsudok okresného súdu ako
vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

17. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1
a § 262 ods. 1 CPS. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.

18. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).



Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).