{"guid": "76cddfa3-7985-45f5-9a82-c72e76eae235:33c710ed-9944-45b5-8233-4bef0be73d2d", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2016:6111230302.1", "spisova_znacka": "17Co/8/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/8/2015 z 29. 6. 2016", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 29. júna 2016, sp. zn. 17Co/8/2015, ECLI:SK:KSBB:2016:6111230302.1", "identifikacne_cislo": "6111230302", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Valéria Mihalčínová", "sudca_id": 27, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-valeria-mihalcinova-27", "datum_vydania": "2016-06-29", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-40.odsek-3", "nazov": "§ 40 ods. 3 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-40.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-40"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-269.odsek-2", "nazov": "§ 269 ods. 2 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-269.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-269"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-40", "/SK/ZZ/1991/513#paragraf-269"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/33c710ed-9944-45b5-8233-4bef0be73d2d", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2016:6111230302.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2016:6111230302.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2016:6111230302.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/8/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6111230302
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6111230302.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa FinCo Services, a. s.,
so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 848 979, zastúpeného G&G IURISCONSULTI s. r.
o., Advokátska kancelária so sídlom Šancová 48, 811 05 Bratislava, IČO: 35 941 413, v mene ktorej
koná JUDr. Slávka Pindrochová Gatialová, advokát a konateľ, proti odporkyni V.. N. H., nar. XX. XX.
XXXX, bytom
U. XXXX/XX, XXX XX H. H., zastúpená advokátkou JUDr. Michaelou Maťuchovou, so sídlom
Osloboditeľov 2585/5, 962 21 Lieskovec, v konaní o návrhu navrhovateľa na zaplatenie 832,94 € s
príslušenstvom a o protinávrhu odporkyne na zaplatenie 1 629,23 € s príslušenstvom, o odvolaní
odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 20C/44/2012-799 zo dňa 09. 10. 2014,

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu   z r u š u j e   a vec mu   v r a c i a   na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd v plnom rozsahu vyhovel návrhu navrhovateľa na zaplatenie istiny
832,94 € aj úrokom z omeškania vo výške konkretizovanej vo výroku rozhodnutia a v celom rozsahu
zamietol vzájomný návrh odporkyne na zaplatenie sumy 1 629,23 € s príslušenstvom.
Vo vzťahu k návrhu na začatie konania uplatneným navrhovateľom okresný súd uviedol, že jeho návrh
bol dôvodný a navrhovateľ svoj nárok preukázal. Právny vzťah medzi účastníkmi bol založený Zmluvou
o exkluzívnej spolupráci zo dňa 05. 05. 2008, predmetom ktorej bol záväzok odporkyne zabezpečovať
pre potenciálnych klientov navrhovateľa poradenskú činnosť v oblasti poisťovníctva, informovanie
o stavebnom sporení, o poskytovaní hypotekárnych úverov, spotrebných revolvingových úveroch,
doplnkovom dôchodkovom poistení, prípadne o iných produktoch zmluvných partnerov a vyvíjať pre
navrhovateľa ďalšiu činnosť podľa zmluvy. Navrhovateľ sa v tejto zmluve zaviazal odporkyni za popísanú
činnosť zaplatiť odplatu označovanú ako odmena vo výške a za podmienok stanovených zmluvou. V čl.
IV bod 6 si účastníci Zmluvy o exkluzívnej spolupráci dohodli, že nárok na odmenu spolupracovníkovi
zaniká v prípade, ak zanikol záväzkový vzťah medzi obchodným partnerom navrhovateľa a klientom,
pre ktorého odporkyňa sprostredkovala nadobudnutie finančného produktu, alebo si klient neplní svoje
záväzky z takéhoto záväzkového vzťahu, alebo ak klient zmenil poistnú zmluvu a na základe tejto zmeny
bolo určené nižšie poistné. Navrhovateľ bol podľa zmluvy oprávnený si započítať výšku odmeny, na ktorú
zanikol spolupracovníkovi nárok proti pohľadávke spolupracovníka na odmenu voči navrhovateľovi. V
prípade, ak jednostranné započítanie by nebolo možné, bola odporkyňa podľa zmluvy povinná vrátiť
navrhovateľovi vyplatenú odmenu v lehote 15 dní odo dňa výzvy navrhovateľa. V Zmluve o exkluzívnej
spolupráci bolo výslovne dojednané, že bod 6 čl. IV nezaniká ani v prípade zániku zmluvného vzťahu. Na
námietku odporkyne súd skúmal, či bola Zmluva o exkluzívnej spolupráci dňa 05. 05. 2008 uzatvorená
platne a po nahliadnutí do originálu zmluvy a po výsluchu svedka I.. U. R. zistil, že podpis konajúcej
osoby za navrhovateľa na Zmluve o exkluzívnej spolupráci nie je vlastnoručným podpisom, ale podpis bol
nahradený mechanickými prostriedkami a to odtlačkom pečiatky s podpisom predsedu predstavenstva.
Na základe tohto zistenia okresný súd vyslovil právny názor, že nebola dodržaná písomná forma
zmluvy, keďže nebola podpísaná konajúcou osobou za navrhovateľa, ktorá je oprávnená za neho



konať. Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej aj ,,OZ“) je potom podľa názoru okresného
súdu zmluva neplatná pre nedodržanie formy, ktorú vyžaduje zákon. Napriek tomuto právnemu záveru
v ďalšom texte rozsudku prvostupňový súd uviedol, že Zmluva o exkluzívnej spolupráci bola medzi
účastníkmi konania uzavretá ,,s poukazom na obsah písomnej zmluvy s poukazom na ust. § 269 ods.
2 Obchodného zákonníka a § 272 ods. 1 Obchodného zákonníka“. Účastníci konania sa predmetnou
zmluvou riadili počas celej doby spolupráce. Podľa nej bola odporkyňa odmeňovaná a boli jej aj
stornované určité provízie. Nie je potom možné zo strany odporkyne tvrdiť, že ,,nebol dohodnutý článok o
storno províziách“. Zmluva zanikla podľa názoru okresného súdu výpoveďou zo strany odporkyne listom
zo dňa 28. 09. 2009 uplynutím výpovednej doby k 05. 10. 2009. Úkon navrhovateľa, ktorý takisto listom zo
07. 10. 2009 vypovedal zmluvu odporkyni, okresný súd nevyhodnotil. Predmet konania popísal okresný
súd slovami navrhovateľa, že ide o vrátenie provízií na storná zmlúv, ktoré boli uzavreté za súčinnosti
odporkyne, ale netrvali zmluvnými stranami dohodnutú dobu a zanikli z podnetu klienta získaného
odporkyňou. Navrhovateľ mal s inými subjektmi poskytujúcimi finančné služby uzavreté Zmluvy o
obchodnom zastúpení, na základe ktorých bol navrhovateľ povinný svojim zmluvným partnerom vrátiť
časť vyplatenej provízie z dôvodu predčasného ukončenia zmluvného vzťahu so získaným klientom. Ak
navrhovateľovi zanikol nárok na určité provízie vo vzťahu k svojim obchodným partnerom, povinnosť
podľa Zmluvy o exkluzívnej spolupráci vrátiť vyplatené provízie vzniká aj odporkyni. Navrhovateľom
uplatnený nárok kvalifikoval okresný súd ako záväzok z bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods.
1, 2 Občianskeho zákonníka. Podľa názoru súdu odporkyni nevzniklo právo na vyplatenú odmenu v
plnom rozsahu, pretože dôvod vyplácania odmeny pre zánik zmluvy zanikol. Odporkyňa tak získala
bezdôvodné obohatenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Za bezvýznamné okresný súd považoval, že
účastníci ukončili zmluvný vzťah skôr, než vznikol dôvod na vrátenie vyplatených provízií a nerozhodný
bol aj spôsob ukončenia zmluvného vzťahu.
Zamietnutie protinávrhu odporkyne odôvodnil okresný súd len tak, že odporkyňa nepreukázala svoj
nárok na vyplatenie odmeny v uplatnenej výške, naopak navrhovateľ preukázal, že odmenu odporkyni
vyplatil v plnom rozsahu, alebo že jej nárok na vyplatenie odmeny z dôvodu zániku zmluvy pred
splatnosťou odmeny nevznikol.
Povinnosť odporkyne zaplatiť navrhovateľovi úroky z omeškania priznal súd podľa ust. § 517 ods. 2 OZ
s tým, že navrhovateľ doručil odporkyni faktúry na storná provízií. Odo dňa splatnosti jednotlivých faktúr
bola odporkyňa v omeškaní so splnením peňažného dlhu.
Právo na náhradu trov konania vzniklo navrhovateľovi podľa dôvodov rozhodnutia okresného súdu v
zmysle § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho priadku (ďalej len ,,O. s. p.“) pre plný úspech v konaní.

Rozsudok v celom rozsahu napadla odvolaním odporkyňa. Okresnému súdu vytýkala, že iba
jednostranne posúdil uplatnený nárok navrhovateľa aj jej nárok zo vzájomného návrhu na základe
tvrdení navrhovateľa. Napriek tomu, že v priebehu celého konania spochybňovala výšku nároku
navrhovateľa, ktorá vychádzala iba z províznych zostáv, o ktorých okresný súd nesprávne tvrdí, že ich
akceptovala, prvostupňový súd výšku žalovanej sumy nepreveroval. Navrhovateľ počas doby, ktorej
odporkyňa pre neho vykonávala činnosť obchodného zástupcu, započítaval prípadné storná proti
provízii, ktorú jej vyplácal. Žalovaná suma je potom výsledkom priebežného započítavania storna proti
vyplácanej provízii, veľakrát bez vysvetlenia. Navrhovateľ nepreukázal ako dospel k výpočtu dlžnej
sumy s prihliadnutím na priebežné započítavanie storna proti provízii a odporkyňa tvrdí, že navrhovateľ
nepreukázal ani splnenie podmienky uvedenej v Zmluve o exkluzívnej spolupráci na to, aby mohol
od odporkyne žiadať vrátenie vyplatených odmien. Touto podmienkou bolo, že navrhovateľovi vznikla
povinnosť vrátiť odmenu svojmu obchodnému partnerovi podľa ich zmlúv o obchodnom zastúpení.
Okresný súd sa v dôvodoch svojho rozhodnutia vyhol komplexnému hodnoteniu ustanovenia Zmluvy
o exkluzívnej spolupráci, podľa ktorej sa mohli vzájomné pohľadávky z odmien a storná provízií
započítavať. Zmluva v tejto časti nebola jasná a zrozumiteľná, nakoľko nešpecifikovala, ktoré zmluvy
a ktoré provízie sa môžu započítavať, rovnako nedefinovala časové rozpätie, v ktorom sa mohli
vzájomné pohľadávky týmto spôsobom započítavať. Nesúhlasila s názorom okresného súdu, že počas
spolupráce s navrhovateľom nerozporovala odporkyňa obsah zmluvy a nenamietala rozpor s dobrými
mravmi. Práve námietky odporkyne proti zmluve a jej snaha zmeniť svoju situáciu viedla k ukončeniu
spolupráce. Popierala, že by sa na úkor navrhovateľa bezdôvodne obohatila prevzatím provízií za
uzavreté zmluvy. Provízie jej boli vyplatené z dôvodu aktívneho vyhľadávania obchodných príležitostí
pre navrhovateľa, a preto podmienky podriadenia nároku podľa ust. § 451 ods. 2 OZ neboli naplnené.
Jej nárok na doplatenie neuhradených provízií nie je bezdôvodným obohatením, lebo je odmenou
za vykonanú prácu. Zotrvala na názore, že súd nemal výkonu práva navrhovateľa v rozpore so
zásadami poctivého obchodného styku poskytnúť právnu ochranu. Za rozporné so zásadami poctivého



obchodného styku považovala skutočnosť, že na základe Zmluvy o exkluzívnej spolupráci, ktorú
koncipoval navrhovateľ, povinnosť navrhovateľa vyplatiť odporkyni provízie, zanikla zánikom zmluvy, ale
povinnosť odporkyne vrátiť prípadné storná provízií po zániku zmluvy nezanikla. Taktiež, že navrhovateľ
preniesol zodpovednosť za konanie tretích osôb na odporkyňu a tým aj svoje podnikateľské riziko.
Popritom odporkyňa nemala žiadny vplyv na to, či zmluvné strany uzatvorenej poistnej zmluvy si budú
plniť svoje zmluvné povinnosti. Trvala na tom, že písomne vyhotovená zmluva nie je platná a obsah ústne
uzatvorenej zmluvy nie je známy. Za spravodlivé a správne považuje odporkyňa aplikovať vo vzťahu
medzi navrhovateľom a ňou ust. § 644 Obchodného zákonníka, podľa ktorého sprostredkovateľovi
vzniká nárok na províziu už uzavretím zmluvy, ktorá je predmetom sprostredkovania. Toto ustanovenie
vznik nároku sprostredkovateľa neviaže na splnenie záväzku tretej osoby zo sprostredkovanej zmluvy.
Preto považuje svoj vzájomný návrh v plnej výške za dôvodný. Navrhla rozsudok okresného súdu zrušiť.

Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu odporkyne označil rozsudok okresného súdu za objektívny,
správne posudzujúci skutkový stav veci. Znovu obšírne vysvetľoval, ako funguje storno systém v
oblasti finančného sprostredkovania, že podkladmi pre vyúčtovanie provízií sú elektronické databázy
vypracované finančnými inštitúciami, tzv. provízne zostavy, ktoré môžu mať rôznu podobu, štruktúru
údajov a rôzne označenia, avšak vždy ide o databázu údajov o sprostredkovaných zmluvách.
Navrhovateľ spracúva provízne zostavy pre jednotlivých finančných agentov vykonávajúcich finančné
sprostredkovanie pre navrhovateľa (v minulosti označovaný ako podriadení sprostredkovatelia
poistenia). Posúdenie nároku navrhovateľa podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom
obohatení je logickou a odôvodnenou možnosťou riešenia sporu medzi účastníkmi v prípade, ak
by súd považoval zmluvu za neplatnú. Poprel, že by Zmluva o exkluzívnej spolupráci porušovala
dobré mravy a zásady poctivého obchodného styku. Jej uzatvorenie je výlučne prejavom zmluvnej
voľnosti kontrahentov. O porušení zásad poctivého obchodného styku by bolo možné uvažovať
v prípade, ak by vzájomné protiplnenia zmluvných strán boli neekvivalentné a tento stav by bol
dôsledkom zneužitia určitého hendikepu jednej zo zmluvných strán alebo výsledkom zneužitia práva.
Navrhovateľ naďalej zotrváva na stanovisku, že Zmluva o exkluzívnej spolupráci s odporkyňou bola
platne uzatvorená písomne dňa 05. 05. 2008. Jej platnosti nebráni skutočnosť, že podpis štatutárneho
orgánu navrhovateľa na zmluve nie je originálnym podpisom, ale ide o odtlačok pečiatky zhodnej
s podpisom štatutárneho orgánu navrhovateľa. V čase uzavretia zmluvy s odporkyňou išlo o bežný
spôsob podpisovania zmlúv medzi navrhovateľom a spolupracovníkmi pôsobiacimi pre navrhovateľa
ako podriadený sprostredkovatelia poistenia. Išlo o bežnú obchodnú zvyklosť navrhovateľa. Na zmluvný
vzťah medzi účastníkmi nie je možné aplikovať ust. § 644 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník
z dôvodu, že Zmluva o exkluzívnej spolupráci bola uzatvorená ako zmluva nepomenovaná a v zmluve
je presne učené, v akých prípadoch zaniká právo na odmenu sprostredkovateľovi. Navrhol rozsudok
okresného súdu potvrdiť ako vecne správny. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania.

Krajský súd prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214
ods. 2 O. s. p. a rozsudok okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. h) O. s. p. zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie.

Závery okresného súdu vyjadrené v dôvodoch rozhodnutia možno zhrnúť takto: písomne vyhotovená
zmluva z 05. 05. 2008 nebola uzavretá platne z dôvodu, že podpis štatutárneho orgánu navrhovateľa na
zmluve nebol vlastnoručným podpisom, ale podpis bol nahradený mechanickými prostriedkami a tento
spôsob podpisovania zmlúv medzi účastníkmi nebol obvyklý, keďže medzi navrhovateľom a odporkyňou
bola uzatvorená jediná zmluva. Napriek tomu medzi účastníkmi vznikla inominátna zmluva podľa § 269
ods. 2 Obchodného zákonníka s rovnakým obsahom, ako je zachytený v písomne vyhotovenej zmluve
z 05. 05. 2008. Tento svoj názor uviedol okresný súd v druhom a štvrtom odseku na pätnástej strane
odôvodnenia rozsudku a na tej istej strane v treťom odseku uvádza okresný súd úplne iný protichodný
záver, že Zmluva o exkluzívnej spolupráci bola uzatvorená písomne a zanikla výpoveďou zo strany
odporkyne dňom 05. 10. 2009. Na tento odlišný záver nadväzujú aj ďalšie časti odôvodnenia rozsudku
okresného súdu o tom, že povinnosť odporkyne vrátiť navrhovateľovi odmenu, na ktorú jej zanikol nárok
(storná provízií), trval aj po zániku zmluvy z dôvodu, že čl. IV bod 6 Zmluvy o exkluzívnej spolupráci o
zániku nároku na odmenu u odporkyne sa má uplatniť aj po zániku zmluvného vzťahu a naopak, nebolo
dohodnuté, že by odporkyňa mala nárok na vyplatenie tých provízií, ktoré sa stanú splatnými po zániku
zmluvného vzťahu. V závere rozhodnutia v poslednom odseku na šestnástej strane, kde podriaďuje
súd nárok navrhovateľa ust. § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, sa okresný súd znovu navracia k



textu písomne vyhotovenej zmluvy, ktorú označil za neplatnú a jej znením odôvodňuje priznanie nároku
navrhovateľovi a zamietnutie vzájomného návrhu odporkyne.

Rozhodnutie okresného súdu nielen z dôvodu protichodných záverov o (ne)existencii zmluvného
vzťahu medzi účastníkmi, ale aj z dôvodu nedostatočného odôvodnenia výšky priznaného nároku
navrhovateľovi a nedostatočného odôvodnenia zamietajúceho výroku o vzájomnom návrhu odporkyne
nie je presvedčivý. Odporkyňa opakovane v konaní prednášala námietky proti výške pohľadávky
navrhovateľa a spôsobe jej výpočtu a na komplikovanosť spôsobu evidencie vzájomných pohľadávok
opakovane poukazoval aj navrhovateľ. Odvolací súd je toho názoru, že na preukázanie nároku
navrhovateľa a správne posúdenie vzájomného návrhu odporkyne nepostačovali tvrdenia navrhovateľa
prednesené v konaní o tom, ktoré zmluvy sprostredkovala odporkyňa, ako dlho trvali, kedy zanikli, v
akej výške bol navrhovateľ povinný vrátiť províziu svojim obchodným partnerom, ale súd mal preveriť
celú históriu spolupráce navrhovateľa a odporkyne z hľadiska vzájomných výplat, odmien a stornovaní
provízií, aby zistil, či si každá zo zmluvných strán plnila povinnosti podľa zmluvy, avšak len potom, keby si
jednoznačne ustálil, či vzťah účastníkov má posudzovať podľa textu písomne vyhotovenej zmluvy z 05.
05. 2008, alebo akejsi nepomenovanej ústne uzavretej zmluvy, nevedno z ktorého dňa, bez známeho
obsahu.

Okresný súd si nesprávne vykladá ust. § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka.

Podľa § 40 ods. 3 OZ písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny
úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje
inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.

Navrhovateľ v priebehu konania tvrdil, že v styku s podriadenými sprostredkovateľmi poistenia (teraz
finančný agenti) bolo obvyklé, že sa podpis konajúcej osoby na zmluve nahradil mechanickými
prostriedkami a doložil o tom aj listinný dôkaz Pokyn predsedu predstavenstva pre používanie
pečiatky s podpisom predsedu predstavenstva z 01. 10. 2007, ktorým predseda predstavenstva
umožnil zamestnancom na pozícii ,,back-office“ používať pečiatku s podpisom predsedu predstavenstva
spoločnosti na účely nahradenia podpisu predsedu predstavenstva na štandardizovaných zmluvách
používaných spoločnosťou, najmä na Zmluvách o exkluzívnej spolupráci, ktoré nesmeli obsahovať
žiadne zmeny a doplnky. Slovné spojenie v § 40 ods. 3 ,,v prípadoch, keď je to obvyklé“ nie je možné
vykladať tak, ako to učinil okresný súd, že by používanie mechanických prostriedkov nahrádzajúcich
podpis konajúcej osoby muselo byť obvyklé len medzi tými istými zmluvnými stranami (porovnaj napr.
uznesenie Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 2283/2009 z 21. 01. 2010, v ktorom Ústavný
súd Českej republiky vyslovil, že absencia vlastnoručného podpisu osoby konajúcej za leasingovú
spoločnosť na zmluve nerobí zmluvu neplatnou, pretože nahradenie tohto podpisu mechanickými
prostriedkami v prípade, keď sa uzatvára väčší počet zmlúv a spoločnosť sídli na odlišnej adrese než
jej zákazníci, možno považovať za obvyklé; zdôraznil tiež, že pri posudzovaní námietok účastníka
zmluvy proti jej platnosti je potrebné zohľadňovať aj moment, kedy účastník zmluvy začal jej platnosť
spochybňovať).

Účastníci si v Zmluve o exkluzívnej spolupráci výslovne uviedli, že bola uzavretá podľa ust. § 269 ods. 2
Obchodného zákonníka. Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia
Zmluvy o exkluzívnej spolupráci účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ
zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

Okresný súd správne skúmal spôsob uzavretia podľa ustanovení Občianskeho zákonníka ako
všeobecného predpisu, pretože Obchodný zákonník upravuje iba odchýlky od úpravy obsiahnutej v
Občianskom zákonníku. Za nesprávny považuje odvolací súd záver okresného súdu o neplatnosti
Zmluvy o exkluzívnej spolupráci z 05. 05. 2008 podľa § 40
ods. 1 Občianskeho zákonníka len z dôvodu nahradenia podpisu konajúcej osoby za navrhovateľa
mechanickými prostriedkami, keď obvyklosť používania tejto formy podpisu vzťahoval okresný súd len
na vzťah účastníkov konania. Pre záver, či bolo používanie mechanického podpisu na podpis zmlúv s
podriadenými sprostredkovateľmi poistenia pri uzatváraní Zmlúv o exkluzívnej spolupráci, mal okresný
súd okrem listiny predloženej navrhovateľom (Pokyn predsedu predstavenstva na používanie pečiatky
s podpisom predsedu predstavenstva z 01. 10. 2007) vykonať dôkaz aj inými Zmluvami o exkluzívnej
spolupráci z toho istého obdobia, aby zistil, či aj s inými podriadenými sprostredkovateľmi poistenia



podpisoval navrhovateľ zmluvu rovnakým spôsobom ako s odporkyňou. Pre záver, či používanie
mechanických prostriedkov na nahradenie podpisu konajúcej osoby bolo u navrhovateľa obvyklé, nemal
okresný súd dostatok skutkových zistení a jeho právny záver o (ne)platnosti zmluvy podľa § 40 ods. 1,
ods. 3 Občianskeho zákonníka je predčasný.

Ak po doplnení dokazovania dospeje okresný súd k názoru, že Zmluva o exkluzívnej spolupráci z 05.
05. 2008 bola uzavretá platne v písomnej forme, bude skúmať, či si jej účastníci dostatočne určite
dohodli predmet svojich záväzkov (§ 269 ods. 2 Obchodného zákonníka), komu aké záväzky z tejto
zmluvy vyplynuli a posúdiť jej obsah aj z hľadiska námietok odporkyne, že výkon práva z tejto zmluvy
je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku a podľa § 265 Obchodného zákonníka nemôže
požívať právnu ochranu.

Až keď dorieši okresný súd právny základ nároku navrhovateľa a odporkyne, pristúpi súd k ustáleniu
výšky uplatnených nárokov, pri ktorom sa podľa názoru odvolacieho súdu vzhľadom na špecifickú
evidenciu vzájomných pohľadávok nezaobíde súd bez odborného vyjadrenia odborníka schopného
vyčítať údaje z províznych zostáv navrhovateľa a jeho obchodných partnerov a províznych zostáv
odporkyne ako podriadeného sprostredkovateľa poistenia za účelom zistenia, či všetky provízie za
uzavreté zmluvy sprostredkované odporkyňou, boli odporkyni vyplatené, koľko stornovaných provízií si
navrhovateľ voči odmene odporkyne započítal a aká je výsledná bilancia vzájomných záväzkov. Až po
takto doplnenom dokazovaní môže okresný súd vecne správne a spravodlivo rozhodnúť o uplatnených
nárokoch v konaní.
O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "20C/44/2012", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}