Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 15Co/291/2015 z 13. 12. 2016
Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 13. decembra 2016, sp. zn. 15Co/291/2015, ECLI:SK:KSBB:2016:6112222896.1
Krajský súd Banská Bystrica | 15Co/291/2015 | ECLI:SK:KSBB:2016:6112222896.1 | 2016-12-13 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Zmluvy
Citované ustanovenia: § 451 OZ
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/bc6263c4-8250-4d29-90ac-823b40058d21
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2016:6112222896.1

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/291/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112222896
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Kosková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6112222896.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej a
členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobcu Prima banka
Slovensko, a. s. , so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, zast. Advokátska kancelária Antovszká,
s.r.o., so sídlom Žabotova 2/B, Bratislava, IČO: 36 866 881, proti žalovanej X. I., nar. XX.XX.XXXX,
bytom V. XXXX/XX, O. O., zast. opatrovníčkou Q. V., súdnou tajomníčkou okresného súdu, o zaplatenie
102,40 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu v Banskej Bystrici č.
k. 17C/66/2013 - 63, zo dňa 04. júna 2013, v spojení s dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu v Banskej
Bystrici č. k. 17C/66/2013-90 zo dňa 16.02.2015, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok  okresného súdu vo výroku, ktorým súd žalobu vo zvyšku zamietol a vo výroku o trovách
konania   p o t v r d z u j e .

II. Žalovaná  má nárok na  náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 74,74 eur s úrokom
z omeškania 9 % ročne od 02.03.2011 do zaplatenia, všetko v lehote do              3 dní od právoplatnosti
rozsudku. Vo zvyšku žalobu zamietol. Žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanej na účet jej právneho
zástupcu trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 51,87 eur, z toho 8,25 eur
súdny poplatok a sumu 43,62 eur trovy právneho zastúpenia na účet právnej zástupkyne žalobcu do 3
dní od právoplatnosti rozsudku.

2. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že
zmluvu č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, uzavretú právnym predchodcom žalobcu (Dexia banka
Slovensko, a.s.) a žalovanou, z ktorej uplatnil žalobca svoje nároky, vzhľadom na jej charakter treba
považovať za spotrebiteľskú zmluvu. A hoci je nazvaná ako „Zmluva o zriadení účtu“, keďže účet nie
je v zmluve bližšie špecifikovaný  a individualizovaný, zmluva odkazuje na ust. § 296 ods. 2, § 708. §
716 Obchodného zákonníka, nie je zrejmé, či išlo o zmluvu o bežnom účte alebo o vkladovom účte. Súd
nemal v konaní preukázané, že právny predchodca žalobcu so žalovanou uzavrel zmluvu o poskytnutí
služby „povolené prečerpanie na osobnom účte“ tak, ako to vyžaduje čl. III bod T.1. všeobecných
obchodných podmienok, súd žalobe žalobcu vyhovel len čiastočne a žalovanú, s poukazom na ust. §
451 Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení, zaviazal na zaplatenie sumy 74,74 eur, pretože
len v takejto výške bol vykazovaný debetný zostatok na účte a v takejto výške žalovaný prečerpala
finančné prostriedky, čo vyplýva aj z oznámenia právneho predchodcu žalobcu zo dňa 21.02.2011. Z
jednotlivých výpisov z účtu právneho predchodcu žalobcu vyplýva, že k debetu boli pripočítavané úroky,
na ktoré žalobcovi nevznikol nárok z dôvodu neuzavretia zmluvy o povolenom prečerpaní limitu. Do
sumy 27,66 eur súd žalobu zamietol. (Žalobca sa domáhal zaplatenia istiny 78,45 eur a sankčného



úroku z omeškania vo výške 23,95 eur.) Zároveň súd priznal žalobcovi z priznanej sumy zákonný úrok
z omeškania od 02.03.2011, kedy sa žalovaná dostala do omeškania a to uplynutím 3 dní od doručenia
oznámenia o odstúpení od príslušnej zmluvy, v úrokovej miere 9 % ročne. O trovách konania súd
rozhodol podľa § 142 ods. 2 O. s. p. zásady pomeru úspechu strán vo veci.. Žalobcovi priznal náhradu
trov konania v 1 z uplatnených trov.

3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, voči výroku ktorým súd žalobu vo
zvyšku zamietol. Zároveň je dotknutý aj výrok o trovách konania.  Navrhol, aby odvolací súd  rozsudok
okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uplatnil náhradu trov
odvolacieho konania.

4. Namietal, že žalovaná suma pozostáva z nedoplatkov na poplatkoch, úrokoch a zmluvnej pokuty v
zmysle Zmluvy o rastovom účte s odkazom na neoddeliteľné súčasti, ktorými súd Všeobecné obchodné
podmienky a Sadzobník poplatkov.  Všeobecné obchodné podmienky, ktoré v zmysle čl. I bod 3 sú
súčasťou zmlúv uzatvorených medzi bankou a klientom a tvoria časť ich obsahu, stanovili v čl. III. bod 23
právo banky účtovať sankčný poplatok a debetné úroky, ktoré sa uvádzajú v sadzobníku v prípade, ak
vznikne na účte/vkladnej knižke debetný (záporný) zostatok) resp. je prekročené povolené prečerpanie.
Potom podľa čl. I bod 7, 23,  37 prislúchalo banke právo uplatniť zmluvnú pokutu, úročiť nepovolený debet
(prečerpanie) podľa platného sadzobníka banky aj právo odstúpiť od zmluvy, čo banka aj realizovala.
Žalobca mal preto nárok na 20% sankčný poplatok so sumy 78,45 eur od 02.03.2011 (deň nasledujúci
po vyrovnaní debetného zostatku)  do 30.06.2012, taktiež 28% sankčný poplatok zo sumy 78,45 eur
od 01.07.2012 do zaplatenia. Napriek tomu si žalobca príslušný sankčný úrok z omeškania (zmluvnú
pokutu) v žalobou uplatnil z istiny 78,45 eur - t.j. iba za obdobie odo dňa nasledujúceho po vyrovnaní
debetného zostatku t.j. od 2.3.2011 do dňa podania žaloby na súd.  Závery súdu sú nesprávne, pretože
veriteľ uzavrel so žalovanou „Zmluvu o rastovom osobnom účte“ ktorú žalovaná porušila a to tým, že jej
účet dosiahol debetný zostatok, ktorý mal charakter nepovoleného debetu v zmysle čl. III bod 23 VOP.

5. Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila

6. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP                  a bez
nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu v napadnutej
časti podľa § 387 ods. 1, 2  CSP potvrdil.

7.  Konanie v prejednávanej veci začalo dňa  21. 09. 2012. Okresný súd vydal napadnutý rozsudok
04.06.2013 a dopĺňací rozsudok dňa 16.02.2015. Odvolanie žalobcu proti tomuto rozsudku bolo podané
a vec opätovne (po vydaní dopĺňacieho rozsudku okresným súdom) bola odvolaciemu súdu predložená
pred 30.06.2016, teda za účinnosti zákona                          č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho
poriadku v znení neskorších predpisov (O. s. p.). Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015
Z. z. Civilný sporový poriadok (CSP), ktorým bol v zmysle zrušovacieho ustanovenia § 473 zrušený
zákon č. 99/1963 Zb..  Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak,
platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2
veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona, zostávajú zachované.  Vzájomná súvzťažnosť ustanovení § 470 ods. 1 CSP a § 470 ods. 2
CSP znamená, že nová právna úprava vychádza síce z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnych
noriem (viď § 470 ods. 1 CSP), rešpektuje ale procesný účinok tých odvolaní, ktoré boli podané do 30.
6. 2016, a ktorý účinok zostal zachovaný aj po 30. júni 2016 (viď. § 470  ods. 2 CSP).

8.  Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9.  Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu zodpovedá
náležite zistenému skutkovému stavu vyplývajúcemu z listín doložených v súdom spise, z podstatných
skutkových tvrdení a právnych argumentov strán, súd prihliadal na všetko, čo vyšlo počas konania
najavo. Rozhodnutie je vecne správne. Rozhodnutie  je odôvodnené v súlade s ust. § 220 ods.
2 CSP. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a
rozsudok okresného súdu v napadnutej časti potvrdil z tých istých dôvodov, ktoré uviedol v odôvodnení



rozhodnutia okresný súd, preto odvolací súd svoje rozhodnutie bližšie neodôvodňoval v súlade s ods.
2 ust. § 387 CSP.

10. S okresným súdom treba súhlasiť v tom, že v konaní nebolo preukázané, že právny predchodca
žalobcu so žalovanou uzavreli zmluvu o poskytnutí služby „povolené prečerpanie na osobnom účte“
tak, ako to vyžaduje čl. III bod T.1. všeobecných obchodných podmienok. Nahliadnutím do „Zmluvy
o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb“, tak je zmluva označená v záhlaví, je
zistiteľné, že bod I. Obsahom Zmluvy je: uvádza pod poradím 4. Text „Návrh majiteľa účtu na uzavretie
zmluvy o poskytovaní služby Povolené prečerpanie na osobnom účte: zriadenie služby Povolenie
prečerpania na osobnom účte (ďalej len služba PP)“ pri ktorom sú vyznačené dve alternatívy „áno“,
„nie“ je zaškrtnutá práve alternatíva „nie“. Z uvedeného bodu I. vyplýva, že Obsahom Zmluvy je -
teda žalovaná uzavrela iba „Zmluvu o zriadení účtu“, pri ktorom je uvedený text: typ účtu: Rastový
osobný účet, spôsob poplatkovania: Balík výhoda, frekvencia výnosov: štvrťročne, spôsob doručenia
výpisov : poštou. Súd však správne konštatoval, že zároveň, ale nie je zrejmé o akú zmluvu malo
ísť  - či o zmluvu o bežnom účte alebo o vkladovom účte. Potom správe súd posudzoval predmetný
nárok iba ako nárok plynúci z titulu bezdôvodného obohatenia. Odvolacie námietky žalobcu sú právne
irelevantné vo vzťahu k prejednávanej veci  a sú bez vplyvu na výsledok rozhodnutia. Iný záver
nemožno privodiť ani s poukazom na čl. III. bodu 23 VOP, súdu predložených obchodných podmienok,
na ktorý poukazuje odvolateľ, pretože žalovaný neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal (čo je
rozhodujúce pre posúdenie veci) uzavretie zmluvy o poskytnutí služby „povoleného debetu“ - povoleného
„prečerpania na účte“, klientovi - žalovanej. Aj uvedené ustanovenie VOP upravuje možnosť uplatnenia
sankcie iba v prípade prekročenia povoleného prečerpania, t.j. prekročenia klientom, medzi bankou
a klientom zmluvne (písomnou zmluvou) dohodnutého debetu (ktorý debet - možnosť jeho čerpania
do dohodnutej sumy zároveň banka technicky „nastaví“ aj  vo svojom informačnom systéme banky).
Iba nedoplatky na úrokoch, poplatkoch, či zmluvných pokutách, hoci evidované bankou v informačnom
systéme ako záporný zostatok, však nepredstavujú „nepovolený debet“ na účte klienta, či „prekročenie
povoleného prečerpania“.  Sám žalobca tvrdí, že žalovaná suma pozostávala „z nedoplatkov na
poplatkoch, úrokoch a zmluvnej pokuty“, teda nie z prípadného povoleného (debetu), prečerpania na
účte.

11. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP,
§ 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní bola v celom rozsahu úspešná žalovaná,
preto žalovanej odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu (100 %), pričom
o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

12. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa                       (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo



c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa



predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).