Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 41Cob/400/2015 z 26. 4. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 26. apríla 2016, sp. zn. 41Cob/400/2015, ECLI:SK:KSBB:2016:6112223338.2 Krajský súd Banská Bystrica | 41Cob/400/2015 | ECLI:SK:KSBB:2016:6112223338.2 | 2016-04-26 | Rozsudok Oblasť práva: Obchodné právo – Ostatné Citované ustanovenia: OZ, § 517 ods. 1 OZ, § 517 ods. 2 OZ, § 657 OZ, § 658 ods. 1 OZ, § 3 ods. 1 zákona č. 87/1995 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/72f2adcd-33b6-402c-9ad7-12dc3b1d1e2f Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2016:6112223338.2 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Cob/400/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112223338
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Križanová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6112223338.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny
Križanovej a z členiek senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej, a JUDr. Daniely Maštalířovej, v právnej veci
žalobcu: Pasienkové spoločenstvo, poz. spol. v Lome nad Rimavicou, so sídlom Lom nad Rimavicou,
976 53 Lom nad Rimavicou, IČO: 37 821 393, zast. Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom, so
sídlom Janka Kráľa 7, Banská Bystrica proti žalovanému: Obec Lom nad Rimavicou, so sídlom Lom nad
Rimavicou 13, 976 53 Lom nad Rimavicou, IČO: 00 313 556, zast. Advokátska kancelária Krnáč s.r.o.,
so sídlom Horná 65A, Banská Bystrica, o zaplatenie 18.990,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu i
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Brezno č. k. 7Cb 42/2013 - 146 zo dňa 25. júna 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Brezno č. k. 7Cb 42/2013 - 146 zo dňa 25. júna 2015 potvrdzuje.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania vo výške 434,32 Eur.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd rozsudkom č. k. 7Cb 42/2013 - 146 zo dňa 25. júna 2015 zaviazal žalovaného k zaplateniu
sumy 18.990,- Eur spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 18.990,- Eur od 2.8.2011 do
zaplatenia, k náhrade trov konania vo výške 1.139,- Eur a náhrady trov právneho zastúpenia vo výške
3.146,50,- Eur.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že návrhom zo dňa 1.10.2012 sa domáhal žalobca proti žalovanému
vrátenia pôžičky vo výške 18.990,- Eur s príslušenstvom, na základe ústnych zmlúv o pôžičke uzavretých
v zmysle § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka. Žalobca uviedol, že dňa 27.10.2010 poukázal z účtu
žalobcu na účet žalovaného sumu 7.000,- Eur, dňa 29.9.2009 sumu 10.000,- Eur, dňa 18.2.2010 sumu
5.310,- Eur, spolu mu teda poukázal pôžičku vo výške 22.310,- Eur. Dňa 25.2.2010 a 2.6.2010 žalovaný
čiastočne vrátil z poskytnutej pôžičky sumu 3.320,- Eur, teda zostala neuhradená suma vo výške 18.990,-
Eur, ktorá je predmetom sporu. Súd uviedol, že účastníci zhodne tvrdili, že suma, ktorá zostáva na
vrátenie, resp. ktorá bola poskytnutá ako dar predstavuje sumu 18.990,- Eur. V konaní pred súdom
prvého stupňa žalobcom predloženými dokladmi a to „Dorovnanie finančných prostriedkov“ zo dňa
24.7.2011 a „Poďakovanie za finančný príspevok“ nepreukázal poskytnutie finančných prostriedkov
ako dar pre žalovaného pre ich neurčitosť. Rozpornosť týchto listín nebola odstránená ani výsluchom
svedkov E. Y., J. V., pretože títo sa vo svojej výpovedi nevedeli vyjadriť, či žalobca poskytol žalovanému
pôžičku, alebo sa jednalo o dar. Pre neunesenie dôkazného bremena zo strany žalovaného, že mu
nevznikla povinnosť vrátiť finančné prostriedky, získané podľa jeho názoru darom, súd žalobe vyhovel.
Vzhľadom k tomu, že žalobca nepreukázal, že požičal žalovanému túto peňažnú sumu za vopred
dohodnuté úroky, žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie úroku z omeškania v zmysle § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka, ktorý žalobcovi priznal. Akceptoval tvrdenie žalovaného, že nemá dostatok
finančných prostriedkov, aby dlh žalobcovi naraz vrátil, a preto súd odložil termín plnenia žalovaného



voči žalobcovi až do 30.10.2015. O trovách konania rozhodol rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods.
1 O. s. p., úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 1.139,- Eur (súdny poplatok) a
náhrady trov právneho zastúpenia v sume 3.146,50,- Eur.

Proti rozsudku podal odvolanie v lehote stanovenej v ustanovení § 204 ods. 1 O. s. p., v časti výroku o
trovách konania žalobca. V odvolaní uviedol, že sa nestotožnil s výpočtom trov konania súdom prvého
stupňa. Podľa jeho názoru mu patrí náhrada trov konania, podľa jeho vyčíslenia v celkovej výške
4.595,87,- Eur. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd v napadnutej časti výroku rozhodnutia
o náhrade trov konania zmenil rozsudok okresného súdu.

Proti rozsudku podal odvolanie v lehote stanovenej v ustanovení § 204 ods. 1 O. s. p. žalovaný.
V odvolaní uviedol, že odôvodnenie rozsudku je nepresvedčivé, a preto nie je možné právny názor
konajúceho súdu považovať za zdôvodnený vyčerpávajúcim spôsobom. Poukázal na obsah vyjadrenia,
z ktorého vyplýva, že predošlé vedenie výboru žalobcu túto sumu darovalo pre obec vo výške 20.650,-
Eur. Žalobca daroval určitú sumu žalovanému, pričom použitie tejto sumy bolo taktiež v prospech a v
záujme žalobcu, čo bolo zrejme dôvodom darovania. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno, že medzi
ním a žalovaným došlo k uzavretiu viacerých ústnych zmlúv o pôžičke. Zdôraznil, že žalobca ani
prostredníctvom listiny „Dorovnanie finančných prostriedkov“ zo dňa 24.7.2011 nepreukázal, že medzi
ním a žalovaným došlo k uzavretiu zmlúv o pôžičke. Ďalej uviedol, že dokument s názvom „Potvrdenie
o finančnom dare“, len potvrdzuje, že žalobca potvrdil prostredníctom svojho výboru, že v roku 2009 -
2010 poskytol žalovanému finančný dar. Zdôraznil, že v období rokov 2009 - 2010 nedošlo k žiadnemu
inému vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, ako k uvedenému darovaniu, pričom v období rokov
2009 - 2010 nedošlo ani k žiadnym iným finančných transakciám, ako tým, ktoré sú predmetom tohto
konania, a preto je zrejmé, že suma vo výške 22.310,- Eur, ktorá bola prevedená z účtu žalobcu na
účet žalovaného v rozmedzí rokov 2009 - 2010, konkrétne 29.9.2009 suma vo výške 10.000,- Eur,
27.10.2010 suma vo výške 7.000,- Eur a dňa 18.2.2010 suma vo výške 5.310,- Eur, bola suma, ktorej
sa potvrdenie týka. Potvrdenie síce neobsahuje dátum jeho podpisu, avšak žalovaný sa domnieva, že
tento dátum ani nie je potrebný, keďže je zrejmé, komu je potvrdenie učinené, adresované a čoho sa
týka. Podľa jeho názoru z potvrdenia vyplýva, že je podpísané výborom žalobcu, pričom predmetom
potvrdenia je jedine suma prevedená žalobcom na žalovaného v období rokov 2009 - 2010. Nakoľko z
potvrdenia jednoznačne vyplýva prejavená vôľa žalobcu, vyjadrená všetkými vtedajšími členmi výboru
žalobcu, že v danom prípade išlo finančný dar žalovanému. Skutočnosť, že súčasné vedenie žalobu
sa s touto formou poskytnutia finančných prostriedkov žalovanému nestotožňuje, nemôže samo o sebe
znamenať, že žalobca pretransformuje svoju vôľu a následne bude finančné prostriedky poskytnuté
ako dar u žalovaného uplatňovať ako peňažnú pôžičku. K dokumentu s názvom „Poďakovanie za
finančný prostriedok uviedol“, že vo vyjadrení podpísanom žalovaným je uvedené: „...predošlé vedenie
výboru Pasienkového spoločenstva, pozemkového spoločenstva, túto sumu darovalo pre obec, čo bolo
doložené darovacou listinou na zaplatenie EE, opravu Rímskokatolíckeho kostola a na odvoz kontajnera
od miestneho cintorína. Všetky služby boli vykonané v prospech všetkých občanov obce, ktorých väčšina
je podielnikov PSPZ. Podľa jeho názoru prvostupňový súd dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam, keď podľa neho došlo v danom prípade k uzavretiu viacerých ústnych
zmlúv o pôžičke, a k nie darovaniu finančných prostriedkov zo strany žalobcu v prospech žalovaného. Z
uvedených dôvodov žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalobca v písomnom stanovisku k odvolaniu žalovaného uviedol, že rozhodnutie súdu prvého stupňa
považuje za riadne a dostatočne odôvodnené, a s predmetným rozsudkom sa stotožnil a považuje ho za
vecne i právne správny. Podľa jeho názoru žalovaný, počas celého súdneho konania nepredložil súdu ani
jeden relevantný dôkaz, ktorý by spochybňoval alebo vyvracal tvrdenia žalobcu. Žalovaným navrhované
listinné dôkazy nemožno považovať za relevantný dôkaz pre ich neurčitosť a nehodnovernosť, ktorú
potvrdili aj výsluchy svedkov, uvedené v zápisnici zo dňa 19.2.2015, ktoré nepreukázali tvrdenia
žalovaného, naopak potvrdili nehodnovernosť týchto listín predložených žalovaným. V danom prípade
súd zistil všetky potrebné skutočnosti, ktoré zdôvodňujú záver, že vzhľadom k povahe prejednávanej
veci, ako aj s prihliadnutím na pomery účastníkov a priznanému nároku, keď akceptoval tvrdenie
žalovaného, že nemá dostatok finančných prostriedkov na jednorazové vrátenie dlhu, uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť predmetnú sumu. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnuté
rozhodnutie, ako vecne správne potvrdil a uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania
vo výške 434,32,- Eur.



Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací prejednal vec podľa ustanovenia § 212 ods. 1 O. s. p.,
bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O. s. p. a napadnuté rozhodnutie podľa
ustanovenia § 219 ods. 1 O. s. p., ako vecne správne potvrdil.

Predmetom odvolacieho konania, je rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým zaviazal žalovaného k
povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 18.990,- Eur s príslušenstvom a výrok o trovách konania, ktoré
napadol žalobca.

Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že žalobca poskytol žalovanému pôžičky, na základe ústnych
zmlúv o pôžičke v celkovej výške 22.310,- Eur. Dňa 25.2.2010 a 2.6.2010 žalovaný čiastočne vrátil z
poskytnutej pôžičky sumu 3.320,- Eur, teda zostala neuhradená pôžička v sume 18.990,- Eur, ktorá tvorí
predmet sporu. V konaní žalovaný tvrdil, že tieto finančné prostriedky poskytol žalobca žalovanému ako
dar a nie ako pôžičku, a z uvedených dôvodov navrhol žalobu zamietnuť. Súd prvého stupňa dospel
na základe vykonaného dokazovania k záveru, že sa nejednalo v danom prípade o dar ale o plnenie
zo zmlúv z poskytnutých pôžičiek, v zmysle ktorých bol žalovaný povinný vrátiť žalobcovi poskytnuté
finančné prostriedky.

Odvolací súd konštatuje, že odvolanie žalobcu v časti výroku o trovách konania nie je dôvodné. Po
preskúmaní označených úkonov právnej služby, odvolací súd dospel k záveru, že z potvrdení o poradách
s klientom nie je zrejmé, čo bolo predmetom týchto porád, a teda či boli potrebné na účelné uplatňovanie
práva žalobcu. Z uvedených dôvodov rozsudok v napadnutej časti výroku o trovách konania žalobcom
potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p.

Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalovaného v danej veci nie je dôvodné.
Obranu žalovaného, že v danom prípade sa jednalo o poskytnutie daru zo strany žalobcu, žalovaný
relevantnými dôkazmi nepreukázal v konaní pred súdom prvého stupňa a z toho dôvodu odvolací súd,
tak ako aj súd prvého stupňa jeho obranu neakceptoval. V konaní bolo preukázané listinnými dôkazmi,
ako aj výsluchmi svedkov, že žalobca poskytol žalovanému, na základe ústnych pôžičiek finančné
prostriedky v celkovej výške 22.310,- Eur. Žalovaný čiastočne vrátil z poskytnutých pôžičiek sumu 3.320,-
Eur, predmetom sporu ostala suma 18.990,- Eur. Vzhľadom k tomu, že žalovaný neuniesol dôkazné
bremeno na preukázanie svojho tvrdenia, že sa jedná o poskytnutie daru, ktorý nebolo potrebné vrátiť
žalobcovi, odvolací súd napadnuté rozhodnutie podľa ustanovenia § 219 ods. 1 O. s. p., ako vecne
správne potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania, odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 224 ods. 1 O. s. p., v
náväznosti na ustanovenie § 142 ods. 1 O. s. p., úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho
konania v úhrnnej výške 434,32,- Eur podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z.

Rozsudok bol jednohlasne schválený členmi senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.