{"guid": "2f10d1a1-fade-4666-9d3a-3703b0e82d5f:b21b312f-fa32-48c8-a748-be9e9b80a306", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2016:6113216239.1", "spisova_znacka": "15Co/371/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 15Co/371/2014 z 19. 1. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 19. januára 2016, sp. zn. 15Co/371/2014, ECLI:SK:KSBB:2016:6113216239.1", "identifikacne_cislo": "6113216239", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Petra Priečinská", "sudca_id": 497, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-petra-priecinska-497", "datum_vydania": "2016-01-19", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Bezdôvodné obohatenie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-563", "nazov": "§ 563 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-563", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-563"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-563"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b21b312f-fa32-48c8-a748-be9e9b80a306", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2016:6113216239.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2016:6113216239.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2016:6113216239.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica\nSpisová značka: 15Co/371/2014\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 6113216239\nDátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2016\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Kosková\nECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6113216239.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\n\nKrajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Klaudie Koskovej a sudcov\nJUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci navrhovateľky P.. B. Q., nar. XX. XX.\nXXXX, trvale bytom O. XX, W. W., v konaní právne zast. JUDr. Milošom Barancom, advokátom, Majerská\ncesta 96, Banská Bystrica, proti odporcovi Banskobystrický samosprávny kraj, IČO: 37 828 100, so\nsídlom Nám. SNP 23, Banská Bystrica, o zaplatenie sumy 2 500,- eur s príslušenstvom, na odvolanie\nnavrhovateľky, odporcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 20. 11. 2013, č. k.\n7C/182/2013 - 70, takto\n\nr o z h o d o l :\n\nRozsudok okresného súdu v napadnutej časti v prvom výroku, ktorým  priznal trovy právneho zastúpenia\nvo výške 523,49 eur na účet JUDr. Miloša Baranca, advokáta navrhovateľky m e n í   tak, že\nnavrhovateľke náhradu trov konania nepriznáva.\n\nRozsudok okresného súdu v napadnutej časti v treťom výroku, ktorým vo zvyšku návrh zamietol, p o\nt v r d z u j e .\n\nOdporcovi náhradu trov odvolacieho konania  n e p r i z n á v a .\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nNapadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že:\n„Odporca je   p o v i n n ý   uhradiť navrhovateľke úrok z omeškania vo výške 5,50 % od 14. 06. 2013 do\n15. 07. 2013 zo sumy 2 500 Eur a na účet JUDr. Miloša Baranca, advokáta trovy právneho zastúpenia\nvo výške 523,49 Eur, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n\nSúd konanie    z a s t a v u j e    v časti o zaplatenie 2 500 Eur.\n\nVo zvyšku súd návrh   z a m i e t a.“\n\nSvoje rozhodnutie odôvodnil tým, že  právny titul, na základe ktorého plnila navrhovateľka odpadol (čo\nbolo medzi účastníkmi nesporné), a teda v súlade s § 451 ods. 2 Občianskeho  zákonníka, navrhovateľka\nplnila na základe právneho dôvodu, ktorý odpadol, a takéto plnenie sa stáva bezdôvodným obohatením.\nV predmetnom ustanovení zákona sa neuvádza, kedy sa má bezdôvodné obohatenie vydať.  V súlade s\n§ 563 Občianskeho zákonníka,  vzhľadom na to, že čas, kedy má odporca vydať bezdôvodné obohatenie\nnebol dohodnutý,  nie je ustanoveným právnym predpisom ani určený, súd mal za to, že odporca sa\ndostal do omeškania až po tom, čo mu vznikla povinnosť plniť dlh, t. j. prvého dňa po tom, čo ho o plnenie\nveriteľ požiadal.  Navrhovateľka požiadala odporcu, aby plnil v lehote do troch dní od doručenia výzvy\nna plnenie, t. j. tak, ako to vyplýva z výzvy na zaplatenie 2 500,- eur. Teda odporca sa mohol dostať do\nomeškania až po uplynutí troch dní od doručenia výzvy, teda dňom 14. 06. 2013, a preto súd zaviazal\n\nodporcu na zaplatenie úroku z omeškania za obdobie od 14. 06. 2013 do 15. 07. 2013 v súlade s § 517\nods. 2 Občianskeho zákonníka vo výške 5,5% ročne (t. j. úprava platná  v čase, keď  sa dostal odporca\ndo omeškania), v prevyšujúcej časti súd návrh zamietol.  Svoje rozhodnutie oprel o ust. § 451, § 517, §\n563 Občianskeho zákonníka.  O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 2, 3 O. s. p.\n\nProti rozsudku okresného súdu podala odvolanie navrhovateľka, a to len proti výroku, ktorým súd\nprvého stupňa „vo zvyšku návrh zamietol“. Žiadala, aby odvolací súd  postupom podľa § 220 O. s. p.\nzmenil rozhodnutie prvostupňového súdu tak, že zaviaže odporcu aj na zaplatenie úroku z omeškania\nvo výške 9,5% ročne zo sumy 2 500,- eur, a to od 15. 09. 2011 do 15. 07. 2013 a náhradu trov\nkonania spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku za odvolanie a trov právneho zastúpenia za\nodvolanie.  Poukázala v odvolaní okrem iného aj na to, že dňa 14. 09. 2011 uhradila vymáhanú sumu\n2 500,- eur poverenému exekútorovi. Dňa 25. 04. 2013 bol vyhlásení Najvyšším súdom Slovenskej\nrepubliky  rozsudok vo veci odvolania proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave vedeného pod sp. zn.\n3Es/302/2010 - 39 navrhovateľky, proti odporcovi  - Ministerstvu zdravotníctva Slovenskej republiky, o\npreskúmanie zákonnosti  rozhodnutia odporcu č. 14477-2/2010-OP  zo dňa 03. 06. 2010, ktorým najvyšší\nsúd zrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave a vec priamo vrátil na ďalšie konanie Ministerstvu\nzdravotníctva SR. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa                       03. 06. 2013. Navrhovateľka\nv dobrej viere očakávala, že jej  odporca sumu 2 500,- eur bez zbytočného odkladu vráti, ale keďže\njej očakávanie sa ukázalo ako nesprávne, listom zo dňa 05. 06. 2013 navrhovateľka vyzvala odporcu\nna vrátenie sumy 2 500,- eur v lehote do troch dní od doručenia výzvy, pričom odporca na túto výzvu\nreagoval až po uplynutí tejto lehoty a sumu 2 500,- eur uhradil až dňa 15. 07. 2013.  Poukázala na\nust. § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka s tým, že vzhľadom na rozhodnutie  Najvyššieho súdu SR\nodporcovi plnila navrhovateľka na základe právneho dôvodu, ktorý odpadol, a z tohto dôvodu sa  odporca\nbezdôvodne obohatil na úkor navrhovateľky, pričom navrhovateľka je toho právneho názoru, že právne\núčinky zrušujúceho rozhodnutia Najvyššieho súdu SR nastávajú ku dňu právoplatnosti rozhodnutia č.\nk. 2547/2010/ODDZ-14, ktoré vydal žalovaný dňa 08. 03. 2010, a ktoré  sa stalo právoplatným dňa 14.\n06. 2010 a vykonateľným dňa 14. 07. 2010, v spojení s rozhodnutím č. k. 14477-2/2010-OP, a nie ku\ndňu právoplatnosti rozhodnutia Najvyššieho súdu SR,  ktorým bolo toto rozhodnutie zrušené.  Opačný\nvýklad vy znamenal, že v čase od                  14. 06. 2010 do 03. 06. 2013 bolo a je rozhodnutie\nodporcu naďalej právoplatné                                 a vykonateľné, a teda  je právnym dôvodom pre\nplnenie navrhovateľky, čo je však  v rozpore s právnym stavom, keď rozhodnutie bolo v celom rozsahu\nzrušené.  V danom prípade sa teda bezdôvodne obohatil odporca, keď na podklade svojho rozhodnutia\no uložení pokuty - právneho dôvodu, ktorý odpadol, prijal plnenie navrhovateľky vo výške 2 500,- eur a\ntým jej spôsobil majetkovú ujmu v rovnakej výške.  Ak sa teda odporca v postavení  dlžníka dozvedel\no zrušení svojho  rozhodnutia, tak dňom nasledujúcim po tomto dni mu vznikla povinnosť bezdôvodné\nobohatenie vydať.  Tým, že navrhovateľka na základe tohto rozhodnutia plnila súdnemu exekútorovi dňa\n14. 09. 2011, tak od 15. 09. 2011 do 15. 07. 2013 (dňa vydania sumy 2 500,- eur) jej prináleží aj úrok\nz omeškania v zákonnej výške 9,5% ročne.\n\nOdvolanie  podal aj odporca, a to v časti výroku týkajúceho sa trov konania. Navrhol, aby odvolací súd\ntúto časť výroku zmenil a rozhodol tak, že žalobkyni náhradu trov konania neprizná alebo alternatívne,\nžiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.  Poukázal na to, že z opisu skutkového stavu,\nktorý odporca  uviedol vo svojom odpore proti platobnému rozkazu je nepochybné, že odporca svojím\nsprávaním nedal príčinu na podanie návrhu na začatie konania, keďže odporca sa nevyhýbal splneniu\npovinnosti vrátenia žalovanej sumy 2 500,- eur od okamihu, ako sa o povinnosti jej vrátenia dozvedel, čo\nvyplýva aj z dôkazov pripojených v súdnom spise.  Odporca sa po prvý krát dozvedel o povinnosti vrátiť\nnavrhovateľke istinu až zo samotnej výzvy navrhovateľky doručenej odporcovi dňa             10. 06. 2013\ncestou jej právneho zástupcu.  Touto výzvou bol odporca prvý raz informovaný o konaní č. 8Szd/14/2011,\nktoré prebehlo na Najvyššom súde SR, ako aj o tom, že v uvedenom konaní došlo  k vydaniu rozsudku\nNajvyššieho súdu SR,  ktorým súd zrušil rozhodnutie  Krajského súdu v Bratislave, ako aj rozhodnutie\nMinisterstva zdravotníctva SR, čím zanikol podklad pre zaplatenie uloženej pokuty 2 500,- eur.  Odporca\nnemal o zrušenom rozsudku  Najvyššieho súdu SR vedomosť, nakoľko nepredstavoval účastníka\npredmetného konania, keďže jeho účastníkmi boli len  navrhovateľka a Ministerstvo zdravotníctva SR.\nZ uvedeného dôvodu Najvyšší súd SR doručil predmetný rozsudok iba týmto dvom účastníkom konania,\na teda odporca nebol informovaný o existencii takéhoto rozsudku, až do okamihu doručenia výzvy\nzo strany právneho zástupcu navrhovateľky, ku ktorému došlo dňa 10. 06. 2013.  Odporca okamžite\npo doručení výzvy od navrhovateľky začal uskutočňovať kroky  nevyhnutné za účelom možnosti\nvrátenia  pokuty navrhovateľke, t. j. overenie informácie o existencii rozsudku Najvyššieho súdu SR na\n\nMinisterstve zdravotníctva SR, žiadosť a získanie potvrdenia o nadobudnutí právoplatnosti predmetného\nrozsudku od Najvyšieho súdu SR, zaslanie odpovede navrhovateľke, ako aj jej právnemu zástupcovi,\nv ktorej im odporca oznámil, že  vyhovuje žiadosti o vrátenie pokuty, pričom predmetná suma jej bude\nvrátená okamžite po jej vrátení zo strany Ministerstva zdravotníctva SR, ktorému bola predtým odvedená\nv rámci povinnosti odporcu spočívajúcej v tom, že vymožené pokuty na úseku preneseného výkonu\nštátnej správy sú príjmom štátneho rozpočtu. Rovnako tak odporca  zaslal žiadosť na Ministerstvo\nzdravotníctva SR o vrátenie predmetnej pokuty.  Nevyhnutnosť vykonania uvedených krokov odporcu\nje potrebné posudzovať  z hľadiska skutočností, že odporca predstavuje subjekt verejnej správy a pri jej\núhradách v prospech iných osôb, platí  prísnejší režim nakladania s verejnými  financiami, v dôsledku\nčoho nesmie vykonať úhradu z verejných financií bez náležitého overenia a získania  relevantného\ntitulu pre úhradu.  Ďalej odporca poukázal na tú skutočnosť, že výzva zástupcu navrhovateľky  bola\nodporcovi doručená dňa 10. 06. 2013, pričom žaloba v predmetnej veci bola na súde podaná už hneď\nv nasledujúci deň 11. 06. 2013, a to bez rešpektovania lehoty, ktorú zástupca navrhovateľky určil pre\nodporcu vo výzve za účelom vrátenia pokuty.  K uplynutiu trojdňovej lehoty na vrátenie  pokuty došlo\naž po podaní žaloby na súd, a to uplynutím dňa 13. 06. 2013.   Z uvedeného konania navrhovateľky je\nzrejmé, že nedala navrhovateľka odporcovi možnosť splniť si svoju povinnosť v lehote ňou určenou vo\nvýzve,  a to aj napriek tomu, že mala vedomosť o skutočnosti, že odporca nebol účastníkom konania\nprebiehajúcom na Najvyššom súde SR, a teda nebol informovaný o skutkovom stave  v danej veci,\no ktorom ho oboznámil až právny zástupca  navrhovateľky samotnou výzvou doručenou dňa 10. 06.\n2013. Navrhovateľka pri určení mimoriadne krátkej trojdňovej lehoty na plnenie uvedenej vo výzve,\nnerešpektovala ani osobitné postavenie odporcu ako subjektu verejnej správy, ktoré mu pri finančnom\nplnení iným subjektom z verejného rozpočtu, na rozdiel od „súkromných“ právnických osôb, prináležia\nšpecifické zákonné povinnosti a obmedzenia, v dôsledku čoho,  muselo byť navrhovateľke zrejmé, že\nnie je  reálne možné uskutočniť úhradu z verejného rozpočtu a verejných financií v rámci trojdňovej\nlehoty.  Zároveň odporca upozornil na skutočnosť, že Ministerstvo zdravotníctva SR vydalo rozhodnutie\no zrušení rozhodnutia BBSK a o zastavení konania o uložení pokuty navrhovateľke, až dňa 25. 06. 2013\n(sp. zn. S05613/2013-OP) pričom odporca mal šancu  dozvedieť sa o zrušení rozhodnutia MZ SR, na\nzáklade ktorého bola vymožená pokuta  od  navrhovateľky, jedine z tohto rozhodnutia.  Navrhovateľka\nvšak podala žalobu skôr, než bolo celé konanie riadne zastavené zo strany          MZ SR ako príslušného\norgánu, a tiež skôr ako bolo rozhodnutie o tejto skutočnosti, z ktorej vyplýval nárok navrhovateľky na\nvrátenie  pokuty, doručené odporcovi a mohlo nadobudnúť právoplatnosť. Odporca si svoju povinnosť\nsplnil dobrovoľne. Prvostupňový súd mal  teda, pri rozhodovaní o trovách konania aplikovať ustanovenie\n§ 143 O. s. p.  Odporca má tiež za to, že vyššie uvedené skutočnosti  napĺňajú  aj dôvody hodné\nosobitného zreteľa v zmysle                  § 150 ods. 1 O. s. p., v dôsledku existencie ktorých\nnemusel súd prvého stupňa náhradu trov konania  priznať.  Pri aplikácii uvedeného ustanovenia malo byť\nzohľadňované aj správanie účastníkov konania pred samotným súdnym sporom, a to najmä ignorovanie\nvýziev protistrany  na mimosúdne vyriešenie sporu, či ignorovanie opakovaných výziev na plnenie,\nnerešpektovanie už skôr právoplatne vymedzených vzťahov medzi účastníkmi, nevyužitie  dodatočnej\nlehoty na splnenie povinnosti  a pod.  V tejto súvislosti poukázal  na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.\nzn. 3Mcdo/5/2006. Zároveň poukázal aj na to, že judikatúra slovenských súdov požaduje prihliadať vždy\naj na účelnosť vynaložených trov konania.  V danom prípade nebola naplnená podmienka  účelnosti\nvynaložených trov, v dôsledku čoho bolo potrebné aplikovať tiež  ust. § 147 ods. 1 O. s. p. Odporca\npoukázal aj na ust. § 150 ods. 2 O. s. p., podľa ktorého, ak sú trovy konania v drobných sporoch\nneprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť.  V priebehu predmetného konania\ndosiahol predmet sporu sumu 11,68 eur (úroky z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy                          2\n500,- eur od 14. 06. 2013 do 15. 07. 2013), nakoľko navrhovateľka zobrala žalobu v časti istiny 2 500,-\neur späť.  Odporca považuje trovy konania vo výške 523,49 eur za celkom zjavne neprimerané voči\npohľadávke spočívajúcej v úrokoch z omeškania  vo výške                         11,68 eur, v dôsledku čoho\npožaduje náhradu trov nepriznať. Aplikácia ust. § 146 ods. 2                  O. s. p. prvostupňovým súdom, nie je\nv danom prípade správna, keďže druhá veta tohto ustanovenia požaduje existenciu  dôvodnosti návrhu\nna začatie konania.  Z vyššieho opísaných skutočností však vyplýva, že žaloba so zreteľom na správanie\nsa odporcu nebola podaná dôvodne, a preto nebola splnená podmienka pre možnosť  použitia ust. §\n146 ods. 2 O. s. p. Ďalej namietala rozhodnutie podľa ust. § 142 ods. 3 O. s. p., keďže prvostupňový súd\nriadne neodôvodnil, prečo dospel k záveru, že navrhovateľka mala neúspech len v pomerne nepatrnej\nčasti.  Poukázala aj na to, že základná sadzba  tarifnej odmeny advokáta sa má vypočítať z priznanej\nsumy 11,68 eur, čo podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov\nza poskytovanie právnych služieb, umožňuje určiť sadzbu  za jeden úkon právnej služby len na sumu\n16,60 eur a nie na sumu 101,25 eur, ako nesprávne určil prvostupňový súd.\n\nK odvolaniu navrhovateľky sa vyjadril odporca, ktorý žiadal, aby odvolací súd  odvolanie navrhovateľky\nzamietol v celom rozsahu ako nedôvodné. V danom prípade došlo k vymoženiu pokuty voči\nnavrhovateľke na základe právneho titulu, ktorý následne po jej vymožení odpadol.  K odpadnutiu dôvodu\ndošlo  až nadobudnutím právoplatnosti rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Szd/1/2012 zo dňa 25.\n04. 2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 03. 06. 2013. Až týmto dňom došlo k odpadnutiu právneho\ndôvodu pre vymoženie pokuty. Vzhľadom na uvedené sa teda odporca logicky nemohol dostať do\nomeškania  s vydaním bezdôvodného obohatenia v období  ešte pred samotným odpadnutím právneho\ndôvodu, keďže tento stále platne, vykonateľne a relevantne existoval a trval. Poukázal na ust. § 563\nObčianskeho zákonníka.  Upozornil, že navrhovateľka v odvolaní požaduje tiež nezákonnú výšku úroku\nz omeškania, keď požaduje úroky až vo výške 9,5% ročne za obdobie od 15. 09. 2011 do 15. 07. 2013.\nPodľa právnej úpravy platnej v čase omeškania odporcu               (t. j. od 14. 06. 2013 do 15. 07. 2013),\npredstavoval zákonný úrok z omeškania výšku len 5,5% v zmysle nariadenia  vlády SR č. 2C/2013 Z.\nz. Odporca svojím správaním nedal príčinu na podanie návrhu na začatie konania, keďže sa nevyhýbal\nsplneniu povinnosti  vrátenia sumy 2 500,- eur navrhovateľke od okamihu, ako sa o povinnosti jej vrátenia\ndozvedel. Navrhovateľka pri určení mimoriadne krátkej trojdňovej lehoty na plnenie uvedenej vo výzve,\nnerešpektovala ani osobitné postavenie odporcu   ako subjektu verejnej správy. Navrhovateľke muselo\nbyť zrejmé, že nie je reálne možné  uskutočniť  úhradu z verejného rozpočtu a verejných financií v\nrámci trojdňovej lehoty. Navrhovateľka podala žalobu skôr než bolo celé konanie riadne zastavené a\nukončené zo strany MZ SR, ako príslušného orgánu a tiež skôr, než bolo rozhodnutie o tejto skutočnosti,\nz ktorej vyplýval nárok navrhovateľky na vrátenie pokuty doručené odporcovi a mohlo nadobudnúť\nprávoplatnosť. Dôkazom je dátum vydania rozhodnutia 25. 06. 2013. Odporca svojím správaním logicky\nnemohol dať príčinu na podanie návrhu na začatie konania, keď návrh bol podaný hneď nasledujúci deň\npo tom, čo sa odporca vôbec dozvedel o nároku navrhovateľky. Odporca reagoval na výzvu odpoveďou\nzo dňa 12. 06. 2013, ktorú adresoval navrhovateľke a jej právnemu zástupcovi, v ktorej ich informoval\no vyhovení žiadosti na vrátenie pokuty.\n\nNavrhovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu podala vyjadrenie k odvolaniu odporcu.\nŽiadala, aby odvolací súd o odvolaní odporcu rozhodol tak, že rozhodnutie v časti týkajúcej sa náhrady\ntrov konania potvrdí.   Má za to, že okresný súd správne aplikoval pri rozhodovaní  o priznaní trov konania\n§ 146 ods. 2 O. s. p. Navrhovateľka v dobrej viere očakávala, že odporca jej po vyhlásení rozsudku\nNajvyššieho súdu SR zo dňa 25. 04. 2013 bezodkladne sumu 2 500,- eur vráti.  Následne ho vyzvala na\nplnenie listom zo dňa 05. 06. 2013, hoci jej táto povinnosť zo žiadneho právneho predpisu nevyplývala\na bolo len na jej dobrej vôli, že mu poskytla dodatočnú lehotu na plnenie.  Odporca reagoval na túto\nvýzvu až po uplynutí troch dní od doručenia výzvy a sumu                2 500,- eur uhradil až dňa 15. 07.\n2013, teda po vyše mesiaci od výzvy. Navyše odporca ešte aj v podávanom odpore proti žalobe zo dňa\n15. 07. 2013 tvrdil, že nie je pasívne vecne legitimovaným subjektom. Má za to, že návrh bol podaný\ndôvodne. Navrhovateľka  v čase podania žaloby nemohla predpokladať kedy a či jej vôbec odporca danú\nsumu  uhradí, nakoľko ani v dodatočne stanovenej lehote nereagoval na jej výzvu.  Návrh bol vzatý späť\npre správanie odporcu, ktorý sumu 2 500,- eur vydal až dňa 15. 07. 2013 po podaní žaloby.  Je toho\nnázoru, že pri výške  je potrebné vychádzať z pôvodného predmetu sporu, a to vydania bezdôvodného\nobohatenia vo výške 2 500,- eur + príslušenstvo, nakoľko k zastaveniu konania došlo z dôvodu na strane\nodporcu, keď až dodatočne po začatí súdneho konania túto sumu uhradil.  Nie je možné akceptovať\nani tvrdenie odporcu, že ide v danom prípade o drobný spor. Hoci navrhovateľka žiadala vo výzve v\ntrojdňovej lehote  vrátenie sumy 2 500,- eur, nič nebránilo odporcovi, aby v tejto lehote aspoň odpovedal\nnavrhovateľke na jej žiadosť a informoval ju o ďalšom postupe a tým zabránil podaniu žaloby.  Keďže tak\nodporca neurobil, navrhovateľka nemala ďalší dôvod čakať na dobrovoľné plnenie odporcu. V závere\nodvolania uviedol, že oslobodenie v zmysle § 4 ods. 2 písm. b)  zák. č. 71/1992 Zb. sa nevzťahuje na\nvšetky súdne konania, ktorých VÚC vystupuje. Zo spisu nevyplýva, že by v prejednávanej veci šlo o\nverejný a spoločenský záujem.\n\nKrajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1                O. s. p. a\nbez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a rozsudok okresného súdu podľa § 220 O. s.\np.  v prvom výroku v napadnutej časti ohľadom  priznaných trov konania zmenil a v napadnutej časti v\ntreťom výroku potvrdil ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 a 2 O. s. p.\n\nPreskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie prvostupňového súdu v napadnutej\nčasti týkajúcej sa prvého výroku, ohľadom trov právneho zastúpenia, nie je správne.  Preto odvolací súd\n\nrozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 220 O. s. p. zmenil, pretože neboli splnené podmienky na jeho\npotvrdenie v tejto časti (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1).\n\nOdvolanie odporcu v tejto časti odvolací súd považoval za dôvodné.\n\nPrvostupňový súd nesprávne aplikoval pri rozhodovaní o trovách konania ust. § 146 ods. 2 a § 142 ods.\n3 O. s. p. Odvolací súd sa nestotožnil so záverom prvostupňového súdu ohľadom trov konania o tom,\nže súd priznal navrhovateľke trovy konania, nakoľko nebolo navrhovateľkou zavinené, že zobrala svoj\nnávrh späť. V tomto smere rozsudok dostatočne a presvedčivo prvostupňový súd neodôvodnil, a s jeho\nzáverom sa odvolací súd nestotožňuje.\n\nPodľa názoru odvolacieho súdu v danom prípade  sú dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 150 O.\ns. p.,  v zmysle ktorých nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať.\n\nPoužitie ust. § 150 ods. 1 O. s. p. znamená odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok konania a\nzodpovednosti za zavinenie, pretože má dopad na toho, kto by mal inak právo na náhradu trov konania.\nAplikácia ustanovenia prichádza do úvahy, keď sú v konaní naplnené zákonné predpoklady na priznanie\npráva na náhradu trov konania, avšak z osobitných dôvodov súd náhradu trov neprizná.  V citovanom\nustanovení je teda fixované moderačné právo súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich\nplatenie a náhradu trov konania. Je výrazom toho, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický,\naby postihol rozmanitosť života, dotvára sa právo sudcovským výkladom.\n\nZákon v označenom ustanovení stanovuje dve základné podmienky, z ktorých by mal súd vychádzať,\nak chce uvedené moderačné právo využiť. Musí ísť o dôvody hodné osobitného zreteľa a musí ísť\no výnimočné okolnosti. Výklad týchto podmienok ponecháva zákon na súdnej praxi. Je preto vecou\nvždy konkrétneho prípadu, či dôjde k takým okolnostiam, ktoré budú podkladom na rozhodnutie súdu o\nzmiernenie účinkov právnych noriem, ktoré upravujú náhradu trov konania.  Veta druhého uvedeného\nustanovenia  bližšie konkretizuje aj ďalšie okolnosti, ktoré treba  pri využívaní označeného moderačného\npráva  súdu mať na zreteli.  Súdna prax zdôraznila aj to, že  pri skúmaní existencie podmienok hodných\nosobitného zreteľa pri rozhodovaní o náhrade trov konania podľa § 150 O. s. p. treba prihliadať v prvom\nrade na majetkové, sociálne, osobné a ďalšie pomery všetkých účastníkov konania, a treba vziať do\núvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale treba zohľadniť aj dopad takéhoto\nrozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávneného účastníka.  Významnými z hľadiska aplikácie\n§ 150 O. s. p. sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj účastníkov v\npriebehu konania, a podobne (porov. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3M Cdo/5/2006).\n\nZistený skutkový stav vyplývajúci z obsahu spisu, podľa názoru odvolacieho súdu, umožňuje právny\nzáver o existencii dôvodov hodných osobitného zreteľa pre aplikáciu výnimočného ustanovenia § 150\nO. s. p.\n\nDôvody hodné osobitného zreteľa odvolací súd videl v konkrétnych okolnostiach prejednávaného\nprípadu, v okolnostiach, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde, spôsobe jeho uplatnenia, pričom\nv tomto smere poukazuje na argumentáciu odvolateľa (odporcu) uvedenú v odvolaní smerujúcu voči\ntrovám konania. Odporca vyvinul maximálne úsilie v rámci svojich možností  na vrátenie  žalovanej\nsumy navrhovateľke, pričom uvedenú skutočnosť navrhovateľke písomne oznámil ihneď po tom, ako\nsa o existencii jej nároku dozvedel (výzvu od navrhovateľky na vrátenie 2 500,- eur prevzal dňa 10.\n06. 2013; odpoveď vypracoval dňa 12. 06. 2013 kde informoval navrhovateľku, že jej výzve na vrátenie\npokuty sa vyhovuje, a táto bude vrátená ihneď po tom, ako ju obdrží Banskobystrický samosprávny kraj\nod Ministerstva zdravotníctva SR, a zároveň žiadal  navrhovateľku o trpezlivosť                         a\nzhovievavosť). Navrhovateľka vo výzve  určila lehotu troch dní od doručenia výzvy odporcovi  na vrátenie\nžalovanej sumy, napriek tomu však  žaloba na súd bola podaná dňa             11. 06. 2013, pričom\nlehota na dobrovoľné plnenie  zo strany odporcu plynula až do                13. 06. 2013 (vrátane).\nNavrhovateľka teda nečakala na odpoveď od odporcu a žalobu podala na súd pred uplynutím doby\nna dobrovoľné plnenie zo strany odporcu.  Naviac odvolací súd poukazuje aj na to, že lehota troch\ndní, ktorú stanovila navrhovateľka na mimosúdne urovnanie, je lehotou neprimerane krátkou, vzhľadom\nna osobitné postavenie odporcu ako subjektu verejnej správy, v dôsledku čoho nebolo  reálne možné\nuskutočniť úhradu z verejného rozpočtu a verejných financií v rámci trojdňovej lehoty zo strany odporcu,\nna čo odporca navrhovateľku upozornil.  Naviac navrhovateľka  podala žalobu skôr, než bolo celé\n\nkonanie riadne zastavené a ukončené zo strany Ministerstva zdravotníctva SR, ktoré vydalo rozhodnutie\no zastavení správneho konania až dňa 25. 06. 2013, pričom rozsudok Najvyššieho súdu SR č. k.\n8Szd/1/2012 nadobudol právoplatnosť až dňom 03. 06. 2013.   V uvedených skutočnostiach, teda\nodvolací súd videl dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajúce v samotnom priebehu konania, ako\naj postoja účastníkov v priebehu konania. Odporca prejavil ochotu mimosúdneho vyriešenia veci vo\nsvojej odpovedi na výzvu na vrátenie sumy navrhovateľke, ktorá však konala urýchlene a nečakala na\nodpoveď odporcu. Odporca by nemal mať ujmu z toho, že navrhovateľka takto konala a nedôvodne\nvyvolala súdne konanie. Za tohto stavu nemožno od odporcu spravodlivo žiadať, aby trovy, ktoré vznikli\nnavrhovateľke v súvislosti s predmetným konaním, navrhovateľke nahradil. Podaniu žaloby sa mohlo\ntotiž predísť vzhľadom k tomu, že odporca  vyplatenie žalovanej sumy nesporoval.\n\nČo sa týka tretieho výroku prvostupňového rozhodnutia, v tejto časti odvolací súd potvrdil rozhodnutie\nprvostupňového súdu. S rozhodnutím sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje, vrátane odôvodnenia,\na preto v súlade s § 219 ods. 2 O. s. p. na zdôraznenie správnosti a vo vzťahu k námietkam uvedeným\nv odvolaní dopĺňa nasledovné skutočnosti.\n\nPodľa ust. § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas plnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym\npredpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie\nveriteľ požiadal. V zmysle uvedeného teda vyplýva, že ak splatnosť záväzku nebola medzi veriteľom\na dlžníkom dohodnutá, neustanovuje ju právny predpis a ani rozhodnutie súdu, v takom prípade má\nprávo veriteľ určiť čas splnenia záväzku, t. j. určiť jeho splatnosť. Veriteľ môže kedykoľvek  oznámiť\ndlžníkovi, že má plniť. Len čo veriteľ požiada dlžníka o plnenie, dlžník je povinný dlh splniť v lehote,  v\nktorej ho veriteľ vyzval na plnenie.  Ak dlžník v deň splatnosti dlh nesplní, dostáva sa v nasledujúci deň\ndo omeškania.  Navrhovateľka vyzvala odporcu listom zo dňa  05. 06. 2013, ktorý prevzal odporca dňa\n10. 06. 2013 na vrátenie sumy 2 500,- eur do troch dní od doručenia tejto výzvy. Až od                   14. 06.\n2013 navrhovateľke  aj podľa názoru odvolacieho súdu vznikol nárok na úrok z omeškania. Odvolanie\nnavrhovateľky potom nie je dôvodné, pokiaľ žiadala priznať úrok z omeškania od 15. 09. 2011, t. j. odo\ndňa kedy plnila súdnemu exekútorovi uvedenú sumu.\n\nZ dôvodov vyššie uvedených, odvolací súd nepovažoval žiadne odvolacie námietky navrhovateľky za\ndôvodné, a preto napadnutý rozsudok okresného súdu v treťom výroku, ktorým v prevyšujúcej časti\nnávrh zamietol podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil.\nO trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O. s. p.                a § 142 ods.\n1 O. s. p. v spojení s § 151 O. s. p., keď odporcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, náhradu trov\nodvolacieho konania nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy odvolacieho konanie nevznikli.\n\nSenát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov  3 : 0.\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "7C/182/2013", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}