{"guid": "ff2c99b4-bb0a-41f3-b3dd-77df6f6b279a:0706a7a9-e867-4e9a-9d21-95652202181f", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2016:6113226280.1", "spisova_znacka": "14Co/68/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Co/68/2015 z 24. 4. 2016", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 24. apríla 2016, sp. zn. 14Co/68/2015, ECLI:SK:KSBB:2016:6113226280.1", "identifikacne_cislo": "6113226280", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Zdenka Reisenauerová", "sudca_id": 1011, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-zdenka-reisenauerova-1011", "datum_vydania": "2016-04-24", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-142.odsek-1", "nazov": "§ 142 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-142.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-142"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-146.odsek-2", "nazov": "§ 146 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-146.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-146"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-142", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-146"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/0706a7a9-e867-4e9a-9d21-95652202181f", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2016:6113226280.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2016:6113226280.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2016:6113226280.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/68/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6113226280
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6113226280.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa Intrum Justitia Debt Finance AG, so sídlom
Industriestrasse 13C, 6300 Zug, Švajčiarsko, IČO: CHE-100.023.266, v konaní zastúpeného JUDr.
Jánom Šoltésom, advokátom, Bratislava, Karadžičova 8, proti odporcovi H. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom
R. V., X. R. XXX/XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu Združenie na ochranu občana
spotrebiteľa HOOS, so sídlom Prešov, Námestie legionárov 5, IČO: 42 176 778, v konaní zastúpeného
JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom, Lučenec, J. Kráľa 5/A, o zaplatenie 1 107,29 Eur s príslušenstvom,
o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 07.10.2014, č. k.
13C/396/2013-110, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu v napadnutom výroku o uložení povinnosti navrhovateľovi nahradiť
právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka trovy konania vo výške 573,22 Eur       m e n í  tak, že
navrhovateľ je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania vo výške 138,44 Eur na účet
právneho zástupcu vedľajšieho účastníka, v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Žiadny z účastníkov  n e m á   p r á v o  na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým uznesením zastavil konanie, navrhovateľovi vrátil krátený súdny poplatok.
Navrhovateľovi uložil povinnosť nahradiť právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka trovy konania vo
výške 573,22 Eur v lehote 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Zastavenie konania prvostupňový súd
odôvodnil späťvzatím návrhu zo dňa 30.09.2014 z dôvodu, že žalovaná pohľadávka bola premlčaná a
z dôvodu zmeny právnej úpravy počas súdneho konania. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. je súd
povinný ex offo prihliadať na premlčanie. Prvostupňový súd vzhľadom na späťvzatie návrhu s poukazom
na ust. § 96 ods. 1 O.s.p.  konanie zastavil, rozhodol o vrátení časti zaplateného súdneho poplatku a
určil daňovému úradu príslušnému podľa sídla poplatníka tento súdny poplatok vrátiť podľa § 11 ods. 6
zákona č. 71/1992 Zb. O náhrade trov konania rozhodol prvostupňový súd podľa § 146 ods. 2, prvá veta
O.s.p. majúc za to, že procesne zavinil zastavenie konania navrhovateľ, právo na náhradu trov konania
má právny zástupca vedľajšieho účastníka, ktorý si takúto náhradu uplatnil. Priznal právnemu zástupcovi
vedľajšieho účastníka náhradu trov právneho zastúpenia za 3 úkony právnej služby v plnom rozsahu,
čiastočne v rozsahu 25% za účasť na nemeritórnom pojednávaní dňa 03.06.2014 a dňa 07.10.2014.
Zároveň priznal náhradu cestovného v súvislosti s vytýčeným súdnym pojednávaním v uvedených
dňoch, rovnako za čas strávený na ceste priznal náhradu za stratu času.

Proti uzneseniu okresného súdu vo výroku o uložení povinnosti navrhovateľovi nahradiť trovy konania
vedľajšiemu účastníkovi podal odvolanie navrhovateľ a domáhal sa jeho zmeny tak, že súd vedľajšiemu
účastníkovi na strane odporcu náhradu trov konania nepriznal. Poukázal na skutočnosť, že v
spotrebiteľských zmluvách s účinnosťou od 01.05.2014 právny poriadok určuje orgánu rozhodujúcemu
o nároku vyplývajúcemu zo spotrebiteľskej zmluvy povinnosť prihliadať na premlčanie aj bez návrhu.
Odporca ako spotrebiteľ by v konaní dosiahol rovnaký úspech bez pričinenia vedľajšieho účastníka práve



z dôvodu povinnosti súdu ex offo prihliadať na premlčanie nároku. Vedľajší účastník neuviedol žiadne iné
skutočnosti, ani právne argumenty nad rámec tých, ktoré je súd povinný zistiť sám z úradnej povinnosti
a ktoré by navrhovateľa viedli k späťvzatiu žalobného návrhu. Namietal voči účelnosti vynaložených trov
konania v súvislosti s predmetným spotrebiteľským sporom, citujúc z viacerých rozhodnutí súdov SR
podporujúcich tento jeho právny názor.

K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril právny zástupca vedľajšieho účastníka domáhajúc sa
potvrdenia napadnutého uznesenia majúc za to, že rozhodnutie je vecne správne, vstup vedľajšieho
účastníka do konania naplnil svoj primárny účel, teda ochranu práv žalovaného spotrebiteľa. V prípade
nepriznania plnej náhrady trov konania by toto malo za následok de facto nemožnosť reálnej ochrany
spotrebiteľov združením na súde. S argumentáciou navrhovateľa zásadne nesúhlasí majúc okrem
iného za to, že objektívne nie je možné, aby súdy dokázali v každom prípade prihliadať na premlčanie
ex offo. Argument navrhovateľa, podľa ktorého dôvodom späťvzatia žaloby bolo ust. § 5b Zákona o
ochrane spotrebiteľa, označuje za účelový v snahe vyhnúť sa povinnosti hradiť trovy konania úspešnej
protistrane.

Poukázal na mnohé rozhodnutia krajských súdov, ktoré vedľajšiemu účastníkovi priznali plnú náhradu
trov konania v obdobných veciach. V prípade úspechu uplatnil aj náhradu trov odvolacieho konania.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v medziach daných ust. § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia
pojednávania v súlade s § 214 ods. 2 O.s.p. Napadnuté uznesenie okresného súdu s poukazom na ust.
§ 220 O.s.p. zmenil majúc za to, že odvolanie navrhovateľa je čiastočne dôvodné.

V prejednávanej veci prvostupňový súd rozhodol o náhrade trov konania podľa § 146 ods. 2, prvá veta
O.s.p. s odôvodnením, že navrhovateľ z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania, preto právo
na  náhradu trov konania priznal právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka, ktorý takúto náhradu trov
konania uplatnil.

K tomu odvolací súd podotýka, že v prípade rozhodovania o náhrade trov konania podľa § 146 ods. 2
O.s.p. treba mať na zreteli ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p., tzn. že trovy, ktoré súd účastníkovi prizná,
musia spĺňať kritérium účelnosti. Podľa názoru odvolacieho súdu všetky trovy, ktoré priznal prvostupňový
súd vedľajšiemu účastníkovi konania, túto požiadavku nespĺňajú. Podľa názoru odvolacieho súdu
nemožno poprieť, vzhľadom na relevantnú právnu úpravu, legitimitu vedľajšieho účastníka v tomto
konaní, pretože bez akýchkoľvek pochybností ide o združenie založené za účelom ochrany spotrebiteľa
podľa osobitného zákona (zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa), ktorý vstúpil do konania z
vlastného podnetu v súlade s § 93 ods. 2 O.s.p. Takémuto účastníkovi vzhľadom na ust. § 93 ods. 4 O.s.p.
nemôže byť upreté právo dať sa zastúpiť splnomocneným advokátom a rovnako ani právo na náhradu
účelne vynaložených trov v tomto konaní, pokiaľ je tým účastníkom, ktorý má nárok na ich priznanie.

V zmysle uvedeného preto odvolací súd považuje rozhodnutie prvostupňového súdu za správne, pokiaľ
dospel k záveru, že je dôvod priznať vedľajšiemu účastníkovi právo na náhradu trov konania v zmysle
ust. § 146 ods. 2, veta prvá O.s.p., pretože v dôsledku späťvzatia odvolania bolo konanie zastavené,
procesne teda zastavenie konania zavinil navrhovateľ. Je nepochybné, že vedľajší účastník, nakoľko bol
zastúpený splnomocneným advokátom, mal v súvislosti s konaním trovy, ktoré si včas uplatnil. Odvolací
súd však zároveň posúdil odvolaciu námietku o účelnosti / neúčelnosti týchto trov konania tak, že táto
je z väčšej časti dôvodná. Vzhľadom na predmet konania a postup súdu a účastníkov  v tomto konaní,
dospel odvolací súd k záveru, že za účelne vynaložené trovy vedľajšieho účastníka možno považovať
len prvý úkon, a to zo dňa 27.12.2013 - príprava a prevzatie zastúpenia a druhý úkon - vyjadrenie vo
veci zo dňa 31.12.2013. Pokiaľ ide o doplnenie vyjadrenia vo veci samej zo dňa 26.02.2014, odvolací
súd toto doplnenie vyjadrenia subsumoval pod vyjadrenie samotné, pretože pokiaľ má byť vyjadrenie
považované za účelne vykonanú právnu službu, má byť komplexné, tzn. že v ňom malo byť obsiahnuté
všetko to, čo mienil vedľajší účastník na obranu hlavného účastníka v konaní uviesť. Nemôže obstáť
skutočnosť, že v čase podávania prvého vyjadrenia nemal doručené zo súdu prílohy. Pokiaľ zo samotnej
žaloby nedokázal vec riadne posúdiť, nebolo účelné zasielať vyjadrenie súdu, mal požiadať o doručenie
všetkých príloh a následne, so znalosťou prejednávanej veci, sa k nej vyjadriť. Odvolací súd zistil z
obsahu vyjadrenia a jeho doplnku, že prvé vyjadrenie zo dňa 31.12.2013 ani jednou vetou nereflektuje
na predmetný žalobný návrh, obsahuje iba právne teórie o spotrebiteľskom práve a citáciu ustanovení
Občianskeho zákonníka, týkajúcu sa spotrebiteľského práva. Pokiaľ ide o doplnenie vyjadrenia, v



tomto namieta vedľajší účastník premlčanie a navrhuje žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Nad rámec
vznesenej námietky premlčania poukázal na absenciu obligatórnej náležitosti: ročnej percentuálnej
miery nákladov, na základe čoho má byť poskytnutý úver považovaný za bezúročný a bez poplatkov.
Vzhľadom na takúto obranu založenú na námietke premlčania, považuje odvolací súd všetky úkony a
hotové výdavky v súvislosti s účasťou substitučného zástupcu splnomocneného advokáta vedľajšieho
účastníka na vytýčených súdnych pojednávaniach, tzn. cestovné náhrady a náhrada za stratu času spolu
s DPH za neúčelne vynaložené trovy, výrazne v prípade pojednávania dňa 03.06.2014 a dňa 07.10.2014,
kedy už bola platná a účinná zákonná úprava vyjadrená v § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o povinnosti súdu
ex offo prihliadať na prípadné premlčanie nároku. Odvolací súd k týmto úkonom právnej služby prijal
záver, že neboli účelné a nemohli už slúžiť tvrdenému cieľu poskytnúť účinnú pomoc spotrebiteľovi. Preto
odvolací súd zmenil napadnutý výrok o náhrade trov konania tak, že priznal vedľajšiemu účastníkovi
na strane odporcu ako účelne vynaložené trovy, trovy za právny úkon prevzatie a príprava zo dňa
27.12.2013 vo výške 61,41 Eur spolu s režijným paušálom 7,81 Eur a vyjadrenie (vrátane doplnenia
vyjadrenia vo veci samej) vo výške 61,41 Eur a 1x režijný paušál 8,04 Eur, spolu 138,67 Eur. V takejto
výške uložil odvolací súd povinnosť navrhovateľovi nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania na
účet jeho právneho zástupcu, a to v lehote 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 2 O.s.p.
tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, pretože úspech ako
navrhovateľa, tak aj vedľajšieho účastníka v odvolacom konaní bol len čiastočný.

Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3 : 0.
Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "13C/396/2013", "guid": "0e72960e-962d-412a-a512-07e534dfb8ea:4c464ac9-b46f-47bf-8453-f4b7f6465e82", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "ussr:d22e3044-561f-4a4c-ace7-127d51a77ee9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.531.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 531/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 531/2016 z 17. 8. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-08-17", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.531.2016.1"}]}