Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 2CoE/485/2015 z 26. 4. 2016 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 26. apríla 2016, sp. zn. 2CoE/485/2015, ECLI:SK:KSBB:2016:6114208633.1 Krajský súd Banská Bystrica | 2CoE/485/2015 | ECLI:SK:KSBB:2016:6114208633.1 | 2016-04-26 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/46044b8a-b5ba-4324-a527-92bdf7577bfe Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2016:6114208633.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2CoE/485/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114208633
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6114208633.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS s.r.o., so sídlom Vajnorská
100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 45 869 464, zast. JUDr. Veronika Kubriková, PhD., advokát, Martinčekova
13, 821 01 Bratislava, korešpondenčná adresa: Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, proti povinnej Y. P.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX M. č. XX, o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 1 866,54
Eur s prísl., vedenej pod sp. zn. EX 201/14 súdnou exekútorkou JUDr. Eleonórou Noskovou, Exekútorský
úrad so sídlom Robotnícka č. 4, 974 01 Banská Bystrica, o odvolaní oprávneného proti Uzneseniu
Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 1Er/1305/2014-19 zo dňa 14. júla 2015, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 1Er/1305/2014-19 zo dňa 14. júla 2015
vo výroku, ktorým vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného
poriadku (prvý výrok) p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „exekučný súd“) napadnutým uznesením č.k. 1Er/1305/2014-19
zo dňa 14. júla 2015 vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju podľa §57 ods. 1 g) zákona
č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a
doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) (prvý výrok) a
oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnej exekútorke trovy exekúcie (druhý výrok). V odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu zriadeného pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej, a.s., Bratislava, sp. zn. IBB12100362
zo dňa 20. januára 2012. Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX, ktorú uzavrel dňa 23. apríla 2007
právny predchodca oprávneného a povinná, vyhodnotil ako zmluvu spotrebiteľskú. Neoddeliteľnou
súčasťou Zmluvy o úvere sú aj Obchodné podmienky pre úver, ktoré v bode 11.2 stanovili, že
všetky spory, ktoré vzniknú medzi zmluvnými stranami budú riešené dohodou. V prípade nedosiahnutia
dohody Klient prijíma návrh Poštovej banky na riešenie vzájomných sporov vzniknutých na základe
alebo súvisiacich so zmluvou a obchodnými podmienkami, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik
zmluvy alebo obchodných podmienok, v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom pri
Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej, a.s., podľa jeho vnútorných predpisov. Uvedenú rozhodcovskú
doložku exekučný súd vyhodnotil ako neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. Rozhodcovská
doložka nebola dojednaná s povinnou individuálne, bola poňatá do textu obchodných podmienok
a povinná mohla rozhodcovskú doložku odmietnuť len tak, že by odmietla aj samotnú zmluvu o
úvere. Rozhodcovská doložka taktiež neobsahuje dostatočné informácie pre povinnú o rozhodcovskom
konaní, obsahuje možnosť riešiť prípadné spory len prostredníctvom rozhodcovského súdu, ktorý vydal
exekučný titul a podľa jeho vnútorných predpisov, ktoré povinnej ako spotrebiteľovi pri podpise zmluvy
neboli známe a ktoré majú významný vplyv na priebeh rozhodcovského konania. V rozhodcovskej
doložke bolo taktiež predformulované miesto rozhodcovského konania, zásadne vzdialené od miesta
bydliska povinnej. Takéto znenie rozhodcovskej doložky, ktoré vyžaduje a núti spotrebiteľa, aby spory s
dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, je znením, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a preto je potrebné ho považovať



za neprijateľnú a neplatnú zmluvnú podmienku. O trovách exekúcie rozhodol exekučný súd podľa § 200
ods. 5 a § 203 ods. 1 Exekučného poriadku.

Proti uvedenému uzneseniu okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený.
Namietal odvolacie dôvody podľa § 205 odsek 2 písm. a), d), e), a f) zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej aj „O.s.p.“).Poukázal na to, že súd v predmetnej veci preskúmal žiadosť o
udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie aj exekučný titul v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku, pričom nezistil rozpor uvedených inštitútov so zákonom, a preto vydal poverenie na vykonanie
exekúcie. Následne súd opätovne preskúmal tie isté listinné dôkazy, pričom zistil ich rozpor so zákonom
a exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju. V období od prvého preskúmania žiadosti súdneho
exekútora po druhé preskúmanie sa nezmenil skutkový a ani právny stav. V odvolaní ďalej oprávnený
namietal, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu
a exekučný súd s ním musí nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. V opačnom
prípade by porušil zásadu rovnocennosti a neprípustne uplatnil rozdielny procesný postup. V štádiu
posudzovania zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie nie
je exekučný súd oprávnený posudzovať vecnú správnosť rozsudku rozhodcovského súdu. Exekučný
súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Pokiaľ ide o
úverové zmluvy, preskúmanie správnosti rozhodcovského rozsudku exekučným súdom je možné len
pokiaľ ide o dôvod uvedený v § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní
v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZRK“), ak rozsudok zaväzuje účastníka na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo sa prieči dobrým mravom. Rozpor s dobrými mravmi
je viazaný na plnenie a nie iba na to, či samotná zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku; nie každá
skutočnosť hodnotená ako neprijateľná podmienka spôsobuje aj rozpor plnenia s dobrými mravmi.
Rozhodujúcim bude len, či plnenie, ktoré má byť vykonané, odporuje alebo neodporuje dobrým mravom
a len tento zákonný dôvod umožňuje zastavenie exekučného konania. Úverová zmluva, ktorej plnenie
je predmetom konania, predstavuje štandardnú úverovú zmluvu, ktorou bol poskytnutý úver bankou,
ktorá podlieha dohľadu Národnej banky Slovenska. Ďalej oprávnený rozsiahlo poukázal na súvisiacu
rozhodovaciu činnosť všeobecných súdov a Ústavného súdu Slovenskej republiky, ako ja na to, že zákon
č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení účinnom v čase uzavretia Zmluvy o úvere v ustanovení § 93b ods.
1 zakotvoval povinnosť bánk ponúknuť svojim klientom návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o
tom, že ich prípadné vzájomné spory budú riešené v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská doložka
neobsahovala žiadnu alternatívu riešenia sporu rozhodcovským súdom v súlade so zákonnou definíciou
rozhodcovskej zmluvy v § 3 ods. 1 ZRK, bola naformulovaná a dojednaná na základe splnenia zákonnej
povinnosti banky a ako taká nemôže predstavovať neprijateľnú podmienku. Na základe uvedeného
potom oprávnený žiadal odvolaním napadnuté rozhodnutie zmeniť tak, že odvolací súd žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia vyhovie alebo aby odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie zrušil
a vec vrátil exekučnému súdu na ďalšie konanie. Odvolanie proti výroku o trovách exekúcie oprávnený
bližšie neodôvodnil.
Povinná vo vyjadrení k odvolaniu oprávneného uviedla, že s rozhodnutím exekučného súdu súhlasí.
Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 O.s.p.) na základe odvolania vec preskúmal v medziach a v rozsahu
daných odvolaním podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v súlade s § 214 ods. 2 O.s.p
a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
Z predloženého súdneho spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie sa začalo na návrh
oprávneného, ktorý bol súdnej exekútorke doručený dňa 10. apríla 2014. Súdna exekútorka následne
požiadala exekučný súd o udelenie poverenia žiadosťou doručenom exekučnému súdu dňa 16. apríla
2014 a exekučný súd vydal poverenie 29. apríla 2014. Exekučným titulom, na podklade ktorého sa vedie
exekúcia, je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovskej,
arbitrážnej a mediačnej, a.s., Bratislava, sp. zn. IBB12100362 zo dňa 20. januára 2012, ktorý oprávnený
predložil s vyznačenou doložkou právoplatnosti 06. júna 2012 a vykonateľnosti 10. júna 2012 a ktorým
bola povinnej uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému 1.866,54 Eur s príslušenstvom. Oprávnený si
v rozhodcovskom konaní uplatnil voči povinnej nárok vyplývajúci zo Zmluvy o úvere, uzavretej medzi
jeho právnym predchodcom (Poštová banka, a.s., Bratislava) a povinnou dňa 23. apríla 2007, na
základe ktorej bol povinnej poskytnutý úver vo výške 80.000,-Sk. Exekučný súd vyhodnotil uvedený
zmluvný vzťah Založený zmluvou o úvere ako vzťah spotrebiteľský, rozhodcovskú doložku obsiahnutú
v Obchodných podmienkach pre úver [verzia 1/2007] ako neprijateľnú a neplatnú zmluvnú podmienku
a odvolaním napadnutým uznesením exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju.
Posúdenie zmluvného vzťahu medzi oprávneným a povinným ako vzťahu spotrebiteľského považuje
odvolací súd za správne, pričom tento záver exekučného súdu nespochybňoval ani oprávnený v



podanom odvolaní. K námietke oprávneného o tom, že exekučný súd už raz preskúmal návrh na
vykonanie exekúcie, žiadosť o udelenie poverenia a exekučný titul, vydal poverenie pre súdneho
exekútora a potom tie isté listinné dôkazy opätovne preskúmal a exekúciu zastavil, odvolací súd
považuje za potrebné uviesť, že súd je nielen v štádiu exekučného konania, v ktorom posudzuje splnenie
zákonom stanovených procesných predpokladov, za ktorých súd poverí exekútora vykonaním exekúcie,
ale počas celého konania oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo
na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy (doložky). Súdna prax je jednotná v názore, že už v
štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie
exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či rozhodnutie, ktoré má predstavovať exekučný
titul, uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie
a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisov ide o rozhodnutie vykonateľné tak po
stránke formálnej, ako aj materiálnej (vyslovené stanovisko je plne v súlade s názorom vysloveným
v rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, konkrétne uznesenie v konaní sp. zn. 3
Cdo 146/2011 zo dňa 13. októbra 2011, sp. zn. 3 Cdo 122/2011 zo dňa 09. februára 2012).
Súd môže zároveň v tomto rozsahu skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania, t.j. v
každom štádiu konania na návrh účastníka konania alebo aj bez návrhu, a v prípade zistenia, že nie
sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, musí adekvátne
procesne zareagovať. Rozhodcovský rozsudok má podľa § 35 ZRK pre účastníkov účinky právoplatného
rozsudku. Podľa ZRK to platí pre rozhodnutia vydané rozhodcovským súdom v konaní podľa ZRK.
Rozhodcovskému súdu jeho kompetencia rozhodovať majetkové spory neplynie priamo zo zákona, ale
rozhodcovský súd ju získa až na základe dohody medzi účastníkmi sporu v rozhodcovskej zmluve. Z
uvedeného dôvodu je pre posúdenie, či súdu bol alebo nebol predložený exekučný titul, nevyhnutnou
súčasťou prieskumu zisťovanie, či bol rozhodcovský rozsudok vydaný na základe rozhodcovskej zmluvy,
dohodnutej či už vo forme osobitnej zmluvy, alebo doložky k inej zmluve. Pokiaľ rozhodcovská zmluva trpí
absolútnou neplatnosťou, ide o právny úkon, ktorý neexistuje a pokiaľ bol vydaný na základe takéhoto
právneho úkonu rozhodcovský rozsudok, trpí neúčinnosťou, pretože rozhodcovskému súdu chýbala
právomoc na vydanie rozhodnutia. Rozhodcovskú doložku koncipovanú v takom znení, ako vyplýva z čl.
11.2 Obchodných podmienok pre úver [verzia 1/2007], ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o úvere,
exekučný súd správne právne posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku obsiahnutú v spotrebiteľskej
zmluve. Podstatnou skutočnosťou z hľadiska vyslovenia absolútnej neplatnosti tohto dojednania je
skutočnosť, že táto podmienka nebola so spotrebiteľom individuálne dohodnutá, keďže je súčasťou
vopred pripravenej zmluvy a celkom zjavne tak nemal spotrebiteľ reálnu možnosť obsah predloženej
formulárovej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Odvolací súd navyše
zastáva názor, že už samotná forma, v akej sú zmluvné dojednania napísané - a to drobulinkým ťažko
čitateľným, resp. takmer nečitateľným husto popísaným textom - už sama o sebe podstatne sťažuje
reálne oboznámenie sa spotrebiteľa s obsahom dojednaní v takomto texte obsiahnutými. Takto vnútená
podmienka, ktorá sa netýka priamo predmetu zmluvy, ktorá zvyšuje nerovnováhu medzi dodávateľom a
spotrebiteľom, je neprijateľnou podmienkou v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, na základe
ktorého je potrebné túto rozhodcovskú doložku vyhodnotiť ako neprijateľnú podmienku zmluvy, a teda
za absolútne neplatný právny úkon. Odvolací súd k tomu dodáva, že v tomto prípade je nepochybné, že
rozhodcovská zmluva bola spotrebiteľovi vnútená tak, že bola súčasťou formulárovej zmluvy. Spotrebiteľ
teda ak chcel od dodávateľa získať predmet zmluvy, kvôli ktorému zmluvu uzatváral, nemal inú možnosť,
než túto podmienku prijať. Už táto skutočnosť zvyšuje nerovnováhu vo vzťahu medzi dodávateľom
a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Konečne, rozhodcovské konanie je založené práve na
tom, že zmluvné strany sa spoločne dohodnú na výbere osôb (súdu), ktorých objektívnosti a úsudku
dôverujú. Naopak, ak dodávateľ vnucuje rozhodovanie sporu jednostranne určeným rozhodcom svojim
spotrebiteľom tak, ako to vyplýva z formulára predtlače predmetnej úverovej zmluvy, spôsobuje tým
značnú nerovnováhu vo vzájomných vzťahoch medzi ním a konkrétnym spotrebiteľom. Spotrebiteľovi
bol vnútený tak spôsob rozhodovania budúcich sporov, ako aj subjekt, ktorému má byť táto kompetencia
zverená a ktorý je súkromnou osobou, bez toho, aby mal možnosť akejkoľvek úpravy, či zmeny, pričom
nejde o zmluvnú podmienku, ktorá by sa priamo týkala predmetu uzatváranej zmluvy. Exekučný súd
preto správne vyhodnotil rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Neprijateľné podmienky sú v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka
účinného v čase uzatvorenia Zmluvy neplatné. Na správnosti jeho záveru nemení nič ani tá skutočnosť,
že v tomto exekučnom konaní bolo vydané poverenie pre súdnu exekútorku. Ak exekučný súd v priebehu
vykonávania exekúcie zistí niektorý z dôvodov, ktorý mohol byť dôvodom zamietnutia žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia, je na mieste zastavenie exekúcie.



Pokiaľ oprávnený zdôrazňoval povinnosť ponúknuť klientovi riešenie vzájomných sporov
prostredníctvom rozhodcu, ktorú v čase uzatvárania zmluvy banke (ako jeho právnemu predchodcovi)
ukladal vtedy platný zákon o bankách č. 483/2001 Z. z., odvolací súd uvádza, že táto povinnosť
neznamená, že banka mala rozhodcovskú doložku klientovi vnútiť ale mala mu predložiť návrh na jej
uzavretie tak, aby mal možnosť vyjadriť s touto rozhodcovskou doložkou nesúhlas bez toho, aby to malo
nejaký vplyv na uzatvorenie Zmluvy o úvere.
Pokiaľ oprávnený namietal, že preskúmanie rozhodcovského rozsudku exekučným súdom je možné len
pokiaľ ide o dôvod uvedený v § 45 ods. 1 pím. c) ZRK, odvolací súd upozorňuje, že toto ustanovenie
ZRK bolo s účinnosťou od 01. januára 2015 zrušené.
Z uvedeného vyplýva, že exekučný súd vec správne právne posúdil, keď exekúciu vyhlásil za
neprípustnú a zastavil ju, pretože v priebehu exekučného konania zistil, že exekučný titul je vydaný v
rozpore so zákonom. Odvolací súd preto napadnuté rozhodnutie podľa § 219 ods. 1 O.s.p. v prvom
výroku potvrdil. Pokiaľ ide odvolanie voči výroku o trovách exekúcie (druhý výrok), odvolací súd ho
nemohol prejednať. S účinnosťou od 01. novembra 2013 už Exekučný poriadok prípustnosť odvolania
proti rozhodnutiam o náhrade trov konania pri zastavení exekúcie podľa § 57 Exekučného poriadku
výslovne neupravuje, preto podľa § 202 ods. 2 O.s.p. potom platí, že odvolanie nie je prípustné. Podaním
odvolania voči rozhodnutiu o trovách exekúcie vydanému vyšším súdnym úradníkom tak podľa § 374
ods. 4 O.s.p. došlo k zrušeniu tohto rozhodnutia a opätovne rozhodne zákonný sudca.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.