{"guid": "f25c2c2b-0080-43c9-80b3-6c323078f1b9:19b43fb9-c92d-46d1-b580-51cb65f7fb56", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2016:6114217983.1", "spisova_znacka": "43CoKR/24/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43CoKR/24/2015 z 27. 1. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 27. januára 2016, sp. zn. 43CoKR/24/2015, ECLI:SK:KSBB:2016:6114217983.1", "identifikacne_cislo": "6114217983", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Eva Kmeťová", "sudca_id": 1561, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-eva-kmetova-1561", "datum_vydania": "2016-01-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Konkurz"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/7", "nazov": "ZKR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/7", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/7-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-8", "nazov": "§ 8 ZKR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-8", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/7-2005/paragraf-8"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/7#paragraf-8"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/19b43fb9-c92d-46d1-b580-51cb65f7fb56", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2016:6114217983.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2016:6114217983.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2016:6114217983.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica\nSpisová značka: 43CoKR/24/2015\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 6114217983\nDátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2016\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kmeťová\nECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6114217983.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\n\nKrajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy\nKmeťovej a z členiek senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej a JUDr. Márie Jamriškovej PhD. v právnej\nveci žalobcu Slovenská republika - Daňový úrad Banská Bystrica, Nová 13, 974 04 Banská Bystrica,\nproti žalovanému 1/ N. Z. - IZOGLAS s miestom podnikania Radvanská 7, 974 01 Banská Bystrica,\nIČO: 10 987 517, právne zastúpeného Advokátska kancelária Kašuba spol. s r.o., so sídlom Horná\n41, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 859 095 a žalovanému 2/ SKP, k.s., so sídlom Nám. SNP 74/28,\n960 01 Zvolen, IČO: 44 915 691, právne zastúpeného TOMÁŠ KOHÚT advokátska kancelária, s.r.o.,\nso sídlom SNP 74/28, 960 01 Zvolen, IČO: 47 235 888 o určenie, že rozhodnutia o záložnom práve\npodľa § 71 Zákona č. 511/1992 Zb. sú zabezpečovacím právom v zmysle § 8 Zákona č. 7/2005 Z.z. o\nkonkurze a reštrukturalizácii, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k.\n61Cbi/18/2014-192 zo dňa 22. apríla 2015 jednohlasne takto\n\nr o z h o d o l :\n\nRozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 61Cbi/18/2014-192 zo dňa 22. apríla 2015 potvrdzuje.\n\nŽalovanému 1/ a žalovanému 2/ trovy odvolacieho konania nepriznáva.\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nOkresný súd Banská Bystrica napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalobcu zaviazal nahradiť\nžalovanému 1/ trovy konania vo výške 229,04 Eur na účet právneho zástupcu žalovaného 1/ a\nžalovanému 2/ vo výške 339,18 Eur na účet právneho zástupcu žalovaného 2/ do 3 dní od právoplatnosti\nrozsudku.\n\nŽalobou podanou na súd dňa 13. 08. 2014 sa žalobca pôvodne domáhal určenia, že rozhodnutia žalobcu\nvydané podľa § 71 a nasl. Zákona č. 511/1992 Zb. o určení záložného práva, a to č. 851/320/1609/98/286\nzo dňa 15. 01. 1998, o určení záložného práva k nehnuteľnostiam, č. 851/320/52892/98/286 zo dňa\n30. 09. 1998, č. 851/2300/50250/01/222 zo dňa 21.06.2001, o určení záložného práva na nehnuteľné\nveci č. 851/2300/68362/2002/286 zo dňa 24. 06. 2002, č. 851/2300/73394/2002/286 zo dňa 22. 07.\n2002, o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam č. 851/340/61767/06/PetV zo dňa 18.10.2006,\nč. 851/340/62836/07/PetV zo dňa 30. 10. 2007, č. 851/340/48630/08/Nov zo dňa 18. 07. 2008,\nč. 851/340/12317/09/Nov zo dňa 12. 03. 2009 a č. 851/340/3741/10/Nov zo dňa 20. 01. 2010 sú\nzabezpečovacím právom v zmysle § 8 ZKR, ktorými boli zabezpečené pohľadávky žalobcu, prihlásené\ndo reštrukturalizácie dlžníka N. Z. - IZOGLAS, Radvanská 7, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 10 987\n517, vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica pod č. k. 1R/6/2014, samostatnými prihláškami\nzabezpečených pohľadávok č. 1 až 118 vo výške 304.336,44 Eur, a prihlásené zabezpečené pohľadávky\nsa považujú za pohľadávky zabezpečené zabezpečovacím právom. Na základe zmeny návrhu podaním\nžalobcu zo dňa 22.12.2014 súd prvého stupňa uznesením č. k. 61Cbi/18/2014-142 zo dňa 12. 01.\n2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť 09. 02. 2015 pripustil zmenu žaloby tak, že konanie v časti\n\nnávrhu „ktorými boli zabezpečené pohľadávky žalobcu prihlásené do reštrukturalizácie dlžníka N. Z.\n- IZOGLAS, Radvanská 7, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 10 987 517, vedenej na Okresnom súde\nBanská Bystrica pod č. k. 1R/6/2014 samostatnými prihláškami zabezpečených pohľadávok č. 1 až\n118 vo výške 304.336,44 Eur a prihlásené zabezpečené pohľadávky sa považujú za pohľadávky\nzabezpečené zabezpečovacím právom“, súd konanie zastavil. Po takejto zmene petitu a čiastočnom\nspäťvzatí žaloby, preto predmetom konania ostal nárok žalobcu na určenie, že jeho vyššie uvedené\nrozhodnutia sú zabezpečovacím právom podľa § 8 Zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii\n(ďalej len ZKR). Žalobca v návrhu tvrdil, že vyššie uvedenými rozhodnutiami žalobcu v zmysle §\n71 a nasl. Zákona č. 511/1992 Zb. došlo k zriadeniu záložného práva na majetok žalovaného 1/,\na to na nehnuteľné ako aj hnuteľné veci, ktorými mali byť zabezpečené pohľadávky žalobcu voči\nžalovanému 1/.  Po povolení reštrukturalizácie na majetok žalovaného 1/ si žalobca v samostatných\nprihláškach pod č. 1 až 118 prihlásil okrem iného aj pohľadávky v celkovej výške 304.336,44 Eur,\nktoré mali byť zabezpečené záložnými právami zriadenými na základe vyššie uvedených rozhodnutí\nžalobcu. Žalovaný 2/ ako reštrukturalizačný správca žalovaného 1/ na podnet žalovaného 1/ žalobcom\nuplatnené zabezpečovacie právo poprel, a to jednak z dôvodu premlčania všetkých prihlásených\nzáložných práv vzhľadom na skutočnosť, že došlo k premlčaniu hlavného záväzku a vzhľadom na\nakcesorický vzťah zabezpečovacieho práva k zabezpečovacej pohľadávke nebolo možné prihlásené\nzabezpečovacie právo zistiť z dôvodu spornosti vymáhateľnosti hlavného záväzku pre premlčanie.\nŽalovaný 2/ poprel zabezpečovacie právo aj z dôvodu, že žalobcom uplatnené zabezpečovacie právo\npodľa § 71 Zákona č 511/1992 Zb. nie je záložným právom, ktoré by malo mať obsah a účinky\nako záložné právo podľa Občianskeho zákonníka, nakoľko daňové záložné právo nemá uhradzovaciu\nfunkciu, teda nemá podobný obsah a účinky ako zabezpečovacie práva vymenované v § 8 ZKR.\nPodľa dôvodov popretia zabezpečovacieho práva, teda žalobcom zriadené zabezpečovacie právo podľa\nžalovaného 2/ ako správcu sa nepovažuje za zabezpečovacie právo podľa ZKR. Žalobca považoval\ntakéto popretie zabezpečovacieho práva za nedôvodné, nezákonné a tvrdil, že práve takto podanou\nurčovacou žalobou o charaktere rozhodnutí žalobcu, ktoré sú zabezpečovacím právom podľa ZKR,\nmôže byť odstránená právna neistota medzi účastníkmi konania.\n\nŽalovaný 1/ a žalovaný 2/ žiadali návrh zamietnuť v celom rozsahu ako nedôvodný. Namietali, že po\ntom, čo zo strany žalobcu došlo k čiastočnému späťvzatiu žaloby v časti návrhu, v ktorej sa žalobca\ndomáha určenia, že ním vydané rozhodnutia sú zabezpečovacím právom a zabezpečujú ním prihlásené\npohľadávky pod č. 1 až 118, stratilo toto konanie väzbu na reštrukturalizačné konanie, žalobcom\nuplatnená žaloba preto nemá už charakter incidenčnej žaloby, ale klasickej určovacej žaloby podľa §\n80c OSP. Tvrdili tiež, že žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem podľa § 80c OSP na podaní\ntakejto určovacej žaloby. Namietali, že samotné rozhodnutia žalobcu nemôžu mať objektívne charakter\nzabezpečovacieho práva, sú len právnym titulom, na základe ktorého dochádza k zriadeniu daňového\nzáložného práva, pričom k samotnému vzniku záložného práva dochádza až zápisom záložného práva\ndo príslušnej evidencie záložných práv. Žalovaný 2/ v konaní namietal aj prekážku litispedencie, a\nto skôr začatého konania sp. zn. 63Cbi/17/2014, v ktorom sa rieši otázka určenia pravosti žalobcom\nprihlásených pohľadávok, a keďže predmetom tohto konania je existencia zabezpečovacieho práva, je\ntu vzhľadom aj na účastníkov tohto konania daná prekážka litispendencie skôr začatého konania sp.\nzn. 63Cbi/17/2014. Žalovaný napokon v konaní namietal aj svoju pasívnu legitimáciu, pretože pokiaľ by\nsa malo jednať o incidenčnú žalobu, s poukazom na § 124 ods. 4 ZKR žalovaný 2/ nie je účastníkom\ntakéhoto konania.\n\nSúd prvého stupňa vec prejednal a vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, ako aj listinnými\ndôkazmi. Okrem iného tiež zistil, že uznesením OS Banská Bystrica sp. zn. 1/R/6/2014 zo dňa 06. 05.\n2014 bola povolená reštrukturalizácia žalovaného 1/ (zverejnené v OV dňa 15. 05. 2014, č. 91/2014),\nžalobca si dňa 10. 06. 2014 pod č. 1 až 118 prihlásil svoje pohľadávky v celkovej výške 304.336,64\nEur vrátane uplatnenia ich zabezpečenia na základe vyššie uvedených rozhodnutí žalobcu podľa §\n71 a nasl. Zákona č. 511/1992 Zb. Žalovaný 2/ ako reštrukturalizačný správca dňa 16. 07. 2014\npoprel žalobcom uplatnené zabezpečovacie práva na základe námietky žalovaného 1/ ako dlžníka v\nreštrukturalizácii o premlčaní žalobcom prihlásených pohľadávok v súvislosti s akcesorickým vzťahom\nzabezpečovacieho práva vo vzťahu k hlavnému záväzku. Podľa stanoviska žalovaného 2/ v popretí\nnebolo možné zabezpečovacie právo zistiť, nakoľko by zabezpečovalo nevymáhateľnú pohľadávku.\nZabezpečovacie právo bolo tiež popreté s odôvodnením, že pri vymáhaní a zabezpečovaní daňových\npohľadávok ide o činnosť, ktorá má charakter núteného výkonu rozhodnutia podľa § 114 ods. 1 písm.\nb) ZKR, pričom povolením reštrukturalizácie dochádza k zastaveniu tohto konania a tým aj k zániku\n\nzabezpečovacích inštitútov, ktoré majú procesnú povahu. Žalovaný 2/ v popretí záložného práva tiež\nuviedol, že záložné právo zriadené podľa § 71 a nasl. zák. č. 511/1992 Zb. nie je záložným právom,\nktoré by malo podobný obsah a účinky ako záložné právo podľa Občianskeho zákonníka, pretože\ndaňové záložné právo nemá uhradzovaciu funkciu, nemá podobný obsah a účinky ako zabezpečovacie\npráva uvedené v § 8 ZKR, a preto žalobcom uplatnené zabezpečovacie právo sa podľa žalovaného 2/\nnepovažuje za zabezpečovacie právo v zmysle ZKR.\n\nSkutočnosti zistené vykonaným dokazovaním posúdil súd prvého stupňa podľa § 80c) OSP, ďalej podľa\n§ 120 ods. 4 a § 124 ods. 1 a 4 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ZKR).\n\nSúd prvého stupňa sa najprv zaoberal otázkou včasnosti podania žaloby žalobcu a dospel k záveru, že\nžaloba bola súdu prvého stupňa doručená v zmysle § 124 ods.4  ZKR včas, v zákonom stanovej 30-\ndňovej lehote. Súd prvého stupňa ďalej vychádzal zo záveru, že po čiastočnom späťvzatí žaloby a zmene\nžaloby zostalo predmetom tohto konania určenie, že žalobcom vydané rozhodnutia podľa § 71 a nasl.\nzák. č. 511/1992 sú zabezpečovacím právom podľa § 8 ZKR, ďalej že žalobcom takto uplatnený nárok je\nurčovacou žalobou podľa § 80c) OSP (žalobou o určenie, že rozhodnutia žalobcu sú záložným právom\npodľa § 8 ZKR), pričom predpokladom úspešnosti takejto žaloby je preukázanie existencie naliehavého\nprávneho záujmu zo strany žalobcu na takomto určení. Súd prvého stupňa pritom poukázal aj na viaceré\ntvrdenia žalobcu v konaní, kedy sám žalobca uviedol, že ním uplatnený nárok nie je žalobou podľa §\n124 ods. 4 ZKR, ale že sa jedná o určovaciu žalobu podľa § 80c) OSP. Žalobca tvrdil, že tým, že došlo\nk spochybňovaniu existencie záložného práva v prospech žalobcu, existuje tu právna neistota medzi\núčastníkmi konania, ktorá môže byť odstránená len žalobcom navrhovaným určovacím výrokom súdu.\nŽalobca tvrdil, že sporné medzi účastníkmi konania je len to, či ním vydané rozhodnutia, ktoré vydal\npodľa § 71 a nasl. zák. č. 511/1992 Zb. sú zabezpečovacím právom podľa § 8 ZKR.\n\nZ vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobca si včas a riadne svojimi prihláškami\npod por. č. 1-118 prihlásil do reštrukturalizácie pohľadávky v celkovej výške 304.336,44 Eur vrátane\nuplatnenia i zabezpečenia zabezpečovacím právom na základe 10 rozhodnutí žalobcu, vydaných\npodľa § 71 a nasl. zák. č. 511/1992 Zb. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že v prípade\npopretia zo strany žalovaného 2/ ako reštrukturalizačného správcu ide o popretie uplatneného\nzabezpečovacieho práva žalobcom prihlásených pohľadávok tak, ako to vyplýva aj z úpravy §\n124 ods. 1, druhá veta ZKR, keď reštrukturalizačný správca má možnosť poprieť zabezpečovacie\nprávo alebo jeho poradie. Súd zdôraznil, že dôvody popretia reštrukturalizačným správcom nemusia\nzodpovedať skutkovému a právnemu stavu a nemusia byť ani správne, avšak na odstránenie práve\nuvedených pochybností a sporností popretia slúži podanie incidenčnej žaloby ako hlavný prostriedok\nochrany voči úkonom správcu pri popieraní pohľadávok a ich zabezpečenia. Preto pokiaľ dôjde k\npopretiu zabezpečovacieho práva, právnym prostriedkom ochrany je osobitný druh incidenčnej žaloby,\npričom rozhodnutie súdu o takejto žalobe je účinné voči každému a v prípade vyhovenia takejto\nincidenčnej žaloby, teda určenia pravosti pohľadávky alebo zabezpečenia sa pohľadávka považuje za\nzistenú, čo je základným predpokladom na uspokojenie, poradie uspokojenia a aj spôsob uspokojenia\npohľadávky v rámci konkurzu a reštrukturalizácie. Keďže účelom reštrukturalizácie je uspokojenie\nkonkrétnych individuálnych pohľadávok s prihliadnutím na ich zabezpečenie, potom je nevyhnutné, aby\nincidenčné žaloby boli dostatočne individualizované, teda týkali sa určenia konkrétnej pohľadávky alebo\nzabezpečenia konkrétnej pohľadávky. Žalovaný 2/ ako reštrukturalizačný správca žalovaného 1/ poprel\nzabezpečovacie právo žalobcu, a to čo do existencie a vymáhateľnosti, preto právnym prostriedkom\nochrany žalobcu mala byť žaloba o určenie zabezpečovacieho práva vo vzťahu ku konkrétne\nuplatneným a prihláseným pohľadávkam. Len výrok súdu o určení existencie zabezpečovacieho práva\nku konkrétnym pohľadávkam je spôsobilý odstrániť medzi účastníkmi právnu neistotu vo vzťahu k\nurčeniu existencie zabezpečovacieho práva k jednotlivo prihláseným a uplatneným pohľadávkam.\nVzhľadom na osobitný druh tejto žaloby a jej úpravu v § 124 ZKR podanie incidenčnej žaloby o určenie\nzabezpečenia prihlásených pohľadávok nevyžaduje preukazovanie naliehavého právneho záujmu podľa\n§ 80c) OSP. Tým , že žalobca vzal čiastočne svoju žalobu späť, a to v časti, v ktorej sa domáhal\nurčenia, že ním prihlásené pohľadávky sú zabezpečené zabezpečovacím  právom, stratila žaloba\nžalobcu charakter incidenčnej žaloby a väzbu na prihlásené pohľadávky a má už len povahu všeobecnej\nurčovacej žaloby podľa § 80c) OSP, čo  napokon v konaní uvádzal aj samotný žalobca.\n\nSúd prvého stupňa dospel k záveru, že žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na podaní\ntakejto žaloby. Pokiaľ by aj súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a určil, že žalobcom vydané vyššie\n\nuvedené rozhodnutia sú zabezpečovacím právom podľa §  8 ZKR, takýmto konaním by nedošlo k\nodstráneniu všetkých pochybností a sporností medzi účastníkmi konania, súd by len deklaratórne\nkonštatoval charakter žalobcom vydaných rozhodnutí spôsobilých na zriadenie záložného práva podľa §\n8 ZKR, avšak len všeobecne, bez väzby na konkrétne žalobcom prihlásené pohľadávky, určenie pravosti\nktorých je predmetom samostatného konania. Súd tiež zdôraznil, že ani samotné deklarovanie súdu v\nrozsudku o tom, že žalobcom vydané rozhodnutia sú zabezpečovacím právom by neodstránilo v celom\nrozsahu právnu neistotu medzi účastníkmi konania, nakoľko okrem samotnej existencie záložného\npráva žalovaný 2/ poprel aj vymáhateľnosť zabezpečovacieho práva vzhľadom na vznesenú námietku\npremlčania hlavného záväzku, ktorý mal byť zabezpečený daňovým záložným právom. Teda ani výrok\nrozsudku o určenie, že rozhodnutia žalobcu sú zabezpečovacím právom podľa ZKR v celom rozsahu\nneodstraňuje právnu neistotu medzi účastníkmi konania. Právnu neistotu v celom rozsahu medzi\núčastníkmi konania by bol spôsobilý odstrániť len autoritatívny výrok súdu o určení, že konkrétne\nindividuálne žalobcom prihlásené a uplatnené pohľadávky sú zabezpečené zabezpečovacím právom.\nPo zmene žaloby a čiastočnom späťvzatí žaloby sa však žalobca takéhoto rozhodnutia súdu nedomáhal.\nNakoľko žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na podaní tejto žaloby, žalobcom navrhovaný\nvýrok nie je spôsobilý v celom rozsahu odstrániť právnu neistotu medzi účastníkmi konania a nespĺňa\ncharakter incidenčnej žaloby  § 124 ZKR pre účely uspokojenia pohľadávky žalobcu zabezpečenej\nzabezpečovacím právom, súd návrh zamietol.\n\nSúd prvého stupňa v odôvodnení ďalej uviedol, že nemá pochybnosti o tom, že rozhodnutia žalobcu sú\nzákonom predpokladaným právnym titulom zriadenia daňového záložného práva, ktoré záložné právo\nnezaniká ani povolením reštrukturalizácie a má povahu zabezpečovacieho práva podľa § 8 ZKR tak, ako\nna to poukázal aj rozsudok KS v Banskej Bystrici č. k. 24S/305/2013-42 zo dňa 05.06.2014, pričom pri\nprávnej kvalifikácii súd v celom rozsahu na toto rozhodnutie poukazuje. Napriek tomuto však vzhľadom\nna spôsob uplatnenia svojej ochrany zo strany žalobcu, teda podaním všeobecnej určovacej žaloby, súd\nžalobe nemohol pre nepreukázanie naliehavého právneho záujmu vyhovieť.  Keďže zamietol žalobu pre\nnepreukázanie naliehavého právneho záujmu, nezaoberal sa súd námietkami žalovaných o nesprávne\nformulovanom petite, pričom len skonštatoval, že v zmysle § 151a) a nasl. Obč. zák. všeobecná právna\núprava o záložnom práve rozlišuje medzi právnym titulom, teda medzi zriadením a medzi vznikom\nzáložného práva na základe rôznych spôsobov (zaevidovanie záložného práva v príslušnej evidencii,\nodovzdanie hnuteľnej veci a pod.). Rozhodnutia žalobcu vydané podľa § 71 a nasl. zák. č. 511/1992 Zb.\nsú preto právnym titulom zriadenia záložného práva, ktoré pri nehnuteľných veciach následne vzniká\nzápisom záložného práva do katastra nehnuteľností.\nSúd neprihliadol na procesnú námietku žalovaného 2/ o existencii prekážky veci začatej, nakoľko v\nkonaní sp. zn. 63Cbi/17/2014 je predmetom určenie pravosti prihlásených pohľadávok žalobcu, zatiaľ čo\nv tomto konaní po čiastočnom späťvzatí a zmene žalobného petitu je predmetom určenie, že rozhodnutia\nžalobcu sú zabezpečovacím právom podľa § 8 ZKR, nejde teda o totožnosť predmetu konania.\n\nSúd prvého stupňa súhlasil s námietkami žalovaného 2/ ohľadne nedostatku pasívnej legitimácie,\nnakoľko v zmysle § 124 ods. 4 ZKR je možné podať žalobu o určenie pravosti popretej pohľadávky voči\ndlžníkovi, nie však voči správcovi, v prípade incidenčnej žaloby preto nie je daná pasívna legitimácia\nsprávcu. Súd dospel k záveru, že ani v prípade podania všeobecnej určovacej žaloby podľa § 80c) OSP\nnie je daná  pasívna legitimácia žalovaného 2/, pretože žalovaný 2/ nie je účastníkom hmotnoprávneho\nvzťahu, nie je nositeľom subjektívnych práv, ktorého určenia sa žalobca v tomto konaní domáhal. Súd\nprvého stupňa preto žalobu voči žalovanému 2/  zamietol aj z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie.\n\nO trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 1 OSP tak, že žalovanému 1/ a 2/,\nktorí boli v konaní úspešní, priznal náhradu trov konania voči  neúspešnému žalobcovi. Trovy konania\npriznané žalovanému 1/ a 2/ predstavujú trovy právneho zastúpenia a boli určené v súlade s príslušnou\núpravou vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.\n\nProti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca s odôvodnením, že súd prvého stupňa na základe\nvykonaných dôkazov, vád konania a nesprávneho právneho posúdenia veci dospel k nesprávnym\nskutkovým zisteniam. Žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu\nvrátil na ďalšie konanie.\n\nŽalobca namietal, že súd prvého stupňa sa v konaní nezaoberal podstatnými skutkovými okolnosťami,\nktoré viedli žalobcu k podaniu žaloby, a to tým, že žalobca je veriteľom dlžníka N. Z. - IZOGLAS,\n\na určenie, či záložné práva sú zabezpečovacím právom podľa § 8 ZKR priamo nadväzuje na toto\npostavenie žalobcu, pričom z podstaty princípu insolvenčných konaní nie je potrebné preukazovať\nnaliehavý právny záujem. Naliehavým právnym záujmom podľa žalobcu je samotné postavenie žalobcu\nako veriteľa, ktorý si v reštrukturalizácii prihlásil pohľadávky, ktoré boli čo do zabezpečenia popreté.\nSúd neprihliadal na postavenie žalobcu, preto podľa žalobcu došlo k nesprávnemu skutkovému zisteniu\nohľadne postavenia žalobcu ako veriteľa voči dlžníkovi. Žalobca ďalej vytýka súdu prvého stupňa,\nže po podaní návrhu žalobcu na zmenu žaloby rozhodol o čiastočnom zastavení konania v časti\npetitu „ktorými boli zabezpečené pohľadávky žalobcu prihlásené do reštrukturalizácie dlžníka - N. Z. -\nIZOGLAS“, bez toho, aby žalobcu vyzval na upresnenie, či požaduje konať v konaní o určenie práva\nnezávisle od konania o určenie zabezpečenia prihlásených pohľadávok reštrukturalizácii, v ktorom\nžalobca vystupuje v podaní veriteľa. Súd ďalej konal o incidenčnej žalobe len ako o žalobe určovacej,\nv dôsledku čoho podľa žalobcu došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Súd prvého stupňa\nmal podľa žalobcu prihliadnuť na všetky okolnosti prípadu, na postavenie žalobcu ako veriteľa, ktorý\nmá záujem na určení zabezpečovacieho práva popretých prihlásených pohľadávok voči dlžníkovi a bez\nprihliadnutia na všetky skutkové okolnosti nemal rozhodnúť len o „právnom názore“ o tom, či záložné\npráva zriadené rozhodnutiami žalobcu sú spôsobilým zabezpečovacím právom podľa § 8 ZKR bez toho,\naby sa vysporiadal s otázkou postavenia žalobcu vo vzťahu k zabezpečovaným pohľadávkam. V prípade\npostupu, ktorý zvolil súd prvého stupňa neviedlo to k žiadnemu rozhodnutiu vo veci, nakoľko chýbal\ndôvod podaného návrhu, ktorý súd dostatočne nezistil. Pokiaľ sa súd domnieval, že žalobca má záujem\nna výlučnom určení práva podľa § 80 písm. c) OSP, mal tento záujem náležite a jednoznačne zistiť\ntak, aby táto skutočnosť nebola sporná. Keďže súd prvého stupňa takto nepostupoval, došlo k vade v\nkonaní, čo spôsobuje nesprávne právne posúdenie veci a nedostatočné zistenie skutkového stavu veci.\nRozhodnutím súdu prvého stupňa podľa žalobcu nedošlo ani k určeniu práva podľa § 80 písm. c) OSP,\nani konanie neviedlo k rozhodnutiu meritórnemu ohľadne sporných skutočností, ktoré boli jednoznačne\ndané žalobou.\n\nŽalobca sa domnieva, že s prihliadnutím na všetky okolnosti podanej žaloby, dôvodu jej podania podľa\n§ 124 ZKR a určenia žalovaných v súlade s § 124 ods. 4 ZKR jednoznačne vyplýva, že žalobca sa v\nkonaní domáhal určenia zabezpečenia prihlásených pohľadávok zabezpečovacím právom - záložnými\nprávami podľa § 8 ZKR zriadenými rozhodnutiami žalobcu.\n\nÚprava § 8 ZKR žalobca tvrdí, že práve popretie zabezpečovacieho práva žalobcu ako veriteľa zo strany\nžalovaného 2/ ako reštrukturalizačného správcu uviedlo žalobca ako zabezpečeného veriteľa do právnej\nneistoty, pretože úprava § 8 ZKR veriteľovi toto právo priznáva. Veriteľ bol nútený riešiť odstránenie stavu\nprávnej neistoty pred subjektívnym názorom a stanoviskom  reštrukturalizačného správcu, a to podaním\nurčovacej žaloby podľa §80 písm. c) OSP, ktorou sa veriteľ domáhal určenia, že záložné právo žalobcu\nako správneho orgánu je zabezpečovacím právom podľa § 8 ZKR. Žalobcovi v tomto prípade je potrebné\npriznať naliehavý právny záujem na podaní žaloby, pretože iným spôsobom mu nemožno poskytnúť\nprávnu ochranu. Pokiaľ súd neprizná žalobcovi naliehavý právny záujem, odopiera veriteľovi právo na\nsúdnu ochranu. Postup žalovaného 2/ ako reštrukturalizačného správcu pri popretí zabezpečovacieho\npráva žalobcu na základe zákonom upraveného záložného práva považuje žalobca za nekorektné.\nŽalobca ako veriteľ je oprávnený podať žalobu v rozsahu, v akom mu bolo právo správcom priznané,\na preto aj žalobný návrh s upraveným žalobným návrhom podľa žalobcu len kopíruje rozsah popretia\npráva zo strany žalovaného 2/. Popretie zabezpečovacieho práva žalovaným 2/ v reštrukturalizácii má\nza následok vylúčenie zabezpečovacieho práva  z reštrukturalizácie a tým zmenšenie pravdepodobnosti\nuspokojenia hmotného záložného práva žalobcu. Žalobca opakovane zdôrazňoval, že v záujme\nodstránenia právnej neistoty bolo nevyhnutné, aby súd určil, že v reštrukturalizácii právo zabezpečenia\npodľa § 8 ZKR je, a podal relevantný prostriedok súdnej ochrany - určovaciu žalobu podľa §80 písm.\nc) OSP, ktorá bola vyvolaná reštrukturalizáciou, z čoho je podľa žalobcu nesporné, že sa svojho práva\ndomáha v incidenčnom konaní a teda zmenou, resp. úpravou petitu v rozsahu odstránenia vedľajšej vety\nnezhodného prívlastku nemohlo dôjsť k transformácii incidenčného konania na konanie o všeobecnej\nurčovacej žalobe, v ktorej nebol podľa súdu prvého stupňa preukázaný naliehavý právny záujem.\nUviedol tiež, že samotné incidenčné konanie má právnu povahu určovacieho konania podľa § 80 písm.\nc) OSP, pričom počas incidenčného konania dochádza k súbehu procesných práv a noriem dvoch\nprávnych predpisov, keď incidenčné konanie je konaním len pre účely a potreby v danom prípade\nreštrukturalizácie.\n\nŽalobca namietal, že súd prvého stupňa vyhodnotil skutkový stav jednostranne podľa § 124\nZKR, nezohľadnil dôsledky popretia zabezpečovacieho práva na právne postavenie žalobcu ako\nzabezpečeného veriteľa a podľa žalobcu urobil vo veci len formalistický výklad ustanovení zákona.\nUprednostnenie formalistického posúdenia predpokladu prípustnosti žalobného návrhu namietajúceho\nupretie podľa § 8 ZKR pred materiálnym chápaním tohto práva na súdnu ochranu zakladá podľa žalobcu\nporušenie základného práva žalobcu na súdnu ochranu a spravodlivý proces.\n\nŽalovaný 1/ ani žalovaný 2/ sa k odvolaniu nevyjadrili.\n\nKrajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 a §214 ods. 2 OSP v\nsenáte bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je podané dôvodne.\nPo zhodnotení skutočností zistených z predloženého spisu odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s\nodôvodnením rozhodnutia súdu prvého stupňa bez toho, aby podstatnú časť z odôvodnenia rozhodnutia\nsúdu prvého stupňa zopakoval ešte aj v odôvodnení svojho rozhodnutia (§ 219 ods. 2 OSP). Vzhľadom\nna námietky uvedené v odvolaní žalobcu a na potvrdenie správnosti rozhodnutia okresného súdu\nodvolací súd uvádza nasledovné právne závery.\n\nPodľa § 124 ods. 1 Zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len ZKR), každú prihlásenú\npohľadávku správca s odbornou starostlivosťou preskúma a porovná s účtovnou a inou dokumentáciou\ndlžníka a so zoznamom záväzkov dlžníka; správca pritom prihliadne aj na vyjadrenia dlžníka a\niných osôb, v rozsahu, v akom ich možno považovať za vecne preukázané a právne odôvodnené.\nSprávca vykoná aj vlastné šetrenie s cieľom nestranne zistiť stav a dôvody spornosti prihlásenej\npohľadávky. Správca prihlásenú pohľadávku poprie v spornom rozsahu len ak pri skúmaní pohľadávky\nzistí, že prihlásená pohľadávka je čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, zabezpečenia\nzabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva sporná v miere, ktorý odôvodňuje\npredpoklad, že veriteľ prihlásenej pohľadávky nebude v prípade konania podľa odseku 4 úspešný.\nDôvodom popretia prihlásenej pohľadávky nemôže byť len skutočnosť, že spornosť vyplýva z účtovnej\ndokumentácie dlžníka, vyjadrení dlžníka alebo vyjadrení osôb, ktorých záujmy môžu byť ovplyvnené\nzáujmami dlžníka, najmä jeho súčasných alebo predchádzajúcich právnych, účtovných alebo daňových\nporadcov.\n\nPodľa § 124 ods. 4 ZKR, veriteľ popretej pohľadávky sa môže do 30 dní od uplynutia lehoty\nna popieranie pohľadávok žalobou podanou voči dlžníkovi domáhať, aby súd určil právny dôvod,\nvymáhateľnosť, výšku, zabezpečenie zabezpečovacím právom alebo poradie zabezpečovacieho práva\npopretej pohľadávky; v žalobe sa veriteľ môže domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške.\n\nPodľa § 8 ZKR, Zabezpečovacím právom sa na účely tohto zákona rozumie záložné právo, zádržné\nprávo, zabezpečovací prevod práva a zabezpečovací prevod pohľadávky vrátane iných práv, ktoré majú\npodobný obsah a účinky. Pohľadávka zabezpečená zabezpečovacím právom sa na účely tohto zákona\npovažuje do výšky jej zabezpečenia za zabezpečenú pohľadávku.\n\nSprávca v reštrukturalizácii je v zmysle citovanej úpravy § 124 ods. 1 ZKR povinný pri každej prihlásenej\npohľadávke preskúmať právny dôvod, vymáhateľnosť, výšku, zabezpečenie zabezpečovacím právom a\nporadie zabezpečovacieho práva a pokiaľ zistí, že pohľadávka je  v zmysle uvedených hľadísk sporná,\npoprie ju. Správca vždy popiera pohľadávku v rozsahu, v akom ju považuje za spornú. Ak si veriteľ\nprihlásil zabezpečenú pohľadávku, správca skúma vždy aj jej oprávnenosť a výšku, a v prípade, že\npohľadávku nepovažuje za oprávnenú (teda považuje ju za spornú čo do právneho dôvodu), zaoberá\nsa vždy aj tým, či ide o pohľadávku zabezpečenú, pričom môže poprieť aj zabezpečovacie právo alebo\njeho poradie.\n\nVeriteľ je v zmysle § 124 ods. 4 ZKR oprávnený podať žalobu v rozsahu, v akom mu bola pohľadávka\nzo strany správcu popretá. Takúto, tzv. incidenčnú žalobu podáva veriteľ proti dlžníkovi, a nie proti\nsprávcovi.\n\nKonanie o incidenčnej žalobe má povahu určovacieho konania podľa § 80 písm. c) OSP, veriteľ ako\nžalobca však nemusí preukazovať naliehavý právny záujem, pretože tento vyplýva priamo zo zákona.\nSúd v súdnom konaní vždy rozhoduje o konkrétnom žalobnom návrhu, keď v tzv. petite žaloby žalobca\nuvedie, ako chce, aby súd rozhodol, t. j. aký má byť výrok rozhodnutia súdu. V incidenčnej žalobe podľa\n\n§ 124 ods. 4 ZKR žalobca formuluje petit ako v určovacom spore, pričom sa domáha vždy určenia\ntoho, čo bolo zo strany správcu popreté. Žalovaný 2/ ako reštrukturalizačný správca v tomto prípade\npoprel zabezpečovacie práva žalobcom prihlásených pohľadávok (z viacerých dôvodov), žalobca ako\nveriteľ mal preto zo zákona právny záujem na určení zabezpečovacieho práva popretých prihlásených\npohľadávok tak, ako bol pôvodne formulovaný petit jeho žaloby. Po späťvzatí žaloby v časti a zmene\nnávrhu zo strany žalobcu však petitom žaloby zostalo len určenie, že vyššie uvedené rozhodnutia\nžalobcu sú zabezpečovacím právom podľa § 8 ZKR.\n\nSúd prvého stupňa preto postupoval správne a v súlade so zákonom, keď v konaní následne potom,\nako uznesením pripustil späťvzatie žaloby z časti a zmenu návrhu skúmal, či žalobca má na určovacej\nžalobe naliehavý právny záujem. Ako to uviedol aj súd prvého stupňa, naliehavý právny záujem na\nurčovacej žalobe je daný vtedy, keď by právne postavenie žalobcu bez takéhoto určenia bolo neisté,\npričom žalobca nemôže žalovať o plnenie. Naliehavý právny záujem sa v súdnom konaní zisťuje\na preukazuje vždy vo vzťahu ku konkrétnemu petitu, teda k navrhovateľom požadovanému výroku\nrozhodnutia súdu. Odvolací súd súhlasí so súdom prvého stupňa v tom, že len rozhodnutie súdu o určení\nexistencie zabezpečovacieho práva ku konkrétnym pohľadávkam v tomto prípade je spôsobilé odstrániť\nmedzi účastníkmi konania právnu neistotu pokiaľ ide o existenciu zabezpečovacieho práva k  jednotlivo\nprihláseným a uplatneným pohľadávkam žalobcu.\n\nŽalobca mal zo zákona záujem na určení zabezpečovacieho práva k jednotlivým pohľadávkam, po\nspäťvzatí žaloby v časti, kde sa domáhal určenia, že ním prihlásené pohľadávky sú zabezpečené\nzabezpečovacím právom, však jeho žaloba stratila charakter incidenčnej žaloby. Právnu neistotu medzi\núčastníkmi konania v tomto prípade by bol spôsobilý odstrániť len rozsudok súdu o určení, že konkrétne\nindividuálne žalobcom prihlásené a uplatnené pohľadávky sú zabezpečené zabezpečovacím právom,\ntak, ako sa toho domáhal žalobca pôvodne v konaní. Ako však už bolo uvedené, súd vždy rozhoduje\no konkrétnej žalobe a nemá dôvod, aby nerozhodol o návrhu žalobcu, ktorým tento zobral žalobu späť\na navrhol zmenu petitu. Späťvzatie žaloby (celkom alebo z časti) ako aj zmena žaloby sú prejavmi\ndispozičného princípu v sporovom konaní. Súd o takomto podaní žalobcu už rozhoduje (konanie\nzačalo podaním žaloby na súd) postupuje však podľa kritérií stanovených zákonom (hospodársnosť pri\nzmene návrhu v zmysle § 95 ods. 2 OSP, súhlas žalovanej strany pri späťvzatí v zmysle § 96 ods. 2\nOSP). Samozrejme, vždy je tu aj hľadisko náležitostí žaloby a určitosti a zrozumiteľnosti podania po\nnavrhovanej zmene alebo späťvzatí. Odvolací súd dospel k záveru, že v tomto prípade nebol dôvod\nna to, aby súd prvého stupňa ešte potom, čo žalobca navrhol zmenu žaloby, vyzýval ho na nejaké\nupresnenie toho, čo vlastne žalobca navrhuje v konaní, rovnako tak nemal dôvod prihliadať na všetky\nokolnosti, ktoré tu boli dané pri začatí konania alebo zisťovať dôvod podania žaloby tak, ako to tvrdí\nžalobca v odvolaní. Petit žalobcovho návrhu po navrhovanej zmene a späťvzatí v časti bol zrozumiteľný\na určitý, pri rozhodovaní o takomto procesnom návrhu súd ešte neskúma oprávnenosť žaloby, o tej\nrozhoduje až v rozhodnutí o veci. Súd prvého stupňa postupoval správne a podľa zákona, keď rozhodol\no žalobcovom návrhu.\n\nAko to uviedol aj súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia, po zmene žaloby a čiastočnom\nspäťvzatí žaloby sa žalobca už nedomáhal určenia, že jeho konkrétne individuálne prihlásené a\nuplatnené pohľadávky sú zabezpečené zabezpečovacím právom. Po čiastočnom späťvzatí a zmene\nžaloby žalobcom navrhovaný výrok nie je spôsobilý odstrániť právnu neistotu medzi účastníkmi konania\na nespĺňa už ani charakter incidenčnej žaloby v zmysle § 124 ZKR.\n\nOdvolací súd preto rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdil.\n\nO trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224, § 142 ods. 1 a §151 OSP. V\nodvolacom konaní boli úspešní žalovaní, nakoľko im však v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli,\nresp. neuplatnili si právo na ich náhradu, odvolací súd žalovaným náhradu trov odvolacieho konania\nnepriznal.\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "61Cbi/18/2014", "guid": "1094e9e6-bdf4-4935-958e-c360657e21cb:c9be78d1-4003-4cc8-bf99-4bbc9b93eaea", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "9797fc8c-a243-49a2-967b-ccca684a014d:d0f7b9ab-a3d5-4caa-8c5d-080c6a22be51", "ecli": null, "spisova_znacka": "63Cbi/17/2014", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 63Cbi/17/2014 z 16. 6. 2016", "sud": "Okresný súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2016-06-16", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/9797fc8c-a243-49a2-967b-ccca684a014d:d0f7b9ab-a3d5-4caa-8c5d-080c6a22be51"}], "citovane_v": []}