{"guid": "97b2911f-b0fc-4654-b7cc-e6702e70aeb9:c1570a7f-a505-4b20-a7b7-2f8e362f6958", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2016:6115010509.1", "spisova_znacka": "3To/29/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 3To/29/2016 z 21. 6. 2016", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 21. júna 2016, sp. zn. 3To/29/2016, ECLI:SK:KSBB:2016:6115010509.1", "identifikacne_cislo": "6115010509", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Viera Bodnárová", "sudca_id": 119, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-viera-bodnarova-119", "datum_vydania": "2016-06-21", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Život a zdravie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-319", "nazov": "§ 319 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-319", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-319"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/301#paragraf-319"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c1570a7f-a505-4b20-a7b7-2f8e362f6958", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2016:6115010509.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2016:6115010509.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2016:6115010509.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/29/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115010509
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slavoj Sendecký
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6115010509.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slavoja Sendeckého a
sudcov JUDr. Jozefa Ryanta a JUDr. Alojza Palaja, v trestnej veci obžalovaných N. I. a spol., pre obzvlášť
závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich
držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 3 písm. c) Tr. zák. formou
spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák., prejednal na verejnom zasadnutí dňa 22. júna 2016 odvolanie
obžalovaných N. I., E. U. a Q. H., proti rozsudku Okresného súdu v Banskej Bystrici zo dňa 30.11.2015
sp.zn. 1Tk/2/2015 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolania obžalovaných N. I., E. U. a Q. H.  z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu v Banskej Bystrici zo dňa 30.11.2015 sp.zn. 1Tk/2/2015 boli obžalovaní
N. I., E. U. a Q. H. uznaní za vinných z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a
psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1
písm. c), písm. d), ods. 3 písm. c) Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. na tom skutkovom
základe, že

vedení spoločným zámerom obstarať si pre vlastnú osobnú spotrebu omamnú látku - rastliny rodu
Konopa (ďalej aj len ,,rastliny Konopa“), v rozpore s ustanovením § 15 ods. 2 zákona č. 139/1998 Z.z.
o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov a zároveň
aj bez toho, aby disponovali povolením na zaobchádzanie s omamnými a psychotropnými látkami v
zmysle § 4 cit. zákona, si v presne nezistenom čase roku 2014, pravdepodobne v mesiaci marec,
kúpou obstarali neustálené množstvo konopných semien, z ktorých najskôr vypestovali sadenice rastliny
Konopa a tieto potom spoločne zasadili na im nepatriacom pozemku, nachádzajúcom sa v zanedbanej
časti vinice nad chatovou oblasťou v obci Kosihy nad Ipľom vo vzdialenosti 1800 m od križovatky
štátnej cesty II/275 s obecnou cestou a následne v období do mesiaca október roku 2014, najneskôr
do 28.10.2014, pokračovali na uvedenom mieste v pestovaní rastlín Konopa, spoločne sa pritom
podieľajúc na starostlivosti o ne, s tým, že počiatkom mesiaca október roku 2014 časť dopestovaných
zelených rastlín Konopa, ktorých hmotnosť v suchom stave predstavovala 1.355,5 g, spoločne na
osobnom motorovom vozidle značky Ford Fiesta ev.č. VK XXX BD, ktoré zabezpečil N. I., premiestnili
za účelom sušenia do priestorov záhradnej chaty súp.č. XXXX postavenej na pozemku parc.č. XXXX/X,
nachádzajúcom sa v katastrálnom území C., obce C., do ktorej prístup obstaral E. U., kde ich za týmto
účelom potom do 28.10.2014 aj držali a časť rastlín, ktorých hmotnosť v suchom stave predstavovala
33,2 g si pre svoju osobnú potrebu vzal a do 28.10.2014 v mieste bydliska, v rodinnom dome v obci
R., H. č. XXX/XXX, držal N. I., dňa 28.10.2014 obvinení pristúpili k zberu zostávajúcej časti zelených
rastlín Konopa, v tom čase sa stále nachádzajúcich na pozemku, kde prebiehalo ich pestovanie, pričom
časť rastlín, ktorých hmotnosť v suchom stave predstavovala 2.834,4 g uložili do batožinového priestoru
osobného motorového vozidla značky Ford Fiesta ev.č. VK XXX BD, v ktorom boli v ten istý deň pri jazde
v obci Kosihy nad Ipľom príslušníkmi PZ zastavení a následne obmedzení na osobnej slobode a časť



rastlín, ktorých hmotnosť v suchom stave predtavovala 6.373,3 g ponechali nezabezpečenú v mieste
pestovania, kde bola toho istého dňa príslušníkmi PZ nájdená a zaistená pri úkone obhliadky miesta činu;

týmto spôsobom vypestovali rastliny Konopa, ktorých úhrnná hmotnosť v suchom stave predstavovala
10.596,4 g, z čoho množstva upotrebiteľné spôsobom využívajúcim ich psychoaktívny účinok
predstavovalo 7265 g, s koncentráciou účinnej látky tetrahydrokanabinol od 11 % do 23,1 %
hmotnostných, čo je množstvo postačujúce na prípravu najmenej 14.530 obvyklých jednorazových
dávok drogy v úhrnnej hodnote (na ilegálnom trhu drog) najmenej 43.590 Eur.

Za to im boli uložené podľa § 172 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2,3,8 Tr. zák., § 36 písm. j), l),
n) Tr. zák., § 39 ods. 1,3 písm. b) Tr. zák., § 46 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere osem rokov
nepodmienečne u každého zvlášť. Podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. boli obžalovaní na výkon trestu odňatia
slobody zaradení do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 76 ods. 1 Tr. zák. za podmienok uvedených v § 77  ods. 1 Tr. zák., § 78 ods. 1 Tr. zák. súd
obžalovaným uložil ochranný dohľad v trvaní jedného roka. Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Tr. zák. súd im
uložil aj ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou. Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zák.
boli uložené aj tresty prepadnutia veci, a to obžalovanému 1/ N. I.: lovecký nôž - imitácia Tramontína
s koženým obalom hnedej farby, zatvárací nožík červenej farby v čiernom koženom puzdre, kovové
nožnice s čiernou rukoväťou, 2 rukavice modro-bielej, záhradnícke celokovové nožnice, kovové nožnice
s červenou rukoväťou, kovové nožnice s čiernou rukoväťou, obžalovanému 2/ E. U.: 4 žlté celogumenné
rukavice, kovové nožnice s modro-zelenou rukoväťou, nožnice s čierno-modrou rukoväťou, kovové
nožnice so žltou rukoväťou - jedna časť rukoväte chýba, záhradnícke celokovové nožnice, plastové
vrecia čiernej farby, 2 rukavice s označením CERVA, 2 rukavice s označením BUCK PE, balík 7 kusov
120 l vriec čiernej farby, balík 7 kusov 120 l vriec čiernej farby, vrecia modrej farby, čierna gumená lepiaca
páska, 2 kusy lepiacich pások, polypropylénové vrece bielej farby, 9 kusov vákuových vriec zn. Well -n-
Dura o rozmeroch 80 x 60 cm spolu s bielou igelitovou taškou COOP Jednota, 3 kusy umelohmotných
40 l bandasiek bielej farby, 1 ks umelohmotnej 50 l bandaska bielej farby a obžalovanému 3/ Q. H. čierne
plastové vrecia.

Proti prvostupňovému rozhodnutiu podali v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom svojho obhajcu
odvolanie všetci obžalovaní, teda N. I., Q. H. a E. U.. V písomných dôvodoch odvolania zo dňa
10.12.2015 doplneného 16.03.2016 uviedli, že v prvom rade do konania verejného zasadnutia nie je
zrejmé, ktorému vlastníkovi, na ktorom bola pestovaná marihuana, pozemok patrí a vyslovili názor,
že tým, že zo strany orgánov činných v trestnom konaní nebol žiadaný súhlas vlastníka na vstup na
pozemok, došlo k porušeniu základnej zásady trestného konania, a to zásady získavania dôkazov ako v
prospech, tak aj v neprospech páchateľa, nezákonné získanie dôkazu nevynímajúc, pretože sa jednalo
o súkromný pozemok a miesto nebolo verejnosti prístupné. Okrem toho trvali, že rastliny, ktoré zostali
na poli, boli zhnité a poškodené, čo potvrdil aj sám vyšetrovateľ na pojednávaní, pričom sami zasahujúci
policajti tvrdili, že táto hmota sa nebude zaratávať do množstva zadržaného materiálu, avšak oni to
potrebujú pozbierať a odniesť odtiaľ, aby tieto rastliny na mieste činu nezostali. Nezanedbateľnou je
aj tá skutočnosť, že znalkyňa nebola dostatočne informovaná ohľadom stavu rastlín, keďže ako sama
na pojednávaní sa vyjadrila, v prípade, že by vedela o tom, že rastliny už boli zasiahnuté plesňou pri
samotnom zbere, tak by ten materiál nebol naďalej skúmaný, ale bol by vytriedený ako nepoužiteľný.

K výsluchu O. A. poznamenali, že súd prvého stupňa nepostupoval správne, keď túto svedkyňu osobne
na hlavnom pojednávaní nevypočul, pretože do chaty malo prístup viacero osôb, a preto vlastníčka chaty
by mala ozrejmiť, kto všetko predmetnú chatu navštevoval.

Namietali aj tvrdenie znalkyne, že 1 gram zelenej rastliny sa pohybuje okolo 6,- Eur, lebo vychádzala iba
zo zistení Národnej kriminálnej agentúry, ktoré je založené na priemere ceny za celý banskobystrický
kraj, ale nie je reálne, aby cena 1 gramu v lokalite, kde je podstatne vyššia kúpyschopnosť, bola
rovnaká, ako cena v regióne s vysoko mierou nezamestnanosti, i keď v tomto prípade treba zdôrazniť,
že nepestovali konope za účelom jeho predaja. Poznamenali, že pojem obvykle jednorazová dávka
drogy je pojmom právnym, a preto KEÚ PZ Banská Bystrica nie je oprávnený rozhodovať o tom, čo
sa považuje za obvykle jednorazovú dávku konkrétnej drogy a ani stanovovať jej množstvo. Záver o
obvykle jednorazovej dávky drogy môže stanoviť výlučne len orgán činný v trestnom konaní alebo súd.
Znalecký posudok KEÚ PZ Banská Bystrica je podkladom na riešenie odbornej otázky, spočívajúcej



len v tom, aký materiál bol znaleckému ústavu predložený a v akom množstve, či je predložený
materiál omamnou, resp. psychotropnou látkou a či množstvo účinnej psychoaktívnej látky v nej je
spôsobilé ovplyvniť psychiku konzumenta. Vzhľadom k uvedenému nemožno akceptovať skutočnosť,
čo za obvykle jednorazovú dávku drogy považuje KEÚ PZ. Ak by sa prijal takýto názor, znamenalo by
to, že o podstatných právnych otázkach, týkajúcich sa znakov základnej skutkovej podstaty trestného
činu, by rozhodoval znalec a nie orgán činný v trestnom konaní či súd.

V ďalších dôvodoch namietali skutočnosť, že v spise nie je zadokumentovaná správa o tom, či váhy,
na ktorých bol prevažovaný zadržaný materiál, boli kalibrované. Sama znalkyňa v posudku konštatuje,
že predložený materiál bol iba lokálne zasiahnutý plesňou, a preto sa celé množstvo započítalo do
upotrebiteľnej časti rastliny, avšak neskôr uviedla, že ak by sa konzument stretol s takouto rastlinou,
plesňou postihnutá rastlina sa nepoužíva na fajčenie. Znalkyňa pri svojom výsluchu spomenula chybu
komunikácie medzi vyšetrovateľom a krajským expertíznym ústavom, pretože na počiatku nikto nevedel
uviesť, ktorý vyšetrovateľ prípad vyšetroval a zabezpečoval úkony po zozbieraní rastlinného materiálu
(samotný vyšetrovateľ H., ktorý mal v tom čase výjazd a dokumentoval miesto činu, to uviesť nevedel) a
z tohto dôvodu si znalkyňa takisto pripočítala aj splesnivenú časť rastliny k upotrebiteľnej časti. Vzorky
sa zobrali len zo zdravej časti rastliny, ale znalkyňa spomenula, že ak by mala informácie o tom, že
rastlina bola už pri zadržaní napadnutá plesňou, tak by sa tento materiál automaticky vyradil a bral by sa
ako neupotrebiteľný. Namietali teda zákonnosť zaradenia tohto splesnivého materiálu a takisto navrhli
vykonať dôkaz, a to označiť vyšetrovateľa, ktorý v čase posudzovania rastlinného materiálu pracoval
na prípade a vykonal jeho výsluch ohľadne kvality a množstva rastlinného materiálu, predloženého na
expertízu.

Záverom svojho odvolania namietali aj právnu kvalifikáciu protiprávneho konania a vyslovili názor,
že konanie páchateľa, ktorý má neoprávnene v držbe živé rastliny, konope na koreni, prípadne aj
rôzne množstvá sadeníc rastlín konope, možno považovať za konanie, ktoré bezprostredne smeruje
k neoprávnenému zadováženiu a prechovávaniu marihuany, a preto ide o pokus zločinu podľa § 14
ods. 1 k § 172 ods. 1 písm. c), písm. d) Tr. zák., nakoľko páchateľ už drží rastliny, ktoré sú formálne
zaradené do zoznamu omamných látok, avšak sú ešte v takej forme, že zatiaľ nie sú spôsobilé ovplyvniť
psychiku človeka. Nemožno preto hovoriť o dokonanom zločine. Konanie páchateľa smeruje k tomu, aby
v určitom štádiu ich vývoja marihuanu spracoval do formy umožňujúcej jej tradičnú konzumáciu. Vyslovili
názor, že v prípade zaistenia rastlinného materiálu, nachádzajúceho sa na poli, ktoré mimochodom nie
je ani v obžalobe, ani v odsudzujúcom rozsudku identifikované, je potrebné postupovať v zmysle § 14
ods. 3 Tr. zák., nakoľko nebolo v úmysle odsúdených použiť predmetný rastlinný materiál, čo je možné
deklarovať jednak výpoveďou samotného vyšetrovateľa, ako aj obžalovaných, kde všetci zhodne uviedli,
že nakoľko bol predmetný rastlinný materiál napadnutý plesňou, tak ho posekali, znehodnotili, aby ho
nebolo možné ďalej použiť, resp. aj v prípade, že by niekto náhodou išiel okolo a našiel by ho, nenapadlo
by ho zužitkovať. Z konania obžalovaných je teda evidentné a nesporné, že upustili od ďalšieho konania
potrebného na dokonanie trestného činu a odstránili nebezpečenstvo, ktoré vzniklo záujmu chránenému
týmto zákonom.

Keďže súd nedostatočne zistil skutkový stav, hodnotil len dôkazy v neprospech obžalovaných, čo malo
za následok nesprávne právne posúdenie veci, navrhli, aby odvolací súd rozhodnutie Okresného súdu
v Banskej Bystrici zrušil a vec mu vrátil na nové dokazovanie.

Odvolací súd konal verejné zasadnutie v neprítomnosti obžalovaného E. U., pretože tento bol v čase
verejného zasadnutia práceneschopný, o čom doložil aj doklad, avšak požiadal odvolací súd, aby sa
konalo v jeho neprítomnosti.

Na verejnom zasadnutí krajský prokurátor navrhol odvolanie obžalovaných, ako nedôvodné zamietnuť,
pretože prvostupňové rozhodnutie považuje za správne a zákonné. Taktiež poukázal aj na judikát NS SR
č. 35/2016, ktorý podrobne analyzuje činnosť ohľadne pestovania omamných a psychotropných látok.

Obhajca obžalovaných predniesol návrh v súlade s písomným vyhotovením a uviedol všetky skutočnosti,
ktoré sú rozvedené aj v písomných dôvodoch odvolania. Okrem toho požiadal odvolací súd v prípade, ak
by oboch obžalovaných uznal vinných a ak by zamietol odvolanie obžalovaných, aby im bol umožnený
odklad výkonu trestu za účelom zabezpečenia si osobných vecí.



Obžalovaný N. I., ako aj obžalovaný Q. H. uviedli v návrhoch tie isté skutočnosti, ktoré uviedol aj ich
obhajca.

Krajský súd v Banskej Bystrici na základe podaného odvolania primárne zistil, či nie je daný dôvod pre
rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. (odvolanie bolo podané včas a oprávnenou osobou) a nie je ani
daný dôvod pre zrušenie rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., a preto postupom podľa § 317 ods. 1 Tr.
por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal
odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie
obžalovaných nie je dôvodné.

Odvolací súd zdôrazňuje, že skutkové zistenie súdom prvého stupňa je správne a zodpovedá
dokazovaniu, ktoré bolo vykonané na hlavnom pojednávaní. Súd prvého stupňa pri zachovaní
kontradiktórnosti konania vykonal na hlavnom pojednávaní všetky dostupné dôkazy, potrebné pre
zákonné rozhodnutie o obžalobe, ktorá bola na obžalovaných N. I., E. U. a Q. H. podaná. Odvolací súd
poznamenáva, že vo vzťahu ku skutkovým zisteniam, tvoriacim podstatu súdeného zločinu je napadnutý
rozsudok výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo podľa Trestného poriadku a v ktorom nedošlo k
žiadnym podstatným chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci.

Súd hodnotil dôkazy jednotlivo, ako aj v ich súhrne logickým a zároveň podrobne a presvedčivo
odôvodneným spôsobom, ktorému z hľadiska pravidiel, stanovených pri hodnotení dôkazov tak, ako sú
uvedené v § 2 ods. 12 Tr. por., nemožno nič vytknúť.

V súlade s ust. § 168 ods. 1 Tr. por., v odôvodnení napadnutého rozsudku podrobne a presvedčivým
spôsobom uviedol skutočnosti, ktoré vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a
akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Z odôvodnenia rozhodnutia je taktiež
zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou obžalovaných a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď
posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Taktiež z
odôvodnenia možno zistiť, prečo a z akých dôvodov súd prvého stupňa nevyhovel návrhom na doplnenie
dokazovania, ktoré predniesli obžalovaní.

Súd v rozhodnutí objektívne rozviedol, z akých dôvodov a prečo obžalovaných uznal vinných z obzvlášť
závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov,
ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 3 písm. c) Tr. zák.
formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák., a preto odvolací súd si v celom rozsahu osvojil skutkové
závery prvostupňového súdu a v podrobnostiach odkazuje na presvedčivé odôvodnenie napadnutého
rozsudku. V odôvodnení napadnutého rozsudku totiž súd prvého stupňa veľmi podrobne a zrozumiteľne
rozanalyzoval dôkaznú situáciu a vyjadril svoje úvahy, ktorými sa spravoval pri hodnotení dôkazov, ako
aj pri právnych úvahách na to nadväzujúcich. V tomto smere preto odvolací súd nepovažuje za potrebné
opakovať dôvody, ktoré viedli prvostupňový súd k presvedčivému rozhodnutiu.

K odvolacím námietkam obžalovaných odvolací súd považuje za potrebné uviesť nasledovné:

Trestný čin (zločin) nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich
držania a obchodovania s nimi podľa § 172 Tr. zák. možno aplikovať jednak na dílerov uvedených látok,
ako aj na konzumentov týchto látok, ktorí majú zakázanú látku len pre vlastnú potrebu, ak prechovávajú
viac zakázanej látky, ako sa uvádza v komentári k § 171 Tz.

Primárnym objektom uvedeného trestného činu (zločinu) je záujem spoločnosti kontrolovať nakladanie
s nebezpečnými látkami, ktoré sú spôsobilé vážne ohroziť, či poškodiť život alebo zdravie človeka alebo
uviesť človeka do stavu, v ktorom sa bude správať nekontrolovateľne, asociálne, ba dokonca v rozpore
s Trestným zákonom. Za sekundárny objekt tohto trestného činu môžeme potom vzdialene považovať
život a zdravie človeka, pretože aplikácia takejto látky v ľudskom organizme môže spôsobiť ohrozenie i
poruchu života či zdravia. Subjektom trestného činu nedovolenej výroby omamných a psychotropných
látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovania s nimi podľa § 172 Tz je páchateľ všeobecný.
Tento trestný čin teda môže spáchať ktorýkoľvek trestne zodpovedný páchateľ. Objektívna stránka
trestného činu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich
držania a obchodovania s nimi spočíva z hľadiska konania najmä v aktívnom konaní, ale i v opomenutí



konania. Toto konanie musí byť neoprávnené a spočíva v takých úkonoch alebo opomenutiach úkonov,
ktoré vedú k následku, ktorým je alternatívne (môže byť naplnených aj viac týchto znakov naraz):

a) výroba,

b) dovezenie, vyvezenie, prevezenie alebo prepravenie takej látky,

c) kúpa, predaj, výmena, zadováženie alebo

d) prechovávanie pre akúkoľvek dobu,

e) sprostredkovanie činnosti podľa písm. a) až d).

Pestovanie rastlín rodu Cannabis (konopa) je potrebné kvalifikovať ako neoprávnené zadováženie
omamnej látky v zmysle § 172 ods. 1 písm. c) Tr. zák., pričom trestný čin je dokonaný dopestovaním
rastlín do štádia vegetačného vývoja, v ktorom obsahujú dostatočné množstvo účinnej látky na
vyvolanie účinku, teda návyku a psychickú a fyzickú závislosť ľudí. Tento záver platí bez ohľadu na
okolnosť, že nejde o zadováženie omamnej látky od inej osoby, ale z biologickej podstaty rastliny,
pričom pri pestovaní zároveň dochádza ku zväčšovaniu rastlinnej hmoty a teda aj omamnej látky.
Omamnú látku rodu Cannabis možno neoprávnene prechovávať aj súbežne s pestovaním takýchto
rastlín, ak je produkčná plocha súčasťou priestoru fakticky ovládaného páchateľom alebo inou osobou.
Prechovávaním po akúkoľvek dobu sa rozumie akýkoľvek spôsob neoprávneného držania omamnej
látky alebo psychotropnej látky, prekurzoru alebo jedu, pričom páchateľ ich nemusí mať priamo
u seba, avšak musí ich mať vo svojej moci, resp. stačí, ak páchateľ čo i len niekoľko sekúnd
úmyselne prechováva drogu a už naplnil túto podmienku. Týmto odvolací súd reaguje na argumentáciu
odvolateľov, týkajúcej sa právneho posúdenia ich protiprávneho konania.

Na argumentáciu ohľadne nevykonania niektorých dôkazov zo strany prvostupňového súdu odvolací
súd zdôrazňuje, že súd prvého stupňa v dôvodoch napadnutého rozsudku potrebným spôsobom na
tieto návrhy reagoval a aj uviedol, prečo a z akých dôvodov návrhom na doplnenie dokazovania
nevyhovel. Krajský súd si tieto dôvody osvojil a pripomína, že tak výsluch svedkyne O. A., ako aj výsluch
vyšetrovateľa, ktorý v čase posudzovania rastlinného materiálu pracoval na prípade ohľadne kvality a
množstva rastlinného materiálu, predloženého na expertízu, čoho sa domáhala obhajoba nepovažuje,
ani odvolací súd za potrebný, nakoľko svedkyňa A. v prípravnom konaní deklarovala, že o tom, že v
jej záhradnom domčeku sa nachádza psychoaktívna látka, nič nevedela a nevedela sa vyjadriť ani k
množstvu drogy, ktorá bola na mieste činu nájdená. Zdôraznila, že s kľúčmi od uvedenej nehnuteľnosti
disponoval predovšetkým jej syn, hoci náhradné kľúče mala aj ona a jej manžel.

Okrem toho za splnenia zákonných podmienok ust. § 263 ods. 2 Tr. por. bola jej výpoveď na hlavnom
pojednávaní prečítaná, k čomu nemá výhrady ani odvolací súd.

K výsluchu vyšetrovateľa odvolací súd poznamenáva, že zo zápisnice ohliadky miesta činu vyplýva,
že na mieste ohliadky - políčka zanedbanej časti vinice nad chatkou v oblasti v obci J. R. X., 1800 m
od križovatky štátnej cesty 2/275 obecnou cestou na mieste činu boli zaistené stopy, a to 5 ks stoniek
zelenej rastliny nezisteného pôvodu s koreňovým systémom a listovou časťou, stopa 3 - 89 ks stoniek
rastlín nezisteného pôvodu bez koreňového systému, stonky s listovými časťami a stopa č. 4 - vecná
stopa 4 ks bandasiek 40 l bielej farby. Predmetnej obhliadky miesta činu sa zúčastnili aj obžalovaní Q.
H., N. I. a E. U., pričom uvedené nájdené veci neboli podrobené váženiu, ani inému skúmaniu, ale boli
zaslané Kriminalistickému a expertíznemu ústavu PZ v Banskej Bystrici (v Slovenskej Ľupči), a preto
obhajobou navrhovaný vyšetrovateľ sa nemôže objektívne vyjadriť k hmotnosti a už vôbec ani ku kvalite
zaisteného materiálu.

Súd prvého stupňa sa v dôvodoch rozhodnutia adekvátnym spôsobom vysporiadal nielen s tvrdením
obhajoby, týkajúceho sa kvality zaisteného materiálu, na čo reagovala znalkyňa N.. Dr. D. U., či už
v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní, najmä vo vzťahu k predmetu evidovanom pod
číslom 29 (časť konopy zasiahnutou pliesňou), ale aj so závermi znaleckého posudku kriminalistického
a expertízneho ústavu PZ, ČVS: PPZ-KEÚ-SL-EX-2014/3905, z obsahu ktorého možno zistiť, že
celková hmotnosť rastlinného materiálu v usušenom stave vydaného obžalovaným N. I. (obsah



skleneného pohára s otočným uzáverom) bola 33,2 g, čoho hmotnosť upotrebiteľná obvyklým spôsobom
predstavovala 33,2 g, ďalej u materiálu, ktorý bol zaistený pri úkone prehliadky motorového vozidla
zn. Ford Fiesta, ev. č. VK XXX BD-2834,4 g, z čoho hmotnosť upotrebiteľná obvyklým spôsobom,
predstavovala 2.239,4 g so zastúpením THC od 14,9 do 23,1 %, u materiálu zaisteného v záhradnom
domčeku O. A. v celkovej hmotnosti 1.355,5 g, z čoho hmotnosť upotrebiteľného obvyklým spôsobom
predstavovalo 954,9 g so zastúpením THC 11,6 do 21,7 hmotnostných a materiálu zaisteného pri
úkone ohliadky miesta činu na pozemku, kde prebiehalo pestovanie konopy - 6.373,3 g, čoho hmotnosť
upotrebiteľná obvyklým spôsobom predstavovala 4037,5 g so zastúpením THC od 11 do 12 %. Znalkyňa
konštatovala, že materiál predložený pod číslom 29 bol čiastočne pokrytý plesňou, avšak išlo len
o pleseň lokálnu a nepomerne väčšia časť z neho bola v čase predloženia na skúmanie plesňami
nepostihnuteľná. Odvolací súd nemá dôvod spochybňovať závery, či už výpovede znalkyne N.. D. D. U.,
ani závery znaleckého posudku, na ktoré je vyššie poukázané a nemá ani dôvod spochybňovať to, že by
váhy, ktorými bolo uskutočňované váženie zaisteného materiálu a ktoré sa používajú kriminalistickým a
expertíznym ústavom, nespĺňajú požadované parametre. V danom prípade sa totiž jedná o ústav, ktorý
je členom Európskej siete ústavov forezných vied - NFSI, držiteľom ISO 9001, certifikovaný systémom
manažérstva.

Obdobným spôsobom sa súd vysporiadal aj s námietkou obhajoby, týkajúcou sa vlastníctva pozemku,
na ktorom došlo k vypestovaniu rastliny rodu Konopa zo strany obžalovaných. Treba v tejto súvislosti
zdôrazniť, že sa jednalo o verejne prístupný pozemok, i keď vo vlastníctve neznámych osôb, nakoľko
tento nebol nijakým spôsobom inak charakterizovaný od pozemkov, ktoré s ním susedili, pričom to boli
práve obžalovaní, ktorí podľa ich vlastných slov ho ohraničili, oplotili, rekultivovali a následne pripravili
na pestovanie zakázanej látky.

Za takéhoto stavu, ktorý je uvedený vyššie, ani odvolací súd nemal najmenšie pochybnosti o tom,
že obžalovaní N. I., E. U. a Q. H. spoločným konaním neoprávnene zadovážili a prechovávali po
akúkoľvek dobu omamnú látku a taký čin spáchali v značnom rozsahu, čím spáchali obzvlášť závažný
zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania
a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 3 písm. c) Tr. zák. formou
spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák., pretože vypestovali rastliny konopa, ktorých úhrnná hmotnosť v
suchom stave predstavovala 10.596,4 g, z čoho množstvo upotrebiteľným spôsobom využívajúcim ich
psychoaktívny účinok predstavovalo 7.265 g s koncentráciou účinnej látky tetrahydrokanabinolu od 11 %
do 23,1 % hmotnosti, čo je množstvo postačujúce na prípravu najmenej 14 530 obvyklých jednorazových
dávok drogy v úhrnnej hodnote na ilegálnom trhu drog, najmenej 43.590,- Eur.

Aj keď obžalovaní namietali aj výšku a spôsob, ako bola stanovená, obvyklá jednorazová dávka drogy,
odvolací súd poukazuje na odborné vyjadrenie č. PPZ NKA - PDJ - 4 -065/2005 zo dňa 06.02.2015
Národnej kriminálnej agentúry Prezídia PZ MV SR, z obsahu ktorého vyplýva, že pre teritórium
banskobystrického kraja za obdobie štvrtého štvrťroku 2014 omamné látky konopa pre teritórium
banskobystrického kraja za obdobie 04.04. roku 2014 bola v rozmedzí od 6,- do 10,- eur, pričom za
predpokladu, že za jednotlivú dávku drogy konopy je považovaná hmotnosť sušiny 0,5 g (čo je potvrdené
aj súdnou praxou), možno jej cenu predpokladať v intervale od 3,- do 5,- Eur. Z tejto sumy vychádzala
aj znalkyňa W.. C. J., ktorá vypracovala znalecký posudok z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie
toxikológia.

Súd prvého stupňa na základe vyššie uvedeného stavu obžalovaným uložil podľa § 172 ods. 3 Tr. zák.
s použitím § 38 ods. 2,3 a 8 Tr. zák., § 36 písm. j), l), n) Tr. zák., § 39 ods. 1,3 písm. b) Tr. zák., § 46 Tr.
zák. trest odňatia slobody vo výmere osem rokov každému zvlášť a podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. pre výkon
trestu obžalovaných zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Uvedený trest podľa názoru odvolacieho súdu je skôr mierny ako prísny aj vzhľadom na trestnú sadzbu,
uvedenú v ust. § 172 ods. 3 Tr. zák., za ktoré konanie možno páchateľovi uložiť trest odňatia slobody v
rozmedzí od 15 až 20 rokov. Tento trest, i keď zohľadňuje individuálnu prevenciu, v pomere k prevencii
generálnej, nie je celkom v rovnováhe, avšak vzhľadom k tomu, že odvolanie proti prvostupňovému
rozsudku zo strany prokuratúry podané nebolo, odvolací súd sprísniť trest obžalovaným nemohol. Na
druhej strane dospel k záveru, že trest odňatia slobody vo výmere osem rokov bude dostatočným
ponaučením pre všetkých troch obžalovaných, aby v budúcnosti sa vyvarovali akejkoľvek trestnej
činnosti.



Správny bol postup prvostupňového súdu, keď podľa § 76 ods. 1 Tr. zák. za podmienok uvedených v §
77 ods. 1 Tr. zák. a § 78 ods. 1 Tr. zák. uložil obžalovaným ochranný dohľad v trvaní jeden rok a správne
bolo aj to, keď na základe znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie
psychiatrie, K.. W. Q., uložil obžalovaným aj ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou.

Keďže na spáchanie trestnej činnosti boli použité veci, ktoré patrili N. I., E. U. a Q. H., bolo potrebné v
zmysle § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zák. im uložiť aj trest prepadnutia vecí, ktoré sú uvedené v odôvodnení
tohto rozhodnutia.

Vzhľadom k tomu, že odvolanie obžalovaných dôvodné nebolo, odvolací súd postupom podľa § 319 Tr.
por. ich ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "1Tk/2/2015", "guid": "5034735f-fd49-48a1-befa-9fb07a44c58b:40fde411-b48f-4323-8ea6-150909d80f00", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "7d97f171-460a-480b-bf64-0c53f8fe7f29:35bf145c-6b29-4f89-97c2-782ff17ab840", "ecli": null, "spisova_znacka": "1Tk/2/2015", "nazov": "Rozhodnutie Okresného súdu Prešov sp. zn. 1Tk/2/2015 z 22. 9. 2015", "sud": "Okresný súd Prešov", "datum_vydania": "2015-09-22", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/7d97f171-460a-480b-bf64-0c53f8fe7f29:35bf145c-6b29-4f89-97c2-782ff17ab840"}], "citovane_v": []}