{"guid": "97745c62-90e8-4465-84a0-72481ee1531f:87e5b6a5-d80c-4eaa-9b70-ca7b164e761f", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2016:6115011022.1", "spisova_znacka": "4To/15/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 4To/15/2016 z 3. 5. 2016", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 3. mája 2016, sp. zn. 4To/15/2016, ECLI:SK:KSBB:2016:6115011022.1", "identifikacne_cislo": "6115011022", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Alica Beňová", "sudca_id": 273, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-alica-benova-273", "datum_vydania": "2016-05-03", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Majetok"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-319", "nazov": "§ 319 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-319", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-319"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/301#paragraf-319"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/87e5b6a5-d80c-4eaa-9b70-ca7b164e761f", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2016:6115011022.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2016:6115011022.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2016:6115011022.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4To/15/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115011022
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bušík, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6115011022.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bušíka, PhD. a
sudcov JUDr. Jána Bobora a Mgr. Jána Bednára v trestnej veci obžalovaného N. D. za pokračujúci prečin
krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f), ods. 3 písm. b) Tr. zák. a iné na verejnom zasadnutí dňa 4. mája
2016 o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 2T 86/2015 zo
dňa 16. 2. 2016 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného N. D.     z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom samosudcu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 2T 86/2015 zo dňa 16. 2. 2016 bol
obž. N. D. uznaný za vinného z celkového počtu 10 skutkov krádeží, ktorých sa obžalovaný dopustil v
období od 24. 1. 2015 do 25. 4. 2015 a to podľa skutkov podrobne rozvedených v rozsudku, kde vina
obžalovaného bola uznaná v bodoch 1) až 4) a 6) a 10) za pokračujúci prečinu krádeže podľa § 212
ods. 2 písm. f), ods. 3 písm. b) Tr. zák., v bode 5) ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f), ods.
3 písm. b) Tr. zák. a v bode 7) ako prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zák.

Za to bol odsúdený podľa § 212 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 37 ods. h), m), § 38 ods. 2, 4 Tr. zák.,
§ 41 ods. 1, § 42 ods. 1 Tr. zák. k súhrnnému nepodmienečnému trestu odňatia slobody vo výmere
36 mesiacov. Súčasne prvostupňový súd podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. pre výkon trestu odňatia
slobody obžalovaného zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.  Vzhľadom na
uloženie súhrnného trestu prvostupňový súd podľa § 42 ods. 1 Tr. zák. zrušil výrok o treste z rozsudku
Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 3T 76/2014 z 3. 9. 2015 v spojení s uznesením Krajského súdu
v Banskej Bystrici sp. zn. 4To 78/2015 zo dňa 19. 11. 2015, ako aj všetky rozhodnutia a opatrenia na tento
výrok obsahovo naväzujúce. Rovnako tak prvostupňový súd podľa § 74 ods. 1 Tr. zák. obžalovanému
uložil ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou. Napokon prvostupňový súd podľa § 287
ods. 1 Tr. por. zaviazal obžalovaného povinnosťou nahradiť škodu poškodeným a to V. G. „LESONA“,
Riečka vo výške 825,90 eur, COOP Jednota Krupina vo výške 93,25 eur, DILIGENTIA R.C., s.r.o. vo
výške 49,72 eur, MANIA International s.r.o. vo výške 733, eur.

Prvostupňový súd v súvislosti so skutkom, ktorý sa kládol obvinenému za vinu kvalifikovaný ako prečin
krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f), ods. 3 písm. b) Tr. zák., ktorého sa dopustil obžalovaný tým, že dňa
2. 3. 2015 o 18.30 h v predajni Moja Samoška na ulici Jesenského 13 v Banskej Bystrici vzal z regálu
s kávou 5 ks Jacobs Kronung 250g v celkovej hodnote 17,964 eur, 4 ks kávy Gold inst. 250g v celkovej
hodnote 13,5360 eur, 3 ks kávy Nescafé Clasic v celkovej hodnote 14,832 eur, 3 ks kávy Nescafé gold
crema v celkovej hodnote 29,08 eur, čím pre spoločnosť DILIGENTIA R.C., s.r.o. so sídlom Ivánska
cesta 12, 821 04 Bratislava, IČO 46008616 spôsobil škodu krádežou vo výške 73,66 eur, tohto oslobodil
spod obžaloby podľa § 285 písm. c) Tr. por., pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.
V prípade tohto skutku poškodenú spoločnosť DILIGENTIA R.C., s.r.o. podľa § 288 ods. 3 Tr. por. so
svojim nárokom na náhradu škody odkázal na občianskosúdne konanie.



V odôvodnení rozsudku prvostupňový súd podľa jednotlivých bodov rozsudku v zmysle vykonaných
dôkazov odôvodnil svoje rozhodnutie jednak z hľadiska uloženej viny podľa dôkazov, ktoré obžalovaného
usvedčujú zo spáchania trestnej činnosti a záverom odôvodnenia rozviedol podrobne svoje úvahy
v súvislosti s uložením trestu, ktorý obžalovanému prvostupňový súd uložil. V súvislosti s trestom
prvostupňový súd podrobne rozvádza, že obžalovaný bol doposiaľ 6-krát súdom trestaný, z toho 5-krát
za krádeže, kde v minulosti obžalovaný nevyužil dobrodenie súdu, keď ho podmienečne prepustil z
výkonu trestu odňatia slobody a tento naďalej páchal trestnú činnosť, takže podmienečné prepustenie
muselo byť premenené na trest nepodmienečný. Rovnako tak prvostupňový súd konštatuje, že v prípade
obžalovaného zistil prevahu priťažujúcich okolností nad okolnosťami poľahčujúcimi, kde u obžalovaného
nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť a naopak, ako priťažujúce okolnosti v prípade obžalovaného
zohľadnil skutočnosti, že obžalovaný už bol v minulosti odsúdený a že pred súdom stojí za spáchanie
viac trestných činov. Taktiež prvostupňový súd rozviedol i svoje úvahy vo vzťahu k uloženému súhrnnému
trestu a to z dôvodu, že za skutky, ktoré boli predmetom obžaloby, sa týchto obžalovaný dopustil skôr, ako
bol právoplatne odsúdený dňa 19. 11. 2015 za iné trestné činy. Z uvedených dôvodov preto prvostupňový
súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody na samej hornej hranici zákonom stanovenej trestnej
sadzby, pri súčasnom zrušení predchádzajúceho rozsudku vo výroku o treste, ktorý v danom prípade
predstavoval trest odňatia slobody v trvaní 11 mesiacov. S poukazom na skutočnosť, že obžalovaný už
bol v posledných 10 rokoch vo výkone trestu odňatia slobody obžalovaného zaradil pre výkon trestu
odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia a vzhľadom tiež na závery
znaleckého dokazovania znalkyne I.. F. Y., ktorá u obžalovaného konštatovala polymorfnú toxikomániu s
preferenciou pervitínu, v súlade s návrhom tejto znalkyne potom obžalovanému uložil i ochrannú ústavnú
protitoxikomanickú liečbu. Rovnako tak prvostupňový súd vzhľadom na skutočnosť, že všetci poškodení
si svoje nároky na náhradu škody uplatnili riadne a včas, rozhodol i o riadne uplatnených nárokoch na
náhradu škody. Vo vzťahu ku skutku zo dňa 2. 3. 2015 týkajúceho sa krádeže v predajni Moja Samoška,
ktorý bol právne kvalifikovaný ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f), ods. 3 písm. b) Tr. zák.,
tak v tomto prípade obžalovaného spod obžaloby oslobodil s tým, že jeho spáchanie obžalovaným
nebolo žiadnym dôkazom preukázané, nakoľko neexistuje žiadny svedok, ktorý by ho usvedčoval a ani
kamerový záznam a preto súd z tohto skutku obžalovaného spod obžaloby oslobodil a to v zmysle ust.
§ 285 písm. b) Tr. por. Vzhľadom na tento záver potom i poškodenú spoločnosť odkázal v prípade tohto
skutku na občianskosúdne konanie.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie samotný obžalovaný, kde v
písomných dôvodoch odvolania uvádza, že podáva odvolanie čo do výroku o treste, ktorý považuje
za neprimeraný a taktiež do výroku o ochrannej liečbe ústavnou formou. Uvádza pritom, že rozsudok
nie je primeraný vo výške, v ktorej bol uložený a taktiež i ochrannej liečbe, nakoľko ju sám dobrovoľne
vykonával po jeho poslednom prepustení z výkonu trestu a domáha sa osobnej účasti na verejnom
zasadnutí. Na verejnom zasadnutí v prítomnosti ustanoveného obhajcu upresnil, že v danom prípade
považuje uložený trest na samej hornej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby za neprimerane
prísny a represívny, i napriek skutočnosti, že tento trest bol ukladaný ako súhrnný. Opätovne zdôraznil,
že sa podrobil protitoxikomanickej liečbe a to od 22. 12. 2015 do 1. 2. 2016 a preto je toho názoru, že
nie je potrebné ďalej ukladať obžalovanému i ústavné protitoxikomanické liečenie. Podaním odvolania
sa domáha zrušenia rozsudku vo výroku o treste a neuloženia ochranného opatrenia. Sám obžalovaný
ešte doplnil, že ho dobehla minulosť, že už má premenenú aj podmienku a spolu s týmto trestom si bude
musieť odpykať necelých 5 rokov, čo považuje za neprimerane prísne.

Krajský súd v Banskej Bystrici na základe podaného odvolania obžalovaným preskúmal v zmysle ust.
§ 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ
podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo s tým, že na chyby, ktoré
neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods.
1 Tr. por. Po postupe v zmysle tohto ustanovenia krajský súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného
nie je dôvodné.

Prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia v súlade s ust. § 168 ods. 1 Tr. por. podrobne
rozviedol jednotlivé skutočnosti, ktoré vzal za preukázané, rozviedol i dôkazy, o ktoré dôkazy oprel svoje
skutkové zistenia a to podľa jednotlivých skutkov a taktiež podrobne rozviedol i svoje úvahy, ktorými sa
spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Rovnako tak z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, ako sa
súd vysporiadal s obhajobou obžalovaného a prečo nevyhovel návrhom na vykonanie dôkazov a akými



právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení
zákona v otázke viny a trestu. Rovnako tak v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne rozviedol
prvostupňový súd i svoje úvahy v súvislosti s náhradou škody a uloženia ochranného liečenia, kde naviac
krajský súd konštatuje, že prvostupňový súd zdôvodnil i oslobodzujúcu časť výroku svojho rozhodnutia.

Odvolací súd s poukazom na veľmi podrobné zhodnotenie prvostupňového súdu preto v podrobnostiach
odkazuje podľa jednotlivých skutkov, na jednotlivé dôkazy, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní
a to v prípade skutku č. 1), najmä na výpoveď poškodeného V. G., ako i svedkov I. Y., N. C., N. D.,
ktorí uviedli i motív konania obžalovaného, ktorým bolo zabezpečenie si finančných prostriedkov na
zakúpenie pervitínu, kde tieto výpovede dopĺňa i kamerový záznam z predajne. Rovnako tak skutky
pod bodmi 2), 4), 8) až 10) i v tomto prípade obžalovaného usvedčuje z trestnej činnosti kamerový
záznam, kde svedok I. D. opoznal osobu obžalovaného ako osobu, ktorá sa dopustila inkriminovaného
konania. I v prípade skutku pod bodom 3) v tomto prípade poukazuje prvostupňový súd na výpoveď
svedkyne N. G., taktiež na výpovede svedka Y., ktorý priznal, že tento spáchal spoločne s obžalovaným.
Vo vzťahu k bodu 5) obžaloby prvostupňový súd akcentuje výpovede I. Q. a C. I. a taktiež i listín,
pričom je nesporné, že obžalovaný bol prichytený s odcudzenými náušnicami, ktoré mal vložené do
úst. Pri bode 6) rozsudku prvostupňový súd poukazuje na výpoveď svedka Z. Y., ktorý obžalovaného
jednoznačne usvedčil a taktiež bol pri tejto krádeži zaistený sám obžalovaný a ďalej v prípade skutku
7) je obžalovaný usvedčovaný výpoveďami svedkýň N. G., N. N., najmä však daktyloskopickou stopou
obžalovaného, ktorá bola riadne zdokumentovaná príslušným pracoviskom KÉU PZ. Rovnako tak záver
o uložení ochranného protitoxikomanického liečenia ústavnou formou má v plnom rozsahu oporu v
znaleckom posudku znalkyne I.. F. Y.. Samotné tvrdenie obžalovaného, že on už liečbu vykonal je v tomto
smere právne irelevantné a nie je ani ničím podložené. Nie je zrejmé v akom zariadení sa obžalovaný
podrobil liečbe a ani kto vykonával túto liečbu, ani nie je známy výsledok tejto liečby a preto výsledky
dokazovania na hlavnom pojednávaní dávajú jednoznačnú oporu, že v danom prípade je namieste uložiť
obžalovanému ústavnú protitoxikomanickú liečbu a to naviac za situácie, kedy už tento opakovane sa
dopúšťa trestnej činnosti krádeží, kde si zabezpečuje finančné prostriedky na kúpu nedovolených látok.

Vo vzťahu k argumentácii obžalovaného o prísnosti trestu treba uviesť, že obžalovaný napriek pomerne
mladému veku sa opakovane dopúšťa trestnej činnosti, kde ani doposiaľ uložené tresty ho neodradili
od spáchania trestnej činnosti. Rovnako tak neušlo pozornosti krajského súdu, že v danom konkrétnom
prípade bol ukladaný trest súhrnný za súčasného zrušenia trestu odňatia slobody vo výmere 11
mesiacov, kde uložený trest odňatia slobody napriek tomu, že je uložený na samej hornej hranici
nepovažuje krajský súd za neprimeraný. Je treba tiež uviesť, že rozpätie zákonom stanovenej trestnej
sadzby bolo dodržané a súd túto hranicu neprekročil. Vzhľadom na osobu obžalovaného, ktorý ako
vyplýva zo skutkov, nemá akékoľvek zábrany kradnúť a to za akýchkoľvek okolností, dokonca si v
jednom prípade kradnuté veci vkladal i do úst, svedčia o tom, že krádež je životný štýl obžalovaného.
Všetko to je potrebné výkonom trestu odňatia slobody zmeniť a obžalovaného i prostredníctvom represie
naučiť dodržiavať normy spoločenského správania sa. V danom konkrétnom prípade preto uložený
trest na samej hornej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby za súčasného vykonania ústavného
protixokmanického liečenia môže viesť k náprave obžalovaného a tým i naplniť účel trestu uvedeného v
§ 34 Tr. zák. Doteraz uložené výchovné tresty absolútne nesplnili svoj prevýchovný účel a je zrejmé, že
len uloženie prísneho nepodmienečného trestu odňatia slobody môže priviesť obžalovaného k náprave
s tým, že povedie riadny život.

Krajský súd v Banskej Bystrici rovnako tak konštatuje, že i oslobodzujúci záver prvostupňového súdu
má oporu vo vykonaných dôkazoch, preto s poukazom na horeuvedené dôvody, keďže odvolanie
obžalovaného považoval krajský súd za nedôvodné, toto v zmysle ust. § 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny ďalší opravný
prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2T/86/2015", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "48ee25d6-9b3a-480e-a258-6a2935fc4123:9c8a4181-db04-4bef-8e0c-8457196a475c", "ecli": null, "spisova_znacka": "4To/78/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 4To/78/2015 z 24. 9. 2015", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2015-09-24", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/48ee25d6-9b3a-480e-a258-6a2935fc4123:9c8a4181-db04-4bef-8e0c-8457196a475c"}], "citovane_v": []}