{"guid": "0787ca61-825c-46b0-92d9-efad156d8e26:193cea33-dadb-4f96-8fd2-970f79013110", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2016:6115202608.1", "spisova_znacka": "41CoKR/15/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 41CoKR/15/2016 z 20. 12. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 20. decembra 2016, sp. zn. 41CoKR/15/2016, ECLI:SK:KSBB:2016:6115202608.1", "identifikacne_cislo": "6115202608", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "Mgr. Ema Novodomcová", "sudca_id": 818, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-ema-novodomcova-818", "datum_vydania": "2016-12-20", "forma": "Rozsudok", "povaha": [], "oblast": [], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/193cea33-dadb-4f96-8fd2-970f79013110", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2016:6115202608.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2016:6115202608.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2016:6115202608.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41CoKR/15/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115202608
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Križanová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6115202608.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny
Križanovej a z členiek senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a JUDr. Daniely Maštalířovej v právnej veci
žalobcu Crossdefault Management Group, k. s. so sídlom kancelárie Tehelná 189, 960 01 Zvolen, IČO:45
462 801, správca úpadcu ETOP - TRADING, a. s. „ v konkurze\", so sídlom Skuteckého 17, 974 01
Banská Bystrica, IČO: 36 300314 právne zastúpeného +ULTRA Legal, s. r. o., advokátní kancelář so
sídlom Sokolovská 270/201, 190 00 Praha 9 - Vysočany, Česká republika, IČ:02 894 742, v mene ktorej
poskytuje právne služby na území Slovenskej republiky organizačná zložka +ULTRA Legal, s. r. o.,
advokátní kancelář, so sídlom Zelená 2, 810 01 Bratislava, IČO: 47 255 480 proti žalovanému MAINED
EWUITY LIMITED so sídlom Akropoleos, SAVVIDES CENTER, 1 st floor, Flat/Office 102 59-61, Nicosia
P.C. 2012, Cyperská republika, právne zastúpeného Petrom Farkašom, advokátska kancelária spol. s.
r. o. so sídlom Jahodová 6748/8, 080 01 Prešov, IČO: 36 855 928, v mene ktorej koná konateľ - advokát
Mgr. Peter Farkaš, o odporovateľnosť právneho úkonu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Banská Bystrica č. k. 64Cbi 7/2015-239 zo dňa 23.2.2016 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k.  64Cbi 7/2015-239 zo dňa 23.2.2016 potvrdzuje.

II. Žalovaný  má  nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

. Súd prvej inštancie rozsudkom č. k. 64 Cbi/7/2015-238 zo dňa 2.2016 zamietol žalobu  o
odporovateľnosť právneho úkonu a žalobcu zaviazal k náhrade trov konania žalovaného vo výške 555,45
eur.

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca  sa podanou žalobou domáhal určenia, že právny úkon
Zmluva o prevode obchodného podielu zo dňa 23.6.2011 uzatvorená medzi prevádzajúcim - úpadcom
a nadobúdateľom - žalovaným, ktorej predmetom bol prevod 50 % obchodného podielu zodpovedajúci
peňažnému vkladu 2.500,--eur na základnom imaní spoločnosti UNISOLAR, s. r. o. so sídlom Plzenská
2, 080 01 Prešov, IČO:44 918011 je voči konkurzným veriteľom  v konkurznej veci vedenej Okresným
súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 2R/4/2013 na majetok úpadcu  právne neúčinná  a žalovaný je
povinný zaplatiť do všeobecnej podstaty úpadcu sumu vo výške 1.149.876,50 eur.

3. Súd prvej inštancie  uviedol, že žalovaný bol v období od 11.8.2010 do 13.5.2011 spoločníkom  v
obchodnej spoločnosti UNISOLAR, Prešov vlastniaci 50 % obchodný podiel zodpovedajúci peňažnému
vkladu v sume 2.500,--eur. Zmluvou o prevode obchodného podielu previedol žalovaný svoj obchodný
podiel na úpadcu vo výške 1/2 k základnému imaniu spoločnosti UNISOLAR, s. r. o. Úpadca bol tak
v čase od 14.5. 2011 do 8.7.2011 spoločníkom spoločnosti UNISOLAR, s. r. o. Následne zmluvou o



prevode obchodného podielu zo dňa 23.6.2011 previedol úpadca celý svoj obchodný podiel v spoločnosti
UNISOLAR, s .r . o. za dohodnutú odplatu 150.000,--eur.

4. Zmluvou o dielo uzavretou dňa 17.2. 2011 medzi úpadcom ako zhotoviteľom a spoločnosťou
UNISOLAR, s. r. o. ako objednávateľom sa úpadca zaviazal, že pre objednávateľa zhotoví fotovoltarickú
elektráreň X. Y. X  za dohodnutú cenu diela vo výške  2.663.100,--eur bez DPH. Termín odovzdania
diela bol dohodnutý najneskôr do 30.4.2011, ale dielo odovzdané načas nebolo a k jeho odovzdaniu
došlo až 30.5.2011.

5. Ďalej uviedol, že v čase  odovzdania diela bol úpadca 50 % spoločníkom v spoločnosti UNISOLAR,
s.r.o., ktorý následne previedol obchodný podiel späť  na žalovaného za odplatu 1.500.000,--eur, a
to hotovú a funkčnú fotovoltarickú elektráreň, ktorej hodnota niekoľkonásobne prevyšovala elektráreň,
ktorú za prevod obchodného podielu mal uhradiť žalovaný úpadcovi.

6. Súd prvej inštancie uviedol, že podľa názoru žalobcu postupom úpadcu spoločne so žalovaným, t. j.
uzatvorením zmluvy o prevode obchodného podielu spätne na žalovaného za kúpnu cenu 150.000,--eur
došlo k ukráteniu veriteľov v konkurze, a to tým, že prevod obchodného podielu z úpadcu na  žalovaného
nebol uskutočnený za primeranú odplatu vo vzťahu k hodnote majetku, ktorý medzičasom spoločnosť
nadobudla od úpadcu. Vychádzajúc zo súvahy  spoločnosti za rok 2011 s ohľadom na hodnotu majetku
spoločnosti UNISOLAR, s. r. o. mala byť primeraná odplata za prevedený obchodný podiel vo výške
1.299.876,50 eur. Žalobca na základe uvedeného mal za to, že sú dané dôvody odporovateľnosti
právneho úkonu podľa § 57,58 a § 60  z. č. 7/2005 zákona o konkurze a reštrukturalizácii  (ďalej
„ZKR“).  Žalobca uviedol, že suma 1.149.876,50 eur (2.599.753,--eur hodnota majetku/2-150.000.000,--
eur prijatá odplata za obchodný podiel) predstavuje majetkové plnenie, o ktoré bol znížený majetok
úpadcu, a ktoré by slúžilo na krytie prihlásených pohľadávok  veriteľov úpadcu v konkurznom konaní.

7. Žalovaný  sa v konaní  bránil tým, že žaloba bola podaná po uplynutí lehoty 1 roka od vyhlásenia
konkurzu a vzhľadom k tomu, že ide o hmotno-právnu  - prekluzívnu lehotu, žiadal žalobu zamietnuť.
Ďalej sa v konaní bránil tým, že žaloba nie je dôvodná ani z jednej skutkovej podstaty ust. § 57 ZKR.
Uviedol, že pokiaľ ide o odporovanie ukracujúcemu právnemu úkonu k uzavretiu zmluvy o pripojení do
verejnej siete došlo až po odporovanom právnom úkone.  Uviedol, že žalobca v návrhu poukazoval aký
vysoký bol majetok  úpadcu uviedol, že záväzky sú minimálne na takej istej úrovni, pričom základnou,
alebo východiskovou ekonomickou kategóriou je vlastné imanie, ktoré pre celú spoločnosť v rozhodnom
období bolo evidované na úrovni cca 153.000,--eur, a to pre celú spoločnosť, nielen pre časť obchodného
podielu, ktorá je napádaná.  Žalobca nepredložil v súlade so zásadou, ktorou sa riadi toto konanie
relevantný dôkaz v podobe znaleckého posudku, ktorý si mohol a mal zabezpečiť pri podaní takejto
žaloby na preukázanie majetku spoločnosti.

8. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že  lehota na uplatnenie
žaloby o určenie odporovateľného právneho úkonu bola na súde uplatnená včas, a to z dôvodu, že
účinky vyhlásenia konkurzu nastali dňa 14.2.2014. Lehota 1 roka od vyhlásenia konkurzu tak mala
uplynúť dňa 14.2.2013. Deň 14.2.2014 bola sobota, teda posledný deň lehoty bol najbližší nasledujúci
pracovný deň, ktorým bol pondelok 16.2.2015 (§ 203a ods. 2 zák. č. 7/2005 Z. z.). Pre zachovanie lehoty
na odporovanie právneho úkonu preto bolo potrebné, aby najneskôr v tento deň bol súdu doručený
návrh žalobcu o odporovateľnosť právneho úkonu, ktorý bol súdu doručený elektronicky  (emailom) dňa
12.2.2015, čo súd považoval za preukázané z č. l. 1 súdneho spisu a dňa 16.2. 2015 bol súdu doručený
originál písomného vyhotovenia žaloby spolu s prílohami, čo je preukázané prezenčnou pečiatkou súdu,
ktorým bolo preukázané, že  žaloba bola  daná na poštovú prepravu dňa 12.2.2015.  Súd prvej inštancie
skonštatoval, že žalobca si preto uplatnil právo domáhať sa odporovateľnosti právneho úkonu v zákonnej
prekluzívnej lehote podľa § 57 ods. 2 zák. č. 7/2005 Z. z., teda do 1 roka od vyhlásenia konkurzu.

9. Súd prvej inštancie  zdôraznil, že základnou podmienkou pre úspešné uplatnenie práva odporovať
právnemu úkonu bez ohľadu na naplnenie ďalších zákonných predpokladov tej-ktorej konkrétnej
skutkovej podstaty odporovateľnosti je, že ide o právny úkon týkajúci sa majetku dlžníka a odporovateľný
právny úkon musí ukracovať uspokojenie prihlásenej pohľadávky, teda musí ísť o pohľadávku prihlásenú
riadne a v konkurznom konaní musí byť takáto pohľadávka zistená, pretože len takéto pohľadávky možno
v konkurze uspokojovať. Konštatoval, že dôkazné bremeno na preukázanie týchto skutočností je na
žalobcovi.



10. Podľa názoru súdu prvej inštancie bolo preto základnou povinnosťou žalobcu v tomto súdnom
konaní uviesť a preukázať hodnotu majetku úpadcu pred účinnosťou odporovanej zmluvy a sumu
pohľadávok veriteľov, ktorí sa mohli z tohto majetku úpadcu uspokojovať.  Žalobca v žalobe žiadne
skutočnosti o majetkových pomeroch úpadcu pred účinnosťou odporovanej zmluvy neuviedol a rovnako
v podanej žalobe neuviedol žiadne skutočnosti o pohľadávkach veriteľov, ktorí sa mohli z tohto majetku
úpadcu uspokojovať a neoznačil, nepredložil žiadne dôkazy.  Na pojednávaní konanom dňa 23.2.2016
žalobca  síce predložil prihlášky pohľadávok štyroch veriteľov spolu s daňovými dokladmi - faktúrami a
súčasne uviedol, že ide o prípadný výpočet pohľadávok. Uviedol, že konkrétna štruktúra veriteľov spolu
s výškou prihlásených pohľadávok vyplýva zo zoznamu pohľadávok, ktorý je súčasťou konkurzného
spisu vedeného na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 2R/4/2013, a ktorý navrhol pripojiť.

11. Súd prvej inštancie poukázal na znenie ust. § 79 ods. 1, 2 O.s.p. a ust. § 118a ods. 1, 3 O.s.p., v
zmysle ktorých žalobca je povinný k návrhu pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva okrem tých,
ktoré nemôže pripojiť bez svojej viny, pričom v sporoch vyvolaných alebo súvisiacich s konkurzom a
reštrukturalizáciou  sú účastníci povinní opísať rozhodujúce skutočnosti o veci samej a označiť dôkazy
na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do skončenia prvého pojednávania (koncentračná zásada).

12. Súd prvej inštancie uviedol, že v danom prípade žalobca v žalobe, ani do skončenia prvého
pojednávania neuviedol konkrétnu hodnotu majetku úpadcu pred účinnosťou odporovanej zmluvy a
konkrétnu sumu pohľadávok veriteľov, ktorí sa mohli z tohto majetku úpadcu uspokojovať.  Pokiaľ
žalobca predložil pohľadávky štyroch veriteľov a ako dôkaz označil zoznam pohľadávok  nebolo
povinnosťou a úlohou súdu rozhodujúce skutočnosti nároku žalobcu zisťovať si z dôkazných
prostriedkov. Zdôraznil, že najskôr účastník v súdnom konaní musí splniť svoju základnú zákonnú
povinnosť, teda opísať rozhodujúce skutočnosti svojho nároku a následne vykonaným dokazovaním na
základe ním označených alebo predložených dôkazných prostriedkov tieto skutočnosti buď môžu byť
preukázané,  alebo  vyvrátené. Bolo preto povinnosťou žalobcu  najneskôr na prvom pojednávaní uviesť
hodnotu majetku úpadcu pred účinnosťou odporovanej zmluvy a sumu pohľadávok veriteľov, ktorí by sa
mohli z tohto majetku úpadcu uspokojovať a podporiť tieto svoje tvrdenia relevantnými dôkazmi. Podľa
názoru súdu prvej inštancie žalobca si túto svoju povinnosť nesplnil napriek tomu, že bol v súdnom
konaní aj právne zastúpený. Rovnako poukázal súd prvej inštancie na skutočnosť, že pokiaľ žalobca
navrhol, aby si súd z konkurzného spisu získal  dôkaz zoznam pohľadávok, žalobca žiadnym spôsobom
neodôvodnil a nepreukázal, prečo tento listinný dôkaz bez svojej viny nemohol predložiť, o to viac, že
išlo o dôkaz vypracovaný žalobcom ako správcom úpadcu.

13. V závere napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie konštatoval, že  žalobca nepreukázal, že po
účinnosti  odporovaného právneho úkonu sa znížilo, resp. ukrátilo uspokojenie pohľadávok veriteľov,
pretože na preukázanie majetku úpadcu žiadne skutočnosti neuviedol ani neoznačil žiadne dôkazy a
rovnako žiadne skutočnosti neuviedol o pohľadávkach úpadcu, len príkladmo predložil prihlášky štyroch
veriteľov a ako dôkaz označil  zoznam pohľadávok. Na prvom pojednávaní vo veci, ktoré sa konalo
dňa 23.2.2016 a tak ako bolo zachytené  v zápisnici o pojednávaní súd prvej inštancie skonštatoval, že
základnou podmienkou pre odporovateľnosť právneho úkonu, a to bez ohľadu na prípadnú konkrétnu
skutkovú podstatu je preukázanie skutočnosti,  že v dôsledku odporovaného  právneho úkonu došlo k
ukráteniu uspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov. Podľa názoru súdu prvej inštancie
v danom prípade nebol splnený zákonný predpoklad odporovateľnosti právneho úkonu s poukazom
na § 57 ods. 4 zák. č. 7/2005 Z. z., teda, že ide o právny úkon, ktorý ukrátil  uspokojenie prihlásenej
pohľadávky niektorého z veriteľov úpadcu  (dlžníka), a preto žalobu zamietol a žalobcu zaviazal k
náhrade trov konania žalovaného vo výške 555,45 eur.

14. Proti rozhodnutiu podal odvolanie v zákonnej lehote žalobcu. V odvolaní uviedol, že  na prvom
pojednávaní súd prvej inštancie odmietol vykonať akékoľvek dôkazy navrhované žalobcom  hoci
žalobcom navrhované dôkazy boli potrebné na zistenie  rozhodujúcich skutočností medzi ním  a či a v
akom rozsahu došlo napadnutým právnym úkonom k ukráteniu veriteľov.  Uviedol, že na preukázanie
základnej podmienky odporovateľnosti žalobca predložil súdu prvej inštancie štyri prihlášky veriteľov
spolu s faktúrami, ktorými si veriteľ úpadcu v konkurznom konaní riadne uplatňuje svoje pohľadávky
voči úpadcovi existujúce a splatné  už v čase urobenia napadnutého právneho úkonu, a ktoré boli
správcom zistené v prihlásenom rozsahu. Žalobca zároveň uviedol, že sa jedná o príkladný výpočet
ukrátených pohľadávok veriteľov, ktorých presná výška a štruktúra vyplýva z pravidelne aktualizovaného



zoznamu pohľadávok, ktorý je súčasťou konkurzného spisu sp. zn. 2R/4/2013 a ktorý zároveň navrhol
pripojiť ako dôkaz. Uviedol, že súd mu vytkol, že tento predmetný zoznam pohľadávok len označil, ale
ho súdu nepredložil, ako aj skutočnosť, že neuviedol konkrétnu sumu ukrátených pohľadávok, ktoré
sa mohli uspokojovať z majetku úpadcu. Podľa názoru žalobcu predmetom dokazovania v zmysle
ust. § 57 ods. 4 ZKR je ukrátenie uspokojenia čo i len jednej prihlásenej pohľadávky niektorého z
veriteľov dlžníka. Žalobca pritom súdu predložil prihlášky pohľadávok štyroch veriteľov splatných v čase
urobenia napadnutého právneho úkonu, ktoré neboli zo strany úpadcu uspokojené s tým, že pohľadávky
ďalších ukrátených veriteľov vyplývajú zo zoznamu pohľadávok, ktorý tvorí súčasť konkurzného spisu.
Na splnenie podmienky odporovateľnosti v zmysle ust. § 57 ods. 4 ZKR však postačuje preukázanie
ukrátenia aspoň jednej prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka a táto podmienka podľa
jeho názoru splnená bola. Pokiaľ ide o predloženie zoznamu pohľadávok, žalobca tento súdu nepredložil,
nakoľko mal za to, že konajúci  súd  ako súd totožný s konkurzným súdom úpadcu má tento zoznam
pohľadávok k dispozícii a jeho obsah je mu známy z titulu skutočností známych súdu z jeho činnosti.
Žalobca však súdu zároveň uviedol, že predmetný zoznam pohľadávok v prípade  potreby bezodkladne
súdu doručí.

15. Vo vzťahu k preukazovaniu výšky majetku, o ktorú bol znížený majetok úpadcu v dôsledku
odporovateľného právneho úkonu,  ktorým bolo zároveň ukrátené uspokojenie prihlásených pohľadávok
veriteľov úpadcu žalobca navrhol súdu vykonať znalecké dokazovanie za účelom určenia reálnej trhovej
hodnoty prevedeného obchodného podielu spoločnosti UNISOLAR, s. r. o. ku dňu prevodu. Práve
rozdiel medzi kúpnou cenou dohodnutou v napadnutej zmluve o prevode  obchodného podielu a
reálnou trhovou hodnotou prevádzaného obchodného podielu predstavuje sumu,  o ktorú bol znížený
majetok úpadcu, a o ktorú bolo zároveň ukrátené uspokojenie prihlásených pohľadávok veriteľov
úpadcu. Zdôraznil, že zároveň predložil súdu listinné dôkazy, z ktorých vyplývalo, že trhová hodnota
prevádzaného obchodného podielu spoločnosti UNISOLAR, s. r. o. z úpadcu na žalovaného v čase jeho
prevodu mala niekoľkonásobne vyššiu hodnotu ako odplata, ktorú mal za prevod obchodného podielu
uhradiť žalovaný.

16. Ďalej uviedol, že súd vytkol žalobcovi, že nedal vyhotoviť znalecký posudok na určenie trhovej
hodnoty  prevádzaného obchodného podielu. V tejto súvislosti poukázal na znenie ust. § 127 ods. 1
O.s.p., v zmysle ktorého  súd ustanoví znalca, ak závisí rozhodnutie od posúdenia skutočností, na ktoré
treba odborné znalosti. Zdôraznil teda, že súd bol povinný v prípade, ak jeho rozhodnutie závisí od
posúdenia skutočností, na ktoré treba odborné znalosti ustanoviť znalca.

17. Zdôraznil, že nakoľko sa jedná o určenie trhovej hodnoty obchodného podielu spoločnosti odlišnej
od spoločnosti úpadcu a žalobcu, t. j. spoločnosti UNISOLAR, s. r. o. je zo strany súdu prvej inštancie
nespravodlivé požadovať od žalobcu zabezpečiť si vopred takýto znalecký posudok.

18. Ďalej poukázal na znenie ust. § 157 ods. 2 O.s.p., pričom namietal, že prvostupňový súd sa
vôbec nezaoberal hodnotením predložených listinných dôkazov, ani dôvodmi nevykonania žalobcom
navrhnutých dôkazov, a to najmä výsluchom svedkov a znaleckého dokazovania a žalobu zamietol
pre neunesie dôkazného bremena zo strany žalobcu bez toho, aby vykonal, alebo aspoň zdôvodnil
nevykonanie žalobcom  navrhnutých dôkazov. Podľa jeho názoru rozhodnutie nie je náležite odôvodnené
v zmysle  cit. ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p.  Na záver konštatoval, že postupom súdu mu bola odňatá
možnosť konať pred súdom, a preto navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vrátil súdu
prvej inštancie na nové konanie.

19. Žalovaný v písomnom stanovisku k odvolaniu žalobcu uviedol, že  nesúhlasí s jeho tvrdením, že si
splnil dôkaznú povinnosť v tom, že do skončenia  prvého pojednávania opísal rozhodujúce skutočnosti
vo veci samej a súdu predložil, resp. označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (§ 79 ods. 2 O.s.p.,
§ 118a ods. 1 O.s.p.).

20. Uviedol, že v zmysle § 57 ods.  4 ZKR  žalobca v podanej žalobe ani na prvom pojednávaní
nepreukázal hodnotu prihlásených pohľadávok ani hodnotu zistenej konkurznej podstaty úpadcu
aj napriek tomu, že žalobca bol súčasne konkurzným správcom úpadcu. Do skončenia prvého
pojednávania neuviedol konkrétnu hodnotu majetku úpadcu pred účinnosťou odporovaného úkonu a
konkrétnu sumu prihlásených pohľadávok veriteľov, ktorí sa mohli z tohto majetku uspokojovať. Na
pojednávaní predložil súdu len štyri prihlášky pohľadávok veriteľov, a to  (SCHNEIDER  ELECTRIC



SLOVAKIA, spol. s r. o., OSMONT elektrospotrebiče, s. r. o., OSMONG s. r. o., IMAO electric, s. r.
o.) spolu s kópiami faktúr vystavených vyššie označenými veriteľmi, pričom uviedol, že sa jedná len o
príkladný výpočet pohľadávok a konkrétna štruktúra veriteľov spolu s výškou prihlásených pohľadávok
vyplýva zo zoznamu pohľadávok, ktorý je súčasťou konkurzného spisu sp. zn. 2R/4/2013, a ktorý
žalobca navrhol pripojiť.  Stotožnil sa so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca nesplnil svoju
zákonnú povinnosť s poukazom na § 79 ods. 2 O.s.p. tým, že nepripojil k návrhu listinné dôkazy, na
ktoré sa odvolával aj napriek tomu, že zoznam všetkých prihlásených pohľadávok mal žalobca po celý
čas predmetného konania k dispozícii, čo potvrdil aj právny zástupca žalobcu na pojednávaní. Ďalej
zdôraznil, že Zmluva o prevode obchodného podielu medzi úpadcom a žalovaným bola uzatvorená dňa
23.6.2011, pričom všetky žalobcom predložené pohľadávky veriteľov úpadcu boli splatné až po tomto
dátume, t. j. dňa 30.6.2011 a sú to vlastne  pohľadávky štyroch vyššie spomenutých veriteľov.  V tejto
súvislosti poukázal na skutočnosť, že je potrebné skúmať, či existuje vôbec príčinná súvislosť medzi
neuspokojenými  štyrmi pohľadávkami predložených žalobcom a napadnutým právnym úkonom, ktorá
tiež nebola zo strany žalobcu nijako tvrdená ani preukázaná.

21. Ďalej poukázal na znenie ust. § 57 ods. 4 ZKR v zmysle ktorého žalobca unesie dôkazné bremeno
iba v prípade, ak preukáže, že stav majetku úpadcu sa predmetným úkonom znížil tak, že mu v čase
bezprostredne po jeho uskutočnení už nezostal dostatok majetku na plné uspokojenie všetkých tých
veriteľov, ktorí si neskôr svoje pohľadávky riadne prihlásili v konkurze. Žalobca ako správca konkurznej
podstaty v konaní nepredložil a ani neoznačil žiaden taký dôkaz, ktorý by hodnoverne preukazoval, že
stav majetku úpadcu bol bezprostredne po uzavretí odporovaného právneho úkonu taký, že v tom čase
nedovoľoval plné uspokojenie pohľadávky, aspoň jedného zo všetkých tých veriteľov úpadcu, ktorý si
neskôr svoje pohľadávky  prihlásili v konkurze a teda, že ide v prípade predmetného odporovaného
právneho úkonu o taký právny úkon úpadcu v dôsledku ktorého došlo k ukráteniu uspokojenia prihlásenej
pohľadávky niektorého z veriteľov úpadcu. To znamená, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno v
časti preukázania ukrátenia veriteľov v konkurze, keďže žalobca neuviedol presnú výšku prihlásených
pohľadávok v konkurze  a výšku zisteného majetku úpadcu a teda v konaní nebolo preukázané, či
majetok zistený v konkurze postačuje na uspokojenie prihlásených pohľadávok. Z uvedených dôvodov
navrhol napadnuté rozhodnutie potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania vo výške 89,50
eur.

22. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací  podľa ust. § 34  Z. č. 160/2015  Z.z. Civilný sporový
poriadok ( ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie v rozsahu danom  ust. § 379 CSP rešpektujúc viazanosť
odvolacími dôvodmi podľa § 380 ods. 1 CSP nenariadil pojednávanie, pretože nepovažoval za potrebné
zopakovať alebo doplniť dokazovanie  (ust. § 381 ods. 1 CSP), pričom dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu nie je dôvodné, a preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. § 387 ods.
1, 2 CSP potvrdil.

23. Podľa ust. § 387 ods. 1 CPS  odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

24. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

25. Podľa ust. § 383 CSP  odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie
okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.

26. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý zamietol
žalobu o určenie odporovateľnosti právneho úkonu, a to Zmluvy o prevode obchodného podielu zo
dňa 23.6.2011 uzatvorenej medzi prevádzajúcim - úpadcom a nadobúdateľom - žalovaným, ktorej
predmetom bol prevod 50 % obchodného podielu zodpovedajúci peňažnému vkladu 2.500,--eur na
základnom imaní v spoločnosti UNISOLAR s. r. o. so sídlom Plzeňská 2, 080 01 Prešov, IČO:44 918 011
voči konkurzným veriteľom v konkurznej veci vedenej Okresným  súdom Banská Bystrica pod sp. zn.
2R/4/2013 na majetok úpadcu právne neúčinná a žalovaný je povinný zaplatiť do všeobecnej podstaty
úpadcu sumu vo výške 1.149.876,50 eur.



27. Z predloženého spisového materiálu odvolací súd zistil, že  podanou žalobou sa  žalobca domáhal
určenia, že právny úkon - Zmluva o prevode obchodného podielu zo dňa 23.6.2011 uzatvorená
medzi prevádzajúcim - úpadcom a nadobúdateľom - žalovaným, ktorej predmetom bol prevod 50
%  obchodného podielu  zodpovedajúcemu peňažnému vkladu 2.500,--eur na základnom imaní v
spoločnosti UNISOLAR, s.r .o. so sídlom Plzeňská 2, 080 01 Prešov, IČO:44 918 011 je voči konkurzným
veriteľom v konkurznej veci vedenej Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 2R/4/2013 na majetok
úpadcu právne neúčinná  a žalovaný je povinný zaplatiť do všeobecnej podstaty úpadcu sumu vo výške
1.149.876,50 eur.

28. Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí uviedol, že základnou povinnosťou žalobcu bolo
uviesť a preukázať hodnotu majetku úpadcu pred účinnosťou odporovanej zmluvy a sumu pohľadávok
veriteľov, ktorí by sa mohli z tohto majetku úpadcu uspokojovať.  V súlade s ust. § 79 ods. 1, 2
O.s.p. a § 118 ods. 1,3 O.s.p. súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca v podanom návrhu a
ani do končenia prvého pojednávania neuviedol konkrétnu hodnotu majetku úpadcu pred účinnosťou
odporovanej zmluvy a konkrétnu sumu pohľadávok veriteľov, ktorí sa mohli z tohto majetku úpadcu
uspokojovať a preukázať  tieto svoje tvrdenia relevantnými dôkazmi. Konštatoval, že  žalobca súdu
predložil na pojednávaní len  pohľadávky štyroch veriteľov a ďalej odkázal na zoznam, ktorý je súčasťou
konkurzného spisu sp. zn.  2R/4/2013 a ktorý žiadal  pripojiť ku konkurznému spisu.

29. Súd prvej inštancie  konštatoval, že žalobca  v konaní ani netvrdil a ani nepreukázal, že po účinnosti
odporovaného právneho úkonu sa znížilo, resp. ukrátilo uspokojenie pohľadávok veriteľov, netvrdil a
nepreukázal, že majetok úpadcu pred odporovaným právnym úkonom stačil na uspokojenie pohľadávok
veriteľov, ktorí mali k tomuto momentu pohľadávky voči úpadcovi a po odporovanom právnom úkone
došlo k ukráteniu ich uspokojenia, keď žalobca do skončenia prvého pojednávania,  v žalobe  neuviedol
ani na samotnom pojednávaní dňa 23.6.2016 ako je uvedené v zápisnici z pojednávania. Dospel k
záveru, že bez ohľadu na skutočnosť, či boli splnené ostatné zákonné  predpoklady odporovateľnosti
právneho úkonu tej ktorej skutkovej podstaty nie je v danom prípade splnený základný zákonný
predpoklad odporovateľnosti právneho úkonu a to, že ide o právny úkon, ktorý ukrátil  uspokojenie
prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov úpadcu (dlžníka).

30. Podľa ust. §  57 ods. 1  ZKR  právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom
dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje.
Veriteľ môže odporovať právnemu úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak správca v primerane
lehote jeho podnetu na odporovanie nevyhovel.

31. Podľa § 57 ods. 4 ZKR odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka,
ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.

32. Podľa ust. § 79 ods. 1  O.s.p. Konanie sa začína na návrh. Návrh má okrem všeobecných
náležitostí ( § 42 ods. 3) obsahovať meno, priezvisko, prípadne aj dátum narodenia a telefonický
kontakt, bydlisko účastníkov, prípadne ich zástupcov, údaj o štátnom občianstve, pravdivé opísanie
rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva, a musí byť z neho
zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha. Ak je účastníkom právnická osoba, návrh musí obsahovať názov
alebo obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je pridelené. Ak je účastníkom zahraničná osoba, k
návrhu musí byť pripojený výpis z registra alebo z inej evidencie, do ktorej je zahraničná osoba zapísaná.
Ak je účastníkom fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, návrh musí obsahovať obchodné meno, sídlo
a identifikačné číslo, ak je pridelené. Ak je účastníkom štát, návrh musí obsahovať označenie štátu
a označenie príslušného štátneho orgánu, ktorý bude za štát konať. Ak sa návrh týka dvojstranných
právnych vzťahov medzi žalobcom a žalovaným ( § 90), nazýva sa žalobou.

33. Podľa ust. § 79 ods.  2   O.s.p.  navrhovateľ je povinný k návrhu pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa
odvoláva, okrem tých, ktoré nemôže pripojiť bez svojej viny.

34. Podľa § 118a ods. 1 O.s.p.  vo veciach ochrany osobnosti podľa Občianskeho zákonníka, vo
veciach ochrany podľa predpisov o masovokomunikačných prostriedkoch, v sporoch vyvolaných alebo
súvisiacich s konkurzom a reštrukturalizáciou, o základe veci v sporoch o ochranu hospodárskej súťaže,
o základe veci v sporoch o ochranu práv porušených alebo ohrozených nekalým súťažným konaním,
o základe veci v sporoch z porušenia alebo ohrozenia práva na obchodné tajomstvo sú účastníci



povinní opísať rozhodujúce skutočnosti o veci samej a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení
najneskôr do skončenia prvého pojednávania; to neplatí, ak neboli splnené podmienky na vykonanie
prvého pojednávania a došlo k jeho odročeniu ( § 101 ods. 2).

35. Podľa § 118a ods.  3 O.s.p.  O povinnostiach podľa odseku 1 a o následkoch ich nesplnenia musia
byť účastníci poučení najneskôr v predvolaní na prvé pojednávanie vo veci.

36.  Z ust. § 118a O.s.p. (právnej úpravy platnej do 30.6.2016) vyplývala koncentračná zásada,
to znamená, že určité úkony účastníkov môžu byť koncentrované do určitého procesného štádia s
následkom  tzv. procesnej preklúzie.  V prípade,  ak účastník v určitej lehote  (do konca procesného
štádia) svoju procesnú povinnosť nesplnil, jeho procesné právo sa tým prekludovalo  - neskôr ho
nebolo možné uplatniť. Ust. § 118a bolo uplatnením tzv. zákonného koncentračného princípu, ktorým
zákonodarca uložil určitú procesnú povinnosť subjektom konania do určitého  procesného štádia, v tomto
prípade do konca prvého pojednávania vo veci.

37. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

38. Odvolací súd sa stotožnil s právnym záverom súdu prvej inštancie  v tom, že žalobca  neuniesol
dôkazné bremeno na preukázanie hodnoty majetku úpadcu pred účinnosťou odporovanej zmluvy a
sumu pohľadávok veriteľov, ktorí by sa mohli z tohto majetku úpadcu uspokojovať.  Tak ako konštatoval
súd prvej inštancie, uvedené skutočnosti neuviedol v žalobe ani ich neuviedol a neoznačil do skončenia
prvého pojednávania konaného dňa 23.2.2016 v danej veci, i keď táto povinnosť žalobcovi vyplývala z
vyššie citovanej právnej úpravy platnej do 30.6.2016. z ust. § 79 ods. 1, 2 a § 118a  ods. 1, 3 O.s.p.

39. Z uvedeného dôvodu odvolací súd prisvedčil súdu prvej inštancie v jeho argumentácii, a to, že
relevantné dôkazy, a to preukázanie hodnoty majetku úpadcu a zoznam pohľadávok veriteľov bol
žalobca povinný predložiť najneskôr do skončenia prvého pojednávania v danej veci, čo neurobil.

40. O závere skúmania týchto predpokladov  súdom prvej inštancie svedčí žaloba, ako aj zápisnica z
pojednávania zo dňa 23.2.2016,  Z uvedeného vyplýva, že  žalobca v zmysle ust. § 57 ods. 4 ZKR
nepreukázal, že ide o právny úkon, ktorý mal  ukrátiť uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z
veriteľov  úpadcu (dlžníka) najneskôr do skončenia prvého pojednávania v danej veci.

41. Na základe uvedeného mal odvolací súd za preukázané, že námietky žalobcu uvedené v odvolaní nie
sú dôvodné, tieto boli vyvrátené v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré skutočnosti sú v napadnutom
rozsudku podrobne uvedené a zdôvodnené.

42. Odvolací súd po preskúmaní veci prišiel k záveru, že súd prvej inštancie  správne aplikoval platnú
právnu úpravu, vysporiadal sa so všetkými aspektmi zisteného skutkového stavu a podrobne svoje
rozhodnutie odôvodnil. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie súdu prvej inštancie je dostatočné,
logické, presvedčivé a právne správne, obsahuje odpovede na všetky relevantné právne otázky v konaní
vznesené a bolo vykonané dokazovanie plne v súlade s procesnými zásadami formulovanými vo vtedy
platnom a účinnom Občianskom súdnom poriadku.

43. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods.
1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

44. Odvolací súd aplikoval v konaní princíp okamžitej aplikability procesno-právnych noriem, teda novú
procesnú úpravu použil aj na toto konanie, aj keď začalo pred dňom účinnosti CSP, t. j. pred 1.7.2016,
a to v súlade s ust. § 470 CSP.

46. Odvolací súd o trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 CSP a náväznosti na
ust. § 262 ods. 1 CSP a žalovanému, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech a ktorému vzniklo právo
na náhradu trov odvolacieho konania v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov odvolacieho
konania priznal.

47. O výške náhrady trov odvolacieho konania  rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto
rozhodnutia podľa ust. § 262 ods. 2 CSP.



48. Rozhodnutie  bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420  CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP  (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a



ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "64Cbi/7/2015", "guid": "b269fcc5-21b5-4a08-af7c-2ab6cca86f02:3d72c3b1-4499-4d27-a45d-25d23920b67b", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}