Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43CoE/42/2016 z 24. 2. 2016 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 24. februára 2016, sp. zn. 43CoE/42/2016, ECLI:SK:KSBB:2016:6115208129.1 Krajský súd Banská Bystrica | 43CoE/42/2016 | ECLI:SK:KSBB:2016:6115208129.1 | 2016-02-24 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: EP, § 44 ods. 2 EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/c9650838-69d5-46a9-bb36-47df74f6287e Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2016:6115208129.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43CoE/42/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115208129
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kmeťová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6115208129.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného PRO CIVITAS
s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 45 869 464, právne zastúpeného JUDr.
Veronikou Kubrikovou, PhD., so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava proti povinnému H. Y.,
nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom S. XX, XXX XX G. G., štátny občan Slovenskej republiky, zast.
opatrovníkom D. K., pracovníčkou Okresného súdu Zvolen, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jozefom
Ďuricom, so sídlom Exekútorského úradu Borovianska 17, 960 01 Zvolen pod sp. zn. EX 2277/2015 o
vymoženie pohľadávky v sume 2.662,68 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného
súdu Banská Bystrica č. k. 2Er/1094/2015-35 zo dňa 19. mája 2015 v senáte jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 2Er/1094/2015-35 zo dňa 19. mája 2015
p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím zamietol okresný súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že exekučné konanie je vedené na základe exekučného titulu,
ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ,
ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., so sídlom v Bratislave pod sp. zn. IA-C/0214/0501 zo dňa 28.05.2014.
Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX uzatvorenej medzi
právnym predchodcom oprávneného, spoločnosťou Poštová banka, a.s. so sídlom Prievozská 2/B, 821
09 Bratislava a povinným dňa 13.07.2010, ktorej neoddeliteľnou súčasťou v článku 3 bod 6 bola dohoda
zmluvných strán, podľa ktorej všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej vznik,
platnosť a výklad, budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou v článku 10., II.
časti Všeobecných obchodných podmienok.

Súd prvého stupňa vychádzal zo záveru, že zmluva o úvere uzavretá medzi právnym predchodcom
oprávneného ako veriteľom a povinným ako dlžníkom, na základe ktorej oprávnený uplatnil na
rozhodcovskom súde svoj nárok je spotrebiteľskou zmluvou, čo vyplýva z povahy zmluvných strán,
predmetu podnikateľskej činnosti oprávneného a v konečnom dôsledku aj z obsahu zmluvy. Z uvedených
dôvodov na daný právny vzťah aplikoval ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení
účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere upravujúce spotrebiteľské zmluvy.

Okresný súd konštatoval, že pokiaľ ide o uzavretú rozhodcovskú zmluvu, jej praktickým dôsledkom
je napriek jej formálnemu zneniu to, že spotrebiteľovi je odopretá možnosť brániť svoje práva
pred všeobecným súdom. Alternatíva, že z rozhodcovskej doložky vyplýva aj možnosť riešiť
spor pred príslušným súdom v súdnom konaní, neodstraňuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (povinného), pretože možnosť výberu
poskytuje spotrebiteľovi len pre prípad záujmu jeho samotného viesť spor, teda ak sa rozhodne



sám stať žalobcom a niečo od svojho zmluvného partnera požadovať. Vychádzajúc však z povahy
samotnej zmluvy je zrejmé, že subjektom, ktorý bude mať v konečnom dôsledku právo voľby medzi
rozhodcovským súdom alebo súdom bude takmer vždy dodávateľ (oprávnený), nakoľko miera jeho
práv voči druhej zmluvnej strane zabezpečuje takmer úplnú dominanciu v tomto zmluvnom vzťahu
a minimalizuje dôvody na podanie žaloby zo strany spotrebiteľa, keďže dominantnou je v tomto
prípade povinnosť spotrebiteľa splácať poskytnutý úver. Možnosť iniciovania sporu z uzatvorenej
zmluvy zo strany spotrebiteľa je teda skôr teoretická. Vzhľadom na to, že ako žalobca bude vo
väčšine prípadov vystupovať dodávateľ, takto formulovanou rozhodcovskou doložkou prakticky nanúti
povinnému podrobenie sa právomoci rozhodcovského súdu. Rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť
právomoc rozhodcovského súdu, je súčasťou Všeobecných obchodných podmienok, na ktoré zmluva
a obchodné podmienky pre úver len odkazujú. Zmluva a obchodné podmienky pre úver sú pripravené
predtlačenom tlačive, do ktorého sa len vpisujú požadované údaje a povinný nemal možnosť žiadnym
spôsobom zmeniť obsah zmluvných dojednaní, pričom jeho jedinou alternatívou je prijatie, respektíve
odmietnutie návrhu ako celku. Prípadná zmena Všeobecných obchodných podmienok pôvodného
veriteľa je zo strany povinného taktiež vylúčená. Z takto formulovanej rozhodcovskej doložky je zrejmé,
že povinný ako spotrebiteľ nemal možnosť voľby pri založení právomoci rozhodcovského súdu, prípadne
túto právomoc vylúčiť. Všeobecné obchodné podmienky obsahujú niekoľko strán textu husto popísaného
drobným písmom z čoho možno vyvodiť, že povinný ani nemal vedomosť o tom, že uzatvára aj
rozhodcovskú doložku. Súd v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu uvádza, že oprávnený mal
predložiť povinnému návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy takým spôsobom, aby bolo dostatočne
zrejmé, že povinnému sa poskytuje možnosť voľby, ako aj poskytnúť mu informácie o tom, čo tá ktorá
voľba konkrétne znamená a aké dôsledky má riešenie sporov pred rozhodcovským súdom (uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6MCdo/9/2012). Rozhodcovskú doložku v prejednávanej
veci preto súd nepovažoval za individuálne dojednanú.

Medzi neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve zaraďuje Občiansky zákonník aj ustanovenia,
ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom
riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Znenie rozhodcovskej doložky síce neodporuje doslovnému
zneniu zákonného ustanovenia, avšak s poukazom na vyššie uvedené svojimi dôsledkami sleduje
ten cieľ, aby predmetné ustanovenie dodržané nebolo, teda zákon obchádza (in fraudem legis).
Preto takto uzatvorenú rozhodcovskú doložku súd vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku.
Vzhľadom na znenie ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, sú neprijateľné podmienky v
spotrebiteľských zmluvách absolútne neplatné, teda nie je potrebné, aby sa ich neplatnosti spotrebiteľ
(povinný) dovolával. V zmysle citovaného ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka je neplatný aj
právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom obchádza zákon. Na absolútnu neplatnosť právneho
úkonu prihliada súd z úradnej povinnosti (ex offo). Na základe vyššie uvedeného dospel súd k záveru, že
rozhodcovská doložka je absolútne neplatná, nakoľko obchádza ustanovenia zákona o neprijateľných
zmluvných podmienkach.

Súd ďalej uviedol, že Všeobecné obchodné podmienky obsahujú v bode 10.2.3 ustanovenie, podľa
ktorého ak povinný nedoručí pôvodnému veriteľovi najneskôr pri podpise zmluvy písomné oznámenie, že
s rozhodcovskou doložkou nesúhlasí, má sa za to, že ju prijal. Ani toto ustanovenie však nie je spôsobilé
privodiť platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, nakoľko možnosť povinného vysloviť nesúhlas s
rozhodcovskou doložkou, a teda od nej odstúpiť je možné iba v prípade, že je platná. Od absolútne
neplatnej rozhodcovskej doložky, ktorá je neplatná ex tunc, sa odstúpiť nedá. Súd poukazuje taktiež na
tú skutočnosť, že ak niekto mlčí tam, kde nie je povinný sa vyjadriť, nie je možné jeho mlčanie považovať
za súhlas ani za nesúhlas (z uznesenia Krajského súdu v Prešove spis. zn. 6CoE/256/12 zo dňa 29. 11.
2012). Súd v tomto smere poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spis. zn.
6Cdo/310/2012 zo dňa 25. 10. 2012, ktorý v obdobnom prípade vyslovil právny názor, že v prípade takto
koncipovanej rozhodcovskej doložky je správne konštatovanie o jej neprijateľnosti a tým aj neplatnosti
z dôvodu, že táto nebola individuálne dojednaná.

Predpokladom na zákonné vedenie exekúcie je existencia vykonateľného rozhodnutia po materiálnej
aj formálnej stránke. Súčasťou predpokladov na vykonateľnosť exekučného titulu je, že exekučný
titul bol vydaný orgánom, ktorý mal na jeho vydanie právomoc a v prípade ak nie, ide o právny
akt nulitný, ktorý v exekučnom konaní nie je možné vykonať, takýto akt nikoho nezaväzuje a hľadí
sa na neho akoby neexistoval (uznesenie NS SR 3MCdo/20/2008 zo dňa 22.04.2009). Nedostatok
právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v



spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku
(Uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo/1/2012 zo dňa 21.03.2012). Keďže právomoc rozhodcovského súdu na
rozhodnutie je v predmetnej veci založená na absolútne neplatnom právnom úkone, exekučný súd po
preskúmaní exekučného titulu dospel k názoru, že je vydaný v rozpore so zákonom, a preto v zmysle §
44 ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote oprávnený odvolanie s návrhom, aby ho
odvolací súd zmenil tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
vyhovie alebo aby napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie
konanie. Ako dôvody podania odvolania uviedol ustanovenia § 205 ods. 2 písm. a), d), f), e) v spojení s
§ 221 ods. 1 písm. d), f), h) O.s.p., a že oprávnený nebol riadne poučený podľa§ 120 ods. 4 O.s.p..

V odvolaní uviedol, že exekučný súd je v zmysle § 44 ods. 2 veta prvá a druhá Exekučného poriadku
oprávnený skúmať a vykonať ako dôkazy výlučne žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul. Exekučný súd nemá zákonné oprávnenie skúmať a hodnotiť iné listiny, napr.
zmluvu o úvere, ktorá obsahuje rozhodcovskú doložku. Skúmanie listinných dôkazov z konania, ktoré
predchádzalo vydaniu rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu je arbitrárnym a svojvoľným
postupom, ktorý je v rozpore s § 45 ods. 1 a 2 ZoRK. Exekučný súd je oprávnený skúmať rozhodcovský
rozsudok ako exekučný titul len v zákonom určených medziach. Doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý
už nemožno preskúmať podľa § 37 ZoRK, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky
ako právoplatný rozsudok súdu, podľa § 159 O.s.p.. Súd nemôže vec prejednávať znova, nanovo skúmať
skutkový stav, vykonávať dôkazy a tie následne právne hodnotiť - navyše bez účasti oprávneného.
O platnosti rozhodcovskej doložky rozhoduje rozhodcovský súd, preto prekážka rozsúdenej veci bráni
tomu, aby vec bola opätovne posúdená. Banka ak právny predchodca oprávneného, v súlade so ZoRK
uzatvorila platnú rozhodcovskú doložku. Uvedeným konaním súdu dochádza k porušeniu článku 2 ods.
2 Ústavy Slovenskej republiky. Súd svojim konaním išiel nad rámec zákona, nakoľko nerešpektujúc ust.
§ 35 ZoRK, rozhodoval o správnosti rozhodcovského rozsudku.

Oprávnený ďalej tvrdil, v zmysle ustanovenia II. časti bodu 10 Všeobecných obchodných podmienok,
Poštová banka postupovala v súlade s § 93b zákona o bankách, ktorý jej ukladá povinnosť ponúknuť
klientovi návrh rozhodcovskej doložky s tým, že je v predmetnom bode klientovi daná možnosť neprijať
túto zákonom stanovenú ponuku. To, že ju neodmietol je prejavom jeho osobnej a zmluvnej slobody.
Súd zamietol poverenie z dôvodu, že exekučný titul bol vydaný v rozhodcovskom konaní, avšak
opomína tú skutočnosť, že oprávnený je zo zákona povinný klientovi ponúknuť návrh rozhodcovskej
doložky. Pokiaľ by tak neurobil, došlo by k porušeniu zákona o bankách. Napriek splneniu si zákonom
stanovenej povinnosti súd podľa oprávneného nesprávne argumentuje, keď práve týmto splnením
zákonnej povinnosti odôvodňuje zamietnutie poverenia.

Exekučný súd nesprávne aplikoval § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka a porušil ust. § 153 ods. 1 O.s.p..
Je arbitrárne a nezákonné skúmať platnosť rozhodcovskej doložky a porušením čl. 2 ods. 3 Ústavy
SR konštatovať per se neplatnosť rozhodcovskej doložky z dôvodu, že spôsobila hrubú nerovnováhu v
právach a povinnostiach ku škode spotrebiteľa, bez uvedenia, v čom má údajná nerovnováha spočívať.

Exekučný súd pri skúmaní žiadosti o udelenie poverenia vykonával samostatne nové dokazovanie
skutkového stavu, na základe ktorého dospel k odlišným právnym záverom ako rozhodcovský súd v
nachádzacom konaní. Oprávnený nemal možnosť vyjadriť sa k takto vykonávaným dôkazom a k nanovo
vytvorenému skutkovému stavu. Exekučný súd uprel oprávnenému právo byť účastným na takomto
zisťovaní skutkového stavu, čím zasiahol do jeho práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

Oprávnený poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 23/2013, v
ktorom ústavný súd konštatoval, že „v exekučnom konaní dochádza k nútenému vymoženiu povinnosti
z právneho vzťahu, ktorého obsah už je právoplatne a vykonateľne judikovaný. Právoplatnosťou a
vykonateľnosťou súdneho rozhodnutia o obsahu spotrebiteľského právneho vzťahu nadobúda tento
právny vzťah v perspektíve núteného výkonu novú kvalitu. Fyzická osoba, ktorej bola v základnom
konaní uložená hmotno-právna povinnosť nerozlučne spätá s pozíciou spotrebiteľa, sa na základe
právoplatnosti a vykonateľnosti súdneho rozhodnutia v spojení s právnou skutočnosťou spočívajúcou
v dobrovoľnom nesplnení uloženej povinnosti a s právnou skutočnosťou podania návrhu na začatie



exekučného konania stáva povinným. Žiadna z uvedených determinujúcich právnych skutočností však
už nie je motivovaná spotrebiteľsky, nie je bytostne spätá s pozíciou fyzickej osoby ako spotrebiteľa.
Fyzická osoba sa v konaní o nútenom výkone rozhodnutia týkajúceho sa spotrebiteľského právneho
vzťahu nestáva povinným preto, lebo napĺňa legálno-definičné znaky spotrebiteľa, ale preto, že
dobrovoľne nesplnila povinnosť právoplatne potvrdenú kompetentným orgánom verejnej moci. A tak
hoci je účelom exekučného práva aj ochrana povinného pred nadmernými zásahmi prostriedkami
núteného výkonu rozhodnutia, určite ním nie je ochrana fyzickej osoby z titulu jej spotrebiteľskej pozície.
Jednoducho v takom exekučnom konaní, o aké ide aj v prerokovávanej veci, nezohráva fakt, že povinný
bol v základnom konaní charakterizovaný ako spotrebiteľ, žiadnu právne významnú úlohu“. Dôvody
zistenia zjavnej neprimeranosti plnenia vyplývajúcej z rozhodcovského rozsudku, ale ani okolnosti
zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia exekučný súd riadne nezdôvodnil.
Oprávnený bol toho právneho názoru, že postupom exekučného súdu bol porušený princíp rovnosti
účastníkov, keďže bez toho, aby povinný urobil akýkoľvek právny úkon, ho nezákonne zvýhodňuje len
na základe jeho postavenia. Exekučný súd nahrádza pasivitu povinného svojim konaním a svojou vôľou
bez toho, aby povinný urobil akýkoľvek úkon. Súdy tak motivujú účastníkov právnych vzťahov k pasivite.
Exekučný súd svojim postupom znemožnil oprávnenému uplatniť svoje právo priznané exekučným
titulom, ktorého účinky sa v zásade zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku.

Povinný sa k odvolaniu nevyjadril.

Rozhodnutie okresného súdu bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Sudca nemienil odvolaniu
oprávneného vyhovieť, preto ho podľa § 374 ods. 4, veta prvá a druhá Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej len O.s.p.) predložil odvolaciemu súdu na rozhodnutie.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací vec prejednal podľa ustanovení § 212 ods. 1 a § 214
ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je
dôvodné.

Z predloženého súdneho spisu zistil, že dňa 30.03.2015 bol súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi
Ďuricovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie proti povinnému. Následne bola
okresnému súdu dňa 20.04.2015 doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie.

Exekučným titulom v prejednávanej veci je rozhodcovský rozsudok sp. zn. IA-C/0214/0501 vydaný
dňa 28.05.2014 Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA
A MEDIAČNÁ, a.s., so sídlom v Bratislave, rozhodcom Mgr. Miroslavou Oršulovou, ktorým bola
žalovanému (povinnému) uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi (oprávnenému) dlžnú sumu 2.662,68
Eur s príslušenstvom, všetko do troch dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. Rozhodcovský
rozsudok bol vydaný na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX, ktorú právny predchodca
oprávneného Poštová banka, a.s. ako veriteľ a povinný ako dlžník uzavreli dňa 13.07.2010.

V čl. 3 bod 6 zmluvných ustanovení bola upravená dohoda zmluvných strán, podľa ktorej všetky spory,
ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad, budú rozhodované v súlade s
rozhodcovskou doložkou uvedenou v článku 10., II. časti Všeobecných obchodných podmienok. Klient
berie na vedomie, že rozhodnutie rozhodcovského súdu je konečné a záväzné a jeho zrušenia žalobou
na súde sa môže domáhať len z dôvodov vymedzených v zákone č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom
konaní.

Podľa čl. 10 bodu 10.2.2 Všeobecných obchodných podmienok sa Banka a klient dohodli na
rozhodcovskej doložke týkajúcej sa riešenia všetkých sporov, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych
vzťahov vzniknutých pri poskytovaní služieb, bankových produktov a/alebo vykonávaní bankových
obchodov, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik príslušnej zmluvy, a to tak, že pokiaľ bude v
príslušnom spore žalobcom Banka, predloží tento spor na prerokovanie a rozhodnutie Rozhodcovskému
súdu, a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia
rozhodcovského konania, zatiaľ čo klient je oprávnený tento spor predložiť na prerokovanie a
rozhodnutie Rozhodcovskému súdu alebo všeobecnému súdu. Podľa čl. 10.2.3 ak klient najneskôr pri
uzavretí bankového obchodu a/alebo zmluvy nedoručí banke písomné oznámenie, že s rozhodcovskou
doložkou nesúhlasí, má sa za to, že ju prijal.



Podľa I. časti, čl. 2 Všeobecných obchodných podmienok je rozhodcovským súdom Stály rozhodcovský
súd zriadený pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., IČO 35 862 882.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

V zmysle citovaného § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúmava exekučný titul aj ex offo. Pokiaľ
je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, prirodzenou súčasťou preskúmavania tohto exekučného
titulu je zisťovanie toho, či bola medzi zmluvnými stranami platne uzavretá rozhodcovská zmluva, a to
či už formou osobitnej zmluvy alebo formou rozhodcovskej doložky v zmluve podľa § 3 a § 4 zákona
č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Povinnosť skúmať platnosť rozhodcovskej doložky pre
exekučný súd vyplýva priamo zo zákona, nie je potrebné ju osobitne odôvodňovať.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na
podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. platného a účinného k 13.07.2010 (ďalej Občiansky zákonník)
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa odseku 4 citovaného ustanovenia, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 53 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa
týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa
pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov banky
a pobočky zahraničných bánk sú povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie
rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov [§ 5 písm. i)] budú rozhodnuté
v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona.

Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia návrh rozhodcovskej zmluvy podľa odseku 1 sú banky a
pobočky zahraničných bánk povinné predložiť svojim klientom najneskôr pri uzatváraní obchodu, na
ktorý sa nevzťahuje už uzavretá rozhodcovská zmluva. Klient nie je povinný prijať návrh rozhodcovskej
zmluvy predložený podľa odseku 1; ak klient neprijme návrh rozhodcovskej zmluvy predložený podľa



odseku 1, tak prípadné spory z obchodu s takýmto klientom sa riešia postupom podľa osobitných
predpisov.

Súd môže v rozsahu svojej zákonnej prieskumnej povinnosti skúmať exekučný titul počas celého
exekučného konania, nielen pri rozhodovaní o udelení poverenia exekútorovi, a to na návrh účastníka
konania alebo aj bez návrhu. Spôsobilý exekučný titul je jednou zo základných podmienok exekučného
konania, nedostatok ktorej je neodstrániteľný a je dôvodom na zastavenie exekučného konania. Pokiaľ
teda súd zistí, že exekučný titul, predložený oprávneným nespĺňa formálne alebo obsahové náležitosti,
môže exekúciu zastaviť. Z uvedených dôvodov odvolací súd považuje odvolaciu námietku oprávneného,
podľa ktorej mal exekučný súd prekročiť rámec svojej preskúmavacej právomoci, keď posudzoval
súladnosť exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku so zákonom, za nedôvodnú. V tejto súvislosti
odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 456/2011-19
zo dňa 23. novembra 2011, v ktorom Ústavný súd uviedol, že „okresný súd je nielen oprávnený, ale aj
povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a
nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie
dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť“. Ústavný súd v nadväznosti
na uvedené poukázal na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v rozhodnutí
sp. zn. 3 Cdo/164/1996 z 27. januára 1997 publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R
58/1997 uviedol, že „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po
stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek
tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená“.

Po zhodnotení skutočností zistených z predloženého spisu dospel odvolací súd k rovnakému záveru
ako súd prvého stupňa o tom, že zmluva o úvere uzavretá dňa 13.07.2010 medzi právnym predchodcom
oprávneného ako veriteľom a povinným ako dlžníkom je spotrebiteľskou zmluvou, keďže z predloženej
zmluvy nevyplýva, že povinný je podnikateľským subjektom a že by pri uzatváraní zmluvy o úvere bol
konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, pričom oprávnený
pri jej uzatváraní konal v rámci svojej obchodnej činnosti. Z uvedeného dôvodu možno uvedený právny
vzťah považovať za spotrebiteľský vzťah medzi spotrebiteľom (povinným) a dodávateľom (oprávneným)
v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka. Súd prvého stupňa preto postupoval správne, v súlade
s právnou úpravou Slovenskej republiky, keď skúmal rozhodcovskú doložku ako zmluvnú podmienku z
hľadiska, či nevyvoláva nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom.

Odvolací súd súhlasí s právnym hodnotením okresného súdu, že rozhodcovská doložka tak, ako je
uvedená vo Všeobecných obchodných podmienkach, ktoré sú súčasťou zmluvy o úvere uzavretej
medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným dňa 13.07.2010 spĺňa všetky podmienky pre
vyslovenie záveru o jej neprijateľnosti a absolútnej neplatnosti podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka.
Dohodnutá rozhodcovská doložka spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán
ku škode spotrebiteľa predovšetkým tým, že žaloby, ktorých cieľom je uspokojenie nárokov z úverových
zmlúv podáva v zásade len veriteľ z úverového vzťahu na ním zvolený rozhodcovský súd. Rozhodcovská
doložka nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná, čo vyplýva zo štandardnej formulárovej zmluvy,
teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho a povinný ako dlžník jej obsah nemohol ovplyvniť, mohol
len záväzok z úverovej zmluvy ako celok prijať alebo odmietnuť vrátane Všeobecných obchodných
podmienok. Takéto dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom
viedli bezpochyby vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu
zaručujú ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.

K námietke oprávneného o splnení povinnosti banky vyplývajúcej s ust. § 93b ods. 1 zákona o bankách
odvolací súd uvádza, že zo zákona o bankách síce vyplýva povinnosť banky ponúknuť klientovi
návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy, avšak z neho nevyplýva povinnosť zakotviť rozhodcovskú
doložku priamo vo formulárovej zmluve, v obchodných podmienkach resp. všeobecných obchodných
podmienkach, ktorých obsah klient nemôže ovplyvniť. Návrh na uzavretie rozhodcovskej doložky môže
banka predložiť aj ako samostatný návrh, ktorý by umožňoval v danom prípade spotrebiteľovi dojednať
rozhodcovskú doložku individuálne. Spotrebiteľ (klient) svojim podpisom na formulárovej zmluve, ktorej
súčasťou sú aj obchodné podmienky upravujúce rozhodcovskú doložku, vyjadruje súhlas tak so
samotnou zmluvou, ako aj s Obchodnými podmienkami, a tým aj s rozhodcovskou doložkou v nich
obsiahnutou, preto reálne nemá možnosť neprijať návrh na uzavretie rozhodcovskej doložky bez toho,
aby tým nezmaril uzavretie zmluvy.



V súvislosti s námietkou oprávneného o porušení jeho práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky odvolací súd poukazuje na Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky - sp. zn. 6
ECdo 232/2013 zo dňa 30.09.2014, v ktorom Najvyšší súd konštatoval, že „ak by za porušenie zásady
kontradiktórnosti mal byť považovaný aj procesný postup exekučného súdu spočívajúci v tom, že po
vyžiadaní si úverovej zmluvy od oprávneného, neoboznámil tohto účastníka exekučného konania so
svojím stanoviskom o neplatnosti rozhodcovskej doložky obsiahnutej v tejto zmluve, potom podľa názoru
dovolacieho súdu, za situácie, že platné právo pripúšťa proti rozhodnutiu exekučného súdu o zastavení
exekúcie, alebo zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podanie odvolania,
treba tento nedostatok považovať za zhojený možnosťou oprávneného vyjadriť svoje námietky ku
skutkovým zisteniam exekučného súdu vyvodeným z ním predloženého listinného dôkazu a k právnym
záverom z toho vyplývajúcim v podanom odvolaní. Iný názor, vychádzajúci z nemožnosti zhojenia
uvedeného nedostatku inak než zrušením rozhodnutí odvolacieho a exekučného súdu a vrátením veci na
opätovné rozhodnutie, by odporoval zásade efektivity konania, pretože zrušenie rozhodnutí by zbytočne
zvyšovalo náklady účastníkov konania ako aj náklady na výkon súdnictva, a tým by bolo aj v rozpore s
jedným zo základných princípov právneho štátu, ktorým je princíp racionality“.
Odvolací súd sa námietkami oprávneného, ktoré sa týkali aplikácie ust. § 45 zákona o rozhodcovskom
konaní podrobnejšie nezaoberal z dôvodu, že okresný súd na prejednávanú vec neaplikoval uvedené
ustanovenie a aplikovať ani nemohol, keďže od 1. januára 2015 je platná a účinná novela zákona
č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, vykonaná zákonom č. 336/2014 Z. z., ktorá zrušila
ustanovenie § 45 tohto zákona, dôsledku čoho považoval tieto námietky za irelevantné. V tejto súvislosti
považoval za potrebné dodať, že ak sa teda okresný súd zaoberal otázkou, či v tomto konaní bola daná
právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodnúť, zo strany okresného súdu sa nejednalo
o posudzovanie vecnej správnosti rozsudku rozhodcovského súdu, ale o posúdenie, či rozhodcovská
doložka, na základe ktorej bol rozhodcovský rozsudok vydaný, bola platne dojednaná.

Dojednanie rozhodcovskej doložky s takým obsahom, aký je súčasťou vyššie uvedených Všeobecných
obchodných podmienok tvoriacich nedeliteľnú súčasť zmluvy o úvere je v rozpore s právnymi normami,
ktoré upravujú režim spotrebiteľských zmlúv, v dôsledku čoho okresný súd dospel k správnemu
záveru o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky a nedostatku právomoci rozhodcovského súdu vydať
rozhodcovské rozhodnutie. Preto bolo správne aj jeho rozhodnutie o zamietnutí žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa, ktoré je vo výroku o zamietnutí
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vecne správne podľa § 219
ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.