Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 15CoE/91/2016 z 21. 9. 2016
Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 21. septembra 2016, sp. zn. 15CoE/91/2016, ECLI:SK:KSBB:2016:6115208559.1
Krajský súd Banská Bystrica | 15CoE/91/2016 | ECLI:SK:KSBB:2016:6115208559.1 | 2016-09-21 | Uznesenie
Citované ustanovenia: § 44 ods. 2 EP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/a96dd4a8-1e03-48f0-ad7b-2d8472749009
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2016:6115208559.1

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15CoE/91/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115208559
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Kosková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6115208559.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej
a členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, v exekučnej veci oprávneného
BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/A, 821 01 Bratislava, IČO: 36 432 105, zast.
JUDr. Veronikou Kubrikovou, PhD., advokátkou, Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, proti povinnému P.
M., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z. C. C., zast. opatrovníkom Jana Luptáková, zamestnankyňa Okresného
súdu Zvolen, vedenej pod sp. zn. Ex/2645/2015 súdnym exekútorom JUDr. Jozef Ďurica, Exekútorský
úrad Borovnianska 17, 960 01 Zvolen, o vymoženie 2 742,06 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, na
odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu v Banskej Bystrici č. k. 1Er/1211/2015 - 14 zo
dňa 10. októbra 2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu  p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie sp. zn. EX/2645/2015, doručenú súdu  dňa 22.04.2015, zamietol.

2. V dôvodoch rozhodnutia okresný (exekučný) súd uviedol, že  súdny exekútor žiadal poveriť
vykonaním exekúcie na podklade rozhodcovského rozsudku (exekučného titulu) vydaného rozhodcom
v rozhodcovskom konaní podľa zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ZoRK) na
základe neplatnej rozhodcovskej doložky. Rozhodcovský rozsudok nie je riadnym exekučným titulom na
vykonanie exekúcie. Priznané plnenia vyplývajú z nesplateného spotrebiteľského úveru poskytnutého
povinnému právnym predchodcom oprávneného VÚB, a.s., IČO 31 320 155, na základe Zmluvy o úvere
uzatvorenej dňa 31.10.2008. Rozhodcovská doložka, ktorá  je súčasťou textu Všeobecných obchodných
podmienok VÚB, a.s. pre depozitné produkty  účinných od 01.01.2008 (VOP) v bode IX.3. a taktiež v
čl. III bod 5. Zmluvy o úvere,  nie je dojednaná individuálne.  Jej formulácia všeobecne znemožňuje
voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Rozhodcovské konanie a konkrétny
rozhodcovský súd je paušálnym spôsobom zakotvený v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom
samotnej zmluvy,  povinný nemal možnosť zahrnutie rozhodcovskej doložky do zmluvných dojedaní ani
jej text nijako ovplyvniť alebo vylúčiť.  Ide o neprijateľnú a od počiatku neplatnú zmluvnú podmienku
podľa zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka - ust. § 52 a nasl. o ochrane spotrebiteľa.
Posúdením predložených listinných dôkazov v zmysle ust.  § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) dospel exekučný súd k záveru, že
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nemožno vyhovieť,  súdu nebol predložený riadny
exekučný titul na podklade ktorého by bolo možné viesť exekúciu.

3. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonnej lehote  odvolanie. Navrhol uznesenie okresného
súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie s tým, aby udelil súdnemu exekútorovi poverenie na
vykonanie exekúcie v rozsahu predloženej žiadosti.



4. Spochybnil legitimitu exekučného súdu na skúmanie rozhodcovskej doložky pri rozhodovaní o
udelení poverenia na vykonanie exekúcie. Právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké účinky
ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu (§ 159 ods. 2 O. s. p. ). Exekučný súd pristúpil k
hmotnoprávnemu posúdeniu právneho titulu, na ktoré exekučný súd nemá oprávnenie, a exekučný
súd takto v rozpore so zákonom nahradil aktivitu, ktorá mala vychádzať zo strany povinného, ktorý
nevyužil procesné práva, ktoré mu zákon v konaní priznával - nepodal žalobnú odpoveď a ani žalobu
proti rozhodcovskému rozsudku. Všeobecný súd konajúci z pozície exekučného súdu je v oblasti
prieskumu rozhodnutia rozhodcovského súdu limitovaný ust. § 40 v spojení s ust. § 43 ZoRK. V štádiu
posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora vykonaním exekúcie
sa exekučný súd zaoberá tým, či je exekučný titul vykonateľný po stránke formálnej (z pohľadu právneho
predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bol exekučný titul vydaný) a po stránke materiálnej (z aspektu
obsahových náležitostí rozhodnutia). V rámci tohto skúmania exekučný súd nie je oprávnený posudzovať
vecnú správnosť rozhodcovského súdu.

5. Oprávnený má zato, že bolo porušené jeho právo na súdnu ochranu, lebo  exekučný súd založil  a
odôvodnil svoje rozhodnutie bez toho, aby oprávnený mal možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia,
argumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu. Exekučný súd neumožnil
účastníkom konania viesť kontradiktórne konanie. Oprávnený nemohol vyjadriť svoje stanovisko k
skutkovým a právnym otázkam, ktoré súd nastolil v súvislosti s neprijateľnosťou zmluvnej podmienky.

6. Predložením rozhodcovskej doložky klientovi si právny predchodca oprávneného plnil len svoju
povinnosť vyplývajúcu mu z ust. § 93b zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách. Je zachovaná zákonom
predpísaná písomná forma rozhodcovskej doložky, rozhodcovská doložka je obsahom Všeobecných
obchodných podmienok, aj dokumentu podpísaného obidvoma zmluvnými stranami. Dohodnutá
rozhodcovská doložka zakladá riešenie sporov pred rozhodcovským súdom, pričom zabezpečuje
rovnakú úroveň ochrany práv sporových strán a nie je neprijateľnou podmienkou zmluvy.

7. Povinný, ani súdny exekútor vyjadrenie k odvolaniu nepodali.

8. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa ust. § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP a uznesenie okresného súdu podľa § 387 ods. 1,
2  CSP potvrdil.

9. Exekučné konanie v prejednávanej veci začalo dňa  30. 03. 2015 (§ 36 ods. 2) Exekučného
poriadku). Okresný súd napadnuté uznesenie vydal dňa 12. 10. 2015 a odvolanie oprávneného proti
tomuto rozhodnutiu bolo podané dňa 26.10.2015, teda za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho
súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (O. s. p.). Odvolaciemu súdu bola vec predložená dňa
26. 07. 2016. Dňa 01.07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(CSP), ktorým bol v zmysle zrušovacieho ustanovenia § 473 zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok v znení neskorších predpisov a zmien.  Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1
CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho
účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

10. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

11. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je správne, v
plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi okresného súdu, osvojuje si dôvody
napadnutého uznesenia okresného súdu a v zmysle § 387 ods. 2 CSP  na ne v celom rozsahu
poukazuje. Okresný súd na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na
ktoré aplikoval správne ustanovenia právnych predpisov platných v rozhodnom čase a súčasne vec
správne právne posúdil.

12. Rozhodnutie súdu je založené na zistení o neplatnosti rozhodcovskej doložky, ktorá mala v
predmetnom konaní založiť legitimitu pre exekučný titul. Potom aj exekučný titul vydaný v takomto konaní



je vydaný v rozpore so zákonom  a nie je spôsobilým exekučným titulom v zmysle  § 41 ods. 2 písm. d)
Exekučného poriadku. Pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie neprebehlo riadne rozhodcovské
konanie, ktorého výsledkom bol rozhodcovský rozsudok, na podklade ktorého by mala byť vykonaná
exekúcia. S týmto záverom sa odvolací súd stotožňuje a dodáva.

13. Odvolací súd zastáva rovnaký názor ako okresný súd, že rozhodcovská doložka obsiahnutá  v bode
IX.3. Záverečných ustanovení tzv. Všeobecných obchodných podmienok VÚB, a.s.  na poskytovanie
spotrebných úverov fyzickým osobám - občanom  (VOP) je neprijateľnou a neplatnou podmienkou podľa
ust. § 53 ods. 1 (tzv. generálnej klauzuly) a § 53 ods. 4 písm. r) a ods. 5 Občianskeho zákonníka účinného
od 01.01.2008, aj v zmysle smernice Rady č. 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách, ktorá bola implementovaná do slovenského právneho poriadku dňom 01.
04. 2004 zákonom č. 150/2004 Z.z. z 02. 03. 2004, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (do ust. §§ 52 až 54 Občianskeho zákonníka).

14. Praktickým dôsledkom ustanovenia o rozhodcovskej doložke, tak ako je formulovaná vo vyššie
uvedenom ustanovení je, že spotrebiteľovi je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred
všeobecným súdom. Z ich formulácie  vyplýva v prípade podania žaloby pre banku aj pre klienta,
jednoznačný záväzok banky aj klienta, obrátiť sa výlučne na rozhodcovský súd, jednoznačne stanovuje
„výlučnú“ právomoc rozhodcovského súdu prejednať a rozhodnúť vec ohľadom všetkých sporov ktoré
vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých zo Zmluvy alebo v súvislosti s ňou, vrátane sporov o platnosť,
výklad a zánik zmluvy medzi účastníkmi. Spôsob akým bola rozhodcovská doložka koncipovaná, napĺňa
podmienku uvedenú v písm. q) bodu 1 Prílohy  smernice Rady č. 93/13/EHS v tom význame, že
rozhodcovské konanie bolo dojednané ako výlučný prostriedok riešenia sporov zo zmluvy.

15. Z ust. 93b zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o
úvere, na ktoré poukazuje oprávnený, pre banky vyplývajúcu povinnosť ponúknuť svojim klientom
neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z
obchodov budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa
osobitného zákona (pol. 88k odkazuje na zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní) - ods.
1,  nemožno vykladať ako samovoľné, automatické vylúčenie možnosti prejednania prípadného sporu
účastníkov všeobecným súdom. Dané ustanovenie nepopiera vo všeobecnosti alternatívnu možnosť
riešenia sporov všeobecným súdom, o čom svedčí aj dikcia ods. 2 cit. ustanovenia, podľa ktorého ak
klient neprijme návrh rozhodcovskej zmluvy predložený podľa ods. 1, tak prípadné spory z obchodu s
takýmto klientom sa riešia postupom podľa osobitných predpisov (pol. 88i - odkazuje na               O.
s. p.). Veriteľ (právny predchodca oprávneného) pri podpise zmluvy takto nepostupoval. Dlžníkovi
(spotrebiteľovi) jednoznačne nedal na výber, ale mu predložil k podpisu zmluvu vrátane vopred
pripravenej rozhodcovskej doložky (čl. III. bod 5.), ktorá zakotvuje rozhodcovské konanie ako výlučnú
možnosť riešenia sporov, že s takouto doložkou „súhlasí“ čo je neprijateľné. Potom aj keď takéto
ustanovenie je uvedené pred podpismi účastníkov, ide o ustanovenie neplatné.

16. S okresným súdom treba súhlasiť v tom, že rozhodcovskú doložku si povinný (spotrebiteľ)
osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými
podmienkami zmluvy vopred pripravenými veriteľom (právnym predchodcom oprávneného) pre veľký
počet spotrebiteľov, ktoré povinný ovplyvniť nemohol. Uvedené okolnosti súvisiace s uzavretím zmluvy
nasvedčujú tomu a vylučujú záver o voľbe povinného (slobodne sa rozhodnúť) pri podpise zmluvy.
Predkladanie rozhodcovských doložiek spotrebiteľom za stavu, keď nepoznajú pravidlá arbitráže
(predmet rozhodcovskej zmluvy) a prirodzene nevenujú náležitú pozornosť tejto časti formuláru,
nemožno zneužívať k záverom o individuálnom vyjednaní zo strany spotrebiteľov. Na tomto nič nemení
technika predkladania - zapracovanie doložky do všeobecných zmluvných podmienok, priamo do
zmluvy resp. vyhotovenie štandardnej rozhodcovskej zmluvy na samostatnom liste (hárku) papiera. Je
neakceptovateľné, aby za takýchto okolností súd akceptoval rozhodcovskú doložku.

17. Všeobecné obchodné podmienky VÚB, a.s. na poskytovania spotrebných úverov fyzickým osobám -
občanom účinné od 01.01.2008 nie sú účastníkmi podpísané, potom takto uzavretá doložka (bod IX.3.)
nespĺňa ani náležitosti písomnej formy, teda formy predpísanej pod sankciou absolútnej neplatnosti
takéhoto právneho úkonu podľa § 4 ods. 2 prvá veta ZoRK. Týmto je jednoznačne vyvrátená odvolacia
námietka odvolateľa, že rozhodcovská doložka bola uzavretá platne aj z hľadiska formy (písomne).
Platnosť doložky z hľadiska formy nemožno obhájiť ani tým, že priamo v Zmluve o úvere zo dňa



31.10.2008 v čl. III. bod 6. je uvedené, že: „Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú Obchodné podmienky,
ktorými sa riadia zmluvné strany vo veciach, ktoré nie sú osobitne upravené v tejto úverovej zmluve.“
Avšak o ktoré  „Obchodné podmienky“ by malo ísť, to v zmluve o úvere nie je bližšie identifikované
a pokiaľ boli súdu preložené tzv. Všeobecné obchodné podmienky VÚB, a.s. ...., ako je vyššie
uvedené, tieto sú len nepodpísaný dokument. Aj z tohto dôvodu,  je bez právneho významu akákoľvek
ďalšia polemika o ne/prijateľnosti znenia rozhodcovskej doložky s vplyvom na jej platnosť,  pretože
jednoznačne ide o neplatnú rozhodcovskú doložku z hľadiska nedodržania písomnej formy.

18. Okresný súd vo svojom procesnom postupe neprekročil rámec preskúmavacej činnosti, ktorú mu
zveril zákon č. 233/1995 Z. z.. V zmysle § 44 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku súd preskúma
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul.
Ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok tak súlad  rozhodcovského rozsudku ako exekučného
titulu s § 45 ods. 1 ZoRK je hmotnoprávnym predpokladom na vykonanie exekúcie. Je povinnosťou
exekučného súdu preskúmať aj exekučný titul, a to z hľadísk vyjadrených v ustanovení § 45 ZoRK, teda
aj čo do materiálnej správnosti.  Takýto postup je zákonný, výslovne upravený v § 45 ods. 1, 2 ZoRK.

19. Postup exekučného súdu, keď posudzoval, či exekučný titul bol vydaný orgánom s právomocou na
jeho vydanie nebol posudzovaním vecnej správnosti rozsudku rozhodcovského súdu. Pri riešení tejto
otázky nebol exekučný súd viazaný ani tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd.

20. V prejednávanej veci založil okresný súd svoje rozhodnutie výlučne na listinných dôkazoch, ktoré
mu predložil oprávnený, stabilná rozhodovania činnosť okresného i odvolacieho súdu je navrhovateľovi
dlhodobo známa a zo strany okresného súdu mu neboli kladené žiadne prekážky prezentovať svoje
tvrdenia a dôkazy na ich preukázanie. Zo strany okresného súdu nedošlo k takému postupu, ktorý by
predstavoval zásah do práva oprávneného na súdnu ochranu.

21. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa                            (§
419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,



b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).