Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 15CoE/9/2016 z 15. 3. 2016 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 15. marca 2016, sp. zn. 15CoE/9/2016, ECLI:SK:KSBB:2016:6115208731.1 Krajský súd Banská Bystrica | 15CoE/9/2016 | ECLI:SK:KSBB:2016:6115208731.1 | 2016-03-15 | Uznesenie Citované ustanovenia: § 44 ods. 2 EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/aa8522af-8f3b-4aa5-93d2-6585f671e616 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2016:6115208731.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15CoE/9/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115208731
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Gallo
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6115208731.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného PRO CIVITAS s.r.o., so sídlom Vajnorská
100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 45 869 464, zast. JUDr. Veronikou Kubrikovou, PhD., advokátkou,
Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, proti povinnej U. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. XXXX/XX, XXX
XX W. W., vedenej pod sp. zn. Ex/2029/2015 súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Ďuricom, Exekútorský
úrad Borovianska 17, 960 01 Zvolen, o vymoženie 1721,29 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, na
odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 4Er/1252/2015 - 25, zo
dňa 05. októbra 2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie sp. zn. EX/2029/2015, doručenú súdu dňa 05.10.2015, zamietol.

V dôvodoch rozhodnutia okresný (exekučný) súd uviedol, že súdny exekútor žiadal poveriť
vykonaním exekúcie na podklade rozhodcovského rozsudku (exekučného titulu) vydaného rozhodcom
v rozhodcovskom konaní podľa zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ZoRK) na
základe neplatnej rozhodcovskej doložky. Rozhodcovský rozsudok nie je riadnym exekučným titulom na
vykonanie exekúcie, ide o nulitný právny akt.

Rozhodcovským rozsudkom priznané plnenia vyplývajú z nesplateného spotrebiteľského úveru
poskytnutého povinnému právnym predchodcom oprávneného Poštová banka, a.s., IČO 31 340 890, na
základe Zmluvy o úvere uzatvorenej dňa 07.05.2008. Ide o zmluvu spotrebiteľskú, na ktorú sa vzťahuje
režim spotrebiteľského práva.

Posúdením Zmluvy o úvere, vrátane Obchodných podmienok pre úver (OP) - bod 11.2. a Všeobecných
obchodných podmienok (VOP) - bod 10.2.2. zakotvujúcich rozhodcovskú doložku, z hľadiska kritérií na
ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky, aplikáciou ustanovení § 52 a nasl. zákona
č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka o ochrane spotrebiteľa, vyhodnotil okresný súd rozhodcovskú
doložku ako neprijateľnú a neplatnú podmienku zmluvy. Rozhodcovská doložka núti spotrebiteľa
neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu a vzdať sa ústavného práva na spravodlivý
súdny proces nezávislým súdom bez toho, aby mal voľbu rozhodcovské konanie vylúčiť. Nie je
dojednaná individuálne, spotrebiteľ nemal na výber a vzhľadom na jej zaradenie do prílohy formulárovej
zmluvy mohol zmluvu len odmietnuť ako celok, alebo sa podrobiť všetkým zmluvným podmienkam.
Rozhodcovský súd je vybraný výlučne dodávateľom (pôvodným veriteľom). Prostredníctvom bodu 11.2.
OP je spotrebiteľovi vnútené prijatie rozhodcovskej doložky tak, ako bola naformulovaná zo strany banky,
preto ustanovenie čl. 10.2. VOP nie je možné považovať iba za návrh rozhodcovskej doložky podľa §
93 ods. 1 a 2 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách.



Exekučné konanie bolo začaté v súlade s § 243 ods. 1 Exekučného poriadku a
posúdením predložených listinných dôkazov v zmysle ust. § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení účinnom do 31.12.2014 dospel
exekučný súd k záveru, že žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nemožno vyhovieť.

Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol uznesenie okresného
súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie s tým, aby udelil súdnemu exekútorovi poverenie na
vykonanie exekúcie v rozsahu predloženej žiadosti.

Spochybnil legitimitu exekučného súdu na skúmanie rozhodcovskej doložky pri rozhodovaní o udelení
poverenia na vykonanie exekúcie. V štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre
poverenie súdneho exekútora vykonaním exekúcie sa exekučný súd zaoberá tým, či je exekučný titul
vykonateľný po stránke formálnej (z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bol
exekučný titul vydaný) a po stránke materiálnej (z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia). V rámci
tohto skúmania exekučný súd nie je oprávnený posudzovať vecnú správnosť rozhodcovského súdu.
Exekučný súd prekročil zákonné limity pre skúmanie žiadosti o vydanie poverenia, a to skúmaním
iných listín ako pripúšťa výslovné znenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Právny poriadok SR
priznáva plnú kontrolnú jurisdikciu pre rozhodcu postupujúceho podľa § 37 ZoRK, ktorý môže preskúmať
rozhodcovský rozsudok v plnom rozsahu a redukovanú pre všeobecný súd, konajúci o zrušenie
rozhodcovského rozsudku na základe žaloby, ktorý môže preskúmať rozhodcovský rozsudok len z
taxatívne vymedzených dôvodov (§ 40 v spojení s ust. § 43 ZoRK). Keďže exekučnému súdu neprináleží
konať o zrušení rozhodcovského rozsudku, nemá zákonné oprávnenie umožňujúce zamedzenie účinkov
rozhodcovského rozsudku. Takýto postup exekučného súdu zasahuje do práv a právneho postavenia
oprávneného.

Vylúčením možnosti riešiť spory podľa ZoRK, a to nesprávnou aplikáciou právnych predpisov súd prvého
stupňa odňal oprávnenému možnosť konať pred súdom a vec nesprávne právne posúdil.

Bolo porušené právo oprávneného na súdnu ochranu, lebo exekučný súd založil a odôvodnil svoje
rozhodnutie bez toho, aby oprávnený mal možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia, argumenty a dôkazy,
ktoré boli podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu. Exekučný súd neumožnil účastníkom konania
viesť kontradiktórne konanie. Oprávnený nemohol vyjadriť svoje stanovisko k skutkovým a právnym
otázkam, ktoré súd nastolil v súvislosti s neprijateľnosťou zmluvnej podmienky.

Predložením rozhodcovskej doložky klientovi si právny predchodca oprávneného plnil len svoju
povinnosť vyplývajúcu mu z ust. § 93b zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách.

Rozhodcovská doložka, ktorá zakladá riešenie sporov pred rozhodcovským súdom, zabezpečuje
rovnakú úroveň ochrany práv sporových strán. Rozhodcami pôsobiacimi v rozhodcovskom konaní sú
výhradne odborne spôsobilé a bezúhonné osoby s právnickým vzdelaním pochádzajúce z geograficky
rôznych oblastí SR.

Povinná sa k odvolaniu nevyjadrila.

Rozhodnutie vo veci bolo vydané vyšším súdnym úradníkom okresného súdu. Zákonný sudca predložil
vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu podľa § 374 ods. 4 O. s. p.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania
podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a uznesenie okresného súdu podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil.

Podľa § 219 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (ods. 1). Ak
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (ods. 2).

Rozhodnutie súdu je založené na zistení o neplatnosti rozhodcovskej doložky, ktorá mala v predmetnom
konaní založiť legitimitu pre exekučný titul. Potom aj exekučný titul vydaný v takomto konaní je vydaný v
rozpore so zákonom a nie je spôsobilým exekučným titulom v zmysle § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného



poriadku. Pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie neprebehlo riadne rozhodcovské konanie,
ktorého výsledkom bol rozhodcovský rozsudok, na podklade ktorého by mala byť vykonaná exekúcia.

S týmto záverom sa odvolací súd stotožňuje a dodáva.

V Zmluve o úvere zo dňa 07.05.2008 pod bodom 7) je uvedené: „Zmluvné strany sa dohodli, že všetky
spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad, budú rozhodované v
súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou vo Všeobecných obchodných podmienkach“ .

Ako už konštatoval v rozhodnutí exekučný súd, spolu so zmluvou o úvere zo dňa 07.05.2008 boli
súdu preložené tzv. Obchodné podmienky pre úver (verzia 1/2008), ktoré v čl. 11 ods. 2. zakotvujú:
„Zmluvné strany sa dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo ZoU budú riešené dohodou. V prípade
nedosiahnutia dohody sa uplatní na riešenie sporov rozhodcovská doložka uvedená vo VOP, na zákale
ktorej dochádza k mimosúdnemu riešeniu týchto sporov.“ Citované obchodné podmienky nadobudli
platnosť dňom zverejnenia t.j. 17.12.2007 a účinnosť dňa 01.01.2008.

Následne na základe výzvy súdu boli exekučného súdu predložené aj tzv. Všeobecné obchodné
podmienky, obsahujúce rozhodcovskú doložku v čl. 10.2., ktoré v zmysle bodu 8. Časť IV. - Prechodné a
záverečné ustanovenia, „nadobudli platnosť 17.12.2007 a účinnosť dňa 01.01.2008. Touto aktualizáciou
VOP sa ruší znenie VOP zo dňa 12. 06. 2008“. Nasleduje vytlačené meno predsedu predstavenstva
a člena predstavenstva.

Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku vyplýva, že rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc
rozhodovať o žalobe doručenej žalobcom (t.j. Poštová banka a.s. - právnym predchodcom oprávneného)
podľa čl. 2 ods. 7 zmluvy o úvere, kde sa zmluvné strany (spotrebiteľ a veriteľ) dohodli, že všetky spory
vzniknuté z tejto zmluvy, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik zmluvy, budú rozhodované v súlade s
rozhodcovskou doložkou uvedenou vo Všeobecných obchodných podmienkach. Podľa bodu bod 10.2.2
VOP písm. a), b):
a) - pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Banka, predloží tento spor na prerokovanie a rozhodnutie
Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v
čase začatia rozhodcovského konania.
b) - pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Klient, je oprávnený predložiť tento spor na prerokovanie a
rozhodnutie Rozhodcovskému súdu a to podľa štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné
v čase začatia rozhodcovského konania alebo všeobecnému súdu.

Odvolací súd zastáva rovnaký názor ako okresný súd, že rozhodcovská doložka obsiahnutá v bode 10.2.
Všeobecných obchodných podmienok (aj v spojitosti s odkazom na bod 11.2. Obchodných podmienok
pre úver (verzia 1/2008, platné od 17.12.2007 a účinné od 01.01.2008)) je neprijateľnou podmienkou
podľa ust. § 53 ods. 1 a ods. 4 písm. r) a neplatnou podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka účinného
od 01.01.2008, aj v zmysle smernice Rady č. 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách, ktorá bola implementovaná do slovenského právneho poriadku dňom 01.
04. 2004 zákonom č. 150/2004 Z. z. z 02. 03. 2004, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (do ust. §§ 52 až 54 Občianskeho zákonníka).

Praktickým dôsledkom ustanovenia o rozhodcovskej doložke, tak ako je formulovaná v bode 10.2.
Všeobecných obchodných podmienok je, že spotrebiteľovi je fakticky odopretá možnosť brániť svoje
práva pred všeobecným súdom. Z formulácie bodu 10. 2. 2. a), b) vyplýva v prípade podania
žaloby pre banku aj pre klienta, jednoznačný záväzok banky aj klienta, obrátiť sa výlučne na vopred
určený (vybraný) rozhodcovský súd, jednoznačne stanovuje „výlučnú“ právomoc rozhodcovského súdu
prejednať a rozhodnúť vec ohľadom všetkých sporov ktoré vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých
pri poskytovaní služieb, Bankových produktov a/alebo vykonávaní Bankových obchodov, vrátane
sporov o platnosť, výklad a zánik Zmluvy medzi účastníkmi. Spôsob akým bola rozhodcovská doložka
koncipovaná, napĺňa podmienku uvedenú v písm. q) bodu 1 Prílohy smernice Rady č. 93/13/EHS v tom
význame, že rozhodcovské konanie bolo dojednané ako výlučný prostriedok riešenia sporov zo zmluvy.

Ak odvolateľ v súvislosti s rozhodcovskou doložkou pripisuje dôležitosť a odkazuje na ust. § 93b zákona
č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere, a to pre banky vyplývajúcu
povinnosť ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy v tom



zmysle, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym
rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona (pol. 88k odkazuje na zákon č. 244/2002
Z. z. o rozhodcovskom konaní) - ods. 1, uvedené ustanovenie nemožno vykladať ako samovoľné,
automatické vylúčenie možnosti prejednania prípadného sporu účastníkov všeobecným súdom. Dané
ustanovenie nepopiera vo všeobecnosti alternatívnu možnosť riešenia sporov všeobecným súdom, o
čom svedčí aj dikcia ods. 2 cit. ustanovenia, podľa ktorého ak klient neprijme návrh rozhodcovskej zmluvy
predložený podľa ods. 1, tak prípadné spory z obchodu s takýmto klientom sa riešia postupom podľa
osobitných predpisov (pol. 88i - odkazuje na O. s. p. ).

Veriteľ (právny predchodca oprávneného) pri podpise zmluvy takto nepostupoval. Dlžníkovi
(spotrebiteľovi) jednoznačne nedal na výber (rozhodnúť sa pre súhlas alebo nesúhlas), ale mu predložil
k podpisu zmluvu vrátane vopred pripravenej rozhodcovskej doložky, ktorá zakotvuje rozhodcovské
konanie ako výlučnú možnosť riešenia sporov, že s takouto doložkou súhlasí.

Iný záver nemožno vyvodiť ani s poukazom na znenie bodu 10.2.3. VOP „Ak klient, najneskôr pri uzavretí
Bankového obchodu alebo Zmluvy nedoručí Banke písomne oznámenie, že s rozhodcovskou doložkou
nesúhlasí, má sa za to že ju prijal“, ktoré má učiniť zadosť, že klient (povinný) s rozhodcovskou doložkou
vyslovil súhlas, a teda bola právne relevantným spôsobom založená právomoc rozhodcovského súdu.
Okolnosť, že veriteľ si vymienil, že klient (spotrebiteľ) je povinný platnosť rozhodcovskej doložky
namietať pri uzavretí zmluvy resp. bankového obchodu, teda iba v tomto okamihu a to osobitnou formou
„písomne“, spotrebiteľa pri vyjednávaní podstatne znevýhodňuje.

Odhliadnuc od dôvodov neplatnosti rozhodcovskej doložky, ktoré uviedol v rozhodnutí okresný súd,
a s ktorými sa odvolací súd stotožňuje, v ďalšom je vylúčená akákoľvek polemika týkajúca sa
textu rozhodcovskej doložky aj preto, že ust. § 4 ods. 2 ZoRK vyžaduje pod sankciou neplatnosti
právneho úkonu uzavretie rozhodcovskej doložky výlučne v písomnej forme. A táto zákonná podmienka
jednoznačne v danom prípade dodržaná nebola.

O rozhodcovskej doložke, od ktorej odvodil svoju právomoc vo veci konať a rozhodnúť rozhodcovský
súd, zakotvenej iba v tzv. Obchodných podmienkach pre úver ((bod 11.2.), nemožno vysloviť iný záver,
než že nespĺňa náležitosti písomnej formy podľa § 4 ods. 2 prvá veta ZoRK, zjavne účastníkmi nie
je podpísaná. Napriek tomu, že v Zmluve o úvere zo dňa 07.05.2008 v časti pred podpismi účastníkov (v
bode 3.1) je uvedené: „Klient svojím podpisom potvrdzuje, že sa oboznámil s OP, súhlasí s ich obsahom,
prijíma návrhy v nich predložené a potvrdzuje ich prevzatie“, tak Obchodné podmienky pre úver (verzia
1/2008), ktoré oprávnený predložil súdu, sú len nepodpísaný a dátumom neoznačený dokument, ktorý
bližšie identifikovaný nie je ani v zmluve o úvere. Potom hoci by aj boli takéto Obchodné podmienky pre
úver (písomný dokument) technicky spojené so zmluvou o úvere nemožno z toho vyvodiť jednoznačný
záver, že danú rozhodcovskú zmluvu (doložku) účastníci uzavreli písomne resp. že ju dohodli a uzavreli
ako samostatnú zmluvu. To isté z hľadiska nedodržania písomnej formy platí aj pre tzv. Všeobecné
obchodné podmienky (s účinnosťou od 01.01.2008) a ich bod 10.2. Riešenie sporov.

Okresný súd vo svojom procesnom postupe neprekročil rámec preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril
zákon č. 233/1995 Z. z.. V zmysle § 44 ods. 2 prvá veta tohto zákona súd preskúma žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak je exekučným
titulom rozhodcovský rozsudok tak súlad rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu s § 45 ods.
1 ZoRK je hmotnoprávnym predpokladom na vykonanie exekúcie. Je povinnosťou exekučného súdu
preskúmať aj exekučný titul a to z hľadísk vyjadrených v ustanovení § 45 ZoRK, teda aj čo do materiálnej
správnosti. Takýto postup je zákonný, výslovne upravený v § 45 ods. 1, 2 ZoRK.

Oprávneniu súdov v exekučnom konaní skúmať právomoc rozhodcovského súdu v súvislosti s
existenciou rozhodcovskej zmluvy (doložky) resp. s jej neplatnosťou, nebránia ustanovenia ZoRK, napr.
§ 21 ods. 2 alebo § 40 ods. 1 písm. c) tohto predpisu. A aj keď účastník rozhodcovského konania,
ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy
podľa ustanovení ZoRK je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť
rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor
rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného
titulu. Takýmto postupom exekučný súd napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa.



Postup exekučného súdu keď posudzoval, či exekučný titul bol vydaný orgánom s právomocou na jeho
vydanie, či bola platne uzavretá rozhodcovská zmluva, bol opodstatnený a zákonom podložený postup
exekučného súdu, nebol posudzovaním vecnej správnosti rozsudku rozhodcovského súdu a nesmeroval
k jeho „zrušeniu“, exekučný súd si ani neosvojoval postavenie odvolacieho súdu. V rámci exekučného
konania bol exekučný súd oprávnený skúmať rozhodnutie označené ako exekučný titul z hľadiska, či
nejde o rozhodnutie ničotné, ktoré nevyvoláva žiadne právne účinky. Pri riešení tejto
otázky nebol exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd.

V prejednávanej veci založil okresný súd svoje rozhodnutie výlučne na listinných dôkazoch, ktoré mu
predložil oprávnený, stabilná rozhodovania činnosť okresného i odvolacieho súdu je oprávnenému
dlhodobo známa a zo strany súdu mu neboli kladené žiadne prekážky prezentovať svoje tvrdenia a
dôkazy na ich preukázanie. Zo strany okresného súdu nedošlo k takému postupu, ktorý by predstavoval
zásah do práva oprávneného na súdnu ochranu.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu odvolacieho súdu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.