Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43CoE/376/2016 z 23. 11. 2016
Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 23. novembra 2016, sp. zn. 43CoE/376/2016, ECLI:SK:KSBB:2016:6115209930.1
Krajský súd Banská Bystrica | 43CoE/376/2016 | ECLI:SK:KSBB:2016:6115209930.1 | 2016-11-23 | Uznesenie
Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí
Citované ustanovenia: § 44 ods. 2 EP, § 52 OZ
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/ee286002-7d1d-4eb6-a13e-f7ac43a1afc3
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2016:6115209930.1

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43CoE/376/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115209930
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Dibdiaková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6115209930.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Drahomíry Dibdiakovej, členiek senátu JUDr. Evy Kmeťovej a JUDr. Márie Jamriškovej, PhD., v
exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35
807 598, zastúpeného spoločnosťou Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO:
36 865 141 proti povinnému Y. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XX, XXX XX F. F., vedenej súdnym
exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD. so sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka 60, 821 08
Bratislava pod sp. zn. EX 20450/15 o vymoženie pohľadávky vo výške 670,- Eur s prísl., o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 2Er/1483/2015-15 zo dňa 18. júna
2015 takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 2Er/1483/2015-15 zo dňa 18. júna 2015 z r u š u j e
a vec v r a c i a okresnému súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozhodnutím zamietol okresný súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že exekučným titulom je právoplatný a vykonateľný rozhodcovský
rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., sp. zn. SR 07756/14,
ktorý vydal dňa 03.11.2014 rozhodca JUDr. Miroslav Rác. Podkladom pre vydanie rozhodcovského
rozsudku bola zmluva o úvere č. XXXXXXXXX uzavretá medzi oprávneným a povinným dňa 25.05.2012.
V ten istý deň ako bola uzatvorená zmluva o úvere účastníci uzatvorili rozhodcovskú zmluvu, od ktorej
si Rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc na prejednanie sporu.

3. Okresný súd vychádzal zo záveru, že zmluva o úvere uzavretá medzi oprávneným ako veriteľom
a povinným ako dlžníkom, na základe ktorej oprávnený uplatnil na rozhodcovskom súde svoj nárok
je spotrebiteľskou zmluvou, čo vyplýva z povahy zmluvných strán, predmetu podnikateľskej činnosti
oprávneného a v konečnom dôsledku aj z obsahu zmluvy. Z uvedených dôvodov na daný právny vzťah
aplikoval ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy
o úvere upravujúce spotrebiteľské zmluvy.

4. Okresný súd konštatoval, že pokiaľ ide o uzavretú rozhodcovskú zmluvu, jej praktickým dôsledkom
je napriek jej formálnemu zneniu to, že spotrebiteľovi je odopretá možnosť brániť svoje práva
pred všeobecným súdom. Alternatíva, že z rozhodcovskej doložky vyplýva aj možnosť riešiť
spor pred príslušným súdom v súdnom konaní, neodstraňuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (povinného), pretože možnosť výberu
poskytuje spotrebiteľovi len pre prípad záujmu jeho samotného viesť spor, teda ak sa rozhodne
sám stať žalobcom a niečo od svojho zmluvného partnera požadovať. Vychádzajúc však z povahy
samotnej zmluvy je zrejmé, že subjektom, ktorý bude mať v konečnom dôsledku právo voľby medzi



rozhodcovským súdom alebo súdom bude takmer vždy dodávateľ (oprávnený), nakoľko miera jeho
práv voči druhej zmluvnej strane zabezpečuje takmer úplnú dominanciu v tomto zmluvnom vzťahu
a minimalizuje dôvody na podanie žaloby zo strany spotrebiteľa, keďže dominantnou je v tomto
prípade povinnosť spotrebiteľa splácať poskytnutý úver. Možnosť iniciovania sporu z uzatvorenej
zmluvy zo strany spotrebiteľa je teda skôr teoretická. Vzhľadom na to, že žalobca bude vo väčšine
prípadov vystupovať ako dodávateľ, takto formulovanou rozhodcovskou doložkou prakticky nanúti
povinnému podrobenie sa právomoci rozhodcovského súdu. Vprípade podania žaloby oprávneným na
rozhodcovskom súde, ako tomu bolo aj v tomto prípade, je spotrebiteľovi odňatá možnosť brániť svoje
práva pred všeobecným súdom.

5. Súd z predloženej rozhodcovskej zmluvy zistil, že bola uzavretá v rovnaký deň ako zmluva o
úvere, pričom obidve tieto zmluvy sú pripravené na vopred predtlačenom formulári, do ktorého sa len
vpisujú konkrétne údaje. Povinný v tomto prípade nemal možnosť žiadnym spôsobom zmeniť obsah
rozhodcovskej zmluvy a skutočnosť, že podpísal obide zmluvy v ten istý deň, vzbudzuje dôvodné
pochybnosti o tom, či povinnému nebola rozhodcovská zmluva predložená súčasne so zmluvou o úvere
a uzavretie tejto zmluvy nebolo zároveň podmienené uzavretím rozhodcovskej zmluvy bez možnosti ju
odmietnuť, či ovplyvniť jej obsah. Súd v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu uvádza, že oprávnený mal
predložiť povinnému návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy takým spôsobom, aby bolo dostatočne
zrejmé, že povinnému sa poskytuje možnosť voľby, ako aj poskytnúť mu informácie o tom, čo tá ktorá
voľba konkrétne znamená a aké dôsledky má riešenie sporov pred rozhodcovským súdom (uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6MCdo/9/2012). Rozhodcovskú doložku v prejednávanej
veci preto súd nepovažoval za individuálne dojednanú, nakoľko povinný nemohol ovplyvniť jej obsah a
zároveň ani oprávnený neuniesol svoje dôkazné bremeno o preukázaní opaku.

6. Medzi neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve zaraďuje Občiansky zákonník aj ustanovenia,
ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom
riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Znenie rozhodcovskej zmluvy síce neodporuje doslovnému
zneniu zákonného ustanovenia, avšak s poukazom na vyššie uvedené svojimi dôsledkami sleduje
ten cieľ, aby predmetné ustanovenie dodržané nebolo, teda zákon obchádza (in fraudem legis).
Preto takto uzatvorenú rozhodcovskú doložku súd vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku.
Vzhľadom na znenie ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, sú neprijateľné podmienky v
spotrebiteľských zmluvách absolútne neplatné, teda nie je potrebné, aby sa ich neplatnosti spotrebiteľ
(povinný) dovolával. V zmysle citovaného ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka je neplatný aj
právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom obchádza zákon. Na absolútnu neplatnosť právneho
úkonu prihliada súd z úradnej povinnosti (ex offo). Na základe vyššie uvedeného dospel súd k záveru,
že rozhodcovská zmluva je absolútne neplatná, nakoľko obchádza ustanovenia zákona o neprijateľných
zmluvných podmienkach.

7. Predpokladom na zákonné vedenie exekúcie je existencia vykonateľného rozhodnutia po materiálnej
aj formálnej stránke. Súčasťou predpokladov vykonateľnosti exekučného titulu je, že bol vydaný
orgánom, ktorý mal na jeho vydanie právomoc a v prípade ak nie, ide o právny akt nulitný,
ktorý v exekučnom konaní nie je možné vykonať, takýto akt nikoho nezaväzuje a hľadí sa na
neho akoby neexistoval (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 3MCdo/20/2008 zo dňa
22.04.2009). Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie, či neplatnosti
rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť)
rozhodcovského rozsudku (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/1/2012 zo
dňa 21.03.2012).

8. Keďže právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie je v predmetnej veci založená na absolútne
neplatnom právnom úkone, exekučný súd po preskúmaní exekučného titulu dospel k názoru, že je
vydaný v rozpore so zákonom, a preto v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

9. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote oprávnený odvolanie s návrhom, aby
odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie. Ako dôvody
podania odvolania uviedol § 205 ods. 2 písm. c) a f) O.s.p.. V odvolaní tvrdil, že okresný súd prekročil
v prejednávanej veci rámec svojej preskúmacej činnosti, ktorú mu zveril zákon č. 233/1995 Z. z.
o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok) a v jeho nadväznosti



zákon č. 244/2002  Z. z. o rozhodcovskom konaní. Súd v prejednávanej veci okrem § 44 ods. 2
Exekučného poriadku aplikoval na zistený skutkový stav aj § 45 ZoRK, s čím oprávnený nesúhlasil
a mal za to, že súd na správne zistený skutkový stav veci nesprávne aplikoval právny predpis
napriek tomu, že ustanovenie § 45 ods.1, ods. 2 ZoRK upravuje povinnosť exekučných súdov zastaviť
exekučné konanie v prípade, ak rozhodcovský rozsudok ukladá povinnosť, ktorá odporuje dobrým
mravom. Exekučný súd v konaní o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie z predložených podkladov
posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. Preskúmaním materiálnej stránky zisťuje
exekučný súd, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu. Exekučný súd nemôže
skúmať samotné rozhodcovské konanie, pretože rozhodcovský rozsudok, a nie rozhodcovské konanie
zaväzuje k niečomu nedovolenému. Splnenie podmienok zastavenia exekúcie, t.j. zaväzovať k niečomu
objektívne nemožnému, právom nedovolenému alebo niečomu čo je v rozpore s dobrými mravmi však
musí mať povahu zjavného nedostatku exekučného titulu.

10. Ďalej tvrdil, že exekučný súd nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku samotného
exekučného titulu a musí sa obmedziť len na také dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu
skutkovo zjavných dôvodov. V prípade, ak súd na zistený skutkový stav aplikoval § 45 ods. 2 ZoRK
spôsobom právneho posúdenia správnosti výroku rozhodcovského súdu, ukrátil tým strany exekučného
konania o práva, ktoré im priznáva zákon o rozhodcovskom konaní, ako aj Občiansky súdny poriadok,
a to hlavne právo na prejednanie veci pred príslušným súdom. Strana exekučného konania sa takto
môže vyjadriť k zisteniam exekučného súdu až v odvolaní podanom proti rozhodnutiu okresného súdu.
Postupom súdu v tejto veci a jeho výkladom § 45 ZoRK dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o
zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona
o rozhodcovskom konaní. Oprávnený namietal neúplne zistený skutkový stav, nakoľko v prejednávanej
veci bola podkladom pre rozhodcovské konanie samostatná a individuálne dohodnutá Rozhodcovská
zmluva, ktorá v článku II odsek 2, veta druhá upravila možnosť ktorejkoľvek zmluvnej strany podať žalobu
o rozhodnutie akéhokoľvek sporu na všeobecný súd. Z uvedeného je zrejmé, že povinnému nebola
odňatá možnosť obrátiť sa v prípade akýchkoľvek sporných otázok na všeobecný súd. K právnemu
názoru okresného súdu ohľadne znemožnenia voľby spotrebiteľa dosiahnuť rozhodnutie sporu pred
štátnym súdom v súvislosti s ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka oprávnený poukázal
na dôvodovú správu, v zmysle ktorej je cieľom tejto úpravy umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde
uplatnia svoje práva. V danej veci podľa názoru oprávneného okresný súd konal nad rámec zákonných
ustanovení.

11. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

12. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, prejednal vec podľa § 379, § 380 ods. 1 a § 385
ods. 1 CSP v rozsahu podaného odvolania, bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že
odvolanie oprávneného je dôvodné.

13. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že dňa 12.03.2015 bola pred súdnym exekútorom JUDr.
Rudolfom Krutým, PhD. spísaná zápisnica obsahujúca návrh oprávneného na vykonanie exekúcie.
Následne bola okresnému súdu dňa 05.05.2015 doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie.

14. V prejednávanej veci oprávnený predložil exekučný titul, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom v Bratislave sp. zn. SR
07756/14 zo dňa 03.11.2014. Podľa rozsudku rozhodcovského súdu bola povinnému uložená povinnosť
zaplatiť oprávnenému sumu 670,- Eur, známy úrok vo výške 56,02 Eur, poplatok vo výške 658,24 Eur,
úrok vo výške 32 % ročne zo sumy 670,- Eur od 04.08.2012 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške
8 % ročne zo sumy 1.328,24 Eur od 26.11.2012 do zaplatenia, trovy mediačného konania vo výške
249,79 Eur, poplatok za upomienky vo výške 24,- Eur a trovy rozhodcovského konania vo výške 385,35
Eur, to všetko v mesačných splátkach vo výške 180,- Eur splatných vždy k poslednému dňu v mesiaci
na účet žalobcu s tým, že prvá splátka sa stáva splatnou k poslednému dňu v mesiaci nasledujúcom
po právoplatnosti tohto rozhodnutia, až do úplného zaplatenia dlhu, a to pod následkom straty výhody
splátok a výkonu rozhodnutia v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky riadne a včas. Podkladom
pre vydanie rozhodcovského rozsudku bola Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX, ktorú oprávnený a povinný
uzavreli dňa 25.05.2012. Účelom zmluvy o úvere bolo poskytnutie úveru vo výške 1.000,- Eur. V ten
istý deň, ako bola uzatvorená zmluva o úvere účastníci, uzatvorili rozhodcovskú zmluvu, od ktorej si



Rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc na prejednanie sporu. Okresný súd následne v napadnutom
uznesení zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, z dôvodu, že
právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie je v predmetnej veci založená na absolútne neplatnom
právnom úkone, a že exekučný titul bol vydaný v rozpore so zákonom.

15. Podľa článku II. bod 1, 2 a 3 Rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi dňa 25.05.2012
budú všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere č. 602100525 uzatvorenej dňa 25.05.2012 vrátane
sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmenky
zabezpečujúcej túto úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej
platnosť, výklad alebo zrušenie riešené pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana
podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných
predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom, ustanoveným podľa vnútorných
predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, alebo pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak
žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963
Zb. Občiansky súdny poriadok). Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán
podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode 1
tohto článku zmluvy vrátane sporu o platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom
súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie
tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na všeobecnom súde bola podaná žaloba
na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou zmluvou v súlade s vnútornými predpismi
Stáleho rozhodcovského súdu založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu. Zmluvné strany sa
dohodli, že ktorákoľvek zo zmluvných strán má právo odstúpiť od tejto zmluvy aj bez udania dôvodu, a to
v lehote 10 dní od uzatvorenia tejto zmluvy. Odstúpenie od zmluvy musí byť v písomnej forme doručené
v uvedenej lehote druhej zmluvnej strane.

16. Podľa článku I. ods. 1 Rozhodcovskej zmluvy, rozhodcovským súdom sa na účely tejto zmluvy
rozumie Stály rozhodcovský súd zriadený spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom
Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava.

17. V poslednom odseku Rozhodcovskej zmluvy povinný prehlásil, že z uzavretím zmluvy súhlasí a že
pred uzavretím tejto zmluvy bol osobitne poučený o dôsledkoch uzavretia tejto rozhodcovskej zmluvy.

18. Podľa § 9a ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len
Exekučný poriadok), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú
ustanovenia Civilného sporového poriadku.

19. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

20. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

21. Oprávnený podal odvolanie proti napadnutému uzneseniu okresného súdu ešte za účinnosti zákona
č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol zrušený k 30.06.2016. Odvolací súd o
tomto odvolaní rozhoduje podľa zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku účinného od
01.07.2016, ktorý sa v zmysle vyššie uvedených prechodných a záverečných ustanovení, ako aj v
zmysle § 9a ods. 1 Exekučného poriadku použije aj v tomto exekučnom konaní, pričom podľa § 470 ods.
2 CSP zostávajú právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti
zachované.

22. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) a § 39 ods. 4. Ak súd zistí rozpor žiadosti



alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne
aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní,
v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so
spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo
neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti
je prípustné odvolanie.

23. V zmysle citovaného § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúmava exekučný titul aj ex
offo. Pokiaľ je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, prirodzenou súčasťou preskúmavania tohto
exekučného titulu je zisťovanie toho, či medzi zmluvnými stranami bola platne uzavretá rozhodcovská
zmluva, a to či už formou osobitnej zmluvy alebo formou rozhodcovskej doložky v zmluve podľa § 3 a
§ 4 Zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Povinnosť skúmať platnosť rozhodcovskej doložky
pre exekučný súd vyplýva priamo zo zákona, nie je potrebné ju osobitne odôvodňovať.

24. Súd môže v rozsahu svojej zákonnej prieskumnej povinnosti skúmať exekučný titul počas celého
exekučného konania, nielen pri rozhodovaní o udelení poverenia exekútorovi, a to na návrh účastníka
konania alebo aj bez návrhu. Spôsobilý exekučný titul je jednou zo základných podmienok exekučného
konania, nedostatok ktorej je neodstrániteľný a je dôvodom na zastavenie exekučného konania.
Pokiaľ teda súd zistí, že exekučný titul, predložený oprávneným nespĺňa formálne alebo obsahové
náležitosti, môže exekúciu zastaviť. Z uvedených dôvodov odvolací súd považuje odvolaciu námietku
oprávneného, podľa ktorej mal exekučný súd prekročiť rámec svojej preskúmacej právomoci, keď
posudzoval súladnosť exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku so zákonom, za nedôvodnú. V
tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I.
ÚS 456/2011-19 zo dňa 23. novembra 2011, v ktorom Ústavný súd uviedol, že „okresný súd je nielen
oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého
exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj
pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť“.
Ústavný súd v nadväznosti na uvedené poukázal na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, ktorý v rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo/164/1996 z 27. januára 1997 publikovanom v Zbierke
stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 uviedol, že „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe
titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto
požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez
návrhu zastavená“.

25. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. platného a účinného k 25.05.2012 (ďalej Občiansky
zákonník) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom.

26. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

27. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

28. Podľa odseku 4 citovaného ustanovenia spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

29. Podľa § 53 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú
vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za
individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.



30. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

31. V ustanovení § 53 Občianskeho zákonníka je obsiahnutá úprava neprijateľných podmienok
v spotrebiteľských zmluvách. Ide o podmienky, s ktorými sa spotrebiteľ mal možnosť oboznámiť
pred uzavretím zmluvy, ale nemohol ovplyvniť ich obsah. Ustanovenie odseku 1 vyššie citovaného
ustanovenia zakotvuje všeobecnú zásadu, podľa ktorej spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať také
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa, teda nesmie obsahovať neprijateľné podmienky. Zároveň však v druhej vete
upravuje podmienky, za splnenia ktorých sa na zmluvné ustanovenia nehľadí ako na neprijateľné.
Zákon č. 575/2009 Z. z. novelizujúci Občiansky zákonník s účinnosťou od 1. marca 2010 zmenil znenie
druhej vety tak, že rozšíril okruh zmluvných podmienok, ktoré nemožno považovať za neprijateľné.
Okrem už predtým upravených neprijateľných podmienok, medzi ktoré nepatrili tie podmienky, ktoré boli
dohodnuté individuálne, novelou boli rozšírené podmienky o také, ktoré za neprijateľné nepovažovali ani
zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak sú tieto zmluvné
podmienky vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne.

32. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že ochrana pred neprijateľnými podmienkami sa tak vzťahuje iba na
tie spotrebiteľské zmluvy, pri uzatváraní ktorých spotrebiteľ nemôže ovplyvniť ich obsah, teda ktoré sú
vopred pripravené a obvykle zaradené do textu Všeobecných obchodných podmienok. Nevzťahuje sa
však na tie zmluvné podmienky, ktoré boli dohodnuté zvlášť, na samostatnej listine, a teda s každým
spotrebiteľom prejednané individuálne, čo v tejto veci vyplýva z poslednej časti textu Rozhodcovskej
zmluvy, pretože povinný potvrdil podpisom, že bol z účelom tejto Rozhodcovskej zmluvy oboznámený
a že súhlasí s tým, čo je v rozhodcovskej zmluve dohodnuté. Pri takto dohodnutých zmluvných
podmienkach sa nemožno dovolávať ich neprijateľnosti.

33. Odvolací súd súhlasí so záverom okresného súdu v tom, že zmluva o úvere uzavretá dňa 25.05.2012
medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom je spotrebiteľskou zmluvou, keďže z nej
nevyplýva, že povinný je podnikateľským subjektom a že by povinný bol pri uzatváraní zmluvy o úvere
konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, pričom oprávnený
pri jej uzatváraní konal v rámci svojej obchodnej činnosti. Z uvedeného dôvodu možno uvedený právny
vzťah považovať za spotrebiteľský vzťah medzi spotrebiteľom (povinným) a dodávateľom (oprávneným)
v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka. Okresný súd preto postupoval správne, v súlade s
právnou úpravou Slovenskej republiky, keď skúmal rozhodcovskú zmluvu ako zmluvnú podmienku z
hľadiska, či nevyvoláva nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom.

34. V prejednávanej veci rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc na vydanie exekučného titulu
od Rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi oprávneným a povinným dňa 25.05.2012. Zo samostatne
uzavretej Rozhodcovskej zmluvy, ktorá nie je súčasťou Zmluvy o úvere je zrejmé, že medzi zmluvnými
stranami bol dohodnutý spôsob riešenia možných sporov vyplývajúcich zo zmluvy o úvere. Skutočnosť,
že spotrebiteľská zmluva, t.j. zmluva o úvere bola oprávneným vopred pripravená na predtlačenom
tlačive, a teda spotrebiteľ ju nemal možnosť žiadnym spôsobom ovplyvniť ešte nezakladá predpoklad,
že tomu tak bolo aj pri uzatváraní Rozhodcovskej zmluvy. Táto bola uzatvorená medzi účastníkmi na
zvláštnom liste, a teda individuálne. Aj keď Rozhodcovská zmluva bola oprávneným ako veriteľom
vopred pripravená pre dlžníka na samostatnom liste, do ktorého sa dopĺňajú požadované údaje, z
rozhodcovskej zmluvy a ani zo zmluvy o úvere nevyplýva, že by neuzavretie rozhodcovskej zmluvy malo
vplyv na uzavretie zmluvy o úvere.

35. Takto uzavretá Rozhodcovská zmluva nebráni spotrebiteľovi uplatniť svoje práva pred všeobecným
súdom práve z dôvodu, že obsahuje alternatívne riešenie sporov, ktoré dostatočným spôsobom
zabezpečuje spotrebiteľovi, rovnako ako veriteľovi právo podať žalobu nielen na rozhodcovský, ale aj na
všeobecný súd. Práve umožnenie výberu súdu, či už rozhodcovského alebo všeobecného žiadateľom,
ktorý výber je dohodnutý zmluvnými stranami v poslednej vete článku 2, bod 1 Rozhodcovskej zmluvy je
dôkazom o tom, že takýmto žiadateľom môže byť rovnako veriteľ ako aj dlžník-spotrebiteľ, preto takéto
dojedanie nemôže mať povahu neprijateľnej podmienky. Podľa článku II. bod 3 Rozhodcovskej zmluvy
sa zmluvné strany dohodli, že ktorákoľvek zo zmluvných strán má právo odstúpiť od tejto zmluvy aj
bez udania dôvodu, a to v lehote 10 dní od uzatvorenia tejto zmluvy. Odstúpenie od zmluvy musí byť v



písomnej forme doručené v uvedenej lehote druhej zmluvnej strane. Povinný pritom v poslednom odseku
Rozhodcovskej zmluvy prehlásil, že s uzavretím rozhodcovskej zmluvy súhlasí a že pred uzavretím
tejto zmluvy bol osobitne poučený o dôsledkoch jej uzavretia. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že
na prospech spotrebiteľa nemôže byť jeho vlastné zanedbanie a nevyužitie možnosti oboznámiť sa s
právnym úkonom, ktorý uzatvára a berie ním na seba práva a povinnosti.

36. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd považoval Rozhodcovskú zmluvu, ktorá založila
právomoc rozhodcovského súdu vydať exekučný titul za individuálne dohodnutú, preto na ňu nie je
možné aplikovať ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka o neprijateľných zmluvných podmienkach v
spotrebiteľskej zmluve spôsobujúcich jej neplatnosť, a teda za platný právny úkon.

37. Námietkami oprávneného, ktoré sa týkali aplikácie ust. § 45 zákona o rozhodcovskom konaní sa
odvolací súd podrobnejšie nezaoberal z dôvodu, že okresný súd na prejednávanú vec neaplikoval
uvedené ustanovenie a aplikovať ani nemohol, keďže od 1. januára 2015 je platná a účinná novela
zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, vykonaná zákonom č. 336/2014 Z. z., ktorá zrušila
ustanovenie § 45 tohto zákona, v dôsledku čoho považoval tieto námietky za irelevantné. V tejto
súvislosti odvolací súd považoval za potrebné dodať, že ak sa okresný súd zaoberal otázkou, či v tomto
konaní bola daná právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodnúť, zo strany okresného súdu
sa nejednalo o posudzovanie vecnej správnosti rozsudku rozhodcovského súdu, ale o posúdenie, či
rozhodcovská zmluva, na základe ktorej bol rozhodcovský rozsudok vydaný, bola platne dojednaná.

38. Keďže exekučný titul nebol vydaný v rozpore so zákonom, odvolací súd napadnuté uznesenie
okresného súdu podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátil okresnému
súdu na ďalšie konanie, v ktorom okresný súd opätovne rozhodne o žiadosti súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Z vyššie
uvedených dôvodov odvolací súd považoval záver okresného súdu o tom, že rozhodcovská zmluva
nebola individuálne dojednaná za nesprávny. To však nevylučuje, že by rozhodcovská zmluva mohla
byť neplatná aj z iných dôvodov.

39. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť
v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).