Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17CoP/26/2016 z 26. 4. 2016
Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 26. apríla 2016, sp. zn. 17CoP/26/2016, ECLI:SK:KSBB:2016:6115222693.1
Krajský súd Banská Bystrica | 17CoP/26/2016 | ECLI:SK:KSBB:2016:6115222693.1 | 2016-04-26 | Rozsudok
Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti
Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 OSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/d71e2cad-db05-46f4-830d-c96d8a5b9857
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2016:6115222693.1

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17CoP/26/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115222693
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Ďurian
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6115222693.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Dušana
Ďuriana a sudkýň JUDr. Zity Nagypálovej a Mgr. Kataríny Katkovej, ako členiek senátu, vo veci
starostlivosti o maloletú Q. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom v K. K., E. č. XXXX/X, zastúpenú Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov matky Q. I., rod. W.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v K. K., E. č. XXXX/X, v odvolacom konaní zastúpenej JUDr. Zuzanou
Falisovou, advokátkou so sídlom v Banskej Bystrici, Námestie Štefana Moyzesa č. 2, a otca B. I., nar.
XX.XX.XXXX, bytom v K. K., O. č. XXXX/XX, zastúpeného JUDr. Danielou Bacíkovou, advokátkou
so sídlom v Banskej Bystrici, Lazovná č. 45, o zvýšenie výživného, o odvolaní matky proti rozsudku
Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 36P/44/2015-59 zo dňa 18.01.2016 v znení opravného uznesenia
č.k. 36P/44/2015-67 zo dňa 26.01.2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu   p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov   n e m á   právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom v znení opravného uznesenia okresný súd uložil otcovi povinnosť platiť
maloletej zvýšené výživné v sume 230,- € mesačne s účinnosťou od 01.11.2015 vždy do 15. dňa v
mesiaci vopred k rukám matky maloletej (prvý výrok), súčasne uložil otcovi povinnosť zaplatiť maloletej
zameškané výživné za obdobie od 01.11.2015 do 18.01.2016 v sume 240,- € a to v mesačných splátkach
v sume 50,- € mesačne spolu s bežným výživným až do zaplatenia počnúc dňom právoplatnosti
rozsudku pod hrozbou straty výhody splátok (druhý výrok) a vyslovil, že napadnutým rozsudkom došlo
k zmene rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 14C/62/2007-45 zo dňa 19.06.2007 vo výroku
o výživnom na maloletú (tretí výrok). Okresný súd rozhodoval o návrhu matky maloletej na zvýšenie
výživného na sumu 450,- € mesačne s účinnosťou od 01.11.2014. Vykonaným dokazovaním mal okresný
súd preukázané, že od poslednej úpravy výživného uplynula doba osem rokov; maloletá má v súčasnosti
17 rokov, navštevuje tretí ročník gymnázia v K. K.; nenavštevuje žiadny krúžok, rada však chodí do
divadla; jej zdravotný stav je dobrý, nie je vedená v žiadnej špecializovanej zdravotnej ambulancii; má
výdavky na stravu v sume 40,- € mesačne, na mestskú hromadnú dopravu v sume 20,- € mesačne, na
ZRPŠ v sume 27,- € ročne, na mobilný telefón v sume 13,- € mesačne; chová dvoch kocúrov, s ktorými
má výdavky na stravu v sume 50,- € mesačne; okresný súd dospel k záveru, že od poslednej úpravy
výživného sa matke zvýšili výdavky spojené s výchovou, výživou, ošatením, obutím a krytím školských
a kultúrnych potrieb maloletej; maloletá je vo veku, kedy je plne odkázaná na výživu zo strany svojich
rodičov; otec maloletej dosahoval v čase poslednej úpravy výživného príjem v sume 8.000,- Sk (265,55
€) a súčasne poberal starobný dôchodok v sume  16.888,- Sk (560,57 €); v súčasnosti pracuje otec
maloletej ako vrátnik v Štátnej opere K. K.; jeho čistá priemerná mesačná mzda je v sume 385,52 €
mesačne; okrem toho poberá starobný dôchodok v sume 405,60 € mesačne a tiež výsluhový dôchodok



v sume 841,11 € mesačne; inú vyživovaciu povinnosť nemá; býva v jednoizbovom byte, ktorý si kúpil na
úver, ktorý spláca v splátkach v sume 367,90 € mesačne; okrem bytu vlastní garáž a osobný automobil
zn. Mazda 323, rok výroby 1996; iný hnuteľný ani nehnuteľný majetok nevlastní; vzhľadom na zvýšené
výdavky na maloletú a zvýšený príjem otca, okresný súd považoval návrh matky na zvýšenie výživného
za dôvodný; pri určovaní samotnej výšky výživného vychádzal z odôvodnených potrieb a veku maloletej,
ako aj možností a schopností otca a zvýšil výživné zo sumy 150,- € mesačne (ktorú otec maloletej
uhrádza od mesiaca november 2013 na základe dohody medzi ním a matkou maloletej) na sumu 230,-
€ mesačne; okresný súd mal za to, že zvýšené výživné zodpovedá aj vývoju životných nákladov; pri
zvýšení výšky výživného neopomenul, že aj matka má zákonnú vyživovaciu povinnosť k maloletej; matka
pracuje ako sólistka v Štátnej opere K. K.; dosahuje priemernú mzdu v sume 723,97 € v čistom mesačne;
poberá na maloletú rodinné prídavky a daňový bonus; iný príjem nemá; je vlastníčkou trojizbového bytu
a osobného automobilu zn. Peugeot rok výroby 2006; iný hnuteľný ani nehnuteľný majetok nevlastní; inú
vyživovaciu povinnosť nemá; okresný súd poznamenal, že od matky nemožno spravodlivo požadovať,
aby zabezpečovala osobnú starostlivosť o maloletú ako aj jej výživu v rovnakom rozsahu ako otec,
pretože matka svojou osobnou starostlivosťou nahrádza plnenie vyživovacej povinnosti k maloletej;
okresný súd prihliadal aj na to, že otec si plní svoje rodičovské povinnosti nielen úhradou výživného,
ale  podieľa sa na výžive maloletej aj nad rámec výživného. Okresný súd nenašiel dôvod na zvýšenie
výživného spätne a zvýšené výživné prisúdil s účinnosťou od 01.11.2015, t.j. od prvého dňa mesiaca,
v ktorom matka podala návrh na zvýšenie výživného. Otcovi vzniklo zročné výživné za obdobie od
01.11.2015 do 18.01.2016 (t.j. do rozhodnutia vo veci samej) na maloletú v sume 240,- € (tri mesiace
krát 80,- € ako rozdiel medzi doterajším výživným v sume 150,- € a zvýšeným výživným v sume 230,-
€), ktoré povolil otcovi splácať v splátkach v sume 50,- € mesačne spolu s bežným výživným. Okresný
súd súčasne vyslovil, že došlo k zmene rozsudku o poslednej úprave výživného na maloletú. Svoje
rozhodnutie oprel okresný súd o ustanovenia § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v
znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“), § 75 ods. 1 prvá veta, § 77 ods. 1, § 78 ods.
1 a 3 Zákona o rodine.

Proti rozsudku okresného súdu podala matka prostredníctvom svojej právnej zástupkyne včas odvolanie
zo dňa 29.02.2016 (č.l. 74-78 spisu). V odvolaní uviedla, že okresný súd dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Nesúhlasila s napadnutým rozsudkom okresného súdu, pretože výživné v sume 230,- €
mesačne nezodpovedá odôvodneným potrebám maloletej. Vyčítala okresnému súdu, že pri rozhodovaní
nevzal do úvahy náklady, ktoré má ona sama s bývaním, poplatkami súvisiacimi s užívaním bytu ani
náklady, ktoré pri jej profesii musí nevyhnutne vynaložiť na vlastné potreby a súčasne do odôvodnených
potrieb maloletej nezarátal náklady na platenie bytu, inkasa a ostatných poplatkov súvisiacich s užívaním
bytu hoci je nesporné, že maloletá býva s ňou v spoločnej domácnosti a v dôsledku odsťahovania sa
otca sa náklady na domácnosť zvýšili na sumu 317,75 € mesačne. Vyjadrila názor, že okresný súd
nedostatočne vyhodnotil výrazný rozdiel medzi jej príjmom a príjmami otca, ktoré sa od poslednej úpravy
výživného v roku 2007 zvýšili o približne 806,- € mesačne, kým zvýšenie jej príjmu je len nepatrné.
Poukázala na to, že maloletá má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov; medzi jej oprávnené
potreby nepatrí len stravovanie, ale tieto treba chápať širšie a sú dané potrebami bytovými, odevnými,
zdravotnými a kultúrnymi, tiež súvisia s vekom a zdravotným stavom maloletej a nepatria tam len
pravidelné výdavky, ale aj tie nepravidelné. Okresný súd podľa nej nedostatočne zohľadnil aj náklady na
stravu maloletej, ktoré predstavujú s výnimkou stravného v škole ešte sumu 280,- € mesačne (raňajky,
večere a víkendová strava); neboli zohľadnené ani náklady spojené s výživovými doplnkami a liekmi
v sume 20,- € mesačne, náklady na oblečenie a obuv v sume 74,- € mesačne, náklady na drogériu
a kozmetiku v sume 35,- € mesačne ani ďalšie náklady na pracie prášky a čistiace prostriedky do
domácnosti v sume 20,- € mesačne; okresný súd nezohľadnil ani náklady na záujmovú činnosť maloletej
(kino, plaváreň, knihy a časopisy). Na zabezpečenie nevyhnutných životných nákladov je nútená vziať
si preklenovacie pôžičky a úvery na jednorazové vyššie náklady a tieto musí následne splácať. Z
dôvodu nedostatku finančných prostriedkov bola nútená odhlásiť maloletú z účasti na stužkovej. Za
opodstatnené považovala zvýšenie výživného na sumu 300,- € mesačne, ktorá je v možnostiach a
schopnostiach otca. V neposlednom rade poukázala aj na potrebu tvorby úspor pre maloletú. Vyjadrila
názor, že zvýšenie výživného na nižšiu sumu ako 300,- € mesačne predstavuje ohrozenie vývoja
maloletej, ktorej potreby nebude môcť zo svojho príjmu pokryť a bude ohrozený princíp rovnakej
životnej úrovne maloletej a otca, resp. rodičov. Na základe uvedeného navrhla zmenu napadnutého
rozsudku okresného súdu a trvala na určení výživného v sume 300,- € mesačne alebo zrušenie rozsudku
okresného súdu a vrátenie veci na ďalšie konanie.



Otec vo vyjadrení k odvolaniu písomným podaním zo dňa 21.03.2016 (č.l. 81-83 spisu) prostredníctvom
svojej právnej zástupkyne navrhol potvrdenie rozsudku okresného súdu. Vyjadril názor, že okresný súd
riadne zistil skutkový stav a vyvodil z neho správne právne závery. Náklady uvedené matkou v odvolaní
považoval za neprimerané a umelo nadhodnotené, pretože žil v ich domácnosti a vie, koľko sa reálne
vynakladá na stravu, domácnosť, oblečenie, hygienu a čistiace prostriedky. Z bytu matky sa musel
odsťahovať z dôvodu zhoršenia ich vzťahov, ktoré riešil kúpou jednoizbového bytu, na ktorý si vzal
úver.  Nevedel o zrušení účasti maloletej na stužkovej, nevedela o tom ani maloletá a po rozhovore
s ňou ju ubezpečil, že na stužkovú jej prispeje aj nad rámec určeného výživného. Namietol náklady
na športové aktivity maloletej, pretože táto sa žiadnym športovým aktivitám nevenuje a na plaváreň
nechodí. Nemá vedomosť o tom, že by sa maloletej kupovali výživové doplnky ani lieky, pretože maloletá
je zdravá. Maloletej prispieva dobrovoľne aj nad rámec určeného výživného, pretože jej dáva vreckové,
platí jej mobil a životné poistenie, prispieva na výlety a školské aktivity, dáva jej stravné lístky a sporí jej;
vyjadril názor, že matka podaným odvolaním zrejme sleduje to, aby všetky peniaze dával priamo jej a nie
maloletej a tým sa snaží oslabiť ich vzťah s maloletou. Nesúhlasil s tým, že výživným nižším ako v sume
300,- € mesačne bude ohrozený vývoj maloletej, pretože robí všetko pre to, aby mohol maloletej platiť
výživné a to aj nad rámec súdom určenej sumy. Na základe uvedeného navrhol potvrdenie napadnutého
rozsudku okresného súdu a súhlasil s určením výživného v sume 230,- € mesačne.

Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadril.

Vyjadrenie otca k odvolaniu matky zaslal okresný súd právnej zástupkyni matky a kolíznemu
opatrovníkovi na vedomie (č.l. 80 p.v. spisu).

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 212 ods. 1, ods. 2
písm. a) O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a rozsudok okresného súdu
podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolanie matky nie je dôvodné.

Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že okresný súd vykonal vo veci dostatočné dokazovanie a vyvodil
z neho správne skutkové a právne závery. Odvolací súd nezistil dôvody na odlišné rozhodnutie vo
veci a stotožňuje sa so záverom okresného súdu, že sú splnené podmienky na zvýšenie výživného
na maloletú zo strany otca a určenie výživného v sume 230,- € mesačne s účinnosťou od 01.11.2015.
Odvolacie námietky matky nemohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku okresného súdu, nakoľko
ani v odvolacom konaní neboli preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné
rozhodnutie vo veci. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a reagujúc na odvolacie dôvody
matky odvolací súd udáva, že okresný súd na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym
skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec správne
právne posúdil. V podrobnostiach preto odvolací súd odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku
okresného súdu (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

K zmene rozhodnutia o výživnom môže súd v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine pristúpiť len ak sa
podstatne zmenia pomery oprávneného alebo povinného z vyživovacieho vzťahu, oproti pomerom, ktoré
boli podkladom rozhodnutia o predchádzajúcej úprave výživného; súd teda v konaní porovnáva pomery
účastníkov konania v čase poslednej úpravy výživného a v čase rozhodnutia súdu o návrhu na zvýšenie
výživného. Zmenou pomerov sa rozumie výrazná a dlhší čas trvajúca (teda nie dočasná) zmena tých
okolností, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom (napr. také zvýšenie
zárobku, či iných príjmov, prípadne ostatného majetku, ktoré ovplyvní celkovú situáciu povinného rodiča
alebo vyšší vek dieťaťa, prípadne rozšírenie alebo zúženie vyživovacích povinností povinného rodiča a
podobne); pri posudzovaní, či došlo k zmene pomerov sa vždy musí prihliadnuť aj na vývoj životných



nákladov. Pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov sa v každom prípade použijú zásady,
ktoré sú rozhodujúce pre určovanie príslušného druhu výživného.

Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, keď pri určení konkrétneho rozsahu
vyživovacej povinnosti súd prihliada na odôvodnené potreby oprávneného (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine)
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery obidvoch rodičov (§ 62 ods. 2 prvá veta Zákona o
rodine). Schopnosti a možnosti rodičov súd zohľadňuje podľa všetkých relevantných hľadísk, najmä z
hľadiska ich veku, zdravotného stavu, dosiahnutej kvalifikácie, možností ich uplatnenia a podobne; pri
určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada aj na to, ktorý z rodičov sa o dieťa osobne stará a
uspokojuje jeho potrebu bývania. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich primárnou povinnosťou
a z tohto dôvodu má výživné prednosť pred inými výdavkami rodičov; pri skúmaní schopností, možností
a majetkových pomerov povinného rodiča preto súd neberie do úvahy jeho výdavky, ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť. Výživou dieťaťa sa rozumie uspokojovanie všetkých životných potrieb pre jeho
všestranný telesný a duševný vývoj, teda nielen zabezpečovanie odôvodnených hmotných potrieb
dieťaťa (napr. jedlo, oblečenie, obuv), ale aj potrieb, ktoré sú dôležité pre jeho výchovu a všestranný
vývoj (napr. vzdelávanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby a podobne). Z týchto základných kritérií
vychádzal pri rozhodovaní aj odvolací súd v prejednávanej veci.

Odvolací súd sa zhoduje s okresným súdom, že v prejednávanej veci boli splnené zákonné podmienky
na zvýšenie výživného na maloletú zo strany otca. Maloletá pochádza z rozvedeného manželstva
matky a otca, vyživovacia povinnosť rodičov voči nej stále trvá, pretože navštevuje strednú školu
(gymnázium) a vzhľadom na svoj vek nie je schopná sama sa živiť. Maloletá má pravidelný príjem len v
podobe výživného od otca. Vyživovacia povinnosť otca k maloletej bola naposledy upravená rozsudkom
Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 14C/62/2007-45 zo dňa 19.06.2007 na sumu 99,58 € (3.000,-
Sk) mesačne; v tom čase maloletá navštevovala základnú školu; matka maloletej bola zamestnaná v
rovnakom zamestnaní ako v súčasnosti a dosahovala príjem v sume 522,51 € (15.741,- Sk) mesačne;
otec maloletej poberal starobný dôchodok v sume 560,58 € (16.888,- Sk) mesačne a súčasne bol
zamestnaný v rovnakom zamestnaní ako v súčasnosti, kde dosahoval príjem v sume 265,55 € (8.000,-
Sk) mesačne. Otec doteraz určené výživné riadne platí, keď od novembra 2013 platí dobrovoľne výživné
v sume 150,- € mesačne. Matka si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletej plní v prevažujúcom
rozsahu v podobe starostlivosti a zabezpečovania bývania maloletej; je zrejmé, že vzhľadom na vek
maloletej bezprostredná osobná starostlivosť matky o ňu už nie je nevyhnutná. Okruh vyživovacích
povinností sa u matky a otca od poslednej úpravy výživného nezmenil. Príjmy a výdavky účastníkov
konania riadne popísal okresný súd v napadnutom rozsudku. Matka je naďalej zamestnaná ako sólistka
opery s priemerným príjmom v sume 723,97 € v čistom mesačne; otec tiež naďalej pracuje ako vrátnik
v opere s priemerným príjmom v sume 385,52 € v čistom mesačne a okrem toho poberá starobný
dôchodok v sume 405,60 € mesačne a výsluhový dôchodok v sume 841,11 € mesačne. S ohľadom
na odvolacie námietky matky odvolací súd uvádza, že okresný súd pri rozhodovaní správne zohľadnil
najmä zmenu pomerov na strane maloletej od poslednej úpravy výživného, ktorá spočíva vo zvýšení
výdavkov na maloletú v súvislosti s jej vyšším vekom a hradením nákladov na stravu a školské a
mimoškolské aktivity ako aj zvýšenie príjmu otca maloletej. Vzhľadom na dobu, ktorá uplynula od
poslednej úpravy výživného však z výsledkov vykonaného dokazovania ani podľa odvolacieho súdu
nevyplynuli podmienky na zvýšenie výživného na maloletú až v matkou navrhovanom rozsahu (t.j.
takmer na štvornásobok, resp. v odvolacom konaní takmer na trojnásobok doterajšieho výživného).
Zvýšenie výživného o sumu 130,- € mesačne postačuje na pokrytie oprávnených potrieb maloletej po
zmene pomerov na jej strane. Zvýšené výživné podľa názoru odvolacieho súdu pokrýva oprávnené
potreby maloletej vrátane ďalších výdavkov uvedených v odvolaní matky; navyše je zrejmé, že otec v
nezanedbateľnom rozsahu dobrovoľne prispieva maloletej aj nad rámec určeného výživného. Aj podľa
názoru odvolacieho súdu je v súčasných možnostiach a schopnostiach otca platiť maloletej okresným
súdom zvýšené výživné v sume 230,- € mesačne s účinnosťou od 01.11.2015, ktoré zodpovedá jej
aktuálnym oprávneným potrebám. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok okresného súdu podľa
§ 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil vrátane závislého výroku o zameškanom výživnom
a o zmene rozsudku o poslednej úprave výživného na maloletú.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 146 ods.
1 písm. a) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho
výsledku ak konanie mohlo začať i bez návrhu. Keďže konanie v prejednávanej veci mohlo začať aj bez



návrhu (§ 81 ods. 1 O.s.p.) odvolací súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov
odvolacieho konania.
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.