Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17CoP/49/2016 z 2. 8. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 2. augusta 2016, sp. zn. 17CoP/49/2016, ECLI:SK:KSBB:2016:6116200437.1 Krajský súd Banská Bystrica | 17CoP/49/2016 | ECLI:SK:KSBB:2016:6116200437.1 | 2016-08-02 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti Citované ustanovenia: § 78 ods. 1 ZoR Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/3997f79f-1050-4c07-9068-26f5191133ef Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2016:6116200437.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17CoP/49/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6116200437
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6116200437.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Zity Nagypálovej a sudcov JUDr. Renáty Deákovej a Mgr. Dušana Ďuriana ako členov senátu, vo
veci starostlivosti súdu o maloletú V. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom P. 5, N. N., zastúpená kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, so sídlom ČSA 7, Banská
Bystrica, dieťa rodičov matky M. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. XX, G. a otca W. T., nar. XX. XX.
XXXX, bytom D. Z. XXX/XA, G., v konaní o návrhu navrhovateľky S. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom P.
X, N. N. o zvýšenie výživného na maloletú V. o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Banská
Bystrica č. k. 36P/4/2016-45 z 2. mája 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku o povinnosti otca prispievať na výživu maloletej V. G. zvýšeným
výživným zo sumy 55,- Eur mesačne na sumu 65,- Eur mesačne vždy do 15 dňa v mesiaci vopred k
rukám starej matky maloletého dieťaťa od 01. 01. 2016 a vo výroku o povinnosti otca zaplatiť zročné
výživné za obdobie od 01. 01. 2016 do 02. 05.2016 vo výške 40,- Eur v mesačných splátkach po 10,-
Eur spolu s bežným výživným potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom čiastočne vyhovel návrhu navrhovateľky (starej matky
dieťaťa) na zvýšenie výživného na maloletú V. G. tak, že matke uložil povinnosť prispievať na výživu
maloletej V. počnúc dňom 01. 01. 2016 zvýšeným výživným v sume 45,- Eur a otcovi taktiež od 01.
01. 2016 zvýšeným výživným v sume 65,- Eur mesačne. Každému z rodičov vyčíslil zročné výživné
za obdobie od 01. 01. 2016 do dňa svojho rozhodnutia 02. 05. 2016. Týmto rozhodnutím zmenil súd
prvej inštancie rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 32P/44/2011-42 zo 7. apríla 2011 vo
výroku o výživnom na maloletú V.. Základom pre jeho rozhodnutie bolo zistenie, že maloletá V. bola
rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 32P/44/2011-42 zo dňa 7. apríla 2011 zverená do
náhradnej osobnej starostlivosti starej matky navrhovateľky S. A. a rodičom bola určená vyživovacia
povinnosť matke vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa určené
osobitným zákonom a otcovi vo výške 55,- Eur mesačne. U maloletej konštatoval súd zmenu pomerov
vo fyzickom vývoji a s tým súvisiacim zvýšením potrieb a nákladov na ich uspokojenie a u otca zvýšenie
príjmu zo sumy 431,81 Eur netto na 750,37 Eur netto. Matka dieťaťa bola v čase poslednej úpravy
na materskej dovolenke, v súčasnosti poberá invalidný dôchodok v sume 320,- Eur. Navrhovateľka
je poberateľkou starobného a vdovského dôchodku v celkovej sume 444,- Eur. Prídavky na maloletú
V. sú vyplácané v sume 23,52 Eur. Opakovaný príspevok dieťaťu zverenému do náhradnej osobnej
starostlivosti je vyplácaný vo výške 56,- Eur mesačne. S odkazom na ustanovenie § 78 ods. 1, 3, §
75 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“) súd
prvej inštancie konštatoval, že nastala taká zmena pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu rozhodnutia o
výživnom. V dôvodoch rozhodnutia vysvetlil okresný súd spôsob výpočtu výšky zročného výživného.



2. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie otec maloletej. Argumentoval, že v súčasnosti nie
je schopný platiť na výživu maloletej V. výživné 65,- Eur z dôvodu že, živí a stará sa o šesť detí svojej
manželky, z ktorých štyri po svojom zosnulom otcovi nepoberajú sirotský dôchodok a na ďalšie dve ich
otec výživné dlhšiu dobu neplatí. Jeho manželka poberá prídavky na šesť detí a on daňový bonus na
všetky manželkine deti. Jeho manželka je ešte stále na materskej dovolenke a v júni 2016 sa im má
narodiť spoločné siedme dieťa.

3. K odvolaniu otca sa vyjadril iba kolízny opatrovník maloletej, ktorý odporučil potvrdiť rozsudok
okresného súdu ako vecne správny s odôvodnením, že v čase určenia výživného na maloletú, táto
navštevovala štvrtý ročník základnej školy. Výživné určené okresným súdom je primerané veku a
potrebám maloletej.

4. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie
(§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C. s. p.“), prejednal vec bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C. s. p. v súlade s § 65 až § 67 zákona č.
161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „C. m. p.“) a rozsudok súdu prvej inštancie podľa
§ 387 ods. 1, 2 C. s. p. potvrdil v časti týkajúcej sa vyživovacej povinnosti otca.

5. Skutkový stav zistený súdom prvej inštancie je postačujúci aj pre rozhodnutie odvolacieho súdu
o odvolaní otca. Otec maloletej v odvolaní uvádza nové skutkové tvrdenie, že v júni 2016 očakávali
s manželkou narodenie spoločného dieťaťa. Tvrdenú skutočnosť odvolaciemu súdu nepreukázal.
Nedoloženie rodného listu spoločného dieťaťa s manželkou neovplyvnilo rozhodnutie odvolacieho
súdu vo veci. Za podstatné pre správne rozhodnutie o návrhu navrhovateľky na zvýšenie výživného
odvolací súd považoval, že podstatná zmena pomerov v zmysle § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine pre
zmenu rozhodnutia o výživnom zistená bola. Maloletá V. v roku 2011, kedy ju súd rozsudkom č. k.
32P/44/2011-42 zveril do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky S. A. bola žiačkou 4. ročníka
základnej školy. V dobe rozhodovania prvostupňového súdu napadnutým rozsudkom bola už žiačkou 9.
ročníka základnej školy a bude pokračovať v štúdiu na strednej škole. Úmerne vekom vzrástli potreby
maloletej a aj náklady na jej výživu a výchovu. Okruh vyživovacích povinností otca sa ku dňu rozhodnutia
okresného súdu nezmenil. Už aj v roku 2011 prihliadol Okresný súd Banská Bystrica na to, že otec má
ďalšiu vyživovaciu povinnosť k O. N., nar. XX. XX. XXXX, v tom čase vo výške 33,- Eur. Výživné na
maloletého O. N. platí otec už vo výške 60,- Eur.

6. Okresný súd správne vyhodnotil zistený skutkový stav, keď dospel k záveru, že podstatná zmena
pomerov na strane maloletej spočívajúca vo zvýšení nákladov na jej výchovu a výživu z dôvodu uplynutia
5 rokov od poslednej úpravy a zvýšenie čistej mesačnej mzdy otca odôvodňuje zmenu rozhodnutia o
výživnom v prospech maloletej. Záver okresného súdu je v súlade s § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine,
podľa ktorého dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery a pri zmene
pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. Rozhodnutie okresného súdu je v súlade aj s §
62 ods. 1, 2 Zákona o rodine o povinnosti rodičov plniť si vyživovaciu povinnosť k deťom do času, kým nie
sú schopné samé sa živiť a prispievať na ich výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov, keďže otec maloletej nemá vyživovaciu povinnosť k deťom svojej manželky z dôvodu, že nie
je ich rodičom. Zákon o rodine v § 30 ods. 2 definuje úlohu manžela, ktorý nie je rodičom dieťaťa, ak
žije s rodičom dieťaťa v jednej domácnosti tak, že sa má podieľať na výchove tohto dieťaťa. Vyživovaciu
povinnosť vo vzťahu k nemu mu však neukladá. Z čistého príjmu 750,37 Eur po odpočítaní výživného
na maloletého P. N. a výživného určeného napadnutým rozsudkom na maloletú V. G. zostáva otcovi k
dispozícii 625,37 Eur, z ktorých časť môže slúžiť aj na výživu otcom tvrdeného tretieho dieťaťa. Odvolací
súd prihliadol pri rozhodovaní aj na skutočnosť, že súd prvej inštancie zvýšil výživné na maloletú XXX,-
otcovi len o 10,- Eur mesačne, čo je suma zvýšenia po 5 rokoch zanedbateľná. Zákonná vyživovacia
povinnosť rodičov nemohla byť presunutá len na matku maloletej, ktorá má príjem len z invalidného
dôchodku 320,- Eur a má ďalšie vyživovacie povinnosti k trom deťom vo veku 7, 10 a 12 rokov. Matka,
ktorej súd zvýšil výživné na 45,- Eur mesačne okrem výživného vo finančnom vyjadrení prispieva na
výživu maloletej aj naturálnym plnením z vlastnej záhrady. Naopak, otec sa s maloletou vôbec nestretáva
a okrem výživného v peňažnej forme maloletej V. nič neposkytuje. Odvolací súd zhodne so súdom prvej
inštancie konštatuje, že suma 189,52 Eur zložená z výživného od matky 45,- Eur, z výživného od otca
65,- Eur, z prídavkov na deti 23,52 Eur a opakovaného príspevku maloletému dieťaťu zverenému do
náhradnej osobnej starostlivosti vo výške 56,- Eur mesačne je potrebná na výchovu a výživu maloletého
dievčaťa vo veku 15 rokov, ktoré nastupuje na strednú školu a býva u starej matky s dôchodkom vo výške



446,80 Eur, ktorej musí maloletá (z dôvodu, že osoba, ktorej je dieťa zverené do náhradnej osobnej
starostlivosti, vykonáva iba osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu ako ju vykonávajú
rodičia, ale nemá k tomuto dieťaťu vyživovaciu povinnosť - § 45 ods. 4 Zákona o rodine) prispievať aj
na úhradu nákladov na bývanie.

7. Zročné výživné za obdobie od 01. 01. 2016 do 02. 05. 2016 bolo správne okresným súdom vyčíslené
ako rozdiel medzi výživným, ktoré otec platil podľa pôvodného rozhodnutia a výživným určeným
napadnutým rozsudkom.
8. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C.m.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).



V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie
(§ 379 ods. 1 a 2 C.m.p.), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- € (§ 382 ods. 1 C.m.p.), rozhodnúť
o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383
ods. 1 C.m.p.) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho
odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo
na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného
alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 C.m.p.) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2
C.m.p.).