Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14CoE/118/2016 z 20. 11. 2016 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 20. novembra 2016, sp. zn. 14CoE/118/2016, ECLI:SK:KSBB:2016:6116205584.1 Krajský súd Banská Bystrica | 14CoE/118/2016 | ECLI:SK:KSBB:2016:6116205584.1 | 2016-11-20 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 44 ods. 2 EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/d9cfe116-8c04-4b73-862c-2de562402395 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2016:6116205584.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14CoE/118/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6116205584
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Snopčoková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6116205584.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej a
členov senátu JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Petra Priehodu v exekučnej veci oprávneného: M.V.K.
reality, s. r. o., so sídlom 949 01 Nitra, Štúrova 11, IČO: 36 665 185, zastúpený splnomocnenou
advokátkou JUDr. Janou Kubáňovou, so sídlom Advokátska kancelária 949 01 Nitra, Štúrova 13, proti
povinnej: I. P., narodená XX.XX.XXXX, bytom XXX XX R., Q. XXX/XX, vedenej súdnym exekútorom
Mgr. Jozefom Deákom, so sídlom Exekútorského úradu 974 01 Banská bystrica, Horná 23 pod sp. zn.
EX 2585/2016, o vypratanie bytu, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská
Bystrica, č. k. 11Er/191/2016-11 zo dňa 05. 04. 2016, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením exekučný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie podľa ustanovenia § 44 ods. 2, v spojení s ustanoveniami § 43 ods. 1
a 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku).
Exekučný súd v odôvodnení uznesenia konštatoval, že exekučným titulom v danej veci je rozsudok
Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 13C/145/2011-196 zo dňa 05.09.2013, ukladajúci povinnosť
oprávnenému zabezpečiť náhradné ubytovanie povinnej, ako predpoklad vykonateľnosti exekučného
titulu. Oprávnený listom zo dňa 01.12.2015, adresovaným povinnej, ponúkol jej náhradné ubytovanie v
Q. K. E., s.r.o. so sídlom T. T., pričom vyhlásenie o zabezpečení náhradného ubytovania bolo podpísané
konateľom oprávneného s overeným podpisom notárskou doložkou. Povinná návrh oprávneného
odmietla z dôvodu, že ponúkané náhradné ubytovanie nie je vhodné pre jej maloletého syna, ktorý
má zdravotné problémy. Exekučný súd s poukazom na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR
následne skúmal, či boli splnené podmienky vyžadované v ustanovení § 43 ods. 1 a 2 Exekučného
poriadku ohľadom otázky zabezpečenia splnenia vzájomnej povinnosti zo strany oprávneného a uviedol,
že uvedené môže oprávnený preukázať vyhlásením povinného, pokiaľ však povinný odmieta súčinnosť,
je v omeškaní alebo neprijal riadne ponúknuté plnenie, oprávnený môže predmet svojej povinnosti zložiť
do súdnej úschovy. Pokiaľ predmet plnenia nemožno zložiť do súdnej úschovy, potom nezostáva iné, než
sa obrátiť na súd so žalobou o určenie, že plnenie povinného nie je podmienené protiplnením. Následne
súd vyhodnotil, že po oboznámení sa s procesnými návrhmi oprávneného, exekútora, pripojenými
listinami, ako aj s poukazom na rozhodovacou činnosť Najvyššieho súdu SR a názory právnej vedy
prijal záver, že za súčasného znenia exekučného titulu nebol zo strany oprávneného predložený právne
významný listinný dôkaz, že došlo k splneniu zákonnej povinnosti, ktorá vyplýva z exekučného titulu.
K tvrdeniu oprávneného, že svoju povinnosť splnil tak, že overil svoj podpis na liste, ktorým adresoval
povinnej ponuku zabezpečenie náhradného ubytovania súd uviedol, že takýto postup nemá pre splnenie
podmienky pre ďalší postup v exekučnom konaní žiadny právny význam. Overeným podpisom na
predmetnom vyhlásení sa z tohto vyhlásenia stala verejná listina, ale len v časti preukázania, že sa
jedná skutočne o podpis konateľa oprávneného a teda, že bol overený len prejav vôle oprávneného
voči povinnej. Nejedná sa o osvedčenie splnenia vzájomnej povinnosti vyplývajúcej z exekučného



titulu ako takej, ktorá je právnou skutočnosťou. Pokiaľ v prípade oprávneného a povinnej nedošlo k
dohode (konsenzu), je potrebné, aby v prípade sporu sa oprávnený obrátil žalobou prostredníctvom
občianskeho súdneho konania na súd s domáhaním sa určenia, že plnenie povinnej nie je podmienené
protiplnením zo strany oprávneného, respektíve, že došlo k splneniu povinnosti zo strany oprávneného.
Nakoľko až doposiaľ oprávnený nepredložil súdu overenú dohodu medzi oprávneným a povinnou, alebo
rozhodnutie súdu v inom konaní o tom, že oprávnený splnil podmienku vyplývajúcu mu z exekučného
titulu o náhradnom ubytovaní, súd s poukazom na nesplnenie podmienky vyplývajúcej z ustanovenia
§ 43 ods. 2 Exekučného poriadku zamietol žiadosť súdneho exekútora na udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie.

2. Proti uzneseniu okresného súdu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Označil
napadnuté uznesenie za nezákonné a na rozdiel od toho, čo súd uvádza v odôvodnení, aj v absolútnom
rozpore s aplikačnou praxou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Záver súdu nemá absolútne žiadnu
oporu v zákone. Oprávnený poukázal na ustanovenie § 712c ods. 3 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho
zákonníka, v zmysle ktorého ak povinný nájomnú zmluvu bezdôvodne neuzavrie, jeho nárok na bytovú
náhradu zanikne. Zánik nároku na bytovú náhradu v zmysle uvedenej právnej úpravy je viazaný
výlučne na skutočnosť bezdôvodného neuzavretia nájomnej zmluvy ohľadom zabezpečenej bytovej
náhrady toho, kto má byt vypratať. Zabezpečením bytovej náhrady je pre účely Občianskeho zákonníka
predloženie písomného vyhlásenia osoby, ktorá poskytne náhradný byt alebo náhradné ubytovanie o
tom, že uzavrie zmluvu o nájme alebo podnájme bytu s osobou, ktorá má byt vypratať. Takéto písomné
vyhlásenie o zabezpečení bytovej náhrady je jednostranným adresným právnym úkonom, pričom
zákon, ako aj aplikačná prax Najvyššieho súdu SR a právna teória na splnenie vzájomnej povinnosti
zabezpečenia náhradného ubytovania vyžaduje len, aby sa vyhlásenie dostalo do dispozičnej sféry
povinnej. Dokonca sa nevyžaduje, aby sa tento jednostranný úkon aj fakticky doručil adresátovi, alebo sa
s ním oboznámil. Oprávnenému preto nie je zrejmé, na základe akých zákonných ustanovení súd dospel
k názoru a záveru, že povinnosť zabezpečenia náhradného ubytovania sa preukazuje konsenzuálne,
notárskou zápisnicou, respektíve dohodou, v ktorej sú osvedčené podpisy dvoch zmluvných strán,
nakoľko takýto záver súdu nemá absolútne žiadnu oporu v zákone, ani v aplikačnej praxi Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky a ani v právnej teórii. Oprávnený taktiež poznamenal, že ani v jednom z
uznesení Najvyššieho súdu SR, na ktoré súd v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal, nešlo o
skutkovo totožnú alebo aspoň obdobnú právnu vec výkonu nepeňažného plnenia vyprataním bytu,
podmieneného zabezpečením náhradného ubytovania. Oprávnený sa teda domnieva, že predložením
vyhlásenia s jeho overeným podpisom adresovaným povinnej s ponukou zabezpečenia náhradného
ubytovania, spolu s doručenkou potvrdzujúcou prevzatie tohto vyhlásenia povinnou dňa 3. 12. 2015,
splnil všetky zákonom vyžadované náležitosti k preukázaniu povinnosti zabezpečenia náhradného
ubytovania. Na základe uvedeného potom navrhuje, aby odvolací súd zmenil uznesenie exekučného
súdu a súd vydal poverenie pre súdneho exekútora v zmysle ustanovenia § 45 ods. 1 Exekučného
poriadku.

3. Povinná vo vyjadrení k odvolaniu oprávneného uviedla, že uznesenie exekučného súdu považuje za
vecne správne a navrhuje ho potvrdiť. S oprávneným sa dohodla na ďalšom užívaní bytu. Táto dohoda
nebola obsiahnutá v zmluve, ktorá by bola označená ako nájomná zmluva, ale mala všetky jej náležitosti.
Z tohto dôvodu podala návrh na vydanie predbežného opatrenia na Okresný súd Banská Bystrica, ktorý
uznesením č.k. 10C/123/2016 - 23 zo dňa 19. 5. 2016 zakázal oprávnenému vykonávať úkony smerujúce
k vyprataniu bytu a uložil mu povinnosť zdržať sa akýchkoľvek zásahov do užívania bytu povinnou.
V odôvodnení predbežného opatrenia súd potvrdil, že osvedčila svoj nárok na užívanie bytu. Povinná
tak má za to, že na základe tohto predbežného opatrenia bol oprávnený povinný svoje odvolanie vziať
späť. Keďže tak neurobil, porušil povinnosti uložené mu predbežným opatrením. Povinná uviedla, že
v krátkom čase podá žalobu vo veci samej v zmysle povinnosti uloženej jej predbežným opatrením.
Ako prílohu k vyjadreniu predložila povinná aj predmetné uznesenie súdu, na obsah ktorého vo svojom
vyjadrení poukazuje.

4. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku - ďalej „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a § 380 CSP a bez
nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 CSP a contrario uznesenie okresného
súdu podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.



5. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona
sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

6. Podľa § 9a ods. 3 Exekučného poriadku na účely tohto zákona sa pojem žaloba podľa povahy veci
vykladá ako návrh na vykonanie exekúcie, námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie exekúcie a návrh
na odklad exekúcie.

7. Podľa § 9a ods. 4 Exekučného poriadku na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako
účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

8. Podľa ustanovenia § 43 ods. 1 Exekučného poriadku, ak sa to, čo rozhodnutie ukladá povinnému,
viaže na splnenie podmienky alebo na splnenie vzájomnej povinnosti oprávneného, možno vykonať
exekúciu, len ak oprávnený preukáže, že sa podmienka splnila alebo že svoju vzájomnú povinnosť voči
povinnému sám už splnil, prípadne jej splnenie zabezpečil. V prípade sporu rozhodne súd. V prípadoch
uvedených v odseku 1 treba k potvrdeniu o vykonateľnosti exekučného titulu pripojiť listinu vydanú alebo
overenú oprávneným orgánom, z ktorej je zjavné, že sa splnila podmienka alebo že oprávnený splnil,
prípadne zabezpečil splnenie svojej vzájomnej povinnosti (§ 43 ods. 2 Exekučného poriadku).

9. Podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného
titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto
lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) a § 39 ods. 4. Ak súd zistí rozpor
žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie uznesením zamietne. Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v
konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti
so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo
neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti
je prípustné odvolanie.

10. Podľa ustanovenia § 44 ods. 4 Exekučného poriadku, ak je uznesenie, ktorým sa žiadosť zamietla,
právoplatné, súd exekučné konanie aj bez návrhu zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné
odvolanie.

11. Odvolací súd považuje za potrebné v prvom rade poukázať na skutočnosť, že odo dňa 01.07.2016
nadobudol účinnosť nový procesný predpis Civilný sporový poriadok, ktorý sa v zmysle ustanovenia §
9a ods. 1 Exekučného poriadku použije aj v právoplatne neskončených exekučných konaniach.

12. Oboznámením sa s obsahom spisu odvolací súd konštatuje, že odvolaním napadnuté uznesenie,
ktorým súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
rozhodujúc podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, bolo doručené oprávnenému dňa
12. 4. 2016. Na uznesení súdu, ktorým žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zamietol, bola vyznačená doložka právoplatnosti a vykonateľnosti s tým, že predmetné
uznesenie malo nadobudnúť právoplatnosť dňom 28. 4. 2016. Okresný súd Banská Bystrica uznesením
č.k. 11Er/191/2016 - 22 zo dňa 13. 5. 2016 exekučné konanie následne zastavil a rozhodol o
trovách exekúcie, postupujúc podľa ustanovenia § 44 ods. 4 Exekučného poriadku v domnení, že
uznesenie, ktorým sa žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietla,
je právoplatné. Proti tomuto uzneseniu, ktorým súd exekučné konanie zastavil, odvolanie prípustné
nie je. Zásadné z hľadiska procesného postupu exekučného súdu je konštatovanie, že predmetné
uznesenie, ktorým exekučný súd podľa ustanovenia § 44 ods. 4 Exekučného poriadku zastavil exekučné
konanie, bolo doručené účastníkom exekučného konania dňa 1. 6. 2016. Až následne z obsahu spisu
vyplýva úradný záznam zažurnalizovaný na čísle listu 25 spisu, z ktorého vyplýva, že dňa 31. 5. 2016
bolo nájdené odvolanie právnej zástupkyne oprávneného doručené Okresnému súdu Banská Bystrica
dňa 29.04.2016 a podané na poštovú prepravu dňa 27. 04. 2016. Toto odvolanie nebolo v dôsledku
nesprávneho postupu predchádzajúcej asistentky senátu založené do príslušného spisu. Vzhľadom na
včas podané odvolanie oprávneného bol spis následne predložený odvolaciemu súdu na rozhodnutie
o podanom odvolaní oprávneného voči uzneseniu, ktorým súd zamietol žiadosť súdneho exekútora



o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Popisom uvedených úkonov a rozhodnutí obsiahnutých
v spise odvolací súd konštatuje procesnú zmätočnosť v konaní, ktorá je dôsledkom nesprávnosti
procesného postupu exekučného súdu. Obsahom spisu síce je aj záznam obsiahnutý na čísle listu
37 spisu, ktorým exekučný súd oznamoval účastníkom exekučného konania, že súd považuje svoje
uznesenie o zastavení exekučného konania č.k. 11Er/191/2016-22 za predčasne vydané a súd následne
zrušil vyznačenú doložku právoplatnosti na odvolaním napadnutom uznesení o zamietnutí žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, avšak len samotné konštatovanie
predčasnosti vydania uznesenia o zastavení exekučného konania z hľadiska konvalidácie predošlého
nesprávneho a nezákonného postupu exekučného súdu neobstojí.
13. Vychádzajúc z ustanovenia § 170 ods. 1 O.s.p. v znení platnom a účinnom v čase vydania odvolaním
napadnutého uznesenia a v čase podania odvolania, ak tento zákon neustanovuje inak, súd je viazaný
uznesením, len čo ho vyhlásil; ak nedošlo k vyhláseniu, len čo bolo doručené, a ak netreba doručovať,
len čo bolo vyhotovené.

14. Podľa ustanovenia § 237 ods. 1 Civilného sporového poriadku, upravujúceho viazanosť súdu
uznesením, súd je viazaný uznesením, len čo ho vyhlásil; ak nebolo vyhlásené, len čo ho vydal.

15. Podľa ustanovenia § 238 ods. 1 Civilného sporového poriadku, doručené uznesenie, ktoré nemožno
napadnúť odvolaním alebo sťažnosťou, je právoplatné.

16. Odvolací súd tak s poukazom na citovanú právnu úpravu predchádzajúcej procesnej normy platnej
a účinnej do 30. 6. 2016, ako aj s poukazom na terajšiu procesnú úpravu Civilného sporového poriadku
zdôrazňuje, že pokiaľ exekučný súd vydal uznesenie, ktorým podľa ustanovenia § 44 ods. 4 Exekučného
poriadku zastavil exekučné konanie, pričom toto uznesenie aj bolo riadne a preukázateľne doručené
účastníkom exekučného konania a voči ktorému uzneseniu zákon odvolanie nepripúšťa, je predmetné
uznesenie exekučného súdu právoplatné a pre súd, ktorý ho vydal v konkrétnom konaní, aj záväzné.
Na konštatovanie jeho právoplatnosti nič nemení, že bolo vydané ako predčasné uznesenie v dôsledku
nesprávneho, respektíve nedôsledného postupu exekučného súdu, ktorý bol v domnení, že uznesenie,
ktorým zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, bolo už v tej
dobe právoplatné. Právne účinky vydaného a doručeného uznesenia, ktoré už nadobudlo právoplatnosť,
len konštatovanie nesprávneho procesného postupu súdu nemení ani neneguje.

17. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti potom odvolací súd bez ohľadu na odvolacie dôvody a
argumenty, už za danej procesnej situácie, keď bolo exekučné konanie právoplatne uznesením súdu
zastavené, považoval za nutné a ako jediné možné zákonné riešenie predošlé uznesenie o zamietnutí
žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia ako vecne správne potvrdiť, nakoľko v prípade
akéhokoľvek iného rozhodnutia odvolacieho súdu by nastala patová a zmätočná procesná situácia
vzhľadom na právoplatnosť zastavenia exekučného konania už v čase rozhodovania odvolacieho súdu.

18. Odvolací súd tak už len pre úplnosť a na podporu správnosti potvrdenia uznesenia exekučného
súdu o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie konštatuje
aj novú skutočnosť uvádzanú povinnou v odvolacom konaní. Povinná v štádiu odvolacieho konania
hodnoverne preukázala, že existuje prekážka vykonateľnosti oprávneným predloženého exekučného
titulu a to aj z iných dôvodov, ako rozhodol exekučný súd. Povinná v konaní vedenom na Okresnom
súde Banská Bystrica pod sp. zn. 10C/123/2016 žiadala súd s poukazom na ustanovenie § 74 ods. 1 a
§ 76 ods. 1 písm. f/ O.s.p., aby zakázal odporcovi (oprávnenému) do právoplatného skončenia súdneho
konania o určenie, že nájomný vzťah účastníkov (ktorými sú oprávnený v procesnom postavení odporcu
a povinná v procesnom postavení navrhovateľky) trvá, vykonávať úkony smerujúce k vyprataniu povinnej
z konkretizovaného bytu, ktorý je aj predmetom danej exekučnej veci a súd súčasne uložil odporcovi
(oprávnenému) povinnosť držať sa akýchkoľvek zásahov do užívania tohto bytu navrhovateľkou
(povinnou). Súd taktiež navrhovateľke (povinnej) uložil povinnosť v lehote 30 dní od doručenia uznesenia
o nariadení predbežného opatrenia podať návrh na začatie konania o určenie, že nájomný vzťah
účastníkov trvá. Odvolací súd má dožiadaním na Okresnom súde Banská Bystrica preukázané, že
povinná si túto súdom uloženú povinnosť v časovom limite vymedzenom uznesením súdu splnila a
dňa 13. 6. 2016 bola podaná na Okresný súd Banská Bystrica žaloba o určenie, že nájomný vzťah
k predmetnému bytu trvá a konanie je vedené pod sp. zn. 17C/165/2016. Uvedená skutočnosť, že
oprávnenému bolo právoplatným a vykonateľným súdnym rozhodnutím zakázané do právoplatného
skončenia iného súdneho konania zasahovať do užívacieho práva povinnej a vykonávať akékoľvek



úkony smerujúce k vyprataniu predmetného bytu, je zásadná aj z hľadiska zákonnosti vedenia danej
exekúcie.

19. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti potom odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu
s poukazom na § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,



c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).