{"guid": "e4a867bf-cd78-4241-9251-7f8fccae3769:671c232e-64b6-461e-a60d-e4e1c8b949f3", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2016:6209202699.4", "spisova_znacka": "17Co/760/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/760/2015 z 10. 5. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 10. mája 2016, sp. zn. 17Co/760/2015, ECLI:SK:KSBB:2016:6209202699.4", "identifikacne_cislo": "6209202699", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Petra Priečinská", "sudca_id": 497, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-petra-priecinska-497", "datum_vydania": "2016-05-10", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-420"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-420"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/671c232e-64b6-461e-a60d-e4e1c8b949f3", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2016:6209202699.4", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2016:6209202699.4", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2016:6209202699.4/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/760/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6209202699
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Kosková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6209202699.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej a
sudcov JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci navrhovateľky G. P., nar. XX.
XX. XXXX, bytom J. XX, XXX XX J. U., právne zast. JUDr. Jozefom Veselým, advokátom, AK Mierová
1, 990 01 Veľký Krtíš, proti odporcovi M-MARKET, a. s., IČO: 36 027 146, so sídlom Dukelských hrdinov
č. 2, 984 01 Lučenec, právne zast. JUDr. Alexandrom Filom, advokátom, ul. P. Rádayho 14/A, 984
01 Lučenec, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s.,
Dostojevského rad č. 4, 815 74 Bratislava, GR Nám. SNP č. 98/2, 960 47 Zvolen, o náhradu škody z
ublíženia na zdraví, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu v Veľký Krtíš zo dňa
17. 08. 2015, č. k. 9C/90/2009 - 418, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu  p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh navrhovateľky zamietol a o trovách konania rozhodol tak,
že  bude o nich rozhodnuté do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že nárok navrhovateľky na plnenie z titulu výplaty úrazových dávok vznikol
pracovným úrazom. Podľa § 120 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, je Sociálna
poisťovňa verejnoprávnou inštitúciou zriadenou  na výkon sociálneho poistenia. V takomto prípade, keď
Sociálna poisťovňa pristúpi k výplate úrazovej dávky, ktorej súčasťou je náhrada za bolestné, náhrada
za sťaženie spoločenského uplatnenia a náhrada nákladov spojených s liečením, t. j.  poskytne základné
odškodnenie  (výplatu úrazových dávok), súd môže rozhodovať len o nárokoch na ich zvýšenie, t. j.
bolestného podľa § 3 ods. 4 a sťaženia spoločenského uplatnenia podľa § 4 ods. 4 a § 10 ods. 7 zák. č.
437/2004 Z. z. Predpokladom takéhoto zvýšenia je preukázanie  pokračovacieho nároku u poškodenej
osoby, najmä, že musela podstúpiť  ďalšie operácie a liečenia v dôsledku zhoršenia následkov úrazu,
a ktorý vývoj sa pri pôvodnom  hodnotení  následkov nemohol predpokladať.  V takomto prípade,
by navrhovateľka,  ako poškodená, mala nárok na ďalšiu náhradu za bolesť, ako za poškodenie na
zdraví,  s ktorým možno tento prípadný operačný výkon z hľadiska bolesti najlepšie porovnať. Plnenia,
ktoré už boli poskytnuté navrhovateľke Sociálnou poisťovňou, treba ale odpočítať.  Sociálna poisťovňa,
pobočka Zvolen vyplatila na základnom odškodnení  na bolestnom 9 830,37 eur (296 150,- Sk) a na
náhrade za sťaženie  spoločenského uplatnenia 17 386,97 eur (523 800,- Sk),  čo spolu činní 27 217,35
eur (819 950,- Sk). Titulom dohôd o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia z 14. 12. 2009
a 04. 05. 2010 došlo k zvýšeniu celkovej náhrady za sťaženie spoločenského  uplatnenia o sumu 17
386,98 eur. Okrem toho jej Sociálna poisťovňa vyplatila zvýšenú náhradu za bolestné v sume 2 975,84
eur a náhradu nákladov spojených s liečením v sume 69,66 eur. Spolu doteraz bola navrhovateľke z
titulu úrazovej dávky vyplatená Sociálnou poisťovňou Zvolen čiastka 65 036,81 eur.  Prvostupňový súd
poukázal na zásadu „ne bis in idem“, ktorá  bráni rozhodovať dvakrát o tej istej  veci, ktorú subsumoval



do svojich ustanovení aj zákon č. 437/2004 Z. z., a preto je nutné doteraz poskytnuté plnenia Sociálnou
poisťovňou navrhovateľke odpočítať od ňou uplatňovaného celkového nároku. V základnom odškodnení
na bolestnom bola navrhovateľke vyplatená suma 9 830,25 eur (296 146,- Sk). Táto suma zodpovedala
priznaným 735 bodom. Navýšením dávky na bolestnom Sociálna poisťovňa  navrhovateľke vyplatila
ďalšiu sumu  2 975,84 eur, t. j. zvýšenie o 222 a 1/2 boda, čím jej bola dovtedy priznaná  dávka za
957 a 1/2 boda. Sociálna poisťovňa Zvolen doteraz navrhovateľke vyplatila na bolestnom sumu celkove
12 806,21 eur, čo zodpovedá 947 bodom.  V sporovom konaní sa  domáhala navrhovateľka zvýšenia
plnenia na bolestnom o ďalších 523 a 1/2 boda na celkovú sumu 19 660,50 eur zodpovedajúcu  1 470
a 1/2 boda.  Navrhovateľka odôvodnila navýšenie odškodnenia na bolestnom súbehom dôvodov  podľa
§ 9 ods. 6 zák. č. 437/2004 Z. z.  Svedok D.. D. Y., ktorý bodové hodnotenie vypracoval, v novom
lekárskom posudku zo dňa 29. 10. 2009 navýšil pôvodné bodové hodnotenie o 222 a 1/2  boda, čím počet
bodov ustálil na 857 a 1/2  boda.  V novom bodovom hodnotení zohľadnil závery prepúšťacej správy  z
Národného liečebného ústavu  v Kováčovej, kde sa navrhovateľka podrobovala liečbe. Súbeh dôvodov
uvedených v ods. 5 citovaného ustanovenia zákona, lekársky preukázaný nebol.  Sama navrhovateľka
na pojednávaní  konanom dňa 30. 07. 2015 uviedla, že od dátumu jej výsluchu súdom (11. 09. 2009)
nepodstúpila žiadnu operáciu okrem  rehabilitačnej kúpeľnej liečby v Kováčovej.  Navrhovateľke bolo
vyplatené  na úrazovej dávke z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia  vrátane uzatvorených dohôd o
náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia zo dňa 14. 12. 2009 a 04. 05. 2010 celkom 52 160,94 eur.
Navrhovateľka sa domáha zvýšenia aj tejto  dávky o čiastku 34 773,68 eur. V základnom odškodnení
za sťaženie spoločenského uplatnenia  bola navrhovateľke vyplatená suma 17 386,97 eur (523 800,-
Sk) zodpovedajúca priznaným  1300 bodom.  Navýšením dávky za sťaženie spoločenského uplatnenia
navrhovateľke Sociálna poisťovňa  vyplatila ďalšiu sumu 17 386,98 eur,  t. j. navýšenie o ďalších
1300 bodov. Uzatvorením dvoch samostatných dohôd o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia
Sociálna  poisťovňa navrhovateľke vyplatila sumu 17 386,98 eur,    t. j. ďalšie navýšenie o 650 + 650
= 1300 bodov. Celkom doteraz bolo navrhovateľke vyplatené na tejto časti úrazovej dávky 52 160,94
eur, čo zodpovedá spolu 3900 bodom.  Keďže navrhovateľke bolo doteraz vyplatené  spolu 64 967,15
eur (na bolestnom 12 806,21 eur a sťažení spoločenského uplatnenia 52 160,94 eur), prvostupňový súd
návrh navrhovateľky  považoval za úplne nedôvodný, pretože už mala z rovnakého titulu zaplatené o
10 532,97 eur sumu vyššiu na dávkach úrazového poistenia, než sa návrhom aj po jeho rozšírení  v
sporovom konaní, ako doplaty na odškodneniach na bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia
domáha.  Keďže u navrhovateľky nedošlo ku podstatnej zmene zdravotného stavu od doby priznávania
jej základného nároku na bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia, a naviac jej  bolo doteraz
poskytnuté plnenie v zákonnej maximálnej výške, bolo nutné jej návrh považovať za nedôvodný, a preto
súd návrh navrhovateľky zamietol.  Právne odôvodnil prvostupňový súd  svoje rozhodnutie s poukazom
na ust. § 1 ods. 1, 3, ods. 1, 2, 4, § 5 ods. 1, 5 zák. č. 437/2004 Z. z.  a § 1 ods. 1, 2 písm. c) a § 13
ods. 3 písm. h) zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. O trovách konania rozhodol s poukazom
na ust. § 151 ods. 3 O. s. p.

Proti rozsudku podala odvolanie navrhovateľka. Žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a
vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie s poukazom na ust. § 221 ods. 1 písm. h)
O. s. p.  Priznala, že bola odškodnená z titulu pracovného úrazu zo strany Sociálnej poisťovne a toto bol
hlavný dôvod, prečo jej návrh súd  zamietol.  Jej zdravotný stav sa nezlepšil od okamihu, keď skončila
pôvodnú liečbu, hoci absolvovala rôzne  liečenia a terapie, a preto považuje rozsudok súdu prvého
stupňa aj za predčasný, keď nevykonal dôkazy novým znaleckým posudkom ohľadom jej zdravotného
stavu v súčasnej dobe.  Podľa navrhovateľky sa nejedná o duplicitné  konanie. Tvrdila, že ide o
dva samostatné nároky  vyplývajúce jednak z ustanovení Zákonníka práce z hľadiska odškodňovania
pracovného úrazu a jednak z Občianskeho zákonníka  v zmysle § 420 a nasl. Občianskeho  zákonníka,
podľa ktorého každý zodpovedá za následok, t. j. vzniknutú škodu, ktorú spôsobil druhému účastníkovi
súdneho konania.  Súd neuviedol právne relevantné ustanovenia, na základe ktorých by  takýto nárok
bol vylúčený, len sa opieral o stanovisko odvolacieho súdu, ktoré taktiež v tomto smere nebolo žiadnym
spôsobom odôvodnené, z akých právnych predpisov vychádzal aj odvolací súd pokiaľ konštatoval,
že akékoľvek plnenia, ktoré boli navrhovateľke zo strany Sociálnej poisťovne poskytnuté, je potrebné
odpočítať.

K odvolaniu navrhovateľky sa vyjadril odporca.  Rozsudok navrhol  potvrdiť ako vecne správny a žiadal
priznať náhradu trov odvolacieho konania. Podľa zákona nie je možné požadovať, ani rozsudkom súdu
priznať jedno a to isté plnenie dvakrát.  Navrhovateľka bola v čase úrazu v pracovnom pomere s jej
zamestnávateľom H. U., preto aj úraz, ktorý sa jej stal dňa 07. 07. 2007, pri ktorom utrpela ublíženie



na zdraví, je pracovným úrazom. V takom prípade sa navrhovateľka podľa § 83 zák. č. 461/2003 Z.
z. o sociálnom poistení pokladá za poškodenú, ktorá podľa § 99 zákona o sociálnom poistení  má
nárok za náhradu za bolesť (bolestné) a náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia (SSU) podľa
osobitného predpisu, ktorým je zák. č. 437/2004 Z. z. o bolestnom a SSU.  V obdobných prípadoch má
poškodený, ktorý neutrpel úraz pri výkone svojho zamestnania, podľa § 444 Občianskeho zákonníka,
nárok na jednorazové odškodnenie jeho bolesti, ako poškodeného a aj sťaženia jeho spoločenského
uplatnenia. Hoc v tomto ustanovení Občiansky zákonník výslovne neodkazuje na osobitný predpis,
upravujúci bolestné  a SSU, resp. podmienky  ich priznania a výšku náhrady za ne, je nepochybné, že
rovnako  ním je zák. č. 437/2004 Z. z. o bolestnom a SSU. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 437/2004 Z. z. sa
náhrada za bolesť poskytuje jednorázovo. Tiež podľa § 4 ods. 1  tohto zákona sa aj náhrada za SSU
poskytuje jednorázovo.  To znamená, že ak už bola poškodenej podľa Zákonníka práce, resp. Zákona o
sociálnom poistení raz uhradená (poskytnutá) náhrada za bolestné a SSU, nie je možné ich poskytnúť
navrhovateľke ešte raz, lebo to sú jednorázové nároky. Preto, ak by takýto nárok bol navrhovateľke
ako poškodenej priznaný až dvakrát (raz v dávkovom konaní od Sociálnej poisťovne a druhý raz v
tomto súdnom konaní od žalovaného), išlo by o taký výkon práva, ktorý podľa § 3 ods. 1 Občianskeho
zákonníka by bol v jasnom rozpore s dobrými mravmi a takémuto spôsobu výkonu práv navrhovateľky
ani súd nemôže svojimi rozhodnutiami napomáhať.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1                        O.
s. p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p.  a rozsudok okresného súdu podľa §
219 ods. 1, 2 O. s. p. ako vecne správny potvrdil.

Podľa § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov  napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti  napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolanie navrhovateľky odvolací súd nepovažoval za dôvodné.

Odvolací súd sa stotožňuje v celom rozsahu s odôvodnením  napadnutého rozhodnutia a obmedzuje
sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov.

Preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru, že okresný súd dostatočne zistil skutkový stav veci a
vec správne skutkovo aj právne posúdil a vo veci správne rozhodol. Všetky skutkové zistenia a závery
o nich, ktoré z týchto zistení vyvodil, ako aj ich právne posúdenie, okresný súd dostatočne uviedol a
vysvetlil v odôvodnení svojho rozhodnutia.  Odvolací súd  sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, ako aj argumentáciou odporcu a vedľajšieho účastníka uvedenou v konaní,
ako aj v podanom vyjadrení k odvolaniu zo strany odporcu. Rozhodnutie považuje odvolací súd za
správne a dostatočne odôvodnené v súlade s ust. § 157 O. s. p. V zmysle ods. 2 ust. § 219 O. s. p. preto
odvolací súd toto rozhodnutie bližšie neodôvodňoval.

Navrhovateľka vo svojom odvolaní  neuviedla iné, nové skutočnosti, ako tie, ktoré uvádzala v priebehu
prvostupňového konania. Aj podľa názoru odvolacieho súdu, sa navrhovateľka nemôže dvakrát domáhať
toho istého plnenia (duplicitne) od dvoch rozdielnych subjektov, a to ani na základe dvoch rozličných
zodpovednostných princípov (Zákonník práce vs. Občiansky zákonník). V takom prípade by mohlo dôjsť
k situácii, že by   škodca súčasne zodpovedal aj poškodenému aj jeho zamestnávateľovi (Sociálnej
poisťovni) a zároveň k situácii, že poškodená by mohla prijať plnenie od zamestnávateľa (dnes od
Sociálnej poisťovne) a aj od škodcu.  Navrhovateľka bola v čase  úrazu v pracovnom pomere s jej
zamestnávateľom, a preto úraz, ktorý sa jej stal dňa 07. 07. 2007 je pracovným úrazom. Z toho dôvodu
s poukazom na ust. § 83 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, sa navrhovateľka pokladala za
poškodenú,  ktorá má podľa § 99 Zákona o sociálnom poistení nárok na náhradu za bolesť (bolestné)
a náhradu za sťaženie  spoločenského uplatnenia  (SSU) podľa osobitného predpisu, ktorým je zák. č.
437/2004 Z. z.  Len v prípade, že by neutrpela pracovný úraz, by mala ako poškodená  nárok na náhradu
škody s poukazom na ust. § 420 Občianskeho zákonníka.

Prvostupňový súd postupoval správne, keď ďalšie dokazovanie na návrh  navrhovateľky (znalecké
dokazovanie, pripojenie spisu Okresného súdu Lučenec sp. zn. 17C/93/2011) vo veci nenariadil, nakoľko



vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti by ďalšie dokazovanie bolo nehospodárne a nadbytočné, a
preto odvolací súd ani túto námietku  navrhovateľky uvedenú v odvolaní nepovažoval za dôvodnú.

Vzhľadom na to, že zo strany odvolacieho súdu neboli zistené také podmienky, ktoré by odôvodňovali
zrušenie, prípadne zmenu rozsudku okresného súdu, preto rozsudok okresného súdu ako vecne správny
potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodne prvostupňový súd s poukazom na ust. § 224 ods. 4
Občianskeho súdneho poriadku.

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "9C/90/2009", "guid": "c90df04a-70cf-47c0-85a8-9bebaa2399d2:2864d7ca-7978-494d-83d5-0095fe329a2d", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}