Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Co/1491/2014 z 24. 10. 2016
Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 24. októbra 2016, sp. zn. 14Co/1491/2014, ECLI:SK:KSBB:2016:6213208245.1
Krajský súd Banská Bystrica | 14Co/1491/2014 | ECLI:SK:KSBB:2016:6213208245.1 | 2016-10-24 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné
Citované ustanovenia: zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/2ee51666-72ba-4065-840b-325940353b5b
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2016:6213208245.1

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/1491/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6213208245
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Priehoda
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6213208245.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Priehodu a členov
JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Anny Snopčokovej, v právnej veci žalobkyne W.. J. I., nar. XX.XX.XXXX,
bytom G. č. XX, XXX XX J. J., zastúpenej advokátskou kanceláriou AKSK, s.r.o., Nám. SNP 15, 974 01
Banská Bystrica, IČO: 36 859 711, proti žalovanej Slovenská republika - Úrad geodézie, kartografie a
katastra Slovenskej republiky, Chlumeckého 2, P. O. BOX 57, 820 12 Bratislava 212, o náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím vo výške 195 600 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne
proti rozsudku Okresného súdu vo Veľkom Krtíši č. k. 2C/186/2013-232 zo dňa 07.10.2014, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e   rozsudok súdu prvej inštancie.

II. Žalovaná   m á    n á r o k   na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu žalobkyne zamietol a žalovanému náhradu  trov konania
nepriznal. Rozhodol tak s odôvodnením, že neboli zistené všetky predpoklady zodpovednosti za škodu
podľa zák. č. 514/2003 Z. z., a to z dôvodu, že nemal preukázaný vznik škody, a preto sa ďalšími
predpokladmi zodpovednosti nezaoberal. O trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.
s. p. I keď žalovaný mal vo veci plný  úspech, náhradu trov konania neuplatnil, preto rozhodol tak, že
žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

2.  Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca. Žiadal rozsudok súdu prvej inštancie
zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť, prípadne tento zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.  V dôvodoch hlavne poukazoval na to, že súd prvej inštancie na základe
vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, ktoré aj nesprávne právne posúdil,
pričom aj neúplne zistil skutkový stav veci.  V tejto súvislosti poukazoval na to, že zodpovednosť
podľa zákona č. 514/2003 Z. z. je zodpovednosťou  objektívnou, pričom z obsahu spisu vyplýva, že
právnemu predchodcovi žalobkyne  vznikla škoda tým, že zo strany žalovaného došlo k nezákonnému
rozhodnutiu a nesprávnemu úradnému postupu v správnom konaní, v dôsledku ktorého  bol zmarený
odpredaj nehnuteľností, lebo bezdôvodne vymazal záložné právo, ktoré bolo v jeho prospech na
nehnuteľnostiach, čím mu znemožnil realizovanie záložného práva. Mal pritom ponuku na odkúpenie
založených nehnuteľností za kúpnu cenu 225 000,- eur. Podľa názoru žalobkyne  bol teda preukázaný
základ uplatneného nároku, ako aj jeho výška.  Pokiaľ súd prvej inštancie dospel k záveru, že nebola
preukázaná výška škody, tak tento záver nepovažoval  za správny, pretože v spise sa nachádzali
dostatočné podklady o tom, že existoval záujem o kúpu nehnuteľností, ktorých sa záložné právo týkalo.
Nebyť konania žalovaného, mohol tieto nehnuteľnosti predať so ziskom, čo sa ovšem nestalo a neskôr
došlo k realizácii predaja nehnuteľností za podstatne nižšiu cenu 29 400,- eur, čím došlo na strane
právneho predchodcu žalobkyne ku škode vo výške 195 600,- eur. Na základe uvedenej okolnosti  žiadal



podanému odvolaniu  vyhovieť tak, ako je uvedené v odvolacom návrhu a priznať aj náhradu trov
konania.

3. Na odvolanie žalobkyne sa vyjadril žalovaný. Tento žiadal rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdiť.  Stotožnil sa so záverom súdu prvej inštancie, že zo strany žalobkyne nebola
preukázaná  škoda, pretože písomnú ponuku spoločnosti  Kobax, s. r. o., nebolo možné považovať za
relevantný dôkaz na preukázanie vzniku škody.  Podľa jeho názoru bola cena nadhodnotená, pretože
znaleckými posudkami bola nehnuteľnosť ohodnotená na sumu 29 400,- eur.  Poukazoval na to, že
spoločnosť Kobax, s. r. o.,  mala záujem o odkúpenie celého areálu za 310 000,- eur, pričom je
nelogické, že by niekto za časť pozemku, ktorý bol ocenený na sumu  29 400,- eur chcel zaplatiť  225
000,- eur.  Tvrdil, že právny predchodca žalobkyne  C.. G. L., ktorému bola postúpená pohľadávka
za 50 000,- Sk musel vedieť o tom, že preberá pohľadávku nezabezpečenú záložných právom a to
vzhľadom na skutočnosť, že v čase postúpenia tejto pohľadávky na dotknutom liste vlastníctva nebolo
zapísané žiadne záložné právo. Okrem toho mal za to, že  predmetnú pohľadávku  nadobudla žalobkyňa
ako právna nástupkyňa C.. G. L., za odplatu 2 100,- eur, čo je nepravdepodobná hodnota vyčíslenej
pohľadávky, pričom C.. G. L. odpredal nehnuteľnosti spoločnosti GEMERIS s. r. o., ktorej konateľmi boli
D. žalobkyne. Už uvedený postup považoval za neštandardný, najmä za stavu, keď zo strany C.. G.
L. došlo po  odpredaji nehnuteľnosti  synom žalobkyne k postúpeniu predmetnej pohľadávky práve  na
žalobkyňu, ako aj ich matku. Žiadal preto rozhodnúť  v zmysle podaného vyjadrenia.

4. Na vyjadrenie žalovanej sa opätovne vyjadril žalobca, ktorý zotrval na dôvodoch svojho odvolania,
pričom podané vyjadrenie zo strany žalovaného neovplyvnilo jeho výhrady vo vzťahu  k zisteniu
skutkového stavu, jeho vyhodnoteniu, ako aj nesprávnemu právnemu posúdeniu, ktorými sa zaoberal už
v podanom odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie.  Zotrval preto na pôvodnom odvolacom návrhu.

5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok - CSP) preskúmal
rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu danom ust. § 379 a 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia podľa ust.
§ 385 ods. 1 CSP a tento v zmysle § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

6. Aj krajský súd poznamenáva, že od 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zák. č. 160/2015 Z. z. - CSP,
ktorý nahradil zák. č. 99/1963 Zb.  - O. s. p. ako nový procesný predpis. Do ust. § 470 ods. 1 a 2 CSP
boli zakomponované prechodné ustanovenia.  Z týchto vyplýva, že ak nie je ustanovené inak, platí tento
zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia  jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré  v
konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Z prechodných
ustanovení predmetného zákona vyplýva okamžitá aplikabilita uvedeného nového procesného predpisu
aj na konania, ktoré boli začaté do 30. 06. 2015.

7. V tejto súvislosti však  je potrebné poukázať na to, že  v danej veci bolo súdom prevej inštancie konané
a rozhodnuté do 30. 06. 2015, pričom aj podaný  opravný prostriedok zo strany žalobcu proti rozsudku
súdu prvej inštancie  bol podaný do uvedeného termínu. Zák. č. 160/2015 Z. z. vyslovené neuvádza, že
konania, ktoré boli začaté a rozhodnuté do 30. 06. 2015 sa dokončia podľa predchádzajúcich právnych
predpisov. Je však potrebné v tejto súvislosti poukázať na čl. 2 ods. 1 a 2, čl. 3 ods. 1 Základných
princípov zákona 160/2015 Z. z. kedy  z hľadiska právnej istoty je u strán sporu legitímne očakávanie,
že ich vec  bude posúdená podľa právneho stavu, ktorý tu bol v čase konania súdu prvej inštancie,
vydaného rozhodnutia a podaného opravného prostriedku proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie.  Na
tieto okolnosti musel aj krajský súd pri rozhodovaní prihliadnuť s ohľadom aj na § 470 ods. 2 vety prvej
zák. č. 160/2015 Z. z. - CSP, aj keď už v čase rozhodovania musel aplikovať tie ustanovenia zák. č.
160/2015 Z. z., ktoré boli použiteľné.

8. Z obsahu spisu vyplýva, že na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 16. 09. 2014 dostali zástupcovia
strán sporu poučenie  podľa ust. § 120 ods. 4 O. s. p. o tom, že všetky dôkazy a skutočnosti musia
byť predložené a označené  najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, pretože
na dôkazy predložené a označené neskôr súd neprihliada.  Po tomto poučení, strany sporu prehlásili,
že nemajú žiadne ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania. Následne súd prvej inštancie uznesením
vyhlásil dokazovanie za skončené, pričom tento procesný postup bol v súlade s § 118 ods. 4 zák.
č. 99/1963 Zb.  Za daného procesného stavu potom aj krajský súd vychádzal zo skutkového stavu
zisteného súdom prvej inštancie a dôkazov  vykonaných do vyhlásenia uznesenia, ktorým súd prvej
inštancie vyhlásil dokazovanie za skončené.



9. V zmysle ust. § 212 ods. 1 O. s. p. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi  odvolania viazaný.  Keďže
uvedené zákonné ustanovenie platilo v čase podania  odvolania zo strany žalobkyne proti rozsudku
súdu prvej inštancie, tak krajský súd musel posúdiť, či  takéto ustanovenie obsahuje  aj nový procesný
predpis. Ustanoveniu § 212 ods. 1 O.s.p. zodpovedá ust. § 379 a 380 ods. 1 CSP. Podľa § 379, odvolací
súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak: a) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí
výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal
len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného
predpisu. V ustanovení § 380 ods. 1 CSP je uvedené, že odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.
Bolo možné preto  konštatovať, že aj nový procesný predpis má po obsahovej stránke takú úpravu ako
obsahovalo ust. § 212 ods. 1 CSP.  Na základe podaného odvolania zo strany žalobkyne, preto mohol
krajský súd preskúmať rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu, ktorý bol uvedený v podanom odvolaní
zo strany žalobkyne a s ohľadom na dôvody, ktoré tam boli uvedené.

10. Vzhľadom na to, že  na pojednávaní súdu prvej inštancie, na ktorom bolo vyhlásené súdom
uznesenie o tom, že vyhlásil dokazovanie za skončené, neboli navrhnuté ďalšie dôkazy, ktoré by bolo
potrebné vykonať, tak odvolací súd v zmysle § 213 ods. 1 O.s.p. bol viazaný skutkovým stavom tak,
ako ho zistil súd prvého stupňa, pretože neboli zistené výnimky uvedené v ods. 2 až 7 uvedeného
zákonného ustanovenia, teda na opakovanie dôkazov vykonaných súdom prvej inštancie, prípadne na
doplnenie dokazovania v danej veci.  Viazanosť odvolacieho súdu uvedená  v § 213 ods. 1 O.s.p. je
tiež obsiahnutá v § 383 zák. č. 160/2015 Z. z. - CSP, z ktorého vyplýva, že odvolací súd je viazaný
skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie  zopakuje alebo
doplní.  K takémuto procesnému postupu však nemal odvolací súd dôvody ani podľa ust. § 384 CSP,
kde je upravený obdobný postup, ako bol v ust. § 213 ods. 3 až 5 O.s.p.

11. V zmysle § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje                         s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

12. Po preskúmaní veci na základe podaného odvolania zo strany žalobkyne dospel krajský súd k
záveru, že súd prvej inštancie  v čase svojho rozhodnutia, teda za účinnosti zák. č. 99/1963 Zb. - O.s.p.
zistil v dostatočnom rozsahu skutkový stav veci potrebný pre rozhodnutie, vykonané dôkazy vyhodnotil v
súlade s § 132 O.s.p. a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil podľa ust. § 157 ods. 2 O.s.p. Použitému
ustanoveniu § 132 O.s.p. o ohodnotení dôkazov zodpovedá v zák. č. 160/2015 Z. z. ustanovenie § 191
ods. 1 CSP z ktorého vyplýva, že dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a
všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania
najavo. Taktiež odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, ktoré bolo vykonané ešte podľa § 157
ods. 2 O.s.p. zodpovedá aj dôvodom v novej právnej úprave vzhľadom na znenie § 220 ods. 2 zák. č.
160/2015 Z. z. - CSP.  S dôvodmi rozsudku  súdu prvej inštancie  sa krajský súd stotožňuje a na tieto
v celom rozsahu poukazuje.  Z dôvodov rozsudku súdu prvej inštancie  vyplýva, že tento nespochybnil
tvrdenie žalobkyne, že došlo  nesprávne k vymazaniu záložného práva, ktoré viazlo na nehnuteľnostiach
evidovaných na LV č. XXXX  v kat. úz. K. D., pričom toto rozhodnutie nebolo zmenené ani na základe
podnetu právneho predchodcu žalobkyne - C.. G. L., na opravu údajov v katastrálnom operáte zo dňa
30. 09. 2008, kedy Správa katastra Veľký Krtíš rozhodnutím zo dňa 17. 02. 2009 sp. zn. X 25/2008 návrh
C.. G. L. na opravu chyby v katastrálnom operáte  zamietla.  Predmetné rozhodnutie potvrdil Katastrálny
úrad v Banskej Bystrici dňa 04. 06. 2009 pod č. Xo/8/2009. Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom
zo dňa 25. 11. 2009 č. k. 23S/76/2009 - 47 rozhodnutie Katastrálneho úradu v Banskej Bystrici č. Xo
8/2009 zo dňa 04. 06. 2009 ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu Správy katastra vo
Veľkom Krtíši X 25/2008 zo dňa 17. 02. 2009 zrušil podľa § 250 ods. 2 písm.  a) O. s. p.  a vec vrátil
na ďalšie konanie.  Z dôvodov predmetného rozsudku vyplýva, že krajský súd  zrušil rozhodnutie z
dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, pričom  Najvyšší súd SR  rozsudkom zo dňa 30. 03.
2011 sp. zn. 6Sžo 97/2010 rozsudok krajského súdu potvrdil.  Následne Správa katastra vo Veľkom Krtíši
rozhodnutím zo dňa 09. 09. 2011 č. X/25/2008 zo dňa 30.  09. 2008  vo veci návrhu právneho predchodcu
žalobkyne  C.. G. L. na opravu chýb v katastrálnom operáte týkajúcej sa predmetného  zápisu, a to
zmluvy o zriadení záložného práva pod sp. zn. V XXXX/XX vklad povolila.



13. S poukazom  na ust. § 3 ods. 1 zák. č. 514/2001  Z. z.  by bola splnená jedna z podmienok podľa §
3 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z., keďže tu existovalo nezákonné  rozhodnutie, ktoré bolo súdom zrušené.

14. Pre vznik nároku na náhradu škody treba preukázať existenciu základných predpokladov vzniku
zodpovednosti, teda existencia len niektorého z predpokladov zodpovednosti ešte takúto zodpovednosť
nezakladá. Nevyhnutnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú: 1/subjekt orgán štátu, 2/
predmet (nezákonným rozhodnutím porušený právny vzťah),  3/ správanie subjektu (jeho rozhodnutie),
4/ výsledok spočívajúci v škode, 5/ príčinná súvislosť  medzi správaním (rozhodnutím) a výsledkom
(škodou), 6/ protiprávnosť (nezákonnosť). Pre vyvodenie zodpovednosti musia byť splnené všetky
zákonom vyžadované podmienky.  Podmienky uvedené v danej veci pod bodmi 1/, 2/, 3/ a 6/ by boli
v danom prípade splnené.

15. Súd prvej inštancie sa však správne zaoberal tým, či v danom prípade  právnemu predchodcovi
žalobkyne, ktorej bola postúpená pohľadávka, vznikla v danom prípade škoda. Žalobkyňa pri podaní
žaloby vychádzala z toho, že jej právny predchodca  C.. G. L. dostal ponuku na odkúpenie  nehnuteľnosti
za cenu 225 000,- eur čo sa však v dôsledku nezákonného konania zo strany žalovanej nemohlo splniť a
v konečnom dôsledku právny predchodca žalobkyne odpredal predmetné nehnuteľnosti za nižšiu  cenu,
ako mohol, čím došlo na jeho strane k vzniku uplatnenej škody 195 600,- eur. Súd prvej inštancie po
vykonaní  dospel k záveru, že škoda  preukázaná nebola, pretože  ponuku na kúpu pozemkov, od ktorej
odvodzuje žalobkyňa svoj nárok, nebolo možné považovať za taký dôkaz, z ktorého by bolo možné
vyvodiť vznik škody, pretože takáto ponuka  v ničom  strany nezaväzovala.  So záverom súdu prvej
inštancie sa stotožňuje aj krajský súd.

16. V tejto súvislosti krajský súd len poukazuje na to, že  na č. l. 50 spisu je založená ponuka na kúpu
pozemkov, ktorá bola vystavená dňa 27. 10. 2010 spoločnosťou  Kobax, s. r. o. Z obsahu tejto ponuky
vyplýva, že táto spoločnosť sa dozvedela o tom, že C.. G. L. má  disponovať pohľadávkou, ktorá je
zabezpečená záložným právom k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX  v kat. úz. K. D. ako
parcely č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X. Ďalej je v nej uvedené, že pokiaľ
záložné právo, ktorým je pohľadávka zabezpečená, mu umožňuje výkon tohto záložného práva priamym
predajom, ponúka táto spoločnosť C.. G. L. za uvedené nehnuteľnosti sumu 225 000,- eur.  Uvedená
ponuka mala byť daná konateľom spoločnosti G. T..

17. Z obsahu spisu vyplýva, že tento bol v konaní  vypočutý ako svedok a vo svojej výpovedi, ako
svedok, uviedol, že  sa nevie vyjadriť, ako bola stanovená cena na sumu 225 000,- eur.  Mal záujem
o kúpu  celého areálu bývalého pionierskeho tábora za kúpnu cenu 310 000,- eur.  Sám svedok však
svojou výpoveďou spochybnil uvedenú ponuku tým, že sa nevedel vôbec vyjadriť k cene 225 000,-
eur. A to ani k tomu, ako táto cena mala byť stanovená. Vzhľadom na jeho vyjadrenie, potom bola
spochybnená vôbec cena za nehnuteľnosti, ktoré mal  odkúpiť od právneho predchodcu žalobkyne C..
G. L.. Preto na túto okolnosť správne poukázal aj  súd prvej inštancie v dôvodoch svojho rozsudku.  V
tejto súvislosti  nie je zanedbateľný ani fakt, že obchodná spoločnosť Kobax, s. r. o., urobila  ponuku
za predpokladu, že ak výkon záložného práva C.. G. L. umožňuje predaj predmetných nehnuteľností.
Z výpovede svedka G. T. vyplynulo, že  sa mal stretnúť s C.. G. L., ktorý ho mal uistiť, že otázka okolo
záložného práva sa rýchlo vybaví, čo sa však naťahovalo, a preto on od úmyslu kúpiť nehnuteľnosti
odstúpil, lebo mal záujem odkúpiť  celý areál. Pritom v čase keď bola daná  ponuka od spoločnosti
Kobax, s. r. o., nebola ešte vec ohľadom záložného práva uzavretá. Teda, aj samotný C.. G. L. vedel o
tom,  že s uvedenými nehnuteľnosťami  do tej doby, pokiaľ vec nebude právoplatne vyriešená, nemohol
disponovať. Ak potom za uvedených okolností spoločnosť Kobax, s. r. o., zastúpená svedkom G. T.
od úmyslu odkúpiť predmetné nehnuteľnosti odstúpila, aj z tohto dôvodu tak právnemu  predchodcovi
žalobkyne nemohla vzniknúť škoda, pretože vedel o tom, že s nehnuteľnosťami nemôže disponovať,
pričom aj ponuka spoločnosti Kobax, s. r. o., bola postavená na tom,  že právny predchodca  žalobkyne
C.. G. L. môže realizovať svoje záložné právo priamym predajom nehnuteľnosti, k čomu však  nedošlo.
Správne preto súd prvej inštancie dospel k záveru, že za daných okolností doklad od ktorého žalobkyňa
odvodzovala svoj nárok na náhradu škody nie je takým dokladom, ktorý by  preukazoval škodu na strane
žalobkyne, a to  už aj z dôvodu, že nehnuteľnosti nemohli mať takú hodnotu, ak neskôr boli odpredané
za podstatne menšiu cenu.

18. Okrem toho v tejto súvislosti správne  súd prvej inštancie v dôvodoch svojho rozhodnutia poukázal
aj na výpoveď W.. K. I., v súvislosti s cenou nehnuteľnosti, keď sám uviedol, že cena nebola určená



znaleckým posudkom a samotnú cenu nehnuteľnosti mal určiť práve C.. G. L., teda nie G. T., ktorý mal
dať ponuku na odkúpenie predmetných nehnuteľností. Sám  potvrdil, že  v čase rokovania nemal C.. G.
L. zapísané záložné právo, a že s tým boli problémy, a keďže to trvalo dlhšiu dobu, tak G. T. od svojho
zámeru odkúpiť nehnuteľnosti odstúpil. Aj okolnosti z výpovede samotného  W.. K. I. nasvedčujú tomu,
že C.. G. L. vedel o tom, že v čase  danej ponuky nemohol disponovať s predmetnými nehnuteľnosťami,
preto akákoľvek ponuka  na odpredaj nehnuteľností bola nereálna, keďže zo strany  G. T. bola viazaná
na  možnosť realizácie záložného práva priamym predajom.

19. Za uvedených okolnosti  sa preto aj krajský súd stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o tom,
že ku škode na strane právneho predchodcu žalobkyne  dôjsť nemohlo. Pokiaľ ide o žalobkyňu, táto sa
nevedela k uvedenej otázke vyjadriť, vo výpovedi poukázala len na to, že jej manžel K. I., ktorý bol aj
štatutárnym orgánom konateľom Gemeris, s. r. o., Banská Bytrica, jej vysvetlil jednotlivé skutočnosti a
že by bolo vhodné, aby táto pohľadávka bola na ňu postúpená. Bližšie sa k veci preto nevedela vyjadriť.

20. Odvolanie žalobkyne nepovažoval krajský súd za dôvodné a preto rozsudok súdu prvej inštancie  v
zmysle ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

21. V odvolacom konaní žalobkyňa úspech nemala. Žalovaný mal v odvolacom konaní úspech.  V súlade
s § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP žalovanej ako úspešnej strane v konaní priznal nárok na náhradu
trov odvolacieho konania.

22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420  CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP  (§ 421 ods. 2 CSP).



Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).