Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 2To/69/2016 z 14. 11. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 14. novembra 2016, sp. zn. 2To/69/2016, ECLI:SK:KSBB:2016:6214010017.1 Krajský súd Banská Bystrica | 2To/69/2016 | ECLI:SK:KSBB:2016:6214010017.1 | 2016-11-14 | Rozsudok Oblasť práva: Trestné právo – Sloboda a ľudská dôstojnosť Citované ustanovenia: TZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/73cfe06c-1786-484f-be0e-fd6399eb6e07 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2016:6214010017.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2To/69/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6214010017
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Bednár
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6214010017.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jána Bednára a sudcov
JUDr. Jozefa Mikluša a JUDr. Ľubomíra Bušíka, PhD., v trestnej veci obžalovaného L. Q., stíhaného pre
zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Tr.zák. , na verejnom zasadnutí dňa 15.novembra
2016 o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš, sp.zn. 8T/11/2014 zo dňa
06.06.2016, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm.e/ ods. 3 Tr.por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš, sp.zn.
8T/11/2014 zo dňa 06.06.2016 vo výroku o treste odňatia slobody.

Rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Tr.por.

o d s u d z u j e

obžalovaného L. Q., nar. XX.XX.XXXX vo F. B., trvale bytom F. B., L. XXX/XX, t.č. bytom F. B., B. M.
č. X, nezamestnaného občana SR,

podľa § 201 ods. 1 Tr.zák., § 38 ods. 2 Tr.zák., na trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky
nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm.a/ Tr.zák. sa pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Výrok o náhrade škody zostáva nezmenený.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš, sp.zn. 8T/11/2014 zo dňa 06.06.2016 bol obž. L. Q. uznaný
vinným zo zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Tr.zák. na tom skutkovom základe, že

dňa 24.07.2013 a asi o tri dni neskôr vždy okolo 24.00 h vo F. B. na ulici P. O. W. č. XX v byte na
5.poschodí najmenej jedenkrát vykonal pohlavný styk s maloletou M.T., nar. XX.XX.XXXX, obžalovaný
v čase činu o veku maloletej vedel.

Za toto konanie súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov nepodmienečne,
pričom pre výkon trestu odňatia slobody ho zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom
stráženia. Súčasne poškodeného G. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. B., S. 1, zdržiavajúci sa v N.
republiky, M. XX, XXX XX Q., D., odkázal s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.



Proti tomuto rozsudku po jeho vyhlásení podal odvolanie obžalovaný, ktoré prostredníctvom svojho
obhajcu dodatočne písomne zdôvodnil. Podstatou odvolania obžalovaného bolo jeho nestotožnenie sa
s výrokom o vine a treste v napadnutom rozsudku. Okresný súd podľa obhajoby vyhodnotil vykonané
dôkazy jednostranne, v neprospech obžalovaného a dôkazy svedčiace v jeho prospech nebral do úvahy.

Jediným dôkazom, ktorý spájal obžalovaného s uvedeným zločinom bola výpoveď poškodenej, ktorú
však hodnotí ako účelovú, v snahe poškodiť obžalovanému a ublížiť mu. V tejto situácii obžalovaný
namietal, že poškodená uvádzala rôzny počet pohlavných stykov s obžalovaným. V predmetný deň sa
konalo zasadnutie Občianskeho združenia pre rómske komunity až do neskorých hodín. Následne aj po
ďalšie dni bol obžalovaný prítomný na zasadnutiach a to v dňoch 25. 07.2013, 26.07.2013 a 27.07.2013.
Účasť obžalovaného potvrdili na týchto zhromaždeniach aj svedkovia V., N. a N.. Títo svedkovia súčasne
konštatovali, že zasadnutia končili v neskorých nočných hodinách, vo všetkých týchto dňoch.

Ďalej obhajoba hodnotila výpoveď svedkyne C., ktorá mala vyvrátiť tvrdenia poškodenej maloletej
ohľadne jej veku, malého dieťaťa, ktoré ju sprevádzalo a počtu a doby návštev v byte svedkyne, pričom
dôveryhodnosť svedkyne C. potvrdila svedkyňa P..

Súd sa rovnako nevysporiadal s argumentáciou obžalovaného týkajúcou sa facebookového profilu pod
menom W. Y. a B. Q. B., pričom obžalovaný aktívne využíval jedine konto na facebooku pod názvom U.
T. B. W.. V tejto súvislosti obžalovaný bol ochotný odovzdať svoj počítač polícii, čo však polícia nevyužila.

V neposlednej rade obhajoba poukázala na to, že ak mala poškodená utrpieť takú psychickú traumu,
ako bolo prezentované na pojednávaniach, rok po tejto udalosti by nenadviazala intímnu známosť a
v súčasnej dobe je matkou maloletého dieťaťa. Jedinou obeťou sa v tomto prípade cíti obžalovaný,
keďže bol neoprávnene obvinený a aj odsúdený za skutok, ktorý nespáchal. Je pre obžalovaného
nepochopiteľné, že súd pri určení viny nebral do úvahy výpoveď svedkyne C..

V závere odvolania obhajoba poukázala na uznesenie NS SR, sp.zn. 5To/20/2010 zo dňa 25.11.2010
týkajúce sa postupu súdu pri hodnotení dôkazov a tiež poukázala na ust. § 168 Tr.por., ktoré upravuje
požiadavky kladené na odôvodnenie rozsudku. Obhajoba rovnako ozrejmila použitie zásady „in dubio
pro reo“. Podľa jej záverov teda v konaní sa preukázalo, že obžalovaný skutok, ktorý mu je kladený za
vinu, nespáchal, preto požiadala zrušiť napadnutý rozsudok a obžalovaného spod obžaloby oslobodiť.

Dňa 25.07.2016 obhajoba doplnila dôvody odvolania v tom, že účasť obžalovaného na zasadnutiach OZ
pre rómske komunity a účasť na schôdzi ROI a RIS potvrdili svedkovia V., N. a N., účasť obžalovaného
na predmetných schôdzach preukázal obžalovaný nielen zápisnicou, ale aj uvedenými svedeckými
výpoveďami. Vo vzťahu k svedkyni C. obhajoba zdôraznila, že svedkyňa vypovedala pod prísahou
a vedela, že ak by nehovorila pravdu, že by sa dopustila trestnej činnosti. Určite by sa nevystavila
takému riziku iba preto, aby pomohla obžalovanému. V závere obhajoba opätovne opakovala tvrdenie
obžalovaného, že súd sa nevysporiadal s jeho tvrdením, že poškodená nie je žiadna obeť.

Okrem obhajkyne súdu doručil písomné dôvody odvolania aj samotný obžalovaný. Podstatou jeho
dôvodov odvolania bolo tvrdenie, že sa nedopustil žiadneho protiprávneho konania, že sa ho snažia
politici zastrašiť a to aj jeho rodinu, pretože sa im nepáčilo, akú politiku robil v meste. V tejto súvislosti
spochybnil výpoveď maloletej poškodenej a poukázal na rozpor vo výpovediach G. A. v trestnej komisii,
kde mal povedať, že sa mu jeho rodičia nevyhrážali a že ho videl prvýkrát na súde. Ďalej obžalovaný
spochybnil znalecký posudok L.. T. P., pričom konštatoval, že nie je pedofil, skutok sa nestal a výpovede
svedkov boli viackrát vykonštruované aj zo strany súdu. Opakovane zdôraznil, že výpoveď svedkyne
C. je dôležitá pre objasnenie miesta činu. V neposlednej rade obžalovaný poukázal na základné zásady
trestného konania (§ 2 ods. 7) a opakovane sa venoval hodnoteniu dôkazov z jeho pohľadu aj hodnoteniu
svojej osoby v súvislosti s jeho protiprávnym konaním ako mladistvého.

Dodatok k odvolaniu obžalovaného zo dňa 17.06.2015 doručil aj otec obžalovaného L. Q. st. V podstate
sa týkal tak isto hodnotenia osoby obžalovaného okresným prokurátorom a v tejto súvislosti otec
obžalovaného poukázal na to, že trestnej činnosti sa v minulosti jeho syn dopustil ako mladistvý. Súčasne
ozrejmil súdu, kto môže byť svedkom v trestnom konaní a ako sa má správať sudca, že má byť
nestranný a nezávislý a že mal by vypočuť všetkých svedkov, až potom situáciu posúdiť. V závere
dodatku k odvolaniu poukázal na stav jeho syna, ktorý je z tejto situácie zdrvený, že rodina denno-denne



zažíva hanbu, potupu a výsmech a to všetko neprávom. Otec poškodenej maloletej pred súdom klamal.
Prítomnosť syna na zhromaždení potvrdili zápisnice zo schôdze, o ktoré sa opieral aj Mestský úrad vo
Veľkom Krtíši. Preto otec obžalovaného požiadal, aby súd vrátil spis na prešetrenie polícii vo Veľkom
Krtíši, aby dohliadol na prácu polície, ktorá by mala zabezpečiť všetky stopy, vypočuť všetkých svedkov,
vrátane jeho a skontrolovať kamerové záznamy.

V závere dodatku k odvolaniu otec obžalovaného vyjadril presvedčenie, že jeho syn skutok nespáchal
a že je nevinný. Na tom bude trvať a bude písať aj dovolanie, kým sa nepreukáže pravda. Súčasťou
tohto dodatku boli aj fotokópie zápisnice zo zasadnutia, volebný program r.2014-2018 a ďalšie listinné
dôkazy. Okrem uvedených písomných odvolaní sa v spisovom materiáli nachádza množstvo podaní
od obžalovaného, jeho otca, svedkyne C., v ktorých sa opakujú obhajobné tvrdenia obžalovaného,
skutočnosti o politických súvislostiach v tomto trestnom konaní, ktoré uvádza predovšetkým otec
obžalovaného a pod.

Krajská prokurátorka na verejnom zasadnutí uviedla , že považuje napadnutý rozsudok za správny
a zákonný, okresný súd skutkový stav zistil dostatočne, dôkazy aj správne vyhodnotil, maloletá bola
vypočutá za dodržania všetkých procesných ustanovení, za prítomnosti prokurátora, sociálneho kurátora
a obhajcu obžalovaného, pokiaľ ide o tvrdenie obhajoby, že poškodená žije riadnym životom a v súčasnej
dobe má už dieťa, k tomuto prokurátorka uviedla, že obžalovaný pravdepodobne spôsobil, že poškodená
začala skôr sexuálne žiť. Okresný súd v tomto smere správne uveril výpovedi mal.poškodenej a preto
aj správne uznal obžalovaného vinným z tohto skutku. Z uvedeného dôvodu prokurátorka navrhla
odvolanie obžalovaného , ako aj jeho otca ako nedôvodné zamietnuť.

Obhajkyňa obžalovaného na verejnom zasadnutí uviedla, že okresný súd sa nevysporiadal s tým, že ku
skutku malo dôjsť 24.07.2013, v tom čase bolo Zasadnutie rómskej komunity, obžalovaný toto zasadnutie
viedol, bol prítomný po celý čas, ako je možné, že obžalovaný potom mal spáchať predmetný skutok, keď
v tom čase viedol uvedené zasadnutie. Tak isto 25.07.2013 bolo opätovne Zasadnutie rómskej iniciatívy,
ktoré bolo preukázané výpoveďami svedkov a doložené zápisnicami z tohto rokovania. Pokiaľ ide o
operatívne informácie, k tomu obhajkyňa dodala, že poškodená najprv označila inú osobu, s ktorou mala
pohlavný styk, až následne označila obžalovaného Q.. Z uvedeného dôvodu sa pridržiavala všetkých
ich vyjadrení, ktoré sú v spisovom materiáli a preto navrhla obžalovaného spod obžaloby oslobodiť po
zrušení napadnutého rozsudku.

Obžalovaný sa na verejné zasadnutie nedostavil, svoju neprítomnosť na verejnom zasadnutí
ospravedlnil, pričom písomne požiadal krajský súd, aby vykonal verejné zasadnutie v jeho neprítomnosti.
Z uvedeného dôvodu mal odvolací súd splnené podmienky na vykonanie verejného zasadnutia v
neprítomnosti obžalovaného.

Na podklade podaného odvolania Krajský súd v Banskej Bystrici v zmysle § 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali
odvolania i správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že na odvolania
obžalovaného a jeho otca L. Q. st. je možné čiastočne prihliadnuť pokiaľ ide o výmeru trestu uloženého
obžalovanému, ale z iných dôvodov, ako uvádzali odvolatelia.

Okresný súd na hlavnom pojednávaní vykonal dôkazy v potrebnom rozsahu. Odvolací súd v tomto smere
zistil, že napriek tomu, že obžalovaný sa považoval za nevinného, zo spáchania skutku ho usvedčovala
poškodená mal.M.T., ktorej výpoveď obžalovaný spolu s obhajobou spochybňoval. V tomto smere
odvolací súd musí poukázať na to, že poškodená mal. M.T. bola v prípravnom konaní dňa 15.11.2013
vypočutá v súlade s ust. § 135 ods. 1 Tr.por. , teda za prítomnosti prokurátorky, sociálnej kurátorky a
obhajcu obžalovaného. Poškodená maloletá vo svojej výpovedi podrobne opísala každé stretnutie s
obžalovaným chronologicky a logicky, bolo ich 8, pričom pri 7. stretnutí s obžalovaným mala pohlavný
styk v obývačke u p.C.. Následne o tri dni mala ešte ďalší pohlavný styk s obžalovaným opäť u p. C..
Poškodená maloletá jednoznačne uviedla, že pohlavný styk s nikým iným nemala len s L. Q.. V čase,
keď ju obžalovaný prosíkal, aby s ním spala, mu povedala, že má 13 rokov, nech aspoň počkajú do
14.rokov. Na to jej obžalovaný povedal, „že si to zoberie na svedomie, že vie, čo robí“.

Do trestného konania bola pribratá súdna znalkyňa L.. T. P., klinická psychologička, ktorá vypracovala
znalecký posudok č. 4/2013 zo dňa 21.12.2013. Zo záverov znaleckého posudku okrem iného



vyplynulo, že maloletá mala rozvinuté schopnosti vnímania, uchovávania a reprodukcie, prežité udalosti
dokázala vnímať, zapamätať si ich a následne reprodukovať. Súčasne znalkyňa u maloletej nezistila
sklony ku klamstvám, vymýšľaniu si a konfabuláciám. Z uvedeného dôvodu okresný súd správne
vyhodnotil výpoveď poškodenej maloletej ako vierohodnú. Navyše výpovedi poškodenej korešpondovala
aj internetová komunikácia medzi používateľom W. Y. a L. A., pričom pod menom W. Y. bol stotožnený
obžalovaný pod tel.číslom XXXX XX XX XX. Už počas internetovej komunikácie poškodená oznámila
obžalovanému, že má 13 rokov. Navyše z obsahu tejto komunikácie vyplynuli aj obavy obžalovaného
z toho, čo poškodená povedala polícii a aj jeho strach, že pôjde do väzenia. Nepriamo v neprospech
obžalovaného v konečnom dôsledku svedčila aj lekárska správa L.. C. Q., gynekológa zo dňa
13.08.2013, z ktorej vyplynulo, okrem iného, že menovaná mala v minulosti pohlavný styk. V tejto
súvislosti pokiaľ ide o námietky obžalovaného, ktorými spochybňoval výpoveď svedkyne mal. M.T.,
odvolací súd ich nemohol vziať do úvahy vzhľadom na znalecký posudok klinickej psychologičky, ako aj
s prihliadnutím na internetovú komunikáciu obžalovaného a poškodenej maloletej, výpoveď svedka G.
A., otca maloletej, ktorému poškodená povedala, že mala pohlavný styk s L. Q..

Pokiaľ ide o spochybňovanie záverov znalkyne L.. P. obžalovaným, k tomu odvolací súd poznamenáva,
že znalkyňa pozná svoje povinnosti a je si vedomá prípadnej trestnej zodpovednosti v prípade podania
nepravdivého znaleckého posudku.

Na druhej strane odvolací súd nespochybnil tvrdenie obžalovaného, že v uvedených dňoch sa
zúčastňoval na zasadnutí ROI a RIS, dokonca že ich viedol. Tieto skutočnosti potvrdili viacerí svedkovia
a to svedkyňa L. N., S. N. a svedok L. Q. st. a zápisnica zo zasadania. K zápisniciam je potrebné
konštatovať, že na týchto nie sú uvedené časy skončenia zasadania. Obhajoba obžalovaného v tomto
zmysle, že sa nemohol dopustiť skutku, keďže bol v tom čase na zasadnutí rómskych organizácií, je
účelová, keďže skutok sa stal až po skončení schôdzi.

Pokiaľ ide o výpoveď svedkyne C., ktorého výsluchu sa obžalovaný dožadoval aj na odvolacom súde,
k tomu je potrebné zdôrazniť, že svedkyňa C. bola vo veci viackrát vypočutá a to aj na hlavnom
pojednávaní a vzhľadom k obsahu jej výpovedí krajský súd nepovažoval jej opätovný výsluch za účelný a
potrebný, keďže ani obhajoba ani prokurátor po vykonaní dokazovania na okresnom súde nemali ďalšie
návrhy na doplnenie dokazovania. Navyše svedkyňa C. je v užšom vzťahu s rodinou obžalovaného,
ktorého pozná odmalička. Vzhľadom na vykonané dôkazy ani odvolací súd pri hodnotení svedeckej
výpovedi svedkyne C. v súhrne dôkazov nemohol prihliadnuť na jej výpoveď, keďže nezodpovedala
ostatným vykonaným dôkazom, predovšetkým v časti, kedy tvrdila, že obžalovaný ju v nočných hodinách
nenavštívil. Navyše jej postoj k žiadosti orgánov činných v trestnom konaní o vykonanie niektorých
procesných úkonov tak, ako to sama opisovala, logicky spochybňuje jej výpoveď.

Z vyššie uvedeného dôvodu krajský súd vyhodnotil obhajobu obžalovaného ako účelovú v snahe
zbaviť sa trestnej zodpovednosti alebo túto znížiť na minimum. V tejto súvislosti odvolací súd nemohol
prihliadnuť ani k rôznym námietkam odvolateľov , ktoré sa opakovali a pre samotné rozhodnutie vo veci
samej boli irelevantné (nepodstatné, ako napr. odvolávanie sa na politické súvislosti prípadu, ktoré po
vykonaní dokazovania zostali v rovine tvrdení odvolateľov). S prihliadnutím na dôkaznú situáciu okresný
súd správne ustálil skutkový stav veci tak, ako je uvedený vo výroku napadnutého rozsudku a konanie
obžalovaného správne právne posúdil ako zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Tr.zák. ,
pretože najmenej v jednom prípade vykonal súlož s osobou mladšou ako 15 rokov.

Na druhej strane, pokiaľ ide o uložený trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov nepodmienečne, ktorý
okresný súd uložil obžalovanému, krajský súd sa s takýmto záverom nestotožnil. Okresný súd totiž pri
určovaní výmery trestu odňatia slobody obžalovanému pričítal jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37
písm. m/ Tr.zák. a pri prevahe priťažujúcich okolností modifikoval rozpätie zákonom stanovenej trestnej
sadzby tak, že spodnú hranicu trestnej sadzby zvýšil o jednu tretinu, teda na 5 rokov a 4 mesiace.
Trest potom ukladal v rozpätí vypočítanej trestnej sadzby od 5 rokov a 4 mesiace až do 10 rokov.
V tomto smere krajský súd dospel k inému záveru, pokiaľ ide o výmeru trestu u obžalovaného. Pri
preštudovaní odpisu z RT a spisového materiálu odvolací súd zistil, že obžalovaný bol doposiaľ trikrát
súdne trestaný, pričom v prvom prípade vo veci sp.zn. 8T/124/08 zo dňa 22.09.2008, bol mu uložený
úhrnný trest odňatia slobody 18 mesiacov nepodmienečne v ústave na výkon trestu pre mladistvých.
Tento trest však bol zrušený vo veci 9T/159/08 dňa 10.11.2008 a bol mu uložený súhrnný trest odňatia
slobody vo výmere 1 rok a 8 mesiacov, so zaradením do ústavu na výkon trestu pre mladistvých. Z



výkonu trestu bol rozhodnutím Okresného súdu Martin, sp.zn. 2PP/71/08 podmienečne prepustený s
probačným dohľadom dňa 29.01.2009, pričom dňa 16.07.2011 sa osvedčil a na páchateľa sa v tomto
prípade hľadí, ako keby nebol odsúdený.

Preto odvolací súd pri výklade § 37 písm.m/ Tr.zák. musí postupovať tak, že ak sa na páchateľa hľadí ako
keby nebol odsúdený alebo predchádzajúce odsúdenie bolo zahladené, nie je možné takúto recidívu
posudzovať ako priťažujúcu okolnosť.

Keďže na prvé dve odsúdenia súd nemohol prihliadnuť ako na priťažujúcu okolnosť a tretie odsúdenie
obžalovaného sa týkalo majetkovej trestnej činnosti, teda iného charakteru trestnej činnosti, ako sa
prejednávala, krajský súd dospel k záveru, že obžalovanému postačí uložiť trest odňatia slobody na
spodnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby vo výmere tri roky. Odvolací súd obžalovanému
ukladal trest za jeho konanie v rozmedzí zákonom stanovenej trestnej sadzby podľa § 201 ods. 1 Tr.zák.
vo výmere od 3 do 10 rokov.

Trest obžalovanému vo výmere tri roky súd uložil aj s prihliadnutím na to, že u poškodenej maloletej
nenastali žiadne závažné následky tak, ako o tom vypovedal otec poškodenej. Poškodená mala
totiž rok po skutku pohlavne žiť a dokonca porodila aj dieťa. Poznámka krajskej prokurátorky na
verejnom zasadnutí, že obžalovaný prispel k skoršiemu pohlavnému životu poškodenej, je len dohadom,
obžalovaný k pohlavnému styku poškodenú nenútil, sama sa rozhodla, keďže do neho bola v tom čase
zaľúbená. V konečnom dôsledku je otázne, či by poškodená žila alebo nežila pohlavným životom bez
prežitia prejednávaného skutku.

Vzhľadom na okolnosti prípadu krajský súd dospel k záveru, že takto uložený trest obžalovanému vo
výmere 3 rokov so zaradením pre výkon trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom
stráženia, splní svoj účel z hľadiska individuálnej, tak i generálnej prevencie.

Z uvedeného dôvodu krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.