Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 5To/107/2016 z 17. 10. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 17. októbra 2016, sp. zn. 5To/107/2016, ECLI:SK:KSBB:2016:6216010032.1 Krajský súd Banská Bystrica | 5To/107/2016 | ECLI:SK:KSBB:2016:6216010032.1 | 2016-10-17 | Rozsudok Oblasť práva: Trestné právo – Majetok Citované ustanovenia: § 322 ods. 3 TP, § 321 ods. 1 písm. e) TP, § 321 ods. 1 písm. d) TP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/12fa6ac3-c145-44ba-aa85-fd19ab17915f Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2016:6216010032.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5To/107/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6216010032
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Deák
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6216010032.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd Banská Bystrica na verejnom zasadnutí konanom dňa 18. októbra 2016 v senáte zloženom
z predsedu senátu JUDr. Jána Deáka a zo sudcov JUDr. Petra Chovanka a JUDr. Juraja Babjaka, o
odvolaní obžalovaného M. U. a okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš sp.
zn. 3T/13/2016 zo dňa 15.08.2016, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d), e) Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o vine pod bodom
1/ a 3/ a zároveň podľa § 321 ods. 2 Tr. por. zrušuje celý výrok o treste. V ostatných častiach zostáva
rozsudok zrušením nedotknutý.

Krajský súd rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Tr. por. uznáva obžalovaného M. U., nar. XX.XX.XXXX
pri nezmenenom skutkovom stave

v i n n ý m
Pod bodom 1/
- zo zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1, 4 písm. b) Tr. zák., s poukazom na ustanovenie § 138 písm.
e) Tr. zák.
- z prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák.,

t e d a

- prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spáchal taký čin závažnejším spôsobom konania -
vlámaním
- neoprávnene vnikol do obydlia iného a neoprávnene tam zotrval

Pod bodom 3/
- z prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zák.,

t e d a

- neoprávnene vnikol do obydlia iného a neoprávnene tam zotrval a takýto čin spáchal prekonaním
prekážky, ktorej účelom je zabrániť vniknutiu

a o d s u d z u j e s a z a t o

Podľa § 212 ods. 4, § 42 ods. 1, § 41 ods. 2 Tr. zák. k súhrnnému trestu odňatia slobody na 3 (tri) roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. sa obžalovaný pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 76 ods. 2 Tr. zák., § 78 ods. 1 Tr. zák. sa obžalovanému ukladá ochranný dohľad na 1 (jeden) rok.



Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. sa zrušuje výrok o treste z rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn.
0T/31/2015 zo dňa 14.03.2016, ktorým bol uznaný vinným z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm.
f), ods. 3 písm. d) Tr. zák. a za to odsúdený k nepodmienečnému trestu odňatia slobody vo výmere 1
rok.; zrušujú sa aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na
zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný M. U. uznaný vinným:

Pod bodom 1/ zo zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1, 4 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. e)
Tr. zák. a zo zločinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, 3 písm. a) Tr. zák. s poukazom
na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák.

Pod bodom 2/ z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f) Tr. zák.

Pod bodom 3/ zo zločinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, 2 písm. b), ods. 3 písm. a)
Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

1/

začiatkom mesiacu október 2015 vo N. E. na ul. A. H. N. bez súhlasu vlastníčky a užívateľky domu č. XX
Z. U., nar. XX.XX.XXXX, ktorá je matkou obžalovaného, pomocou skrutkovača násilím vylomil okno na
predmetnom dome, následne vošiel do domu a z neho odcudzil osobné veci patriace vlastníčke domu
Z. U. a to 1 ks nočnú interiérovú lampu v hodnote 30,- Eur, 1 ks kuchynský robot značky Moulinex v
hodnote 100,- Eur, 1 ks mixér značky ETA v hodnote 10,- Eur. 1 ks sušičku na ovocie neznámej značky
v hodnote 20,- Eur, 1 ks varný hrniec v hodnote 15,- Eur, 2 sady krištáľových pohárov v počte
6 ks v hodnote 30,- Eur, 2 ks jednolitrové krištáľové krčahy na víno v hodnote 32,- Eur, 1 ks mixér v
hodnote 5,- Eur, 1 ks pretekársky krosový bicykel značky BMX v hodnote 50,- Eur, čím takýmto konaním
Z. U. nar. XX.XX.XXXX. trvale bytom A. H. N. XXX/XX, N. E., spôsobil krádežou škodu vo výške 292,-
Eur a poškodením zariadenia a to rámu okna, rozbitím dvoch sklenných výplní okna spolu škodu vo
výške 25,- Eur,

2/

dňa 22. 10, 2015 o 21.30 h vo Veľkom Krtíši v predajni obchodného domu Kaufland, v časti mäsových
výrobkov odcudzil z chladiarenského boxu 1 kg bratislavskú klobásu 600 g v hodnote 4,79 Eur, ktorú
si vložil do rukáva bundy a následne prešiel cez pokladňu bez zaplatenia, kde následne bol prichytený
pracovníkom SBS, nezaplatený tovar vrátil, čím takýmto konaním pre spoločnosť Kaufland Slovenská
republika, v. o. s., Trnavská cesta 41/A. Bratislava. IČO: 35 790 164. spôsobil škodu vo výške 4,79 Eur,
pričom tovar v nepoškodenom stave bol vrátený,
pričom tohto konania sa dopustil napriek tomu. že dňa 20.09.2015 bol postihnutý Obvodným oddelením
PZ Veľký Krtíš za priestupok proti majetku podľa § 50 ods. 1 Zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v
znení neskorších predpisov uložením blokovej pokuty vo výške 20,- Eur blokom na pokutu nezaplatenú
na mieste, evid. č. bloku: 16019211. ktorý nadobudol právoplatnosť dna 20. 09. 2015,

3/

dňa 24. 10. 2015 o 17.30 h v meste Veľký E. na ul. A. H. N. XXX/XX preliezol riadne uzamknutú vchodovú
bránu a neoprávnene vnikol na oplotený, uzatvorený pozemok rodinného domu a tam neoprávnene
zotrval bez povolenia vlastníka - svojej matky Z. U., nar. XX. XX. XXXX, trvalé bytom N. E.. A. H. N.
XXX/XX.

Bol za to odsúdený podľa § 212 ods. 4, § 38 ods. 5, § 39 ods. 1, § 42 ods. 1 Tr. zák. k súhrnnému trestu
odňatia slobody na 3 roky.



Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. bol pre výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon
trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. bol zrušený výrok o treste z rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn.
0T/31/2015 zo dňa 14.03.2016, ktorým bol obžalovaný odsúdený k nepodmienečnému trestu na 1 rok,
zároveň boli zrušené aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom
na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. boli poškodení Z. U. a A. C. s nárokom na náhradu škody odkázaní
na občianske súdne konanie.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie okresný prokurátor aj obžalovaný.

Okresný prokurátor v písomnom odvolaní uviedol, že sa nestotožňuje s uloženým trestom
obžalovanému. Poukázal na to, že v zmysle § 39 Tr. zák. musí súd dôsledne posúdiť okolnosti prípadu
alebo pomery páchateľa. Vyslovil presvedčenie, že nenastali také mimoriadne okolnosti, ktoré by
umožňovali aplikovať ustanovenie § 39 Tr. zák. Takýto postup neumožňovali ani pomery páchateľa.
Podľa prokurátora súd uložil obžalovanému neprimerane nízky trest, ktorý nevystihuje stupeň závažnosti
jeho konania. Navyše keď spodná trestná sadzba mala byť zvýšená v zmysle § 38 ods. 5 Tr. zák., čo
predstavuje 6 rokov a 6 mesiacov. Má za to, že obžalovanému mal byť uložený trest odňatia slobody v
takejto výške a pre výkon trestu ho zaradiť do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa prokurátora mal byť uložený aj ochranný dohľad na 1 rok. Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok vo
výroku o treste a uložiť obžalovanému prísnejší trest odňatia slobody a tiež ochranný dohľad.

Obžalovaný prostredníctvom obhajcu v písomnom odvolaní uviedol, že jeho odvolanie smeruje do
výroku o vine i treste. Poukázal na špecifické okolnosti prípadu, že okrem skutku 2/ došlo k jeho konaniu
v dome, v ktorom vyrastal a kde sa vzdal svojho dedičského podielu v prospech matky. Spochybňuje
tiež kvalifikovanú skutkovú podstatu ods. 4 písm. b) Tr. zák., keď sa mal vlámať do rodinného domu,
dôvodil tým, že k vojdeniu má súhlas svojej matky. K skutku pod bodom 2/ urobil vyhlásenie s tým, že
sa cíti byť vinný.

Nestotožňuje sa tiež s právnou kvalifikáciou jeho konania ako zločinu krádeže, keďže má za to, že
vo vzťahu k skutku pod bodom 1/ hodnota vecí, ktoré zobral, nepredstavovala 290,- Eur, ale menšiu
hodnotu, nedosahujúcu hranice malej škody, lebo mixér mal už len nepatrnú cenu. Jeho námietky
smerovali tiež k tomu, že jeho konanie spočívajúce vo vniknutí do domu bolo posudzované ako zločin
porušovania domovej slobody s tým, že ho mal spáchať voči chránenej osobe, teda voči matke, hoci
tá v čase, keď sa zdržiaval v dome, tam vôbec nebola. Navyše k pobytu v dome mal jej súhlas. Tvrdí,
že čo sa týka skutku pod bodom 3/, v dome vôbec nebol, lebo sedel na lavičke pred rodinným domom.
Má za to, že zvýšenie trestnej sadzby v zmysle § 38 ods. 5 Tr. zák. nie je dôvodné, keďže súd použil
zmierňovacie ustanovenie. Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť okresnému súdu, aby ju v
potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Krajský súd na podklade podaných odvolaní preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výrokov, voči ktorým
odvolatelia podali odvolanie a tiež konanie, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že odvolania sú
sčasti dôvodné.

Krajský súd na základe spisového materiálu zistil, že prvostupňový súd vykonal dostatočne dokazovanie,
dôkazy zhodnotil jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti, dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré
však nenašli odozvu v správnej právnej kvalifikácii. Rozhodnutia o treste oprel tiež prvostupňový súd o
nesprávne zákonné ustanovenia.

Obžalovaný vo vzťahu k skutku 2/ urobil na hlavnom pojednávaní vyhlásenie, že sa cíti byť vinným z
tohto trestného činu, súd pritom jeho vyhlásenie prijal a v tomto smere nevykonával ďalšie dôkazy.

Vo vzťahu k skutku pod bodom 1/ sa obžalovaný bránil tým, že od matky mal súhlas k tomu, aby sa
zdržiaval v dome, v ktorom kedysi vyrastal. Uvádzal tiež, že veci, ktoré mal odcudziť, nemali správne
odhadnutú cenu, niektoré v minulosti užíval aj on, pričom po smrti otca sa vzdal svojho dedičského
podielu v prospech svojej matky. Na verejnom zasadnutí tiež uviedol, že v čase, keď vnikol do domu,



volal matke a ona mu dala telefonický súhlas zdržiavať sa v tomto dome. Čo sa týka skutku pod bodom
3/ uvádzal obžalovaný, že v tomto prípade mal tiež zavolať matke, že je vo dvore, pričom matka ho odtiaľ
nevyháňala, navyše nevnikol do domu.

Obhajoba obžalovaného v naznačených smeroch bola však vyvrátená najmä výpoveďou matky
obžalovaného Z. U., ktorej výpovedi zodpovedali aj výpovede svedkov Z.. Z. U. a aj Z. R..

Matka obžalovaného Z. U. uvádzala, že ešte za života jej manžela, ktorý umrel v apríli 2015 mali s
obžalovaným problémy, pretože užíval drogy, bol opakovane na liečení bez trvalejšieho efektu, neukončil
nijakú školu okrem základnej, mal navyše sklony k drobným krádežiam, vynášal z domu a predával
veci a takto si obstarával prostriedky na zakúpenie drogy. Po smrti manžela sa rozhodlo o dedičstve v
auguste 2015 a stala sa výlučnou vlastníčkou rodinného domu, keďže sa všetky jej deti vzdali dedičského
podielu v prospech nej. Potom zakázala obžalovanému chodiť do domu, musel jej odovzdať kľúče.
Obžalovanému dočasne dovolila prespať v garáži a dala mu aj kľúčiky od bránky. Začiatkom októbra
2015 jej obžalovaný poslal sms, kde oznámil, že je mu zima a že vypáči okno, aby sa dostal do domu.
Ona mu to zakázala, syn jej však oznámil, že je už vo vnútri. Prikázala mu, aby okamžite odišiel.
Dňa 22.10.2015, keď prišla do domu, zistila vypáčené okno a aj chýbajúce veci z domu. Preto vec
oznámila polícii. Následne zakázala synovi aj prístup do garáže a musel jej odovzdať všetky kľúče. Touto
výpoveďou boli vyvrátené tvrdenia obžalovaného, že mal telefonický súhlas od matky, že sa môže v
dome zdržiavať. Ako svedkyňa ďalej uvádzala, bolo jej oznámené, že jej syn chodí po dvore a uviedla
policajtom, ktorí jej volali, že tam nemá čo robiť a že mu k tomu súhlas nedala. Podobne vypovedala
aj svedkyňa - sestra obžalovaného Z.. Z. U.. Svedkyňa Z. R. - priateľka obžalovaného potvrdila, že s
obžalovaným sa zoznámila v septembri 2015, obžalovaný v jej prítomnosti potom opakovane aj s ňou
vošiel cez okno do predmetného domu, keď sa ho pýtala, prečo nejdú dverami, uvádzal jej, že stratil
kľúče.

Svedkovia - policajti M. E. a S. C. potvrdili, že boli dňa 24.10.2015 odoslaní stálou službou na N. ul. vo
N. E., pretože v dome č. XX sa mala pohybovať neznáma osoba, priamo na mieste zistili prítomnosť
obžalovaného, ktorý hovoril, že je tam oprávnene a má k tomu súhlas matky. Oni sa však od matky
obžalovaného dozvedeli, že ona mu žiadny súhlas nedala, aby mohol vojsť na túto nehnuteľnosť. Z
notárskeho osvedčenia vyplynulo, že výlučnou vlastníčkou domu je skutočne Z. U. a teda aj veci, ktoré sa
v tomto dome nachádzali, patrili jej. Okresný súd vniknutie do domu poškodenej a odcudzenie rôznych
vecí pod bodom 1/ kvalifikoval ako zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, 4 písm. b) s poukazom na § 138
písm. e) Tr. zák., teda že si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spáchal tak malú škodu a čin
spáchal vlámaním. S touto právnou kvalifikáciou sa stotožnil aj krajský súd.

Krajský súd sa stotožňuje síce s tým, že keď obžalovaný bez súhlasu svojej matky vnikol do domu, sa
dopustil aj trestného činu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák., nenaplnil však znaky
kvalifikovanej skutkovej podstaty tohto trestného činu podľa ods. 3 písm. a), teda že tento čin spáchal na
chránenej osobe, teda na svojej matke, ktorá sa tam vôbec nenachádzala. To znamená, že obžalovaný
nezasiahol priamo do súkromia poškodenej, ktorej dom síce patril, ale sa tam nenachádzala. Teda pre
naplnenie tejto kvalifikovanej skutkovej podstaty sa vyžaduje, aby poškodená bola priamo v obydlí a aby
také vniknutie do tohto obydlia bol zásah do jej osobnej integrity. K tomuto zásahu však nedošlo. Krajský
súd preto konanie obžalovaného pod bodom 1/ kvalifikoval ako zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, 4
písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. e) Tr. zák. a prečin porušovania domovej slobody podľa
§ 194 ods. 1 Tr. zák. Neprichádza v úvahu ani použitie kvalifikovanej skutkovej podstaty podľa ods. 2
písm. b) uvedeného ustanovenia, keďže sa jednalo o jednočinný súbeh s krádežou, v rámci jedného
skutku, pričom táto skutočnosť bola pripočítaná k ťarche v rámci prísnejšieho ustanovenia.

Čo sa týka právnej kvalifikácie pod bodom 2/, nevznikli tu žiadne pochybnosti vzhľadom na vyhlásenie
obžalovaného, že sa tohto trestného činu dopustil.

Z rovnakých príčin ako v bode 1/ nepričítal krajský súd k ťarche obžalovanému vo vzťahu k skutku 3,
že vniknutím na oplotený pozemok svojej matky sa tohto trestného činu dopustil a naplnil kvalifikovanú
skutkovú podstatu, teda že sa trestného konania dopustil voči chránenej osobe.



Pod bodom 3/ uznal krajský súd obžalovaného vinným len z prečinu porušovania domovej slobody podľa
§ 194 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zák., teda že sa nepovolene dostal na dvor svojej matky, a to prekonaním
prekážky, ktorej účelom bolo zabrániť vniknutiu, teda preskočením domovej brány.

Obžalovaný sa pritom dopustil trestnej činnosti skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený
odsudzujúci rozsudok za iný trestný čin a to rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 0T/3/2015
zo dňa 14.03.2016, bolo preto potrebné ukladať súhrnný trest podľa § 42 ods. 1 Tr. zák., v zmysle
najprísnejšieho ustanovenia za zbiehajúce sa trestné činy a vzhľadom na § 41 ods. 2 Tr. zák. sa vrchná
hranica za tento najprísnejší trestný čin zvyšuje o jednu tretinu, v danom prípade o 3 roky a 4 mesiace. Je
faktom, že obžalovaný sa v minulosti dopustil zločinu (v zmysle rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš sp.
zn. 1T/293/03 za drogovú trestnú činnosť) a v zmysle § 38 ods. 5 Tr. zák. by sa zvyšovala dolná hranica
o jednu polovicu rozdielu medzi vrchnou a spodnou hranicou trestnej sadzby. Pri ukladaní súhrnného
trestu sa však horná hranica zvyšuje o jednu tretinu, teda rozdiel medzi spodnou a vrchnou trestnou
sadzbou je vyšší. V zmysle § 38 ods. 7 Tr. zák. ustanovenia ods. 4 až 6 sa nepoužijú, ak vzhľadom na
zvýšený súhrnný trest by súčasné použitie týchto ustanovení bolo pre páchateľa neprimerane prísne.

Preto aj krajský súd bez aplikácie zmierňovacieho ustanovenia vychádzal z trestnej sadzby 3 roky až 13
rokov a dospel k záveru, že trest odňatia slobody na spodnej hranici zákonom určenej trestnej sadzby
je spôsobilý zabezpečiť prevýchovu obžalovaného.

Keďže obžalovaný bol opakovane, a to aj v nedávnej dobe vo výkone trestu odňatia slobody, zaradil ho
krajský súd pre výkon trestu do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Krajský súd však vyhovel odvolaniu prokurátora v tom smere, že obžalovanému bolo potrebné uložiť aj
ochranný dohľad v zmysle § 76 ods. 2 Tr. zák., pretože konaním obžalovaného boli naplnené zákonné
znaky tohto ustanovenia.

Krajský súd preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.