{"guid": "65f49256-076d-4170-8b26-f7778975e565:67f1f2e8-61c1-44f0-ab69-2bb742f0add1", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2016:6304115753.1", "spisova_znacka": "15CoE/3/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 15CoE/3/2016 z 19. 1. 2016", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 19. januára 2016, sp. zn. 15CoE/3/2016, ECLI:SK:KSBB:2016:6304115753.1", "identifikacne_cislo": "6304115753", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Jozef Ryant", "sudca_id": 235, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jozef-ryant-235", "datum_vydania": "2016-01-19", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-57.odsek-1.pismeno-g", "nazov": "§ 57 ods. 1 písm. g) EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-57.odsek-1.pismeno-g", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-57"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-109.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 109 ods. 1 písm. b) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-109.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-109"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1995/233#paragraf-57", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-109"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/67f1f2e8-61c1-44f0-ab69-2bb742f0add1", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2016:6304115753.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2016:6304115753.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2016:6304115753.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15CoE/3/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6304115753
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6304115753.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom
Pribinova č. 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Fridrich Paľko, s. r. o., advokátska
kancelária, so sídlom Grosslingova č. 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti povinnému V. H.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX Y. č. XXX, vedenej pod sp. zn. EX 2309/04 súdnym exekútorom
JUDr. Jozef Ďurica, Exekútorský úrad Borovianska č. 17, 960 01 Zvolen, o vymoženie 2 276,40 eur s
príslušenstvom a trov exekúcie, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu vo Zvolene
č. k. 11Er/1673/2004-13, zo dňa 04. mája 2012, takto

r o z h o d o l :

Návrh oprávneného na prerušenie odvolacieho konania podľa § 109 ods. 1 písm. b) zákona č. 99/1963
Zb. Občianskeho súdneho poriadku    z a m i e t a .

Uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil,  p o t v r d
z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd vo Zvolene  uznesením  č. k. 11Er/1673/2004-13 zo dňa 04.mája 2012, exekúciu vedenú
pod sp. zn. EX 2309/04 súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Ďuricom, na základe poverenia vydaného
Okresným súdom vo Zvolene pod č. 5611 001597 dňa 18.06.2004, vyhlásil za neprípustnú a zastavil.
Súdnemu exekútorovi  náhradu trov exekúcie nepriznal.

Zastavenie exekúcie súd odôvodnil ust. § 58 (súd konal ex offo) a § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného
poriadku, že notárska zápisnica na podklade ktorej sa exekúcia vykonáva, od počiatku nie je spôsobilým
exekučným titulom. Notárska zápisnica zo dňa 18.06.2004, spísaná pred notárom JUDr. Ondrejom
Ďuriačom so sídlom v Partizánskom, bola spísaná len so zástupcom povinného Mgr. Brunom Žlnayom,
substitútom  povereného advokáta Mgr. Tomáša Kušníra. Dohoda o plnomocenstve medzi Mgr.
Tomášom Kušnírom a povinným je absolútne neplatná. Neplatné je aj uznanie dlhu v mene povinného
i udelenie súhlasu s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Okresný súd vec právne posúdil podľa  §
31 ods. 1, § 22 ods. 2, § 39 a § 574 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení
neskorších predpisov. Nepriznanie trov súdnemu exekútorovi súd odôvodnil tým, že exekútor si náhradu
trov exekúcie neuplatnil. .

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, uznesením č. k. 15 CoE/219/2012-38 zo dňa
28.11.2012 na odvolanie oprávneného vyššie uvedené rozhodnutie okresného súdu potvrdil. Zároveň
odvolací súd rozhodol o návrhu oprávneného na prerušenie odvolacieho konania podľa § 109 ods. 1
písm. c) O. s. p. tak, že návrh oprávneného na prerušenie odvolacieho konania zamietol.

Proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 15CoE/219/2012-38 zo dňa 28.11.2012
oprávnený podal dňa 31.12.2012 odvolanie proti výroku o zamietnutí návrhu oprávneného na prerušenie



odvolacieho konania, a dňa 27.12.2012 podal dovolanie, proti výroku, ktorým krajský súd uznesenie
okresného súdu zo dňa 04.05.2012 o zastavení exekúcie potvrdil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky o odvolaní oprávneného zo dňa 31.12.2012 rozhodol uznesením č.
k. 2OboE/19/2013-64 zo dňa 01.08.2013 tak, že odvolacie konanie zastavil a povinnému náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal.  Najvyšší súd Slovenskej republiky je funkčne príslušný rozhodovať iba
o tých odvolaniach, ktoré smerujú proti rozhodnutiam krajských súdov ako súdov prvého stupňa (§ 9
ods. 2 O. s. p. ). V tomto prípade krajský súd rozhodoval o prerušení odvolacieho konania ako súd
druhého stupňa.

O dovolaní oprávneného zo dňa 27.12.2012 Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol uznesením
sp. zn. 20boer/197/2014-70 zo dňa 27.08.2015 tak, že v dovolaním napadnutej časti (v potvrdzujúcom
výroku) uznesenie krajského súdu zo dňa 28.11.2012 zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie
konanie, pretože krajský (odvolací) súd nerozhodol (resp. v rozhodnutí neuviedol dôvody, prečo sa
nezaoberal) o procesnom návrhu oprávneného na prerušenie odvolacieho konania aj podľa § 109 ods.
1 písm. b) O. s. p., ktorý návrh oprávneného je obsahom (súčasťou)  odvolania oprávneného podaného
proti rozhodnutiu okresného súdu č. k. 11Er/1673/2004-13 zo dňa 04. decembra 2012. Potom uvedeným
postupom krajský súd odňal oprávnenému možnosť konať pred súdom.  V zmysle § 237 písm. f) O. s.
p. zistená vada konania je dôvodom, pre ktorý najvyšší súd rozhodnutie krajského súdu v napadnutej
časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Zároveň dovolací súd týmto uznesením rozhodol aj o návrhu oprávneného na prerušenie dovolacieho
konania podľa § 109 ods. 1 písm. c) O. s. p. , návrh na prerušenie dovolacieho konania zamietol, pretože
vyriešenie právnych otázok nastolených dovolateľom v tomto konaní, ktoré by podľa názoru dovolateľa
mali byť dovolacím súdom predložené Súdnemu dvoru Európskej únie na základe čl. 267 Zmluvy o
fungovaní Európskej únie, patrí do výlučnej právomoci vnútroštátneho súdu bez potreby prejudiciálneho
rozhodnutia Súdneho dvora EÚ. Nie sú interpretované právne normy komunitárneho práva, ktorých
výkladu sa dovolateľ domáhal. Nie je otázka výkladu komunitárneho práva pre riešenie daného prípadu
rozhodujúca.

Z vyššie uvedeného skutkového stavu teda vyplýva, že uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č.
k. 15CoE/219/2012-38 zo dňa 28.11.2012 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
č. k. 2OboE/197/2014-70  zo dňa 27.08.2015, vo výroku, ktorým krajský súd návrh oprávneného na
prerušenie odvolacieho konania podľa                  § 109 ods. 1 písm. c) O. s . p.  zamietol, je nedotknuté.

Predmetom ďalšieho konania odvolacieho súdu v zmysle zrušujúceho rozhodnutia najvyššieho súdu je
posúdenie návrhu oprávneného na prerušenie odvolacieho konania podľa § 109 ods. 1 písm. b) O. s. p.
zo dňa 13.08.2012  a rozhodnutie o ňom, a predmetom konania je aj opätovné prejednanie a rozhodnutie
o odvolaní oprávneného zo dňa 13.08.2012 podanom proti uzneseniu Okresného súdu vo Zvolene č.
k. 11Er/1673/2004-13 zo dňa 04. mája 2012, vo výroku, ktorým okresný súd prebiehajúcu exekúciu
vyhlásil za neprípustnú a zastavil. (Vo výroku o trovách exekúcie zostáva uznesenie okresného súdu zo
dňa 04.05.2012 nedotknuté - v zmysle novely ust. § 58 ods. 6 Exekučného poriadku s účinnosťou od
01.11.2013 odvolanie proti trovám exekúcie v rozhodnutí o zastavení exekúcie nie je prípustné.)

Oprávnený v odvolaní zo dňa 13.08.2012 navrhol uznesenie okresného súdu zrušiť. Trval na
pokračovaní v exekúcii.

Namietal, že dôvody pre zastavenie exekúcie, z ktorých súd vychádzal pri rozhodovaní, nie sú dané.
Súladnosť exekučného titulu so zákonom potvrdil exekučný súd pri vydávaní poverenia na vykonanie
exekúcie. V tom čase sa súd zaoberal aj udeleným plnomocenstvom. Odvtedy nedošlo k žiadnej
relevantnej zmene skutkového ani právneho stavu. Preskúmanie exekučného titulu vykonané súdom
(revízia notárskej činnosti)  presahuje rámec preskúmania jeho formálnej a materiálnej vykonateľnosti,
čo nie je prípustné.

Exekučný súd konal mimo rámec zverenej právomoci a k revíznemu postupu došlo v situácii, keď už
exekučný súd preskúmal súlad exekučného titulu so zákonom s výsledkom nerozpornosti (§ 44 ods. 2
Exekučného poriadku). Od vydania poverenia na vykonanie exekúcie nenastali žiadne nové právne ani
skutkové okolnosti, ktoré by mali viesť k zmene postoja súdu. Takýto postup exekučného súdu zasahuje



do práv a právneho postavenia oprávneného. Extenzívna interpretácia ust. § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku tak, ako ju v danej veci uskutočnil exekučný súd, je v priamom rozpore s ústavným právom
oprávneného. ZoRK zámerne určuje lehotu, v ktorej je možné právny akt alebo jeho účinky právnou
cestou napadnúť, inak platí, že pokiaľ táto lehota márne uplynie, je rozhodnutie rozhodcovského súdu
právoplatné.

Ak sa odvolací súd nestotožnil s ústavne súladnou podrobne ním v odvolaní  uvedenou interpretáciou
ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, oprávnený žiada, aby odvolací súd postupom podľa ust. § 109
ods. 1 písm. b) O. s. p. prerušil konanie a podal Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh  na
konanie o súlade ust. § 44 ods. 2 veta prvá a druhá Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 veta prvá
Ústavy Slovenskej republiky, a to pre rozpor s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery
všetkých subjektov práva v právny poriadok. V tejto súvislosti by pre exekučný súd malo byť otázne
aj to, či je v súlade s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v
právny poriadok možné opakované uskutočnenie revízneho postupu podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku, a to bez akejkoľvek časovej limitácie.

Taktiež namieta, že oprávnený ako účastník konania nebol oboznámený s tým, že exekučný súd
vedie konanie, v ktorom opätovne rozhoduje o jeho právach, nebol oboznámený s obsahom dôkazov,
argumentov a tvrdení, k týmto nemal možno vyjadriť sa a ani nemal možnosť sám navrhnúť dôkazy na
podporu svojich argumentov a tvrdení, v konaní nebol vypočutý. Týmto bol porušený princíp rovnosti
účastníkov v konaní.
Oprávnený neuznáva rozhodujúci právny argument exekučného súdu v odôvodnení napadnutého
uznesenia, že plnomocenstvo je neprijateľnou podmienkou podľa ust. § 53 ods. 1 OZ resp. § 23a ods.
2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, že toto plnomocenstvo je preto neplatné pre rozpor
so zákonom, že neprijateľnosť podmienky podľa súdu spočíva v  hrubom nepomere medzi právami
a povinnosťami povinného a oprávneného v neprospech povinného ako spotrebiteľa. Dojednaním o
plnomocenstve povinný neprevzal na seba žiadne nové povinnosti, či záväzky resp. oprávnenému
nevznikli žiadne nové práva či výhody. Udelením plnomocenstva povinný dobrovoľne preniesol na tretiu
osobu oprávnenie uznať svoj dlh vo forme notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Táto tretia osoba
nie je oprávnený, preto plnomocenstvo nemohlo spôsobiť pre oprávneného nepomernú výhodu oproti
stavu, kedy plnomocenstvo dojednané nebolo vôbec. Okrem toho povinný mohol plnomocenstvo podľa
§ 33b ods. 1 písm. b) OZ kedykoľvek odvolať, vo výkone tohto práva mu nebránila žiadna prekážka.
Exekučný súd nekonkretizoval, na základe čoho zistil značnú nerovnováhu v konkrétnych právach a
povinnostiach zmluvných strán, prečo považuje za neprijateľnú podmienku v zmluve o úvere práve
splnomocnenie, ako jednostranný právny úkon, ktorým dlžník dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu
na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Exekučný súd sa nevysporiadal s výkladovými
pravidlami smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Jednotlivé
ustanovenia smernice totiž nemožno aplikovať izolovane, v prospech jednej zo zmluvných strán resp.
účastníkov následného sporového konania, ale v celom jej znení (čl. 4 ods. 1 smernice). Preto je
podľa názoru oprávneného nutné požiadať o výklad pojmu „nekalá zmluvná podmienka“ v kontexte
tohoto sporu Súdny dvor EÚ. Súdnemu dvoru EÚ by mala byť daná príležitosť posúdiť exekučné
konanie týkajúce sa záväzkových vzťahov v rámci spotrebiteľských zmlúv komplexne tak, aby účastníkov
konania zbavilo právnej neistoty vyplývajúcej z doterajšieho výkladu úniového práva a následnej aplikácii
vnútroštánymi súdmi SR. Ust. vnútroštátneho práva (najmä §§ 36, 38 a 40 Notárskeho poriadku, §§ 44
ods. 2, 57 ods. 1 písm. g) a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku a §§ 31, 37, 39 a § 52 a nasl. OZ) mali byť
vykladané v rámci smernice Rady 93/13/EHS v súlade najmä s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv
EÚ, ktorá im je ako prameň primárneho práva Európskej únie nadradená.

S poukazom na uvedené argumenty navrhol prerušenie konania aj podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c) O. s.
p. a čl. 267 Zmluvy o fungovaní za účelom predloženia prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru Európskej
únie, ktoré formuloval  v nasledujúcom znení:
1/ Je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa,
ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie
notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do
výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky
plynúcej z tejto zmluvy?



2/ Je  v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie  vnútroštátneho súdu, ktoré
aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS
zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi.

Povinný sa k odvolaniu nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu podľa § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a uznesenie okresného súdu na odvolanie oprávneného vo
výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a zastavení exekúcie podľa § 219 ods. 1, 2  O. s. p. potvrdil.
Návrh oprávneného na prerušenie odvolacieho konania podľa § 109 ods. 1 písm. b)  zamietol.

Podľa § 219 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (ods. 1). Ak
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (ods. 2).

Odvolací súd uznesenie okresného súdu vo výroku a zastavení exekúcie potvrdil z tých istých dôvodov,
ktoré uviedol v odôvodnení rozhodnutia okresný súd.

Predpokladom na vedenie exekúcie voči dlžníkovi je exekučný titul (§ 41 zákona č. 233/1995 Z .z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení zmien - Exekučný poriadok). Exekučným titulom je
iba také rozhodnutie, ktoré je vykonateľné (formálne i materiálne).

Dôvody neprípustnosti exekúcie ustanovuje zákon (§ 57 až 59 Exekučného poriadku). Každý z týchto
dôvodov má za následok zastavenie exekúcie.

Ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku umožňuje súdu vyhlásiť exekúciu za neprípustnú a
zastaviť „ak je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať“ .

Podľa § 58 ods. 2 Exekučného poriadku súd zastaví exekúciu aj bez návrhu. Súd tak môže urobiť v
ktoromkoľvek štádiu exekučného konania, ak zistí dôvody, pre ktoré exekúciu nemožno ďalej vykonávať.

Notárska zápisnica, ktorú Exekučný poriadok za exekučný titul považuje, je verejná listina, ktorá
vznikla mimosúdnou cestou, ale jej formálne a obsahové náležitosti sú vymedzené zákonom. Formálne
náležitosti notárskej zápisnice predpisuje zákon č. 323/1992 Z.z. o notároch a notárskej činnosti,
ale notárska zápisnica musí obsahovať aj náležitosti predpísané  § 41 ods.2 písm. c) Exekučného
poriadku, pretože len pri splnení oboch týchto podmienok ju možno považovať za formálne a materiálne
vykonateľnú. Možno poukázať aj na nález Ústavného súdu SR sp.zn. I US 5/2000 z 13.07.2000, v ktorom
riešil i čiastkovú otázku, čo musí spĺňať notárska zápisnica, aby bola spôsobilým exekučným titulom.
Ústavný súd vyslovil, že „rozdiel medzi uznaním dlhu, resp. záväzku podľa hmotného práva, a notárskou
zápisnicou obsahujúcou právny záväzok podľa § 41 ods.2 Exekučného poriadku, teda podľa procesného
práva je v dvoch náležitostiach. Predovšetkým nemôže ísť o jednoduchý písomný právny úkon, ale o
písomný právny úkon v kvalifikovanej forme, teda vo forme notárskej zápisnice. Okrem toho notárska
zápisnica musí obsahovať výslovný súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou právneho záväzku. Práve
tento súhlas povinného s vykonateľnosťou notárskej zápisnice je jej najdôležitejšou náležitosťou ako
exekučného titulu. Totiž až tento prejav vôle povinného robí z notárskej zápisnice verejnú listinu, ktorá
je spôsobilá na nútený výkon povinností uvedenej v jej obsahu. Uvedeným prejavom vôle povinného
sa teda završuje vznik exekučného titulu. Inými slovami, výlučne v dôsledku tohto právneho úkonu
povinného, ktorý je vzhľadom na svoj cieľ a účel procesnej povahy, sa z notárskej zápisnice stáva
exekučný titul, ktorému zákon priznáva rovnaké právne účinky, aké priznáva vykonateľnému rozhodnutiu
súdu.“

Notárska zápisnica N 1549/2004, Nz 24552/2004 bola spísaná dňa 21.03.2004 po tom, čo sa na notársky
úrad dostavil Mgr. Bruno Žlnay, substitút povinným povereného advokáta  Mgr. Tomáša Kušníra, ktorý
požiadal o spísanie notárskej zápisnice, a to osvedčenie o vyhlásení účastníka o uznaní právneho
záväzku a súhlase s vykonateľnosťou podľa § 274 písm. e) O.s.p. a súhlase s exekúciou podľa §
41 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z.. Povinný pri spísaní notárskej zápisnice, ktorá má byť exekučným
titulom, prítomný nebol. Odvolací súd súhlasí s právnym názorom, že je možné dať sa pri tomto úkone



(spísaní notárskej zápisnice ako exekučného titulu) zastúpiť splnomocneným zástupcom na základe
§ 31 Občianskeho zákonníka a platné plnomocenstvo by vyvolalo účinky zamýšľané ust. § 41 ods.
2 písm. c) Exekučného poriadku. Za správny považuje odvolací súd názor okresného súdu v otázke,
že plnomocenstvo udelené povinným Mgr. Tomášovi Kušnírovi v Zmluve o úvere č. 6180384 dňa
25.11.2003 neoprávňovalo Mgr. Tomáša Kušníra, resp. jeho substitúta na spísanie notárskej zápisnice v
znení, ako bola spísaná. Okresný súd správne vyhodnotil, že takéto osobitné splnomocnenie na spísanie
notárskej zápisnice ako exekučného titulu nie je platné, pretože z neho nie je možné zistiť konkrétny
rozsah oprávnení, ktoré z neho zástupcovi vyplývajú (v akom rozsahu má konať v mene zastúpenej
osoby) a následne posúdiť, či konal splnomocnenec v mene splnomocniteľa v medziach oprávnenia
zastupovať, či tým vznikli práva a povinnosti priamo splnomocniteľovi alebo či splnomocnenec prekročil
svoje oprávnenie vyplývajúce z plnomocenstva a či na základe takéhoto úkonu mohli vzniknúť práva  a
povinnosti zastúpenému (§§ 32 a 33 Občianskeho zákonníka). Zákonom zamýšľané právne účinky môže
vyvolať len platne udelená plná moc. Ak plná moc nie je platná, nespĺňa notárska zápisnica formálne a
materiálne podmienky vykonateľného exekučného titulu, pretože bola spísaná neoprávnenou osobou a
potom neobsahuje záväzok povinnej osoby a jej vyhlásenie o súhlase s vykonateľnosťou tejto notárskej
zápisnice.

Predmetná notárska zápisnica nemôže byť a nie je spôsobilým exekučným titulom.

Odvolacie námietky oprávneného, že plnomocenstvo, ktoré je obsahom zmluvy o úvere zo dňa
25.11.2003, exekučný súd nesprávne posúdil ako neprijateľnú podmienku zmluvy podľa ust. § 53 ods.
1 OZ resp. podľa ust. § 23a ods. 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, nesmerujú voči
odôvodneniu rozhodnutia prvostupňového súdu, preto sa odvolací súd nimi nezaoberal (§ 212 O. s.
p. ). Exekučný súd z hľadiska kritérií ochranného režimu zákazu neprijateľných zmluvných podmienok
v typovej zmluve o spotrebiteľskom úvere  toto plnomocenstvo vôbec  neposudzoval. Exekučný súd
plnomocenstvo udelené dňa 25.11.2003 povinným (dlžníkom z úveru) Mgr. Tomášovi Kušnírovi na
spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu skúmal z hľadiska iných kritérií (najmä, či je možné
zistiť konkrétny rozsah oprávnení, ktoré z neho zástupcovi vyplývajú - v akom rozsahu má konať
v mene zastúpenej osoby, či konal splnomocnenec v mene splnomocniteľa v medziach oprávnenia
zastupovať, či tým vznikli práva a povinnosti priamo splnomocniteľovi alebo či splnomocnenec prekročil
svoje oprávnenie vyplývajúce z plnomocenstva a či na základe takéhoto úkonu mohli vzniknúť práva  a
povinnosti zastúpenému), a to podľa ustanovení zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení
neskorších predpisov týkajúcich sa zastúpenia účastníka pri právnom úkone a týkajúcich a neplatnosti
právneho úkonu.

Exekučný súd náležite zistil skutkový stav a mal dostatok podkladov pre správne rozhodnutie o zastavení
exekúcie. Exekučné konanie je konanie vykonávacie, nie sporové, v exekučných konaniach sa spravidla
pojednávania nenariaďujú, pretože vec sama už bola prejednaná v základom konaní a dokazovanie
nie je potrebné. Názor oprávneného, že nakoľko okresný súd v danej exekučnej  veci nevypočul
oprávneného, či nenariadil pojednávanie, neoboznámil oprávneného so stanoviskami, tvrdeniami a
dôkazmi skôr než vo veci rozhodol, že týmto bola porušená zásada rovnosti účastníkov konania a
spravodlivého súdneho procesu, nemá oporu v platnej právnej úprave v rozhodnom čase.

Exekučný súd svojím postupom neukrátil oprávneného o právo tvrdiť skutočnosti vo svoj prospech
a navrhovať dôkazy na preukázanie týchto tvrdení. Oprávnený vzhľadom na množstvo exekučných
konaní, ktoré iniciuje na základe notárskych zápisníc ako exekučných titulov, je nepochybne dostatočne
informovaný o názore okresného súdu i súdu odvolacieho v obdobných prípadoch. Uvedený názor
okresného súdu preto v žiadnom prípade nebol pre oprávneného prekvapujúci, a preto mal možnosť
sa k nemu vyjadriť (prípadne predložiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení), či už priamo v návrhu
na vykonanie exekúcie i po tom, v ktorejkoľvek inej fáze priebehu exekučného konania. Nakoľko
v prejednávanej veci založil okresný súd svoje rozhodnutie výlučne na listinných dôkazoch, ktoré
mu predložil samotný oprávnený, stabilná rozhodovania činnosť okresného i odvolacieho súdu je
oprávnenému dlhodobo známa a zo strany okresného súdu mu neboli kladené žiadne prekážky
prezentovať svoje tvrdenia a dôkazy na ich preukázanie, zo strany okresného súdu nedošlo k takému
postupu, ktorý by predstavoval zásah do práva oprávneného na súdnu ochranu.

Odvolací súd návrh oprávneného na prerušenie odvolacieho konania podľa  § 109 ods. 1 písm. b) O.
s. p. zamietol z týchto dôvodov.



Podľa § 109 ods. 1 písm. b) O. s. p. súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je
v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu  pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru,
že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo
medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná, v tom prípade postúpi návrh ústavnému
súdu na zaujatie stanoviska.

Citované ustanovenie  upravuje prípady, kedy je súd povinný prerušiť konanie. Návrh všeobecného súdu
na zaujatie stanoviska je svojou podstatou návrhom na začatie konania o súlade právnych predpisov
podľa čl. 125 Ústavy SR bez ohľadu na to, že tento návrh sleduje podľa cit. ustanovenia O. s .p. len
zaujatie stanoviska. Dôvodom prerušenia konania podľa § 109 ods. 1 písm. b) druhá veta O. s p. nie
je skúmanie rozporu právnych predpisov rovnakej právnej sily, ale predmetom konania ústavného súdu
je skúmanie súladu (zákonnosti) právneho predpisu nižšej právnej sily s právnym predpisom vyššej
právnej sily.
Prerušiť konanie podľa druhej vety ust. § 109 ods. 1 písm. b) O. s. p. možno len vtedy, ak k záveru,
že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, so zákonom alebo s
medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná, dospel súd, a nie účastník konania.

Oprávnený vo svojom odvolaní zo dňa 13.08.2012 (číslo listu 22 - 31 spisu) podanom proti uzneseniu
okresného súdu navrhol, „aby súd postupom podľa § 109 ods. 1 písm. b) O. s. p. konanie prerušil a
podal Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na konanie o súlade ustanovenia § 44 ods. 2 (prvá
a druhá veta) Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 (prvá veta) Ústavy Slovenskej republiky pre rozpor
s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok. V
tejto súvislosti pre exekučný súd by malo byť otázne aj to, či je v súlade s princípom právnej istoty a
princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok možné opakované uskutočnenie
revízneho postupu podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a to bez akejkoľvek časovej limitácie.“

Zjavne oprávnený navrhuje prerušenie konania podľa druhej vety ust. § 109 ods. 1 písm. b) O. s . p..
Odvolací súd ale nedospel k záveru o nesúlade ustanovení právnych predpisov, ktoré na vec aplikoval
exekučný súd s Ústavou Slovenskej republiky.

V rámci realizovaného procesného postupu exekučného súdu a pri aplikácii príslušných ustanovení
Exekučného poriadku, vrátane ust. § 44 ods. 2,  odvolací súd nezistil a nemal preukázanú oprávneným
tvrdenú potrebu predložiť Ústavnému súdu SR návrh na konanie o súlade ustanovenia § 44 ods.
2 (prvá a druhá veta) Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 (prvá veta) Ústavy Slovenskej republiky
pre (údajný) rozpor tohoto právneho predpisu s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery
všetkých subjektov práv v právny poriadok (v čom vidí oprávnený rozpor v návrhu na prerušenie
nekonkretizoval, návrh bližšie neodôvodnil). Aplikácia ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku je založená
na jednotnom výklade a konštatnej, ustálenej judikatúre (treba zdôrazniť aj Ústavného súdu), v zmysle
ktorej exekučný súd je oprávnený skúmať zákonnosť exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku) v
ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na
vykonanie exekúcie.

V obsahovo rovnakých, ako aj vyššie uvedených námietkach oprávneného sa už odvolací súd  vyjadril
vo viacerých skutkovo a právne obdobných právnych veciach, v ktorých ten istý oprávnený vystupoval
v procesnom postavení oprávneného. Ide o právne závery, že  predpokladom na vedenie exekúcie voči
dlžníkovi je exekučný titul (§ 41 Exekučného poriadku), pričom každé rozhodnutie, aj iný titul, ktorého
exekúcia sa navrhuje musí súd podrobiť skúmaniu, či sú splnené podmienky vykonateľnosti. Rozsah
prieskumnej činnosti súdu je obmedzený na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na
jeho vydanie, či je materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný vecne legitimovaný.
V tomto rozsahu skúma exekučný súd exekučný titul pri rozhodovaní o žiadosti exekútora o vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku) a môže skúmať počas celého
exekučného konania, v každom štádiu konania (teda aj v neskorších štádiách exekučného konania),
na návrh účastníka konania alebo aj bez návrhu. Rovnaký názor vyslovil aj Ústavný súd Slovenskej
republiky v uznesení sp. zn. I. ÚS 456/2011-19 zo 23. novembra 2011, v ktorom uviedol, že „okresný
súd je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už
začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to



napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie
zastaviť“.  Od tohto záveru nie je žiadny dôvod odkloniť sa ani v prejednávanej veci.

Vydanie poverenia na vykonanie exekúcie netvorí prekážku veci rozsúdenej v zmysle § 159 ods. 3
O. s. p. (len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova), pretože poverenie
na vykonanie exekúcie je len písomný doklad, ktorým súdny exekútor preukazuje svoje oprávnenie
exekúciu vykonávať.

Vo vzťahu k výroku rozhodnutia o zastavení exekúcie nedošlo k prekročeniu preskúmavacej právomoci
exekučného súdu, pretože exekučný súd je povinný v každej fáze konania skúmať podmienky pre výkon
rozhodnutia.  „Opakované uskutočnenie revízneho postupu podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, a
to bez akejkoľvek časovej limitácie “, ako postup exekučného súdu preskúmavajúceho exekučný titul
v štádiu po vydaní overenia na vykonanie exekúcie, označil oprávnený, jeho výklad cit. ustanovenia
odvolací súd považuje za zužujúci a účelový, je v rozpore s účelom tohto ustanovenia Exekučného
poriadku.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "11Er/1673/2004", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:c8ea4664-74c5-464b-bcc9-719762ce8b35", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 456/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 456/2011 z 23. 11. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-11-23", "citacie_n": 2542, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c8ea4664-74c5-464b-bcc9-719762ce8b35"}], "citovane_v": []}