Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 41Cob/338/2015 z 15. 3. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 15. marca 2016, sp. zn. 41Cob/338/2015, ECLI:SK:KSBB:2016:6312205169.1 Krajský súd Banská Bystrica | 41Cob/338/2015 | ECLI:SK:KSBB:2016:6312205169.1 | 2016-03-15 | Rozsudok Oblasť práva: Obchodné právo, Obchodné právo – Bezdôvodné obohatenie, Obchodné záväzkové vzťahy Citované ustanovenia: /SK/ZZ/0/0/#paragraf-456, /SK/ZZ/0/0/#paragraf-451.odsek-2, /SK/ZZ/0/0/#paragraf-451.odsek-1 Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/96a43908-39e6-47a2-95a8-aa532b556f9a Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2016:6312205169.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Cob/338/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6312205169
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6312205169.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Miroslavy Púchovskej, členiek senátu JUDr. Daniely Maštalířovej a JUDr. Miriam Sninskej v právnej
veci žalobcu Urbárske a pozemkové spoločenstvo Šumiac so sídlom 976 71 Šumiac, IČO: 45 029 105,
zastúpeného JUDr. Rudolfom Gunišom, advokátom, so sídlom Kiepka 80, 977 01 Brezno proti žalovanej
H. L., nar. XX.X.XXXX, bytom N. XXX, I., zastúpenej JUDr. Monikou Ludikovou, advokátkou, so sídlom
J. Kozáčeka 11, 960 01 Zvolen, o zaplatenie 10 700,75 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Brezno č.k. 7Cb/86/2012-361 zo dňa 28. mája 2015 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Brezno č.k. 7Cb/86/2012-361 zo dňa 28. mája 2015 potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh zamietol a žalobcu zaviazal nahradiť žalovanej trovy konania
pozostávajúce z náhrady trov právneho zastúpenia v sume 2.153,31 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.
V odôvodnení uviedol, že návrhom zo dňa 11.6.2012 si uplatnil žalobca voči žalovanej nárok na
zaplatenie žalovanej sumy, a to z titulu vrátenia neoprávnene vyúčtovaných a neoprávnene zaplatených
súm za práce, ktoré žalovaná vykonávala pre právneho predchodcu žalobcu a vyúčtovala faktúrou č.
24/08 z 25.10.2008 v sume 8 255,65 eur, faktúrou č. 26/08 z 20.10.2008 v sume 1 042,82 eur a faktúrou
č. 13/08 z 12.5.2008 v sume 328,61 eur, spolu 9 627,08 eur. Uvedenými faktúrami vyúčtovala žalovaná
právnemu predchodcovi žalobcu činnosť - uhadzovanie haluziny. Okrem tejto sumy si žalobca voči
žalovanej uplatnil nárok na zaplatenie sumy 1 073,67 eur, titulom uhradenia prác právnym predchodcom
žalobcu žalovanej, ktoré v skutočnosti pre právneho predchodcu žalobcu žalovaná nevykonala, tieto
práce mala právnemu predchodcovi žalobcu žalovaná vyúčtovať faktúrou č. 5/07 v sume 205,80 eur,
faktúrou č. 12/07 v sume 196,36 eur, faktúrou č. 18/07 v sume 279,85 eur, faktúrou č. 5/08 v sume
132,77 eur a podľa Pokladničného dokladu č. 015, na základe ktorého právny predchodca žalobcu
žalovanej vyplatil 18 200,--Sk, z tejto sumy odpracovala žalovaná len 10 400,--Sk, a teda 7 800,--
Sk (258,91 eur) má vrátiť žalobcovi. V priebehu konania žalobca upresnil nárok voči žalovanej,
ktorý si uplatňoval z titulu vyúčtovaných súm za uhadzovanie haluziny, z titulu vyúčtovaných súm,
ktoré žalovaná vyúčtovala právnemu predchodcovi žalobcu ako kancelárske práce a práce vo výboroch
urbárskeho spoločenstva, a upresnil, že tento nárok si voči žalovanej uplatňuje z dôvodu bezdôvodného
obohatenia. Okresný súd ďalej uviedol, že z dôkazov, ktoré predložil žalobca súdu nezistil rozsah a
dôvody pre vrátenie bezdôvodného obohatenia, pretože z návrhu žalobcu, ktorý síce doložil faktúrami nie
je možné presne zistiť, aký rozsah bezdôvodného obohatenia na strane žalovanej vznikol, ktoré práce
konkrétne, hoci boli vyúčtované nemohli byť podľa predložených dôkazov v skutočnosti aj vykonané.
Predmetnými dôkazmi nie je možné dôvodiť opodstatnenosť žalobcu, pretože jednak sú vyúčtované
práce pri uhadzovaní haluziny, jednak ostatné lesostebné práce (faktúra č. 13/08), jednak je zrejmé z
vykonaného dokazovania, že práce neboli vykonané vtedy, keď boli vyúčtované, ale boli vykonávané



priebežne, ako to vyplýva z výsluchu svedka Z. K., ktorý bol hospodárom u právneho predchodcu
žalobcu, a vyplýva to aj z výpovede samotnej žalovanej. Nebolo možné podľa názoru súdu zistiť rozsah
bezdôvodného obohatenia, ktoré malo vzniknúť na strane žalovanej, pričom súd bol toho názoru, že
ani zo znaleckého posudku ani z odborného vyjadrenia znalca, ktoré určuje, aká bola plocha parciel
č. XXX a XXX, aká bola plocha určená na zalesnenie, aká bola plocha určená na ťažbu, bezpochyby
nevyplýva opodstatnenosť žalobného návrhu žalobcu. V Lesnom hospodárskom pláne sa neevidovala
činnosť, a to uhadzovanie haluziny, hoci sa táto činnosť v skutočnosti vykonávala a keďže uhadzovanie
haluziny nie je evidované v Lesnom hospodárskom pláne tak ako sa vyjadril aj znalec a žalovaná uviedla,
že uhadzovanie haluziny sa vykonávalo niekedy nie raz, ale aj viackrát v jednotlivých porastoch a
nevyúčtovalo sa hneď potom ako sa uhadzovanie haluziny vykonalo, ale vyúčtovala ho naraz aj po
opätovnom uhadzovaní haluziny a v danom prípadne nie je vyúčtované len uhadzovanie haluziny, ale aj
ostatné lesostebné práce, súd ustálil, že žalobca nepreukázal súdu rozsah vzniknutého bezdôvodného
obohatenia na strane žalovanej, preto návrh žalobcu v časti, pokiaľ sa domáhal vrátenia bezdôvodného
obohatenia z titulu neoprávneného vyúčtovania prác za uhadzovanie haluziny zamietol. V ďalšej časti, v
ktorej si žalobca uplatnil nárok na vrátenie bezdôvodného obohatenia za zaplatené práce, ktoré žalovaná
vo výbore, resp. pri odvoze dreva pre právneho predchodcu žalobcu nevykonala mal súd za preukázané,
že žalobca žiadnym spôsobom súdu nepreukázal a nezdôvodnil, prečo tieto práce nemohla žalovaná pre
právneho predchodcu vykonať, resp. nepodložil dôkazmi, že ich v skutočnosti nevykonala, súd ustálil,
že žalobcovi sa nepodarilo súdu preukázať skutočnosti, ktoré by nasvedčovali vznik bezdôvodného
obohatenia na strane žalovanej aj z titulu neoprávnene vyúčtovaných prác za vykonané kancelárske
práce, resp. za práce vo výbore urbársko a pozemkového spoločenstva bez právnej subjektivity.

Okrem nedostatku pasívnej legitimácie namietala právna zástupkyňa žalovanej aj premlčanie nároku
žalobcu, ktorou námietku sa súd zaoberal a dospel k záveru, že nárok žalobcu premlčaný nie je,
pretože žalobca preukázal súdu, že skutočnosti nasvedčujúce vzniku bezdôvodného obohatenia na
strane žalovanej sa dozvedel až potom, ako mu bol predložený Znalecký posudok č. 28/2010 Okresným
riaditeľstvom Policajného zboru v Brezne dňa 25.10.2010. Žalobný návrh podal žalobca na súd dňa
11.6.2012, teda v zákonom stanovenej dvojročnej premlčacej lehote, preto súd konštatoval, že námietka
právnej zástupkyne žalovanej o premlčaní nároku žalobcu nie je dôvodná. Súd návrh zamietol z
dôvodu, že sa žalobcovi nepodarilo preukázať rozsah a dôvod vzniknutého bezdôvodného obohatenia
na strane žalovanej.

O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal žalovanej, ktorá bola v konaní
úspešná náhradu trov konania pozostávajúcu z náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 2.153,31
eur.

Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý uviedol, že prvostupňový súd
návrh žalobcu zamietol z dôvodu, že žalobca z predložených dôkazov nepreukázal svoje tvrdenia. Podľa
názoru žalobcu sa tieto skutočnosti nezakladajú na pravde, nakoľko žalobca súdu predložil zdôvodnenie
žalovaného nároku zo dňa 30.12.2012, 31.3.2015, 29.4.2015, kde podrobne rozobral svoj žalovaný
nárok, avšak jeho predložené dôkazy súd nebral do úvahy a vyhodnotil ich v prospech žalovanej a
návrh zamietol. Tiež nie je pravdou, že žalovaná vykonávala aj iné práce ako uhadzovanie haluziny,
ako to tvrdí súd v odôvodnení. Žalobcov nový výbor pri prebratí agendy od jeho predchodcu zistil
nezrovnalosti vo vykonaní prác a úhrade faktúr za tieto práce, a preto dal podnet na trestné stíhanie
na OR PZ Brezno, ktoré dalo vypracovať Znalecký posudok pod č. 28/2010. Podľa tohto posudku
znalec určil, že je nesúlad medzi vykonanou prácou uhadzovania haluziny a vyplatenými faktúrami vo
výške 11.396.906,5 Sk. Žalobca si dal vypracovať odborné vyjadrenie znalcom F.. F. G.. 3/2014 zo
dňa 10.1.2014, kde v závere znalec uvádza v bode 3 písm. „b“ a „e“ sa týka žalovanej, podľa ktorého
sú vyúčtované plochy v porastoch XXX a XXX neoprávnené, a preto sú predmetom žaloby vystavené
faktúry v týchto porastoch. Okrem predmetných faktúr súdu predložil Lesný hospodársky plán, z ktorého
vyplývajú mapové, číselné a textové podklady nevyhnutné pre hospodárenie v lesoch, na reguláciu a
kontrolu hospodárenia v lesoch v rámci zákonne stanovených limitov. V tomto dokumente sa uvádzajú
čísla porastov, ich výmery, ťažba dreva, zalesňovanie a uhadzovanie haluziny na príslušné roky a tento
musí byť vždy dodržaný. Súd takýto dôkaz nebral do úvahy pri rozhodovaní. Žalobca sa v plnom rozsahu
pridržiava svojich vyjadrení, z ktorých jednoznačne vyplýva z predložených faktúr jednotlivých porastov
ich výmery a vyúčtované ha v porastoch sú naviac, resp. viackrát vyúčtované. Žalovaná v poraste č. XXX
vo faktúrach č. 7/2008 a 12/2008 vystavenej v máji účtovala plochy uhadzovania haluziny 3x na tej istej
ploche a vo faktúrach č. 24/2008 a 26/2008 v poraste č. XXX uhadzovala 2x, čo je nemožné. V poraste č.



XXX vo faktúre č. 13/2008 z 12.5.2008 uhadzovala výmeru 0,45 ha a vo faktúre č. 24/2008 z 25.10.2008
uhadzovala výmeru 3,50 ha i napriek tomu, že v r. 2008 v poraste č. XXX sa ťažba neprevádzala a
z toho dôvodu nemohla ani vzniknúť plocha na uhadzovanie haluziny. Pokiaľ mal súd prvého stupňa
nejasnosti, žalobca navrhoval, aby predvolal znalca F.. F. G. za účelom vysvetlenia jednotlivých dôkazov,
ktoré v posudku a v odbornom vyjadrení uviedol ako relevantné dôkazy o bezdôvodnom obohatení
žalovanej. Na pojednávaní dňa 28.5.2015 žalobca navrhol dôkaz vypočuť znalca F.. G. a tiež dať
vypracovať nový znalecký posudok na potvrdenie dôkazov žalobcu, súd tento žalobcov návrh nebral
do úvahy a ani nerozhodol, či ho pripúšťa alebo zamieta a napriek tomu rozhodol. Žalobca uviedol,
že má za to, že rozhodnutie prvostupňového súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
v zmysle § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. a v zmysle § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. a prvostupňový súd
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Súd vôbec nebral do úvahy
predložené dôkazy žalobcom a tieto nesprávne vyhodnotil jednostranne v prospech žalovanej. Navrhol,
aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie.

Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že žalobca v písomnom odvolaní neuviedol nové
skutočnosti, na základe ktorých by uniesol dôkazné bremeno. Žalobca v priebehu dokazovania menil
výšku škody, ktorú mala údajne žalovaná spôsobiť. Nedokázal bližšie špecifikovať výmeru uhadzovania
porastov, resp. ktoré práce uznáva a ktoré neuznáva. Žalovaná vyfakturované práce skutočne vykonala.
Navrhla, aby odvolací súd v zmysle ust. § 219 O.s.p. rozhodnutie prvostupňového súdu ako vecne
správne potvrdil.

Podaním zo dňa 5.2.2016, doručeným odvolaciemu súdu dňa 8.2.2016 žalobca doplnil odvolanie, v
ktorom uviedol, že ak by odvolací súd bol iného názoru a potvrdil by rozsudok okresného súdu, žalobca
žiada, aby odvolací súd v zmysle ust. § 239 O.s.p. v tejto veci pripustil dovolanie.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal odvolanie v rozsahu podľa ust. § 212 ods.
1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu nie
je možné vyhovieť.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým zamietol návrh
na zaplatenie sumy 10.700,75 eur s príslušenstvom titulom bezdôvodného obohatenia, ktoré malo
vzniknúť na strane žalovanej tým, že si žalovaná vyfakturovala voči právnemu predchodcovi žalobcu
sumu za vykonané práce, ktoré podľa tvrdenia žalobcu nevykonala.

Odvolateľ odvolanie odôvodnil tým, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k
nesprávnym skutkovým zisteniam a napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci.

Odvolací dôvod v zmysle § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. je daný, ak výsledok hodnotenia dôkazov súdom
prvého stupňa nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ustanovenia § 132 O.s.p., pretože súd zobral
do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak
nevyšli počas konania najavo alebo súd nezohľadnil rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými
dôkazmi preukázané a vyšli počas konania najavo, alebo v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov,
ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti ( dôležitosti,
zákonnosti, spravodlivosti a vierohodnosti ) je logický rozpor, alebo ktoré odporujú ust. § 122 až § 135
O.s.p. Odvolací dôvod v zmysle § 205 ods. 2 písm. f ) O.s.p. je daný, ak súd prvého stupňa posúdil vec
podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá alebo právnu normu síce správne určil,
nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ale aj celého spisového materiálu dospel k záveru,
že súd prvého stupňa zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na vyhlásenie rozsudku na základe
vykonaných dôkazov, dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.

Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvého
stupňa obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku, pričom v podrobnostiach na ne odkazuje
( § 219 ods. 2 O.s.p. ).



Odvolací súd nezistil, že by súd prvého stupňa porušil zásady vyplývajúce z § 132 v súvislosti s
hodnotením dôkazov. Skutkové zistenia správne subsumoval pod aplikované právne predpisy a daný
právny vzťah správne právne posúdil ako nárok žalobcu na zaplatenie žalovanej istiny titulom vydania
bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dopĺňa, že žalobca na preukázanie
opodstatnenosti uplatneného nároku predložil súdu faktúru č. 24/08, 26/08, 13/08, ktorými žalovaná
vyfakturovala právnemu predchodcovi žalobcu uhadzovanie haluziny, a to v porastoch č. XXX, XXX,
a faktúru č. 13/08 fakturovala prevedené práce pri obnove lesa, v poraste č. XXX, XXX. Žalobca v
žalobe tvrdil, že podľa znaleckého posudku a po prepočítaní úhrad za faktúry a skutočne vykonanú prácu
bolo žalobcom zistené, že predmetné fakturované čiastky žalovaná účtovala neoprávnene. Odvolací
súd uvádza, že správne sa prvostupňový súd zameriaval na zistenie skutočnosti ohľadne vzniku
bezdôvodného obohatenia na strane žalovanej. Odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu prvého
stupňa, ktorý uviedol, že z dokladov predložených žalovaným nie je možné presne zistiť, aký rozsah
bezdôvodného obohatenia na strane žalovanej vznikol, teda ktoré konkrétne práce, hoci boli vyúčtované,
neboli v skutočnosti vykonané, najmä s poukazom na to, že práce neboli vykonané vtedy, keď boli
vyúčtované, ale boli vykonávané priebežne s tým, že ani zo znaleckého posudku ani z odborného
vyjadrenia znalca opodstatnenosť žalobného nároku žalobcu nevyplýva.

Čo sa týka ďalšej časti žalobného nároku ohľadne zaplatenia za práce, ktoré žalovaná vo výbore,
resp. pri odvoze dreva pre právneho predchodcu žalobcu vôbec nevykonala, odvolací súd uvádza, že
žalobca svojimi predloženými dôkazmi žiadnym spôsobom nepreukázal a nezdôvodnil, prečo tieto práce
žalovaná vykonať nemohla, resp. nepodložil dôkazmi, že ich v skutočnosti nevykonala, preto správne
súd prvého stupňa aj v tejto časti nárok žalobcu zamietol. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd
aj na vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní konanom dňa 28.5.2015, kde uviedol, že
„necháva na rozhodnutí súdu, čo sa týka za práce vykonané žalovanou administratívne, nech rozhodne
o tom súd, pretože je ťažko dokazovať nejakým právnym dokladom, či ich vykonala alebo nie“.

Žalobca na preukázanie svojich tvrdení o základe a výške ním uplatnenej sumy nedoložil
prvostupňovému súdu relevantné dôkazy, z ktorých by mohol súd kvalifikovaným spôsobom posúdiť
žalobcom uplatnený nárok a tomuto vyhovieť.

Žalobca v odvolaní namietol aj tú skutočnosť, že na pojednávaní konanom dňa 28.5.2015 navrhol ako
dôkaz vypočuť F.. F. G. a dať súdom vypracovať nový znalecký posudok na potvrdenie dôkazov žalobcu s
tým, že súd tento žalobcov návrh nebral do úvahy ani nerozhodol, či ho pripúšťa alebo zamieta a napriek
tomu vo veci rozhodol. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na zápisnicu o pojednávaní z 28.5.2015,
keď o tomto návrhu žalobcu prvostupňový súd rozhodol uznesením a návrh právneho zástupcu žalobcu
na ďalšie dôkazy, teda na prizvanie znalca F.. G. na pojednávanie, na ktorom by zodpovedal výhrady
právnej zástupkyne žalovanej a návrh na vykonanie ďalšieho znaleckého dokazovania zamietol. Teda
nie je pravdou tvrdenie žalobcu, že o tomto návrhu žalobcu súd nerozhodol.

Odvolací súd nepripustil dovolanie voči rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok
súdu prvého stupňa, pretože podľa názoru odvolacieho súdu nejde o rozhodnutie po právnej stránke
zásadného významu a nejde ani o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa
vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4. Naviac žalobca ani neuviedol
v čom vidí otázku po právnej stránke zásadného významu v posudzovanom prípade.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods.
1 O.s.p. z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože žalovaná, ktorá bola v
odvolacom konaní úspešná, návrh na rozhodnutie o trovách odvolacieho konania nepodala (§ 151 ods.
1 O.s.p.).

Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi senátu.



Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.