{"guid": "1bc61919-98ce-4f55-8448-176be41801da:31fefb9a-e4fa-45d0-8a72-60d0d35812a6", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2016:6312205217.1", "spisova_znacka": "12Co/314/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 12Co/314/2013 z 30. 3. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 30. marca 2016, sp. zn. 12Co/314/2013, ECLI:SK:KSBB:2016:6312205217.1", "identifikacne_cislo": "6312205217", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Viola Takáčová PhD.", "sudca_id": 65, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-viola-takacova-phd-65", "datum_vydania": "2016-03-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-106.odsek-2", "nazov": "§ 106 ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-106.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-106"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-106.odsek-1", "nazov": "§ 106 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-106.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-106"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-420"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-106", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-420"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/31fefb9a-e4fa-45d0-8a72-60d0d35812a6", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2016:6312205217.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2016:6312205217.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2016:6312205217.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/314/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6312205217
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Gandžala, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6312205217.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD.
a členov senátu Mgr. Kataríny Katkovej a JUDr. Alexandra Mojša, v právnej veci navrhovateľa Urbárske
a pozemkové spoločenstvo Šumiac, so sídlom 976 71 Šumiac, IČO: 45029105, právne zastúpeného
JUDr. Rudolfom Gunišom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Kiepka 80, 977 01 Brezno,
proti odporcom 1/ Y. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y. X. XXX, XXX XX P., právne zastúpenému JUDr.
Petrom Šramkom, advokátom, Advokátska kancelária sídlom Moyzesova 12, 977 01 Brezno, a 2/ W.
Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom U. XXX, XXX XX P., právne zastúpenej JUDr. Monikou Ludikovou,
advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom J. Kozáčeka 11, 960 01 Zvolen, o zaplatenie 21 947,82
Eur s príslušenstvom, na základe odvolania navrhovateľa proti rozsudku Okresného súd Brezno č. k.
5C/415/2012-72 zo dňa 17. 05. 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu   p o t v r d z u j e.
Navrhovateľ je  p o v i n n ý  nahradiť odporcovi 1/ trovy odvolacieho konania predstavujúce trovy
právneho zastúpenia vo výške 394,55 Eur, k rukám jeho právneho zástupcu JUDr. Petra Šramka,
advokáta v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
Odporkyni 2/ náhradu trov odvolacieho konania   n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Brezno (ďalej len „okresný súd“, resp. „prvostupňový súd“) rozsudkom zo dňa 17. 05. 2013
návrh navrhovateľa o zaplatenie 21 947,82 Eur s príslušenstvom zamietol (prvý výrok). Navrhovateľovi
uložil povinnosť nahradiť odporcovi 1/ trovy konania predstavujúce trovy právneho zastúpenia vo výške
1 183,65 Eur, k rukám jeho právneho zástupcu, v lehote 15-tich dní od právoplatnosti rozsudku (druhý
výrok) a odporkyni 2/ trovy konania predstavujúce trovy právneho zastúpenia výške 871,97 Eur, na
(presne špecifikovaný) účet jej právnej zástupkyne, v lehote 15-tich dní od právoplatnosti rozsudku (tretí
výrok).
V odôvodnení odvolania okresný súd konštatoval, že „navrhovateľ sa v konaní domáhal, aby súd uložil
odporcom solidárnu povinnosť zaplatiť mu 21 947,82 Eur, spolu s 9% ročným úrokom z omeškania
zo sumy 21 947,82 Eur od 01. 10. 2010 do zaplatenia, na tom skutkovom a právnom základe, že
zo znaleckého posudku vypracovaného N.. N. X. v roku 2010 bol zistený rozdiel medzi množstvom
dreva vykázaného pri ťažbe dreva a množstvom dreva, ktoré bolo v skutočnosti vyfakturované, čím
bola navrhovateľovi spôsobená škoda, ktorú si v zmysle § 420 Občianskeho zákonníka uplatňuje proti
odporcom, ktorí boli zodpovední za výdaj drevnej hmoty pre odberateľov.“
Vzhľadom k tomu, že odporca 1/ i odporkyňa 2/ vzniesli v priebehu konania námietku premlčania,
okresný súd uviedol, že „v prvom rade skúmal dôvodnosť vznesenej námietky premlčania, pričom
vychádzal z tvrdení navrhovateľa, odporcu v 1/ rade a v 2/ rade, ako aj z predložených listinných dôkazov
a zistil, že námietka premlčania je dôvodná.“ V tejto súvislosti ďalej uviedol: „Vychádzajúc zo záverov
znalca v znaleckom posudku možno konštatovať, že ku vzniku škody (škodnej udalosti) došlo v rokoch



2005, 2006 a 2007. Keďže zo strany odporcov došlo ku vzneseniu námietky premlčania, nakoľko malo
dôjsť k uplynutiu tak subjektívnej ako aj objektívnej premlčacej doby, skúmal súd dôvodnosť vznesenej
námietky jednak v zmysle § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka (subjektívna premlčacia doba) ako aj v
zmysle § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka (objektívna premlčacia doba).
Z hľadiska plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúce kedy sa poškodený dozvedel
o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Z predložených listinných dôkazov súd vyvodil záver, že
navrhovateľ mohol mať vedomosť o vzniku škody už na začiatku roku 2008, kedy mal k dispozícii
všetky relevantné listiny (lesná hospodárska evidencia, účtovné doklady) vzťahujúce sa na ťažbu a
predaj dreva za rok 2007 (ale aj roky 2005 a 2006) a museli mu byť známe aj osoby zodpovedné
za výdaj vyťaženého dreva (pracovné zmluvy, dohody o vykonaní práce). Nemožno preto akceptovať
tvrdenie navrhovateľa o tom, že o vzniku škody a osobách zodpovedných za škodu sa dozvedel
až po doručení znaleckého posudku. Napokon aj samotnému podaniu trestného oznámenia musela
predchádzať vedomosť navrhovateľa o vzniku škody. Skutočnosť, že pozemkové spoločenstvo malo
v čase vzniku škody iné personálne obsadenie orgánov spoločenstva ako v čase podania návrhu na
začatie konania, nemá vplyv na možnosť jednotlivých členov spoločenstva oboznamovať sa s listinami
týkajúcimi sa pozemkového spoločenstva, pričom nie je a nemôže byť úlohou súdu dodatočne preklenúť
predchádzajúcu pasivitu členov spoločenstva, ktorá vyústila do uplynutia subjektívnej premlčacej lehoty.
Pre plynutie objektívnej premlčacej doby podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka je rozhodujúce,
kedy došlo ku vzniku škody (škodovej udalosti). Súd vychádzajúc zo znaleckého posudku dospel
k záveru, že ku vzniku škody dochádzalo v rokoch 2005, 2006 a 2007. Nároky na náhradu škôd
vznikajúcich a narastajúcich pokračujúcim porušovaním tej istej právnej povinnosti nemožno z hľadiska
premlčania považovať za jediný nedeliteľný nárok na náhradu škody, ktorý by vznikol najskôr po
skončení porušovania právnej povinnosti alebo po zavŕšení celkovej škody, ale za samostatné nároky.
Trojročná objektívna premlčacia doba teda začala plynúť najneskôr vznikom škody v roku 2007. V
danom prípade nemožno aplikovať desaťročnú premlčaciu dobu, nakoľko trestné konanie vedené vo
veci spáchania trestného činu porušovania povinností pri správe cudzieho majetku vedené pod ČVS:
ORP-844/OSV-BR-2009 bolo zastavené a teda nebol zistený páchateľ, ktorý by sa dopustil úmyselného
trestného činu, ktorého následkom bol vznik škody na majetku navrhovateľa. Ďalšie dokazovanie
prípadného úmyselného spôsobenia škody (zavinenia) je nad rámec tohto občianskoprávneho konania.
Vzhľadom ku skutočnosti, že došlo k uplynutiu dvojročnej subjektívnej premlčacej doby podľa § 106 ods.
1 Občianskeho zákonníka ako aj trojročnej objektívnej premlčacej doby podľa § 106 ods. 2 Občianskeho
zákonníka má vznesenie námietky premlčania za následok zánik nároku navrhovateľa a súd nemôže
takýto nárok navrhovateľovi v zmysle § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka priznať. V dôsledku toho
súdu nezostáva nič iné, než návrh, ktorým sa navrhovateľ tohto premlčaného práva domáha, zamietnuť.“
V závere odôvodnenia rozhodnutia vo veci samej okresný súd uviedol, že vzhľadom na vyššie uvedený
záver „z dôvodu hospodárnosti konania neskúmal ďalšie otázky, ktoré boli medzi účastníkmi konania
sporné, a ktoré by inak musel skúmať. Medzi tieto otázky patrí najmä to či je navrhovateľ právnym
nástupcom pôvodného spoločenstva bez právnej subjektivity, či existoval pracovnoprávny vzťah medzi
navrhovateľom a odporcami a porušením akých konkrétnych povinností malo dôjsť k vzniku ich
zodpovednosti za škodu.“
Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil okresný súd aplikáciou ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku a navrhovateľovi, ktorý bol v konaní neúspešný, uložil povinnosť nahradiť odporcom
1/ a 2/ trovy konania, predstavujúce trovy právneho zastúpenia, ktorých štruktúru a výšku v odôvodnení
rozhodnutia presne špecifikoval.

Proti uvedenému rozsudku podal navrhovateľ (prostredníctvom právneho zástupcu) v zákonnej lehote
odvolanie, v ktorom žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok prvostupňového súdu zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení odvolania poukázal na to, že prvostupňový súd zamietol
jeho návrh z dôvodu, že odporcovia vzniesli námietku premlčania žalovanej sumy a podľa názoru
súdu on (navrhovateľ) musel vedieť ešte predtým ako dal vypracovať znalecký posudok, že škoda
vznikla a kto za ňu zodpovedá. Táto skutočnosť sa však nezakladá na pravde, nakoľko nový výbor
prevzal právomoci, t.j.  práva a záväzky od starého výboru rozhodnutím Obvodného lesného úradu
v Brezne zo dňa 17. 07. 2009 pod číslom OLÚ-LH/2009/323, kedy týmto rozhodnutím bolo zapísané
spoločenstvo do registra pozemkových spoločenstiev ako Urbárske a pozemkové spoločenstvo Šumiac,
s právnou subjektivitou a s novými zvolenými orgánmi. Zápisnica z Valného zhromaždenia Urbárskeho
pozemkového spoločenstva ešte bez právnej subjektivity bola zo dňa 25.  04. 2009. Po prevzatí agendy
nový výbor zistil nezrovnalosti v jej vedení a vyplácaní jednotlivých vystavených faktúr a preto podal
podnet na trestné stíhanie. OR PZ Brezno dalo vypracovať znalecký posudok, na základe ktorého bolo



znalcom zistené a konštatované, že práce, ktoré boli uhradené nezodpovedali skutočnosti (na tie isté
práce boli vystavené aj dve  faktúry, boli vyfakturované práce na plochy, ktoré nezodpovedali výmerám
atď.). Znalec vyčíslil škodu vo výške 11 396 906,50 Sk, čo predstavuje škodu vo výške 378 308,-  Eur.
Jeho zástupca prevzal tento znalecký posudok č. 28/2010 od  OR PZ Brezno 27. 10. 2010, kedy sa
vlastne dozvedel o vzniku škody. Následne podľa znaleckého posudku preveril všetky uhradené faktúry,
pričom zistil nezrovnalosti a osoby, ktoré za túto škodu zodpovedajú. On si teda svoj žalobný návrh
na náhradu škody uplatnil v zákonom stanovenej lehote dvoch rokov, od doby ako znalecký posudok
obdržal (27. 10. 2010), teda odkedy sa dozvedel o škode a následne o tom, kto za ňu zodpovedá.
Má za to, že nárok na náhradu škody uplatnil v dvojročnej lehote v rámci 10 ročnej lehoty. Namietal,
že okresný súd nesprávne vyhodnotil premlčaciu lehotu, keď v odôvodnení rozhodnutia konštatuje, že
podaniu trestného oznámenia musela predchádzať jeho (navrhovateľova) vedomosť o vzniku škody,
a skutočnosť, že pozemkové spoločenstvo malo v čase vzniku iné personálne obsadenie orgánov
spoločenstva ako v čase podania návrhu na začatie konania, nemá podľa súdu vplyv na možnosť
jednotlivých členov oboznamovať sa s listinami týkajúcimi sa pozemkového spoločenstva, pričom nie je a
nemôže byť úlohou súdu preklenúť predchádzajúcu pasivitu členov spoločenstva. Záverom odôvodnenie
odvolania poukázal na „skutočnosť, že tí, ktorí boli v orgánoch spoločenstva, tak tí schvaľovali a
podpisovali doklady a informovali členov spoločenstva o financiách spoločenstva a sami oni sa dopúšťali
negatívneho konania a sami vystavovali doklady a tieto nezrovnalosti boli zistené len znalcom.“ Preto
má za to, že svoj návrh uplatnil v zákonom v stanovenej lehote.
Dňa 08. 02. 2016 doručil navrhovateľ (prostredníctvom právneho zástupcu) odvolaciemu súdu podanie
formálne označené ako „doplnenie odvolania“, v ktorom zopakoval odvolací petit uvedený v pôvodnom
odvolaní a navyše uviedol, že v prípade, ak by odvolací súd jeho pôvodnému odvolaciemu návrhu  (zrušiť
rozsudok prvostupňového súdu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie)  nevyhovel, žiadal, aby „odvolací súd
v tejto veci v zmysle § 239 O.s.p. pripustil dovolanie.“ Otázku zásadného právneho významu, ktorá by
mala byť predmetom dovolacieho konania nešpecifikoval.

Odporca 1/ (prostredníctvom právneho zástupcu) vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa žiadal, aby
odvolací súd napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdil a navrhovateľovi uložil povinnosť
nahradiť mu trovy odvolacieho konania (ktorých výšku špecifikoval) . Uviedol, že dôvody odvolania
nepovažuje za právne relevantné. Má za to, že prvostupňový súd rozhodol správne, keď žalobu
navrhovateľa „zamietol už z dôvodu premlčania.“ Poukázal na to, že po vznesení námietky premlčania
bol súd v prvom rade povinný skúmať plynutie premlčacích lehôt, pričom v tomto prípade jednoznačne
uplynula ako subjektívna, tak aj objektívna lehota. Uplynutie premlčacích lehôt nepochybne vyplýva z
predložených dôkazov a výpovede samotného navrhovateľa, a jeho právny výklad začiatku a konca
plynutia premlčacích lehôt nie je správny.

Odporkyňa 2 (prostredníctvom právnej zástupkyne) vo vyjadrení zo dňa 13.  08. 2013 uviedla, že
odvolanie navrhovateľa považuje za nedôvodné. Navrhovateľ neuvádza žiadne nové skutočnosti, na
ktoré by nepoukázal na súdnom pojednávaní. Má za to, že prvostupňový súd rozhodol správne, keď
návrh navrhovateľa zamietol, pretože došlo k uplynutiu tak dvojročnej premlčacej lehoty, ako aj trojročnej
premlčacej lehoty. Z uvedeného dôvodu preto žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného
súdu ako vecne správny potvrdil.
V podaní formálne označenom ako „Doplnenie vyjadrenia odporkyne v 2. rade“ odporkyňa 2/
(prostredníctvom právnej zástupkyne) uviedla, že v predmetnom konaní vzniesla námietku premlčania,
ale taktiež namietala aktívnu legitimáciu navrhovateľa, nakoľko tento si uplatňuje pohľadávku, ktorá
vznikla Urbárskemu a pozemkovému spoločenstvu Šumiac bez právnej subjektivity, IČO: 1041150286.
Poukázala na iné konanie vedené na Okresnom súde Brezno (7Cb/86/2012) v ktorom boli prezentované
listiny, z ktorých možno vyvodiť, že navrhovateľ nemá v tomto konaní aktívnu legitimáciu. Preto
navrhla, aby odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu, ktorým zamietol návrh navrhovateľa z dôvodu
premlčania potvrdil, eventuálne, aby rozsudok prvostupňového súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie.

Na základe podaného odvolania krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb.
Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších právnych predpisov - ďalej len „O.s.p.“), vec
prejednal v medziach daných odvolaním, v rozsahu určenom ustanovením § 212 ods. 1  O.s.p., bez
nariadenia ústneho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., s použitím § 156 ods. 3 O.s.p., a rozsudok
okresného súdu podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.



Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ods. 2 vyššie citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

Po oboznámení sa s obsahom spisu a odvolaním napadnutým rozhodnutím odvolací súd konštatuje,
že rozhodnutie okresného súdu, ktorým zamietol návrh navrhovateľa z dôvodu premlčania je vecne
správne. Odvolací súd sa (v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 219 ods. 2 O.s.p.) v zásade
stotožňuje i s odôvodnením jeho rozhodnutia, ktoré je jednak dostatočne podrobné, ale je i jasné,
zrozumiteľné a presvedčivé, a teda spĺňa zákonné kritéria odôvodnenia uvedené v ustanovení § 157
ods. 2 O.s.p..

Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia (v súlade s § 219 ods. 2 O.s.p.) preto
poukazuje len na (v tomto prípade) najzásadnejší aspekt, ktorým reaguje na argumenty navrhovateľa
uvedené v odvolaní.

Z obsahu odvolania navrhovateľa vyplýva de facto jediná odvolacia námietka a to, že okresný súd pri
riešení otázky premlčania ním uplatňovaného nároku zaujal nesprávny názor ohľadom začiatku plynutia
subjektívnej premlčacej doby.

Otázka začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby pri náhrade škody a s ňou nevyhnutne spojená
otázka miery vedomosti o možnom škodcovi a výške škody je v judikatúre súdov riešená dlhodobo.
V ostatnom období v nej dochádza k určitému vývoju práve v otázke vymedzenia miery vedomosti o
možnom škodcovi a výške škody. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho
súdu Českej republiky sp. zn. 25Cdo 2573 /2012  z 25. 04. 2013 kde je uvedené: „Subjektívna
premlčacia doba sa odvíja od okamihu, keď sa poškodený dozvedel o tom, že mu vznikla majetková
ujma určitého druhu a rozsahu, ktorú je možné natoľko objektívne vyjadriť v peniazoch, že možno právo
na jej náhradu uplatniť na súde. Poškodený sa dozvie o škode, akonáhle zistí skutkové okolnosti, z
ktorých možno odvodiť vznik škody a orientačne (približne) aj jej rozsah (tak, aby bolo možné určiť
približne výšku škody v peniazoch) a nie je potrebné, aby poznal rozsah (výšku) škody presne (napr. na
základe odborného posudku). Vedomosť poškodeného o osobe škodcu sa viaže k okamihu, keď dostal
informáciu, na základe, ktorej si môže urobiť úsudok, ktorý konkrétny subjekt je za škodu zodpovedný.
Postačuje, aby poškodenému boli známe také skutkové okolnosti, ktoré oprávňujú záver o finančnom
vyjadrení spôsobenej majetkovej ujmy. Okolnosť, či a kedy si potom vyžiada v tomto smere od odborníka
informáciu, nie je rozhodujúca. Pre podanie žaloby o náhradu škody postačuje totiž i len orientačná
(približná) znalosť rozsahu (výšky) škody, čo vyplýva aj z toho, že výška škody sa zisťuje v súdnom
konaní a definitívne záväzný záver o nej je obsiahnutý až v právoplatnom rozsudku.“ Otázkou miery
vedomosti o možnom škodcovi sa zaoberal Najvyšší súd Českej republiky i v uznesení sp. zn. 25
Cdo 557/2013 z 30. 07. 2013, kde uviedol: „Subjektívnu vedomosť poškodeného o osobe zodpovednej
za škodu, s ktorou zákon ustanovení § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka spája začiatok plynutia
subjektívnej premlčacej doby, nepredpokladá nespochybniteľnú istotu v určení osoby zodpovednej za
vznik škody. Naisto možno zodpovednosť určitej osoby postaviť až na základe dokazovania v súdnom
konaní, ktoré je ešte len podaním žaloby, teda uplatnením nároku na súde, začaté. Zákon preto
vychádza z predpokladu, že po osobe, ktorá vie o vzniku škody, možno požadovať, aby nárok na
súde tvrdila, akonáhle má k dispozícii také informácie o okolnostiach vzniku škody, v ktorých svetle
sa javí zodpovednosť určitej konkrétnej osoby dostatočne pravdepodobná.“ Otázkou začiatku plynutia
subjektívnej premlčacej doby pri náhrade škody sa zaoberal Najvyšší súd Českej republiky napríklad  v
uznesení sp. zn. 25 Cdo 90/2013 z 02. 04. 2014, kde vyslovil názor, že: „Poškodený sa dozvie o škode
vtedy, keď zistí skutkové okolnosti z ktorých možno odvodiť vznik škody a orientačne (približne) aj jej
rozsah (tak, aby bolo možné určiť približne výšku škody v peniazoch), a nie je potrebné, aby poznal
rozsah (výšku) škody presne. Vedomosť poškodeného o osobe škodcu sa viaže k okamihu, keď dostal
informáciu, na základe ktorej si môže urobiť úsudok, ktorá konkrétna osoba je za škodu zodpovedná.“

V tomto prípade je zrejmé, že navrhovateľ (resp. priamo jeho orgány) mal k dispozícii informácie, na
základe ktorých si mohol urobiť úsudok o vzniku škody, zodpovednej osobe a orientačne aj o rozsahu
škody najneskôr potom, ako došlo k výmazu pôvodného Urbárskeho a pozemkového spoločenstva bez



právnej subjektivity z registra pozemkových spoločenstiev a k zápisu transformovaného spoločenstva,
t.j. navrhovateľa vystupujúceho v tomto konaní, teda v júli 2009. Vychádzajúc z vyššie uvedenej
judikatúry teda možno konštatovať, že navrhovateľ objektívne mohol podať predmetnú žalobu už v júli
2009. Keďže ju podal až 13. 06. 2012, je nesporné, že ju podal po uplynutí dvojročnej subjektívnej
premlčacej doby.
Argument navrhovateľa uvedený v odvolaní, že o škode sa dozvedel až 27. 10. 2010, kedy obdržal
znalecký posudok, vo svetle vyššie uvedenej judikatúry neobstojí, pretože ako už bolo uvedené,
informácie, na základe ktorých si mohol urobiť úsudok o vzniku škody, zodpovednej osobe, resp.
osobách a orientačne aj o rozsahu škody mal k dispozícii najneskôr v júli 2009 a presné ustálenie
výšky škody vo forme odborného alebo znaleckého posudku sa v dobe podania žaloby o náhradu škody
nevyžaduje (pretože výška škody sa zisťuje až v priebehu konania).

Z uvedeného je zrejmé, že navrhovateľ podal návrh (žalobu) jednoznačne po uplynutí dvojročnej
subjektívnej premlčacej doby a keďže odporcovia vzniesli voči uplatňovanému nároku námietku
premlčania, okresný súd rozhodol vecne správne, keď návrh  navrhovateľa zamietol. Odvolací súd
považuje za správne i to, že z dôvodu hospodárnosti konania sa nezaoberal ďalšími spornými otázkami
(napr. namietanou aktívnu vecnou legitimáciou navrhovateľa).

Na základe vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok okresného súdu podľa ustanovenia
§ 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

Záverom odvolací súd uvádza, že nevyhovel návrhu navrhovateľa o pripustenie dovolania, pretože
jednak navrhovateľ nešpecifikoval otázku zásadného právneho významu, ktorá by mala byť predmetom
dovolacieho konania a odvolací súd nepovažoval toto rozhodnutie (i s ohľadom na dostatočnú judikatúru)
za rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu (§ 238 ods. 3 O.s.p.).

Odporcovia 1/ a 2/ boli v odvolacom konaní úspešní a preto im podľa § 224 ods. 1, s použitím §
142 ods. 1 O.s.p. vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. Toto právo si riadne a včas
uplatnili len odporca 1/. Na základe týchto skutočností odvolací súd zaviazal navrhovateľa, ktorý bol v
odvolacom konaní neúspešný, k povinnosti nahradiť odporcovi 1/ trovy odvolacieho konania vo výške
394,55 Eur. Uvedené trovy odvolacieho konania odporcu 1/ predstavujú trovy jeho právneho zastúpenia
pozostávajúce z tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby a to za podanie písomného vyjadrenia
k odvolaniu navrhovateľa vo veci samej v sume 386,74 Eur (základná sadzba tarifnej odmeny určená
hodnoty sporu - 21 947,82 Eur, podľa § 10 ods. 1, 2 s použitím § 13a ods. 1 písm. c/ Vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb v znení zmien a doplnkov - ďalej len „vyhláška“) a z režijného paušálu
vo výške 7,81 Eur (§ 16 ods. 3 vyhlášky).

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. je navrhovateľ povinný zaplatiť uvedené trovy odvolacieho konania k rukám,
resp. na účet právneho zástupcu odporcu 1/.

Odporkyni 2/ odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože si ich neuplatnila.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5C/415/2012", "guid": "91a4880f-5669-4aa1-bcbb-95f3ea81314c:a57912cc-fbbd-45c2-ad55-a77983e1cc71", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "412cda6d-2833-40f7-8ca9-cfd08f740a29:01f37e0b-2044-4373-a1d7-98a62261984d", "ecli": null, "spisova_znacka": "7Cb/86/2012", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 7Cb/86/2012 z 6. 11. 2014", "sud": "Okresný súd Prešov", "datum_vydania": "2014-11-06", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/412cda6d-2833-40f7-8ca9-cfd08f740a29:01f37e0b-2044-4373-a1d7-98a62261984d"}], "citovane_v": []}