Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 13Co/348/2015 z 14. 11. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 14. novembra 2016, sp. zn. 13Co/348/2015, ECLI:SK:KSBB:2016:6314207072.1 Krajský súd Banská Bystrica | 13Co/348/2015 | ECLI:SK:KSBB:2016:6314207072.1 | 2016-11-14 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/c7d3ad5a-c0df-47e0-a6d9-22ff3e6d8946 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2016:6314207072.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/348/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6314207072
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Kočičková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6314207072.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice
Kočičkovej a sudcov JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a JUDr. Amy Odalošovej, v právnej veci žalobcov:
1/ W. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX W. W., A. XXX/X a 2/ P. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX
XX W. W., A. XXX/X zast. Ulianko & partners, s.r.o., so sídlom Námestie SNP 41, 960 01 Zvolen, IČO:
36 856 517, proti žalovanému C. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. W., A. XXX/XX, zast. JUDr. Richardom
Piliarom, advokátom so sídlom Školská 4, 977 01 Brezno, v konaní o zaplatenie 33.000 €, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Brezno č. k. 5C/ 209/2014-45 zo dňa 17. 02. 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 1/
sumu vo výške 10 000 € v pravidelných mesačných splátkach po 150 €, vždy do 25. dňa v mesiaci k
rukám žalobcu 1/, počnúc právoplatnosťou tohto rozhodnutia s tým, že v prípade omeškania čo i len s
jednou splátkou, stáva sa splatným celý dlh naraz a vo výroku, ktorým okresný súd zaviazal žalovaného
zaplatiť žalobkyni 2/ sumu vo výške 10 000 € v pravidelných mesačných splátkach po 150 €, vždy do
25. dňa v mesiaci k rukám žalobkyne 2/, počnúc právoplatnosťou tohto rozhodnutia s tým, že v prípade
omeškania čo i len s jednou splátkou sa stáva splatným celý dlh naraz, p o t v r d z u j e .
Žalobcom 1/ a 2/ priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 1/ sumu vo
výške 10 000 € v pravidelných mesačných splátkach po 150 €, vždy do 25. dňa v mesiaci k rukám
žalobcu 1/ počnúc právoplatnosťou rozhodnutia s tým, že v prípade omeškania s úhradou čo i len jednej
splátky sa stáva zročným celé plnenie a zároveň okresný súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni 2/
sumu vo výške 10 000 € v pravidelných mesačných splátkach po 150 €, vždy do 25. dňa v mesiaci k
rukám žalobkyne 2/ počnúc právoplatnosťou rozsudku s tým, že v prípade omeškania s úhradou čo i
len jednej splátky sa stáva zročným celé plnenie. V prevyšujúcej časti okresný súd žalobu zamietol. Vo
vzťahu k trovám konania okresný súd vo výroku odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že o trovách
konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2. V odôvodnení predmetného rozsudku okresný súd uviedol: „Podaným návrhom sa navrhovatelia
domáhali od odporcu nemajetkovej ujmy vo výške 16.500,-Eur každý, ako aj náhrady trov konania. Návrh
odôvodnili tým, že sú rodičmi nebohého W. W., ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX. Trestným rozkazom
Okresného súdu Brezno bol odporca uznaný za vinného z prečinu usmrtenia v jednočinnom súbehu s
prečinom výtržníctva, ktorých sa dopustil tým, že dňa 21.08.2011 v ranných hodinách v pohostinstve
v W. W. po predchádzajúcej hádke udrel do tváre W. W., ktorý v dôsledku toho spadol na chrbát a
zadnú časť hlavy a utrpel edém mozgu s presunom stredových štruktúr o 9 mm vpravo, postraumatické
subarachnoideálne a intercerebrálne krvácanie, subdurálny hematón vpravo, zlomeninu bázy lebečnej
a paramídy s prítomnými vzduchovými bublinami, na následky ktorých dňa 10.12.2011 o 22.45 h v



NsP Brezno zomrel. Nebohý sa narodil navrhovateľom ako tretie dieťa po dvoch sestrách. Bol šikovný
a pracovitý, vždy ochotne pomáhal. Po skončení SOU sa mu nepodarilo zamestnať a pracoval iba
doma, prípadne na brigádach, šetril si peniaze na kúpu motorových vozidiel. Po oznámení, že sa
mu niečo stalo boli v šoku, chodili ho pozerať do nemocnice každý deň, dúfali, že sa jeho stav zlepší.
Začiatkom novembra ho zobrali domov aj keď bol jeho stav vážny a starali sa o neho. Dňa 09.12.2011
začal ťažko dýchať, tak mu zavolali záchranku a na druhý deň v nemocnici zomrel. Týmto bolo
podľa názoru navrhovateľov nepochybne zasiahnuté do osobnostných práv W. W. a aj jeho rodičov
(navrhovateľov), hlavne do práva na život, zdravie, súkromie a rodinný život a vzhľadom na závažnosť
zásahu a nemožnosť odčinenia spôsobenej ujmy je dané právo navrhovateľov na náhradu vzniknutej
nemajetkovej ujmy.

Odporca vo svojom vyjadrení k návrhu uviedol, že ľutuje, čo sa stalo a ešte raz sa ospravedlňuje.
Vzhľadom na ustálenie viny v trestnom konaní by mala byť predmetnom dokazovania iba výška
nemajetkovej ujmy. Išlo o nedbanlivostný trestný čin, nebolo jeho úmyslom spôsobiť poškodenému
smrť. K uvedenej udalosti došlo po vzájomnom doťahovaní, kedy odporca iba raz udrel poškodeného
- nebohého, ktorý následkom úderu a prítomnej opitosti spadol na asfaltovú cestu, preto je odporca
toho názoru, že nenesie výlučnú zodpovednosť za to, čo sa stalo. Nárok považoval za predčasne
podaný na súd a rozporoval aj výšku nemajetkovej ujmy, ktorú žiadali navrhovatelia priznať. Poukázal na
skutočnosť, že je nezamestnaný a rozsudkom Okresného súdu Brezno sp.zn. 3C/27/2013 bol zaviazaný
nahradiť Všeobecnej zdravotnej poisťovni sumu 9.534,44 Eur za poskytnutú zdravotnú starostlivosť pre
poškodeného.

Podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky má každý právo na ochranu pred neoprávneným
zasahovaním do súkromného a rodinného života.

Podľa § 11 Občianskeho zákonníka (ďalej len "OZ"), fyzická osoba má právo na ochranu svojej
osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena
a prejavov osobnej povahy.

Podľa § 13 ods. 1 OZ, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených
zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo
dané primerané zadosťučinenie.

Podľa § 13 ods. 2 OZ, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto,
že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická
osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Podľa § 13 ods. 3 OZ, výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej
ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Osobnostné práva a právo na ich ochranu predstavujú základné piliere súkromnoprávnej úpravy.
Ochrana osobnosti prislúcha každej fyzickej osobe, pričom predmetom ochrany je osobnosť človeka vo
svojej celistvosti ako nehmotný statok. Ide o absolútne právo fyzickej osoby, ktoré pôsobí proti všetkým.
Jeho obsahom je zákaz akéhokoľvek zásahu, ktorý bol spôsobilý vyvolať ohrozenie alebo porušenie
práv, ktoré sú demonštratívne uvedené v § 11 Občianskeho zákonníka. Túto ochranu zákon zabezpečuje
v plnom rozsahu aj vtedy, ak sú zasiahnuté len jednotlivé zložky osobnosti. V občianskom práve platí
zásada, že ohrozenie resp. porušenie čo i len jednej stránky osobnosti človeka je ohrozením alebo
porušením jeho osobnosti ako celku.

Zodpovednosť za ohrozenie alebo porušenie práva na ochranu osobnosti je založené na objektívnom
princípe, čo znamená, že sa nevyžaduje zavinenie na strane ohrozovateľa či narušovateľa práva. Na
to aby mohlo dôjsť k vzniku občianskoprávnej sankcie za nemajetkovú ujmu, musia byť splnené
zákonom stanovené predpoklady, ktorými sú existencia zásahu, ktorý je objektívne spôsobilý vyvolať
nemajetkovú ujmu, neoprávnenosť (protiprávnosť) tohto zásahu a existencia príčinnej súvislosti medzi
zásahom a jeho neoprávnenosťou. V prípade, že dôjde k zásahu do osobnostnej sféry fyzickej osoby
stačí, ak ide o zásah, ktorý je objektívne spôsobilý vyvolať ujmu, ktorá spočíva nielen v porušení, ale
iba v samotnom ohrození osobnosti fyzickej osoby. Musí ísť pritom o nemajetkovú ujmu, teda takú,
ktorá sa nepremieta bezprostredne do majetkovej sféry postihnutej osoby, pretože túto nemajetkovú



ujmu je potrebné odlišovať od majetkovej ujmy vrátane ujmy na zdraví s majetkovými dôsledkami.
Ďalšou podmienkou použitia jednotlivých právnych prostriedkov ochrany osobnosti je neoprávnenosť
zásahu. Pod neoprávneným zásahom chápeme také konanie, ktoré smeruje proti osobnej a mravnej
integrite fyzickej osoby, je objektívne spôsobilé znížiť dôstojnosť, vážnosť a česť a ktoré ohrozuje
postavenie a uplatnenie danej osoby v spoločnosti. Pokiaľ sa má proti takémuto neoprávnenému zásahu
poskytnúť občianskoprávna ochrana, je potrebné, aby išlo o taký zásah, ktorý je objektívne spôsobilý
privodiť ujmu na osobnosti. Poslednou podmienkou vzniku občianskoprávnych sankcií pri ochrane
osobnosti je príčinná súvislosť medzi neoprávneným zásahom do osobnosti fyzickej osoby objektívne
spôsobilým vyvolať nemajetkovú ujmu spočívajúcu buď v porušení či len ohrození fyzickej osoby a
vznikom tejto nemajetkovej ujmy. Občiansky zákonník nevyžaduje pre úspešnosť uplatnenia práva na
ochranu osobnosti zavinenie toho kto sa dopustil takéhoto zásahu. Dôsledkom každého neoprávneného
zásahu do práv chránených v § 11 Občianskeho zákonníka je určitá ujma. Podmienkou priznania
náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je vždy v závislosti na individuálnych okolnostiach daného
prípadu existencia závažnej ujmy. Za závažnú ujmu treba považovať takú ujmu, ktorú fyzická osoba
vzhľadom na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo, intenzitu zásahu, jeho trvanie alebo dopad
a dôsledky považuje za ujmu značnú, pričom nie sú rozhodujúce jej subjektívne pocity, ale objektívne
hľadisko, teda či by predmetnú ujmu takto v danom mieste a čase vnímala aj každá iná fyzická osoba.

Z vykonaného dokazovania považoval súd za preukázané, že dňa 21.08.2011 približne o 04.30 h v W.
W. pred pohostinstvom Topvar A. na S. XX odporca po predchádzajúcej hádke udrel do tváre W. W.,
ktorý v dôsledku toho spadol na chrbát a zadnú časť hlavy a utrpel edém mozgu s presunom stredových
štruktúr o 9 mm vpravo, postraumatické subarachnoideálne a intercerebrálne krvácanie, subdurálny
hematón vpravo, zlomeninu bázy lebečnej a paramídy s prítomnými vzduchovými bublinami, na následky
ktorých dňa XX/XXXXo 22.45 h v NsP A. zomrel. Za tento skutok bolo pôvodne odporcovi vznesené
obvinenie pre zločin ublíženia na zdraví a prečin výtržníctva. V priebehu prípravného konania došlo k
zmene právnej kvalifikácie skutku zo zločinu ublíženia na zdraví na prečin usmrtenia. Za uvedený skutok
bol odporca trestným rozkazom Okresného súdu Brezno č.k. 3T/1/2012-110 zo dňa 16.01.2012, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 04.02.2012 uznaný za vinného z prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1
Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného
zákona a bol odsúdený na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere jedného roka, ktorého výkon mu
bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní dva a pol roka. Zároveň bol zaviazaný nahradiť
poškodenej P. W. (navrhovateľke v rade 2) pohrebné náklady vo výške 1.611,33 Eur a so zvyškom
nároku bola poškodená odkázaná na občianske súdne konanie.

Zo znaleckého posudku č. 15/2011 vypracovaného znalcom MUDr. T. T. pre účely trestného
konania vyplýva, že poškodený W. W. utrpel niekoľko zranení, a to traumatické subarachnoidálne
krvácanie (úrazové krvácanie pod pavúčnicu mozgu), pomliaždenie mozgu, subdurálny hematón vpravo,
zlomeninu bázy lebečnej a pyramídy s prítomnými vzduchovými bublinami, pomliaždenie vlasatej časti
hlavy temporoparietálne vpravo a poúrazový edém mozgu ako nie priamy úraz, ale následok poškodenia
mozgu úrazom. Na otázku, aby popísal mechanizmus vzniku a spôsob zranení poškodeného, či mohli
vzniknúť spôsobom, ako je uvedené vo vyšetrovacom spise, teda napadnutím inou osobou znalec v
posudku uviedol, že poranenia mohli vzniknúť napadnutím inou osobou, jednoznačne však nevznikli
priamo útokom obvineného (odporcu), ale následným pádom poškodeného v opitosti na záhlavie na
asfaltovú vozovku po predchádzajúcom údere do tváre. Rozsah poranenia jednoznačne
svedčí pre veľmi intenzívny nekoordinovaný náraz poškodeného o asfaltovú cestu.

Navrhovateľ v rade 1) na pojednávaní uviedol, že syn s nimi žil v spoločnej domácnosti, pomáhal mu
okolo hospodárstva, bol nezamestnaný, ale vždy porobil čo treba, aj keď si niekedy pofrflal. Po jeho smrti
sa navrhovateľovi v rade 1) život obrátil o 180 stupňov, všade ho vidí, ale nemôže sa s ním rozprávať.
Navrhovateľ v rade 1) je v súčasnosti zamestnaný na píle.

Navrhovateľka v rade 2) na pojednávaní uviedla, že s nebohým neboli nikdy väčšie problémy, finančne
rodine síce nepomáhal, ale inak pomohol aj s domácimi prácami. Po skutku sa o neho mesiac starala
doma. Po jeho smrti sa všetko zmenilo, mala aj psychické problémy, ale nevyhľadala odbornú pomoc.
Ona je od roku 1999 nezamestnaná, pracovala iba príležitostne.



Odporca na hlavnom pojednávaní uviedol, že mu je ľúto, čo sa stalo, bol sa ospravedlniť navrhovateľom
hneď na druhý deň po skutku. Nie je schopný zaplatiť im sumu, ktorú od neho žiadajú. Zamestnal sa iba
v januári tohto roka, predtým bol dlhodobo nezamestnaný, pracoval iba brigádnicky.

Základ nároku navrhovateľov a zodpovednosť odporcu je daná trestným rozkazom Okresného súdu
Brezno č. k. 3T/1/2012-110 zo dňa 16.01.2012, ktorým je okresný súd v tomto konaní viazaný v súlade
s § 135 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého je súd viazaný rozhodnutím príslušných
orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal.

Súd nemá pochybnosti o tom, že smrť syna navrhovateľov spôsobila vážny zásah do súkromného
a rodinného života navrhovateľov. Smrťou syna navrhovatelia stratili sociálne, morálne, ako aj citové
puto vytvorené medzi nimi a nebohým synom, ktorý s nimi žil v spoločnej domácnosti a bol ich
jediným synom. Protiprávnym konaním odporcu došlo k nenávratnému zničeniu väzieb rodinného života
navrhovateľov. Následky zásahu nie je možné odstrániť len morálnou satisfakciou, pretože žiadna by
nepostačovala na primerané zadosťučinenie a zmiernenie ujmy navrhovateľov. Ak medzi fyzickými
osobami existujú citové, sociálne a morálne vzťahy, ktoré sa vytvorili v ich súkromnom a rodinnom živote,
môže porušením práva na život jednej z nich dôjsť k nedovolenému zásahu do práva na súkromie inej
z nich. Takýmto protiprávnym zásahom tretej osoby do práva na súkromie resp. práva na rodinný život,
môže byť ďalšiemu účastníkovi resp. účastníkom vzťahu spôsobená taká ujma, ktorá čiastočne alebo
úplne bráni naplno napĺňať citové potreby, čiže nemajetková ujma postihujúca inú ako majetkovú sféru
osobnosti, sféru osobnostnú, ku ktorej nepochybne patrí aj citová, emocionálna ujma. Ak dôjde k smrti
ktoréhokoľvek z členov rodinného vzťahu, pozostalá osoba môže utrpieť citovú ujmu vo forme šoku,
smútku zo straty blízkej osoby a tak isto aj spoločenstva (vzťahu) s blízkou osobou.

Vychádzajúc aj z ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR (napr. 5Cdo/265/2009,
2Cdo/194/2011) súčasťou práva na ochranu súkromia je aj rodinný život spočívajúci v udržiavaní a
rozvíjaní vzájomných citových, morálnych a sociálnych väzieb medzi najbližšími osobami, a konanie,
ktoré spôsobilo násilné pretrhnutie týchto väzieb stratou člena rodiny, je konaním nesúcim znaky
neoprávneného zásahu do chránených osobnostných práv pozostalých členov rodiny. Zásah do
emocionálnej sféry fyzickej osoby, spôsobený protiprávnym konaním tretej osoby, následkom ktorého
je úmrtie blízkej osoby, zakladá právo domáhať sa ochrany osobností podľa ustanovení Občianskeho
zákonníka o ochrane osobnosti.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd žalobe vyhovel a priznal navrhovateľom náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch z dôvodu porušenia ich práv na ochranu osobnosti, a to práva na
ochranu súkromného a rodinného života, do ktorého bolo zasiahnuté protiprávnym konaním odporcu. V
prípade existencie neoprávneného zásahu ide o objektívnu zodpovednosť bez ohľadu na zavinenie.
V tomto konkrétnom prípade nečakaným úmrtím syna navrhovateľov došlo k závažnému zásahu do
ich osobnostných práv, pričom následok zásahu je nezvratný. Pri úmrtí nemôže žiadne zadosťučinenie
odčiniť vzniknutú ujmu, ktorá má absolútny charakter. V prípade smrti dieťaťa ide o mimoriadne citlivý
zásah do emocionálnej sféry rodičov, ktorí spolu s deťmi tvorili plnohodnotnú fungujúcu rodinu.

Pri určovaní výšky náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je potrebné brať do úvahy hlavne závažnosť
vzniknutej ujmy a okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. Smrť ako absolútna a nenahraditeľná
strata predstavuje sama o sebe závažný zásah do práva na ochranu osobnosti, pričom spôsobuje
ťažké psychické rozpoloženie a v prípade fungujúcej rodiny má za následok dlhotrvajúcu nemožnosť
vyrovnať sa so stratou blízkeho človeka napriek plynutiu času. Následky protiprávneho konania v danom
prípade nebolo možné preto odstrániť morálnou satisfakciou a nebolo postačujúce ani vyslovenie viny
v trestnom konaní. Bolo potrebné prihliadať na intenzitu, rozsah a trvanie zásahu pri zohľadnení vzťahu
navrhovateľov ako rodičov k zomrelému synovi.

Súd pri určení výšky nemajetkovej ujmy vzal do úvahy, že nebohý bol jediným synom, avšak nie jediným
dieťaťom navrhovateľov. Okrem neho majú ešte dve dcéry. Tiež prihliadol na vek nebohého, ako aj
na skutočnosť, že nebol živiteľom rodiny, naopak, od skončenia školy bol nezamestnaný, žil s rodičmi
v spoločnej domácnosti a privyrábal si iba brigádnicky. Veľmi podstatnou okolnosťou pri úvahe súdu
boli aj okolnosti, za ktorých došlo ku spáchaniu trestného činu. Ako vyplynulo zo svedeckých výpovedí
v trestnom konaní nebohý bol pod vplyvom alkoholu a "zapáral" do viacerých ľudí nachádzajúcich
sa v pohostinstve. Odporca sa nedopustil úmyselného trestného činu, udrel nebohého iba raz a aj



samotné zranenia nebohého vznikli v dôsledku nekoordinovaného pádu na zem v dôsledku prítomnej
opitosti, čo vo svojom znaleckom posudku potvrdil aj znalec, nie priamo útokom odporcu. Navrhovatelia
sa domáhali zaplatenia nemajetkovej ujmy vo výške 16.500,-Eur každý. Súd má však za to, že s
prihliadnutím na všetky vyššie uvedené skutočnosti je nemajetková ujma vo výške 10.000,-Eur pre
každého z navrhovateľov v tomto prípade postačujúca, preto návrh v prevyšujúcej časti zamietol.

O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej podľa § 151 ods. 3
Občianskeho súdneho poriadku“.

Vzhľadom na sociálnu situáciu odporcu, ktorý bol dlhodobo nezamestnaný a iba od januára tohto
roka pracuje ako živnostník mu súd povolil splácať priznanú nemajetkovú ujmu v splátkach po 150,-Eur
mesačne pre každého navrhovateľa pod stratou výhody splátok“.

3. Proti predmetnému rozsudku okresného súdu sa žalovaný odvolal a v odvolaní uviedol, že proti
rozsudku okresného súdu podáva v zákonom stanovenej lehote odvolanie, ktorým napáda výrok
I. a výrok II. rozsudku, pričom svoje odvolanie odôvodňuje ust. § 205 ods. 2 písm. d/ zák. č.
99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte len OSP) t.j. tým, že súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalovaný v odvolaní ďalej
uviedol, že z dôvodu jeho majetkových a zárobkových pomerov nemôže súhlasiť s výškou náhrady
nemajetkovej ujmy určenou súdnym rozhodnutím, ktorú má nahradiť obidvom žalobcom aj keď má
možnosť uhradiť dané sumy v splátkach. Zdôraznil, že na pojednávaní konanom na okresnom súde
uviedol, že úprimne ľutuje, čo sa stalo dňa 21. 08. 2011 a veľmi ho to mrzí. Žalobcovia si podanou
žalobou uplatnili náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa ust. § 13 ods. 2 zák. č. 40/1964 Zb.,
Občianskeho zákonníka, pretože konaním žalovaného došlo k neoprávneného zásahu do ich práv a práv
poškodeného chránených ustanovením § 11 Občianskeho zákonníka. V uvedenej súvislosti žalovaný
v odvolaní uviedol, že aj keď jednotlivé súčasti osobnosti fyzickej osoby a osobnostných práv, ktorým
poskytuje ochranu ust. § 11 Občianskeho zákonníka sú hodnoty, ktoré v podstate nemožno vyjadriť v
peniazoch, to ešte neznamená, že by peniazmi nebolo možné vyjadriť výšku náhrady nemajetkovej ujmy
spôsobenej protiprávnym zásahom do osobnosti fyzickej osoby. Priznanie zadosťučinenia v peniazoch
však podľa žalovaného predpokladá splnenie určitých zákonom kvalifikovaných podmienok. Výšku
náhrady nemajetkovej ujmy musí súd určiť s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti,
za ktorých k porušeniu práva došlo. Občiansky zákonník žiadnu maximálnu ani minimálnu hranicu výšky
zadosťučinenia v peniazoch nestanovuje. Ustanovenie § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka stanovuje
len, že zadosťučinenie má byť primerané. Určenie výšky náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je
vecou úvahy súdu, ktorý sa pri tejto úvahe musí riadiť dvoma v zákone taxatívne stanovenými kritériami,
z týchto musí pri svojom rozhodovaní o výške náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch vychádzať.
Okresný súd podľa žalovaného v odôvodnení rozsudku uviedol svoje úvahy, na základe ktorých dospel
k určeniu výšky nemajetkovej ujmy, pričom podľa žalovaného správne vyhodnotil okolnosti, za ktorých
k porušeniu práva došlo, keď prihliadol na skutočnosti preukázané v trestom konaní avšak podľa
žalovaného s výškou náhrady nemajetkovej ujmy v sume 10 000 € pre každého zo žalobcov sa žalovaný
nemôže stotožniť, pretože táto je podľa názoru žalovaného vzhľadom na okolnosti, za ktorých k
porušeniu práva došlo a tiež vzhľadom na jeho majetkové a zárobkové pomery neprimeraná. V uvedenej
súvislosti žalovaný v odvolaní zdôraznil, že v konaní pred súdom prvej inštancie navrhol výšku náhrady
nemajetkovej ujmy pre obidvoch žalobcov celkom v sume 10 000 €, t. j. po 5000 € pre každého z
nich. Uvedenú sumu by vzhľadom na svoje schopnosti a možnosti, ako aj predchádzajúce rozhodnutie
Okresného súdu Brezno sp. zn. 3C/27/2013, ktorým bol zaviazaný na náhradu škody Všeobecnej
zdravotnej poisťovni vo výške 9 534,44 €, bol schopný splácať v pravidelných mesačných splátkach,
pretože začal podnikať ako SZČO a vie aké výdavky a príjmy v súčasnosti dosahuje. Nie je vlastníkom
hnuteľných vecí väčšej hodnoty a ani žiadnych nehnuteľných vecí. V závere odvolania žalovaný uviedol,
že je zrejmé, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam ohľadne majetkových a zárobkových možností žalovaného a ohľadne primeranosti finančného
zadosťučinenia a navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu podľa ust.
§ 220 OSP zmenil tak, že odvolaním napadnuté výroky rozsudku okresného súd t.j. výrok I a výrok II
zmení v časti výšky náhrady nemajetkovej ujmy zo sumy 10 000 € na sumu 5 000 €, pričom umožní
žalovanému uhradiť obidve sumy v pravidelných splátkach po 150 €.

4. V podaní zo dňa 15. 04. 2015 sa žalobcovia 1/ a 2/ vyjadrili k obsahu odvolania žalovaného
a vo vyjadrení uviedli, že s odvolaním žalovaného sa nemožno stotožniť, pretože je nedôvodné a



tvrdenia žalovaného v ňom uvedené sú nepreukázané. V uvedenej súvislosti poukázali žalobcovia vo
vyjadrení k odvolaniu žalovaného na to, že žalovaný v konaní žiadnym spôsobom nepreukazoval svoje
majetkové pomery a schopnosti splácať priznané plnenie, na úhradu ktorého ho mal súd zaviazať.
Zdôraznili, že žalovaný počas konania pred súdom prvej inštancie ako aj v podanom odvolaní
nenamietal súdom určenú výšku mesačných splátok po 150 €, ale len súdom stanovenú výšku
finančnej náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 10 000 € pre každého zo žalobcov, preto výšku náhrady
nemajetkovej ujmy považujú za dôvodnú a nezávislú od pomerov žalovaného, ktoré v konaní žalovaný
nepreukazoval. Podľa žalobcov možno konštatovať, že priznaná výška finančnej náhrady nemajetkovej
ujmy žalobcov vychádza tak z ustálenej judikatúry súdov, na ktorú v priebehu konania pred súdom
prvej inštancie poukazovali ako aj z ujmy žalobcov, ktorú v dôsledku konania žalovaného utrpeli.
V uvedenej súvislosti žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedli, že sa stotožňujú s
tvrdením žalovaného, že samotné jednotlivé súčasti osobnosti fyzickej osoby a osobnostné práva,
ktorým Občiansky zákonník v ust. § 11 poskytuje ochranu, sú hodnoty, ktoré v podstate nemožno
vyjadriť v peniazoch. To však podľa žalobcov neznamená, že by peniazmi nebolo možné vyjadriť výšku
náhrady nemajetkovej ujmy spôsobenej protiprávnym zásahom žalovaného do ich osobnostných práv..
Zdôraznili, že priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch predpokladá splnenie určitých zákonom
kvalifikovaných podmienok, pričom výšku náhrady nemajetkovej ujmy určuje súd s prihliadnutím na
závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. Občiansky zákonník
žiadnu maximálnu ani minimálnu hranicu výšky zadosťučinenia v peniazoch nestanovuje. Ustanovenie
§ 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka v súvislosti s výškou náhrady nemajetkovej ujmy ustanovuje len
to, že náhrada nemajetkovej ujmy má byť primeraná, pričom určenie výšky náhrady nemajetkovej
ujmy v peniazoch je vecou úvahy súdu, ktorý sa pri tejto úvahe musí riadiť dvoma v zákone taxatívne
vymedzenými kritériami a z týchto musí pri svojom rozhodovaní o výške náhrady nemajetkovej ujmy v
peniazoch vychádzať. Iné ako vyššie uvedené kritéria nemôže súd pri rozhodovaní o tejto otázke vziať
na zreteľ. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhli,
aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom rozsahu ako vecne správny
potvrdil a zaviazal žalovaného na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 64,85 €.

5. Na obsah vyjadrenia žalobcov k odvolaniu žalovaného reagoval žalovaný v podaní zo dňa 26. 07.
2016, kde uviedol, že v priebehu konania pred súdom prvej inštancie poukázal na svoje schopnosti
splácať žalobcami požadované plnenie titulom náhrady nemajetkovej ujmy, pričom sa vyjadril, že
nesúhlasí s náhradou nemajetkovej ujmy vo výške 10 000 € pre každého zo žalobcov, nakoľko mu to jeho
majetkové pomery nedovoľujú. Poukázal tiež na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva poškodeného
došlo - poranenia poškodeného podľa žalovaného nevznikli priamo útokom žalovaného, ale následným
pádom poškodeného z dôvodu opitosti, čo podľa žalovaného znamená, že určitá miera zavinenia bola
aj na strane poškodeného, preto považuje náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 5 000 € pre každého
zo žalobcov za primeranú. Zdôraznil, že podľa jeho názoru za porušenie osobnostných práv žalobcov
a poškodeného nenesie len on výlučnú zodpovednosť, preto žiada, aby súd zohľadnil pri svojom
rozhodovaní predovšetkým tieto okolnosti. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcov ďalej uviedol, že
už v konaní pred súdom prvej inštancie poukázal na to, že bol zaviazaný nahradiť Všeobecnej zdravotnej
poisťovni sumu 9 534,44 € za poskytnutú zdravotnú starostlivosť pre poškodeného - syna žalobcov
1/ a 2/, teda v súvislosti so spáchaným skutkom znáša aj tieto náklady. Náhradu nemajetkovej ujmy
pre oboch žalobcov je ochotný splácať v pravidelných mesačných splátkach po 150 €, preto výšku
mesačných splátok na pojednávaní konanom na okresnom súde a v odvolaní nenamietal. Namietal však
výšku priznanej náhrady nemajetkovej ujmy, nakoľko ju považuje za neprimeranú z vyššie uvedených
dôvodov. V čase rozhodovania súdu prvej inštancie začal podnikať ako SZČO, teda vedel aké sú jeho
príjmy a výdavky. Medzičasom však opätovne došlo ku zmene jeho životnej situácie, pretože počas
plynutia skúšobnej doby viedol motorové vozidlo, napriek uloženému zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá, preto mu bol premenený trest podmienečného odsúdenia na nepodmienečné odsúdenie za
skutok súvisiaci s týmto súdnym konaním, t. j. za trestný čin usmrtenia podľa § 149 ods. 1 Trestného
zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona.
Momentálne sa nachádza v ústave na výkon trestu odňatia slobody, preto nemôže podnikať alebo
zamestnať sa, aby mohol uhradiť škodu všetkým poškodeným. Zdôraznil, že súd pri určovaní výšky
náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch by mal brať do úvahy predovšetkým závažnosť vzniknutej ujmy
a okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. Na tieto kritéria poukazujú aj žalobcovia vo svojom
vyjadrení, preto sa možno s nimi len stotožniť. V uvedenej súvislosti žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu
žalobcov uviedol, že namietal len samotnú výšku priznanej náhrady nemajetkovej ujmy, pretože túto
nepovažuje za primeranú.



6. Na obsah vyjadrenia žalovaného opätovne reagovali žalobcovia 1/ a 2/ v podaní zo dňa 31. 08.
2016, kde uviedli, že pokiaľ žalovaný v predmetnom vyjadrení poukazuje na svoje aktuálne majetkové
pomery a najmä na to, že u neho došlo k zmene situácie v tom, že mu bol podmienečne uložený trest
premenený na nepodmienečný, tak jeho vyjadrenie považujú za nedôvodné a tvrdenia žalovaného v ňom
uvedené za účelové a špekulatívne, pretože nie ich vinou žalovaný napriek uloženému trestu zákazu
činnosti viesť vozidlo tento zákaz porušil a viedol motorové vozidlo. V uvedenej súvislosti žalobcovia vo
vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedli, že nevidia žiadny dôvod, prečo by uvedená zmena životnej
situácie žalovaného mala byť dôvodom v prospech jeho odvolania. Zdôraznili, že nie je im vôbec zrejmé,
prečo by mali pre nevhodné a nezákonné správanie sa žalovaného v nepriamom dôsledku trpieť znovu
oni. Zároveň opätovne uviedli, že súdom prvej inštancie priznaná výška náhrady nemajetkovej ujmy v
peniazoch vychádza tak z ustálenej judikatúry ako aj z ich reálnej citovej ujmy, ktorú v dôsledku konania
žalovaného utrpeli. Vzhľadnom na uvedené skutočnosti navrhli, aby odvolací súd odvolaním napadnutý
rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil a zaviazal žalovaného na náhradu trov právneho
zastúpenia, ktoré im vznikli v odvolacom konaní.

7. Krajský súd ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovaného v rozsahu danom ust. § 379 a ust.
§ 380 zák. č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (CSP), bez nariadenia pojednávania podľa ust.
§ 385 ods. 1 CSP a rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutom výroku, ktorým okresný súd
zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 1/ sumu vo výške 10 000 € v pravidelných mesačných splátkach
po 150 €, vždy do 25. dňa v mesiaci k rukám žalobcu 1/ počnúc právoplatnosťou rozsudku s tým, že
v prípade omeškania s úhradou čo i len jednej splátky sa stáva splatným celý dlh naraz a vo výroku,
ktorým okresný súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni 2/ sumu vo výške 10 000 € v pravidelných
mesačných splátkach po 150 €, vždy do 25. dňa v mesiaci k rukám žalobkyne 2/, počnúc právoplatnosťou
rozsudku s tým, že v prípade omeškania s úhradou čo i len jednej splátky sa stáva splatným celý dlh
naraz podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

8. Z obsahu odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku okresného súdu vyplýva, že okresný súd
z hľadiska procesného postupoval podľa príslušných ustanovení zák. č. 99/1963 Zb., Občianskeho
súdneho poriadku t.j. podľa právnej úpravy platnej a účinnej do 30. 06. 2016. Dňom 01. 07. 2016
nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok, kde sa v Piatej časti označenej
ako Spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia v § 470 ods. 1 a 2, veta prvá CSP uvádza:
„Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho
účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona, zostávajú zachované“. Z uvedeného je zrejmé, že účinky odvolania podaného žalovaným zostali
zachované, avšak odvolací súd odvolanie žalovaného prejednal podľa príslušných ustanovení zák. č.
160/2015 Z. z., Civilného sporového poriadku, t.j. podľa právnej úpravy účinnej od 01. 07. 2016.

9. Žalovaný okresnému súdu v odvolaní vytkol, že aj keď správne vyhodnotil okolnosti, za ktorých k
porušeniu práva došlo, keď prihliadol na skutočnosti preukázané v trestnom konaní, nesprávne podľa
názoru žalovaného určil výšku náhrady nemajetkovej ujmy v sume 10 000 € pre každého zo žalobcov,
pretože podľa názoru žalovaného, vzhľadom na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo a na
majetkové a zárobkové pomery žalovaného je takto určená náhrada nemajetkovej ujmy neprimeraná.
Vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcov k odvolaniu žalovaného, podanom po uplynutí lehoty na podanie
odvolania žalovaný uviedol, že v porovnaní s časom, keď podával odvolanie sa zmenili okolnosti na
jeho strane, nakoľko došlo k zmene jeho životnej situácie, pretože počas plynutia skúšobnej doby viedol
motorové vozidlo, napriek uloženému zákazu činnosti viesť motorové vozidlá, preto mu bol premenený
trest podmienečného odsúdenia na nepodmienečné odsúdenie za skutok súvisiaci s týmto konaním,
čo znamená, že naďalej sa zhoršili jeho možnosti uhradiť žalobcom priznanú náhradu nemajetkovej
ujmy, preto opätovne zdôraznil, že súdom určenú náhradu nemajetkovej ujmy, pre každého zo žalobcov
vo výške 10 000 € považuje za neprimeranú, pričom súd mal podľa jeho názoru zobrať do úvahy
predovšetkým závažnosť vzniknutej ujmy a okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

10. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal správnosť záverov súdu prvej inštancie z hľadiska
odvolacích námietok žalovaného, pričom dospel k záveru, že odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie je vo výroku, ktorým súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 1/ sumu vo
výške 10 000 € v pravidelných mesačných splátkach po 150 €, vždy do 25. dňa v mesiaci k rukám
žalobcu 1/, počnúc právoplatnosťou tohto rozhodnutia s tým, že v prípade omeškania čo i len s jednou



splátkou, stáva sa splatným celý dlh naraz a vo výroku, ktorým okresný súd zaviazal žalovaného zaplatiť
žalobkyni 2/ sumu vo výške 10 000 € v pravidelných mesačných splátkach po 150 €, vždy do 25. dňa v
mesiaci k rukám žalobkyne 2/, počnúc právoplatnosťou tohto rozhodnutia s tým, že v prípade omeškania
čo i len s jednou splátkou sa stáva splatným celý dlh naraz, vecne správny. Okresný súd správne
rozhodol, keď zaviazal žalovaného na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške uvedenej v odvolaním
napadnutých výrokoch rozsudku súdu prvej inštancie. Dôvody, pre ktoré tak urobil jasne a zreteľne v
odôvodnení svojho rozsudku vysvetlil. S týmito dôvodmi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a v
podrobnostiach na ne odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP). Na doplnenie správnosti dôvodov uvedených súdom
prvej inštancie v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že smrť blízkej
osoby je pre pozostalých traumatizujúca udalosť. Podľa ustálenej judikatúry súdov Slovenskej a Českej
republiky ide o neoprávnený zásah do práva na súkromie a rodinný život pozostalých. Podľa rozsudku
Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6Co 111/2011: „medzi ľuďmi existujú vzájomné sociálne, citové a
kultúrne vzťahy vytvorené v rámci ich súkromného a rodinného života, preto porušením práva na život
jednej z nich dochádza k neoprávnenému zásahu do práva na súkromný a rodinný život pozostalých.“
Každý človek je jedinečná a neopakovateľná bytosť. Ochrana práva na život vyplýva z § 11 zák. č.
40/1964 Zb., Občianskeho zákonníka kde sa uvádza, že „fyzická osoba má právo na ochranu svojej
osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a
prejavov osobnostnej povahy“, ďalej z čl. 15 Ústavy SR a tiež z medzinárodných dohovorov, ktorými
je Slovenská republika viazaná. Zásah do práva na život možno preto v každom prípade považovať
za závažnú ujmu, ktorá vzhľadom na svoj dopad a dôsledky predstavuje ujmu značnú. Neobstojí
preto argumentácia žalovaného uvedená v odvolaní, že súdom určená výška náhrady nemajetkovej
ujmy je neprimeraná. V uvedenej súvislosti odvolací súd uvádza, že z obsahu odvolania žalovaného
nevyplývajú žiadne právne relevantné argumenty, prečo by nemala byť náhrada nemajetkovej ujmy
vo výške 10 000 € pre každého z pozostalých - rodičov poškodeného neprimeraná. Ani skutočnosti
uvádzané žalovaným vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcov - v podaní zo dňa 26. 07. 2016, že oproti času
podania odvolania sa situácia na strane žalovaného podstatným spôsobom zhoršila, keďže sa nachádza
vo výkone trestu odňatia slobody v dôsledku porušenia zákazu činnosti viesť motorové vozidlo, keď sa
následne premenil trest uložený podmienečne na nepodmienečný trest odňatia slobody nie je spôsobilá
zvrátiť správnosť záverov súdu prvej inštancie premietnutých do výroku a odôvodnenia odvolaním
napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, pretože žalovaný tieto skutočnosti uviedol až po uplynutí
lehoty na podanie odvolania a tiež preto, že žalovaný nenamietal schopnosť plniť rozhodnutím súdu
uloženú povinnosť v splátkach, na čo by mohla mať skutočnosť, že sa nachádza vo výkone trestu
odňatia slobody (v prípade včasnej argumentácie, t. j. v lehote na podanie odvolania) vplyv, ale namietal
opätovne len výšku súdom priznanej náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch s čím skutočnosť, že je v
dôsledku výkonu uloženého trestu dočasne obmedzený na slobode nemá žiadnu súvislosť.

11. Na základe uvedených skutočností odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie, vo výroku, ktorým súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 1/ sumu vo výške
10 000 € v pravidelných mesačných splátkach po 150 €, vždy do 25. dňa v mesiaci k rukám žalobcu
1/, počnúc právoplatnosťou tohto rozhodnutia s tým, že v prípade omeškania čo i len s jednou splátkou,
stáva sa splatným celý dlh naraz a vo výroku, ktorým okresný súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni
2/ sumu vo výške 10 000 € v pravidelných mesačných splátkach po 150 €, vždy do 25. dňa v mesiaci
k rukám žalobkyne 2/, počnúc právoplatnosťou tohto rozhodnutia s tým, že v prípade omeškania čo i
len s jednou splátkou sa stáva splatným celý dlh naraz podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne
správny potvrdil.

12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v
nadväznosti na ust. § 255 ods. 1 CSP, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, pretože v odvolacom
konaní v celom rozsahu úspešným žalobcom 1/ a 2/ vznikli trovy právneho zastúpenia; o výške priznanej
náhrady trov právneho zastúpenia žalobcov v odvolacom konaní rozhodne po právoplatnosti tohto
rozsudku podľa ust. § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie.

13. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.



Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).