Rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Co/823/2015 z 19. 7. 2016
Citácia: rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica z 19. júla 2016, sp. zn. 16Co/823/2015, ECLI:SK:KSBB:2016:6314209036.1
Krajský súd Banská Bystrica | 16Co/823/2015 | ECLI:SK:KSBB:2016:6314209036.1 | 2016-07-19 | Rozhodnutie
Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné
Citované ustanovenia: § 362c CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/fb41b892-6259-40b9-b503-c8a6406a22c0
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2016:6314209036.1

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/823/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6314209036
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6314209036.1

Rozhodnutie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej
a sudcov Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci žalobcu Orange Slovensko,
a.s., Bratislava, Metodova 8, IČO 35 697 270 právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou URBÁNI
& Partners s.r.o., Banská Bystrica, Skuteckého 17, IČO 36 646 181 proti žalovanému T. O., nar.
XX.XX.XXXX, bytom M., M. XXX, t.č. bytom S. K. A. XXX/X, E. - P. E., Česká republika, v konaní o
zaplatenie 89,82 € s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Brezno, č. k. 5C
311/2014-47 zo dňa 24. 03. 2015 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
89,82 € spolu s 5,50% úrokom z omeškania ročne zo sumy 89,82 € od 26. 07. 2013 do zaplatenia v lehote
3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia titulom nezaplatenia ceny za poskytnuté telekomunikačné
služby za obdobie od marca 2013 do mája 2013.

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalovanému bol do vlastných
rúk doručený opis návrhu spolu s prílohami a uznesením, v ktorom mu súd uložil povinnosť vyjadriť
sa k návrhu. Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že namieta voči priloženej zmluve, pretože mu
nie je známa a nesúhlasí ani s platobným rozkazom, „nevie odkiaľ je zmluva“. Následne na to súd
prvej inštancie nariadil pojednávanie na deň 24. 03. 2015, na ktoré sa nedostavil žalovaný, ktorý súdu
zaslal vyjadrenie, že súhlasí s tým, aby súd konal v jeho neprítomnosti. Z vykonaného dokazovania
mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobca so žalovaným dňa 07. 03. 2013 uzatvorili zmluvu o
poskytovaní verejných služieb č. a 6852926 ( ďalej v texte „Zmluva o poskytovaní verejných služieb“ ),
ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli všeobecné podmienky poskytovania verejných elektronických,
komunikačných služieb prostredníctvom verejnej mobilnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a. s..
Na základe tejto Zmluvy žalobca poskytol žalovaného SIM kartu, ktorá mu umožňovala využívať
telekomunikačné služby poskytované žalobcom. Žalovaný nezaplatil riadne a včas cenu poskytnutých
služieb za obdobie od marca 2013 do mája 2013, čím porušil svoje zmluvné povinnosti, preto žalobca
pokusom o pokonávku vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy, pričom žalovaný dlžnú sumu
nezaplatil. Pokiaľ aj žalovaný vo svojom vyjadrení tvrdil, že on o žiadnej zmluve nevie, súd mal za
preukázané, že zmluva bola uzavretá, nachádzajú sa v nej údaje žalovaného a je aj podpísaná. Súd
následne návrhu žalobcu v plnom rozsahu vyhovel vzhľadom na to, že žalovaný nezaplatil hovorné
za poskytnuté služby riadne a včas, pričom z predložených faktúr je zrejmé, že služby žalobcu boli
využívané a z dôvodu nezaplatenia došlo k odpojeniu. Následne priznal žalobcovi i úrok z omeškania v
zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení  s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z..

3. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle § 142 ods. 1 a § 150 ods. 2 OSP.



4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote žalovaný odvolanie s odôvodnením, že k vydaniu
rozhodnutia došlo na základe neplatnej zmluvy. Ako nevidiaci má nárok na zákonný postup a dôvodom
je „zneužitie jeho handicapu“. Žiadnu zmluvu, na základe ktorej mu bola uložená povinnosť zaplatiť
finančné prostriedky, nikdy nepočul. Uviedol, že je osobou zdravotne ťažko postihnutou od 18 rokov,
nakoľko sa narodil ako nevidomý. Doložil doklad o jeho zdravotnom stave, ako aj invalidite. Na základe
výzvy Okresného súdu Brezno č.k. 5C 311/2014-60 zo dňa 20. 05. 2015 odvolanie doplnil tak, že žiada,
aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil, nakoľko k uloženiu povinnosti zaplatiť 89,82 € došlo na
základe neplatnej zmluvy, ktorú predložil žalobca, keď uvedená neplatnosť vyplýva z toho, že on je slepý,
pričom zmluva so slepým človekom musí mať notárske potvrdenie, že mu bola prečítaná, aby vedel
čo dokument obsahuje a potom je zrejmé, čo podpisuje. Naviac, nevie písať ani čítať. Keďže zmluva
neobsahuje zákonné náležitosti, ide o zmluvu neplatnú.

5. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
ako vecne správny potvrdil. Zdravotný stav žalovaného nespochybnil, avšak ním uvádzané skutkové
a právne dôvody, na základe ktorých považuje zmluvný vzťah za neplatný, považuje za nedôvodný.
Zdôraznil, že žalovaný bol v zmysle § 120 OSP riadne poučený, pričom žalovaný ním tvrdené skutočnosti
a dôkazy predložil až v okamihu, keď mu bol doručený rozsudok, pričom na dôkazy a skutočnosti
označené a predložené po vyhlásení uznesenia o skončení dokazovania súd neprihliada, nakoľko tieto
dôkazy nie sú odvolacím dôvodom podľa § 205a OSP. Tvrdenia žalovaného týkajúce sa absencie
notárskej zápisnice podľa neho neobstoja, nakoľko táto sa nevyžaduje v prípade, ak daná osoba má
schopnosť oboznámiť sa s obsahom právneho úkonu s pomocou prístrojov alebo špeciálnych pomôcok
alebo prostredníctvom inej osoby, ktorú  si zvolí a je schopný vlastnoručne listinu podpísať.

6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie v zmysle ust. § 379 a 380 CSP a bez
nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP (a contrario) napadnutý rozsudok okresného súdu
podľa § 389 ods. 1 písm. b/,c/ CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie podľa §
391 ods. 1 CSP z nasledovných dôvodov:

7. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku zák. č. 160/2015 Z. z.
(ďalej len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť 01. 07. 2016 platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento
zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá
CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali, predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované.

8. Súd o nároku žalobcu rozhodol na základe vykonaného dokazovania v neprítomnosti žalovaného.
Nárok považoval za dôvodný, ak vychádzal z predloženej Zmluvy o poskytovaní verejných služieb a
následne žalobcom predložených faktúr za obdobie od marca 2013 do mája 2013, za ktoré žalovaný
nezaplatil riadne a včas cenu poskytnutých služieb. V písomnom vyjadrení k žalobe žalovaný uviedol, že
neuznáva nárok žalobcu z dôvodu, že mu nie je známa „táto skutočnosť“, nemal vedomosť o existencii
zmluvy, na základe ktorej si žalobca nárok uplatnil. V závere tohto písomného vyjadrenia výslovne
uviedol, že „tento text diktoval, bol mu riadne prečítaný a je plne totožný s jeho slovom“. Listina je
opatrená overovacou doložkou. Odvolací súd uznáva, že z uvedenej listiny nebolo bez pochýb zrejmé,
že ide  stranu sporu - žalovaného, ktorým je nevidiaci. Uvedené vyplynulo až z odvolania voči rozhodnutiu
vo veci samej. I uvedená listina bola opatrená overovacou doložkou a bolo k nej pripojené rozhodnutie
Sociálnej poisťovne, o priznanom invalidnom dôchodku, ako aj potvrdenie Úradu práce, sociálnych vecí
a rodiny Brezno, že v prípade žalovaného ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím.

9. Vzhľadom na vyššie uvedené preto nebol správny procesný postup súdu prvej inštancie, ak pri
rozhodovaní vychádzal len z listinných dôkazov, teda zo Zmluvy predloženej žalobcom, napriek tomu, že
žalovaný jej platnosť spochybňoval, nemal ani vedomosť o jej existencii. Z obsahu Zmluvy o poskytnutí
verejných služieb nevyplýva, že by táto bola opatrená overovacou doložkou  resp., že by pri jej uzavretí
bol prítomný svedok v zmysle ust. § 40 ods. 6 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na písomné
právne úkony tých, ktorí nemôžu čítať a písať, je potrebná úradná zápisnica. Úradná zápisnica sa
nevyžaduje len v prípade, ak má ten, kto nemôže čítať alebo písať schopnosť oboznámiť sa s obsahom
právneho úkonu s pomocou prístrojov alebo špeciálnych pomôcok alebo prostredníctvom inej osoby,
ktorú si zvolí a je schopný vlastnoručne listinu podpísať. Nemožno sa stotožniť ani s argumentáciou
žalobcu, ktorý v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného konštatuje, že žalovaný si mohol určiť
povereného zamestnanca žalobcu na príslušnej pobočke, nakoľko ten ho s predmetom a obsahom



právneho úkonu oboznámil, čoho dôsledkom mohol žalovaný vstúpiť do zmluvného vzťahu so žalobcom.
Ide len o predpoklad, ktorý v konaní nebol predmetom dokazovania.

10. Odvolací súd uznáva, že žalovaný bol v zmysle ust. § 120 ods. 4 OSP riadne poučený a s
rozhodnutím súdu prvej inštancie v jeho neprítomnosti súhlasil, súd prvej inštancie  napriek tomu
nepostupoval správne, ak neprihliadal na námietky žalovaného spočívajúce v tom, že o existencii zmluvy,
na základe ktorej si žalobca nárok voči nemu uplatňuje, nemá vedomosť, okrem iného aj z dôvodu, že
je nevidiaci, a za týmto účelom nevykonal dokazovanie. Uvedeným  procesným postupom znemožnil
súd prvej inštancie žalovanému, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak súd prvej inštancie nevykonal dôkazy za účelom zistenia,
či zmluvu, na základe ktorej si žalobca nárok uplatňuje, žalovaný ako nevidiaci skutočne uzavrel, a či
spĺňa náležitosti predpokladané zákonom v zmysle ust. §  40 ods. 1 - 6 Občianskeho zákonníka.

12. Úlohou súdu prvej inštancie bude preto vykonať dokazovanie za účelom (ne)platnosti zmluvy, na
základe ktorej si žalobca nárok voči žalovanému uplatňuje vo vzťahu k tomu, že predmetný právny
úkon urobil žalovaný, ako nevidiaco a ako ten, ktorý nevie čítať a písať. Keďže v tomto  rozsahu
dosiaľ dokazovanie zo strany súdu prvej inštancie nebolo vykonané, nie je možné jeho doplnenie, či
opakovanie zo strany súdu odvolacieho v zmysle § 389 ods. 1 písm. c/ CSP. Ak by odvolací súd pristúpil
k argumentácii žalobcu uvedenej v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného, spočívajúcej v tom,
že na dôkazy a skutočnosti označené a predložené po vyhlásení uznesenia o skončení dokazovania
súd neprihliada, išlo by zo strany odvolacieho súdu o prílišný formalizmus, ak by mal žalovaný, ako
osoba zdravotne ťažko postihnutá preukazovať neexistenciu právnej skutočnosti, na základe ktorej
si žalobca nárok voči nemu uplatňuje. Samotná skutočnosť, že strana sporu vystupuje, či už ako
žalobca, alebo žalovaný, nemá vplyv na jeho povinnosť tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a predložiť
alebo označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi
účastníkmi v spore závisí na tom, ako vymedzuje právna norma  práva a povinnosti účastníkov.
Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto
právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu
skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k
jeho prerozdeľovaniu. Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane toho ktorého účastníka, treba
rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t.j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci
charakter sa zásadne nepreukazuje. (viď aj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo 81/2010
zo dňa 31. 05. 2010). Žalovaný, pokiaľ chce byť v konaní úspešný má procesnú povinnosť tvrdiť, že k
uzavretiu predmetnej dohody nedošlo a označiť dôkazy na preukázanie skutkových okolností, z ktorých
by bolo možné usúdiť, že jeho tvrdenia zodpovedajú skutočnosti. Za účelom vykonania dokazovania
s prihliadnutím na zdravotný stav žalovaného, súd prvej inštancie zváži vykonanie procesného úkonu
( výsluch žalovaného ) prostredníctvom dožiadania v zmysle § 104 CSP.

14. Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd ktorého rozhodnutie bolo zrušené, koná ďalej o
veci. V novom rozhodnutí rozhodne súd v zmysle § 396 ods. 3 CSP aj o trovách odvolacieho konania.

15. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).



Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie
(§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- Eur (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť o
zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383
ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho
odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo
na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného
alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).