Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43Cob/145/2016 z 28. 9. 2016
Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 28. septembra 2016, sp. zn. 43Cob/145/2016, ECLI:SK:KSBB:2016:6315201774.1
Krajský súd Banská Bystrica | 43Cob/145/2016 | ECLI:SK:KSBB:2016:6315201774.1 | 2016-09-28 | Uznesenie
Oblasť práva: Obchodné právo – Ostatné, Iné
Citované ustanovenia: § 4 ods. 1 zákona č. 97/2013 Z. z., § 14 ods. 1 zákona č. 97/2013 Z. z., § 14 ods. 4 zákona č. 97/2013 Z. z., § 15 ods. 2 zákona č. 97/2013 Z. z., § 5 ods. 2 zákona č. 97/2013 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/2c049ad0-5f3f-4d42-9a2e-b1f124be3c9a
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2016:6315201774.1

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43Cob/145/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6315201774
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Dibdiaková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6315201774.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Drahomíry Dibdiakovej, členiek senátu JUDr. Evy Kmeťovej a JUDr. Márie Jamriškovej, PhD. v právnej
veci žalobcu R. A., nar. XX.X.XXXX, bytom A. XXX/XX, XXX XX T., právne zast. JUDr. Roman
Jablonovský, advokát so sídlom Mladých budovateľov 2, 974 11 Banská Bystrica proti žalovanému
Urbársko pozemkové spoločenstvo Polomka, so sídlom Osloboditeľov 20, 976 66 Polomka, IČO: 37
999 397, právne zast. JUDr. Vladimír Mikuš, advokát so sídlom V.P.Tótha 17, 960 01 Zvolen, o určenie
neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, o odvolaní žalovaného proti rozhodnutiu Okresného súdu
Brezno č. k. 7Cb/44/2015-145 zo dňa 5. apríla 2016 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie Okresného súdu Brezno č. k. 7Cb/44/2015-145 zo dňa 5. apríla 2016 zrušuje a vec v r a
c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozhodnutím určil okresný súd, že uznesenia valného zhromaždenia Urbársko
pozemkového spoločenstva v Polomke, IČO: 37 999 397, so sídlom Osloboditeľov 20, 976 66 Polomka,
prijaté na valnom zhromaždení konanom 5. apríla 2014; a to uznesenie:
a) o schválení zmluvy podľa Zákona č. 97/2013 Z.z. o pozemkovom spoločenstve s tým, že v čl. 5 ods. 3
budú zmenené v texte slová Obvodného lesného úradu za Okresného úradu, pozemkový a lesný odbor,
ktoré sú zapísané v listine: Uznesenie z valného zhromaždenia zo dňa 5.4.2014 pod bodom 2, písm.
d), a uznesenie;
b) ktorým valné zhromaždenie schválilo úpravu stanov pozemkového spoločenstva o body odsúhlasené
valným zhromaždením, ktoré sú predmetom tohto uznesenia:
1. v článku IV ods. 3 rozšírené o dátum schválenia valného zhromaždenia,
2. v článku IV doplnený odstavec 5,
3. v článku VI ods. 3 upravené na „výbor má 7 členov“,
4. v článku VII ods. 2 upravené na „dozorná rada má 3 členov“,
5. v článku VII doplnený odstavec 3,
6. doplnený článok XI - Prevádzkové a organizačné opatrenia s odstavcami:
č. 1 písmeno a, b, c, d, e, f, g, h
č. 2 písmeno a, b, c d
č. 3 písmeno a, b, c, d, e f, g h, i
č. 4 písmeno a, b, c, d, e
č. 5 písmeno a, b, c, d, e, f, g, h, i, j,
ktoré sú zapísané v listine: Uznesenie z valného zhromaždenia pod bodom 2, písm. e) sú neplatné.
Rozhodnutie o náhrade trov konania si vyhradil až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej.



2. V rozhodnutí okresný súd uviedol, že návrhom zo dňa 9.3.2015 sa žalobca domáhal voči
žalovanému vyslovenia neplatnosti uznesení prijatých na valnom zhromaždení žalovaného konanom
dňa 05.04.2014, ktorými valné zhromaždenie schválilo návrh Zmluvy o pozemkovom spoločenstve
a zmenu Stanov pozemkového spoločenstva z dôvodu, že na valnom zhromaždení boli predložené
dva návrhy stanov, pričom ani jeden z návrhov nebol prijatý nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých
podielnikov spoločenstva a konštatovanie v zápisnici z rokovania valného zhromaždenia, že za návrh
bolo 52 220 hlasov je nepravdivé. Žalobca uviedol, že zápisnica z rokovania valného zhromaždenia mala
mať formu notárskej zápisnice v zmysle § 24 ods. 2 a 3 Zákona č. 97/2013 Z.z. v spojení s ust. § 4 ods. 1
citovaného zákona. Naliehavý právny záujem na určení, že uvedené uznesenia valného zhromaždenia
boli neplatné odôvodnil tým, že bez určenia súdu o ich neplatnosti je právne postavenie žalobcu ako
podielnika žalovaného neisté.

3. Okresný súd v odôvodnení uviedol, že pokiaľ žalobca právnu argumentáciu svojho žalobného návrhu
oprel o ustanovenie § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP), tak v danom prípade
má prednosť pred jeho použitím špeciálna právna úprava, ktorá zakotvuje možnosť uplatniť neplatnosť
prijatých uznesení na valnom zhromaždení pozemkového spoločenstva podľa  ust. § 15 ods. 2 zák. č.
97/2013 Z. z., a preto súd o návrhu rozhodol. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že podľa názoru súdu
má žalobca právo ako podielnik domáhať sa neplatnosti rozhodnutí prijatých na valnom zhromaždení,
pretože jeho návrh na doplnenie stanov o tom, aby členovia výboru boli bezúhonné osoby nebol
schválený. Žalobca je teda aktívne legitimovaný na podanie žaloby o určenie neplatnosti rozhodnutí
prijatých na valnom zhromaždení. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k názoru, že uznesenia, ktoré
mali byť prijaté na valnom zhromaždení žalovaného, ktorými valné zhromaždenie malo schváliť úpravu
Zmluvy o pozemkovom spoločenstve a Stanov pozemkového spoločenstva, neboli prijaté nadpolovičnou
väčšinou hlasov všetkých členov spoločenstva, preto návrhu žalobcu vyhovel.

4. Okresný súd uviedol, že zo Zápisnice z valného zhromaždenia zo dňa 5. 4. 2014 bod 9 vyplýva,
že pred začatím diskusie pri hlasovaní o úprave stanov o pozemkovom spoločenstve už nebolo
valné zhromaždenie uznášaniaschopné vzhľadom nato, že valné zhromaždenie opustila veľká časť
zúčastnených podielnikov, teda bod 10 „Diskusia“ na rokovaní valného zhromaždenia sa uskutočnila
bez toho, aby bola prítomná nadpolovičná väčšina všetkých členov spoločenstva. Bod 11, ktorý je
uvedený v programe pre rokovanie valného zhromaždenia ako „Návrh na uznesenie“, sa na valnom
zhromaždení realizoval len prečítaním návrhu, ale bez hlasovania, pretože väčšina podielnikov valné
zhromaždenie v tom čase už opustila. Podľa názoru súdu je zo schváleného programu rokovania zrejmé,
že rozhodnutia vo forme uznesení, ktorými mali byť všetky rozhodnutia, o ktorých dovtedy rokovalo
valné zhromaždenie sformulované do návrhu uznesení mali byť prijaté až na záver rokovania valného
zhromaždenia a až tento návrh uznesení, ako konečné rozhodnutie z rokovania valného zhromaždenia
mal byť predložený členom na schválenie, ale nestalo sa tak. Uviedol tiež, že ako vyplýva z textu
zápisnice pri úprave stanov o pozemkovom spoločenstve oznámil predseda valnému zhromaždeniu, že
v stanovách prečíta len výborom navrhnuté zmeny a dodatky oproti schválenej Zmluve o pozemkovom
spoločenstve, takže oboznamoval valné zhromaždene s novým návrhom stanov tak, že prečítal len
navrhnuté zmeny a dodatky oproti zmluve o pozemkovom spoločenstve, nie oproti dovtedajšiemu
textu stanov pozemkového spoločenstva, a teda členovia neboli oboznámení s navrhovanými zmenami
dovtedajšieho textu stanov, ale s navrhovanými zmenami dovtedajšej zmluvy o spoločenstve. Okresný
súd uviedol, že na zistenie okolností, za akých sa konalo valné zhromaždenie vypočul aj viacerých
svedkov. Z obsahu svedeckých výpovedí súd nezistil, ako sa na valnom zhromaždení prijali uznesenia
o schválení zmien v Stanovách žalovaného a v Zmluve o pozemkovom spoločenstve, pretože svedecké
výpovede boli len všeobecnými tvrdeniami.

5. Proti rozhodnutiu okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný ktorý
uviedol, že napriek tomu, že súd vykonal rozsiahle dokazovanie, doposiaľ vykonané dôkazy nesprávne
vyhodnotil, v dôsledku čoho dospel k nesprávnym právnym záverom. Nie je zrejmé, akým právnym
záverom sa súd riadil, keďže zistený skutkový a právny stav nepochybne svedčí o tom, že žaloba
bola podaná nedôvodne, na čo žalovaný v priebehu celého konania poukazoval. V popisovanom
skutkovom stave v návrhu sám žalobca uvádza, že valné zhromaždenie schválilo návrh úpravy
Zmluvy o pozemkovom spoločenstve nadpolovičnou väčšinou hlasov, pričom podrobne opisuje priebeh
rokovania o bode 8 programu valného zhromaždenia. Na dôkaz svojich tvrdení uvádza, že za prijatie
návrhu hlasovalo 49.231 hlasov a proti návrhu hlasovalo 8.099 hlasov s pripomienkou splnomocnenca,
disponujúceho počtom hlasov 38. Žalobca vo svojom návrhu v podstate iba namietol, že jeho návrh,



aby bolo v stanovách doplnené, aby členovia výboru a dozornej rady boli bezúhonné osoby neprešiel
hlasovaním, resp. takáto jeho pripomienka nebola schválená nadpolovičnou väčšinou hlasov. Žalobca
mal preto za to, že v zmysle jeho návrhov alebo pripomienok, o ktorých sa už predtým hlasovalo,
malo valné zhromaždenie znovu hlasovaním prijať nový návrh zmluvy o pozemkovom spoločenstve a
nový návrh stanov žalovaného. Argumentoval aj tým, že valné zhromaždenie sa nezaoberalo úpravou
stanov pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou, ktorú mal vypracovať pre žalobcu, resp. jeho
právneho zástupcu R.. M. W. a ktorú súčasne pripojil k žalobe. Tento tzv. návrh však nebol ani len riadne
predložený valnému zhromaždeniu, a podľa zistení žalovaného bol tento známy úzkej skupine členov.
Z uvedených dôvodov žalobu nemožno posúdiť inak, iba ako zmätočné podanie, pretože žalobca sám
nevie čoho sa domáha a iba v priebehu konania bol súdom usmernený na úpravu petitu, ktorý však
odporuje skutkovému stavu tak, ako ho popisuje sám žalobca. O tom nakoniec svedčí aj skutočnosť,
že svoje tvrdenia opiera o Zmluvu o založení spoločenstva vlastníkov spoločnej nehnuteľnosti bez
právnej subjektivity, ktorá stratila platnosť v roku 2004, keď došlo k pretransformovaniu spoločenstva na
spoločenstvo s právnou subjektivitou.

6. Žalovaný uviedol, že na pojednávaní, konanom dňa 15. 3. 2016 mu nebolo umožnené pred
vyhlásením rozhodnutia vo veci samej vyjadriť sa k vykonanému dokazovaniu, pričom z toho dôvodu sa
vyjadril prostredníctvom právneho zástupcu dňa 16. 3. 2016 podaním, s ktorým sa súd nevysporiadal,
resp. ho nezval do úvahy, a to napriek uvádzaným dôkazom, majúcim zásadnú výpovednú hodnotu.
Žalovaný poukázal na to, že vypočutí svedkovia R. Y., zapisovateľka zápisnice z valného zhromaždenia
a jej overovatelia R. J., Z. U., spolu s predsedom ÚPS Y. T. potvrdili, že toto prebiehalo podľa
schváleného programu tak, ako je uvedené v zápisnici z jeho konania zo dňa 5. 4. 2014. Tiež
vypočutí svedkovia členovia komisie Uznesením z valného zhromaždenia K.. R. T., predseda návrhovej
komisie a jej členovia K.. R. F. a C. H. svojimi podpismi, ako aj výpoveďami pred súdom potvrdili, že
valné zhromaždenie bolo uznášaniaschopné pri nadpolovičnej väčšine 59,90% väčšiny z celkového
počtu 95.700 podielov (hlasov) všetkých členov spoločenstva, a že uznesenia UPS, prijaté dňa 5.
4. 2014 boli následne prijaté hlasovaním po prejednaní jednotlivých bodov programu, t. j. tak, ako
je uvedené v zápisnici. Hlasovalo sa jednotlivo v priebehu konania zhromaždenia po jednotlivých
bodoch programu a nie tak, ako to konštatuje súd. Konkrétne všetky uznesenia boli prijaté postupne
do začiatku prejednávania programu valného zhromaždenia pod bodom 10 tak, ako to potvrdzujú
vypočutí svedkovia, a nebol teda dôvod hlasovať o jednotlivých uzneseniach naraz v závere valného
zhromaždenia, keďže tieto už boli predtým schválené. Všetci svedkovia a v skutočnosti aj žalobca
vo svojom podaní potvrdzujú, že Zápisnica z valného zhromaždenia zo dňa 5. 4. 2014 zodpovedá
skutočnosti, čo je v zásadnom rozpore so závermi, ku ktorým dospel konajúci súd. Z týchto
dôvodov na platnosť prijatých uznesení nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých členov spoločenstva
nemá a nemôže mať vplyv, že následne po otvorení diskusie mohlo valné zhromaždenie stratiť
uznášaniaschopnosť tak, ako tvrdí žalobca. Žalobca nebol ani len schopný vyprodukovať dôkazy vrátane
svedkov, ktorí by boli schopní potvrdiť jeho tvrdenia. Žalovaný sa nebráni ani ďalšiemu dokazovaniu
aj preto, že každý člen spoločenstva prítomný na valnom zhromaždení musí potvrdiť, že celý priebeh
valného zhromaždenia je v súlade s obsahom zápisnice z jej konania, a to vrátane žalobcu. V zmysle
uvedeného navrhol, aby odvolací súd rozsudok postupom podľa § 220 OSP zmenil ako nezákonný a
žalobu zamietol.

7. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril, že tvrdenie žalovaného, že hlasovanie prebehlo v
rozsahu 8.099 hlasov proti návrhu a 49.231 hlasov za návrh sa nezakladá na pravde, nakoľko valné
zhromaždenie nebolo uznášaniaschopné, keď predstavitelia Urbárskeho spoločenstva dali hlasovať o
úprave zmluvy a o stanovách. Vnútorne rozporne tiež uviedol, že sa stotožňuje s rozsudkom Okresného
súdu v Brezne a tvrdí, že závery uvedené v rozsudku sú absolútne neplatné.

8. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379, § 380 ods. 1 a § 385 ods.
1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru,
že odvolanie žalovaného je dôvodné.

9. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že dňa 5. 4. 2014 sa v Polomke konalo valné zhromaždenie
Urbársko pozemkového spoločenstva Polomka (ďalej len  UPS), z ktorého bola vyhotovená zápisnica,
pričom overovateľmi zápisnice boli J. R. a U. Z.. Mandátová komisia, overujúca uznášaniaschopnosť
valného zhromaždenia bola zvolená v zložení Q. U., V. E., Y. R.. Podľa Zápisnice z valného
zhromaždenia boli jednotlivé body programu valného zhromaždenia prerokovávané samostatne, pričom



vždy na záver prerokovania bodu valné zhromaždenie o ňom hlasovalo. Po prednesení správy výboru,
správy dozornej rady, správy odborného lesného hospodára a správy mandátovej komisie skonštatovala
mandátová komisia, že je prítomných 534 členov s počtom podielov (hlasov) 57.330, t. j. 59,90 % a valné
zhromaždenie bolo preto uznášaniaschopné. V bode 7 predseda UPS predniesol účtovnú závierku a
návrh na rozdelenie zisku 1Eur na jeden podiel, za čo hlasovalo 54.810 hlasov, proti bolo 0 a zdržalo
sa 2.520 hlasov. V bode 8 Úprava zmluvy o pozemkovom spoločenstve v súlade so zák. č. 97/2013
Z. z. je uvedené, že predsedajúci dal pred prečítaním nového návrhu zmluvy odhlasovať, či sa bude
zmluvy schvaľovať po bodoch, alebo sa odhlasuje ako celok. Valné zhromaždenie odsúhlasilo prečítanie
celého návrhu zmluvy. Za návrh bolo 49.1231 hlasov, proti návrhu 8.099 hlasov, zdržalo sa 0. Návrh
novej zmluvy bol schválený nadpolovičnou väčšinou hlasov s pripomienkou, že treba v texte zmeniť
názov Obvodného lesného úradu za Okresný úrad, Pozemkový a lesný odbor.

10. V bode 9 Úprava stanov o pozemkovom spoločenstve v súlade so zák. č. 97/2013 Z. z. predseda
UPS oznámil valnému zhromaždeniu, že v stanovách prečíta len výborom navrhnuté zmeny a dodatky
oproti schválenej zmluvy o pozemkovom spoločenstve. JUDr. Jablonovský s počtom hlasov 38 upozornil,
že Stanovy mali byť vyvesené 30 dní pred valným zhromaždením. Ing. J. s počtom hlasov 625 namietol,
že Stanovy podľa zákona vyvesené byť nemusia, stačí keď sa prečítajú na valnom zhromaždení. Za
návrh zmien Stanov bolo 52.220 hlasov, proti návrhu bolo 4.077 hlasov a zdržalo sa 1.033 hlasov.
Predsedajúci vyzval podielnikov, či má niekto doplňujúci návrh do Stanov. Prihlásil sa R.. R. a žalobca
R. A. s návrhom, aby bolo v Stanovách doplnené, že členovia výboru a dozornej rady majú byť
bezúhonné osoby. Za návrh bolo 45.343 hlasov, proti bolo 11.451 hlasov, zdržalo sa 536 hlasov. Návrh
nebol schválený nadpolovičnou väčšinou hlasov. Bola prestávka, počas ktorej časť prítomných opustila
valné zhromaždenie. Ďalší návrh podal K. J. o vyplácaní podielu zo zisku pre podielnikov, ktorí si
podiel nevybrali a keď predsedajúci dal hlasovať za návrh, zistilo sa, že valné zhromaždenie nie je
uznášaniaschopné, takže za návrh sa už nehlasovalo. V Stanovách zostal v platnosti pôvodný návrh
výboru.

11. V diskusii vystúpil Y. S. s tým, že celý návrh stanov obdržal  písomnej forme, na čo mu predseda
UPS odpovedal, že to nie je návrh stanov, ktorý vypracoval výbor UPS, ale advokát R.. M. W. z F. na
niečí pokyn mimo členov UPS. Zápisnica je podpísaná zapisovateľkou R. Y., overovateľmi R. J. a Z. U.
a predsedom UPS Y. T..

12. Žalobca na podporu svojich tvrdení navrhol vypočuť svedkov V., J., M., Q., U., T., J., Q., pričom
svedok V. na pojednávaní konanom dňa 16. 7. 2015 potvrdil, že pán Q. viedol valné zhromaždenie, a
dal o návrhu R.. R. na doplnenie stanov hlasovať „lebo predtým sa aj o dačom inšom hlasovalo“. Svedok
M. na pojednávaní konanom dňa 21. 1. 2016 uviedol, že vznikli škriepky a už nevie ako sa to presne
uzavrelo, či sa prijali Stanovy, alebo sa neprijali, bolo to dosť chaotické. Uznesenie o prijatí Stanov
nebolo odhlasované. Na otázku právneho zástupcu žalovaného, či si je istý, že uznesenie odhlasované
nebolo a nebolo prijaté svedok uviedol, že „ja som nepovedal, že som si na 100% istý, ja som povedal,
že mám dojem, že sa nehlasovalo“. Svedok Q. na pojednávaní konanom dňa 21. 1. 2016 potvrdil, že
valné zhromaždenie prebiehalo tak, ako je uvedené v zápisnici, a že sa dalo hlasovať po každom bode.
Výslovne uviedol, že vždy sa hlasovalo po každom bode, tak to bolo zaužívané, po každom bode, ktorý
bolo treba odhlasovať. Žalovaný navrhol vypočuť svedkov Y., U., Q., Y., T., F. a H., ktorí všetci potvrdili,
že valné zhromaždenie prebiehalo tak, ako je zachytené v zápisnici a že po každom bode programu
sa o danom bode hlasovalo. A. potvrdili, že valné zhromaždenie prestalo byť uznášaniaschopné po
hlasovaní o doplňujúcom návrhu k zmene stanov týkajúcom sa nárokov na bezúhonnosť členov výboru
a dozornej rady.

13. Podľa uznesenia z valného zhromaždenia navrhovaná komisia skonštatovala, že na valnom
zhromaždení sa zúčastnilo 534 členov s počtom hlasov (podielov) 57 330, čo je nadpolovičná väčšina v
pomere 59,90% z celkového počtu hlasov (podielov) 95 700. V bode 8 valné zhromaždenie odsúhlasilo
návrh úpravy Zmluvy o pozemkovom spoločenstve počtom hlasov 49 231, proti bolo 8 099 hlasov,
nezdržal sa nikto. V bode 9 odsúhlasilo valné zhromaždenie návrh úpravy stanov o pozemkovom
spoločenstve počtom hlasov 52 220, proti bolo 4 077 a zdržalo sa 1 033 hlasov. Za doplňujúci návrh
ohľadom bezúhonnosti členov výboru a dozornej rady hlasovalo 45 343 hlasov, proti bolo 11 451 hlasov
a zdržalo sa 536 hlasov.



14. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

15. Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

16. Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách (ďalej len
ZPS), spoločenstvo podľa tohto zákona sa zakladá zmluvou o pozemkovom spoločenstve (ďalej
len "zmluva o spoločenstve") uzavretou vlastníkmi spoločnej nehnuteľnosti alebo vlastníkmi
spoločne obhospodarovaných nehnuteľností. O založení spoločenstva rozhodujú vlastníci spoločnej
nehnuteľnosti nadpolovičnou väčšinou hlasov počítanou podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov alebo
nadpolovičnou väčšinou hlasov počítanou podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov na jednotlivých
pozemkoch, ktoré sa majú stať spoločne obhospodarovanou nehnuteľnosťou; o založení spoločenstva
a voľbe členov orgánov spoločenstva sa vyhotoví notárska zápisnica. Vlastník podielu spoločnej
nehnuteľnosti, ktorý nechce byť členom spoločenstva, môže pri zakladaní spoločenstva ponúknuť svoj
podiel na predaj inému vlastníkovi podielu spoločnej nehnuteľnosti.

17. Podľa § 5 ods. 2 ZPS, spoločenstvo vydá stanovy, ktoré podrobnejšie upravia najmä práva a
povinnosti členov spoločenstva, vnútornú organizáciu spoločenstva, pôsobnosť jeho orgánov, spôsob
zvolávania a organizáciu zasadnutia valného zhromaždenia (ďalej len "zhromaždenie"), hlasovací
poriadok zhromaždenia a zásady hospodárenia spoločenstva, ak tieto skutočnosti neupravuje zmluva
o spoločenstve.

18. Podľa § 14 ods. 1 ZPS, najvyšším orgánom spoločenstva je zhromaždenie. Zhromaždenie sa skladá
zo všetkých členov spoločenstva. Zasadnutie zhromaždenia zvoláva výbor spoločenstva najmenej
raz za rok. Výbor je povinný pozvať na zasadnutie zhromaždenia najmenej 30 dní pred termínom
zasadnutia zhromaždenia všetkých členov spoločenstva a fond, ak fond spravuje podiely spoločnej
nehnuteľnosti alebo s nimi nakladá. Výbor najmenej 25 dní pred termínom zasadnutia zhromaždenia
uverejní oznámenie o zasadnutí zhromaždenia na obvyklom mieste uverejnenia, na svojom webovom
sídle alebo v médiu s celoštátnou pôsobnosťou; obvyklé miesto uverejnenia určí spoločenstvo v
stanovách. V pozvánke na zasadnutie zhromaždenia a v oznámení o zasadnutí zhromaždenia výbor
uvedie názov a sídlo spoločenstva, miesto, dátum a hodinu zasadnutia zhromaždenia, údaj, či ide o
čiastkovú schôdzu alebo mimoriadne zasadnutie zhromaždenia, program zasadnutia zhromaždenia a
poučenie o možnosti zúčastniť sa zasadnutia prostredníctvom zástupcu na základe splnomocnenia. Ak
vlastník podielu spoločnej nehnuteľnosti prevádza svoj podiel podľa § 9 ods. 7 alebo ak fond prevádza
podiel vo vlastníctve štátu podľa § 11 ods. 2, výbor to uvedie v programe zasadnutia zhromaždenia.
Výbor je povinný informovať obvodný lesný úrad o zasadnutí zhromaždenia do 30 dní odo dňa jeho
konania.

19. Podľa § 14 ods. 4 ZPS, do pôsobnosti zhromaždenia patrí:
a) schvaľovať zmluvu o spoločenstve a jej zmeny,
b) schvaľovať stanovy a ich zmeny,

c) voliť a odvolávať členov orgánov spoločenstva uvedených v § 13 ods. 1 písm. b) až d),
d) rozhodovať o oddelení časti spoločnej nehnuteľnosti podľa § 8 ods. 2,
e) rozhodovať o hospodárení spoločenstva, spôsobe užívania spoločnej nehnuteľnosti a spoločne
obhospodarovaných nehnuteľností a nakladaní s majetkom spoločenstva,
f) schvaľovať ročnú účtovnú závierku,
g) rozhodovať o rozdelení zisku a spôsobe úhrady straty,
h) rozhodovať o vstupe a podmienkach vstupu spoločenstva do obchodnej spoločnosti alebo do
družstva,
i) rozhodovať o zrušení spoločenstva,
j) rozhodovať o ďalších záležitostiach spoločenstva, ak rozhodovanie o nich nie je zverené iným orgánom
spoločenstva.



20. Podľa § 15 ods. 2 ZPS, zhromaždenie rozhoduje podľa § 14 ods. 4 písm. a), b), d), h) a i)
nadpolovičnou väčšinou všetkých hlasov členov spoločenstva; v ostatných prípadoch zhromaždenie
rozhoduje nadpolovičnou väčšinou hlasov členov spoločenstva, ktorých podiely na spoločnej
nehnuteľnosti nespravuje alebo s ktorými nenakladá fond podľa § 10 ods. 1 a 2. Prehlasovaní členovia
spoločenstva majú právo obrátiť sa na súd, aby rozhodol o neplatnosti rozhodnutia zhromaždenia.

21. Žalovaný podal odvolanie ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, o odvolaní rozhodoval
odvolací súd už po nadobudnutí účinnosti Civilného sporového poriadku v súlade s § 470 ods. 2, podľa
ktorého právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti zostali
zachované.

22. Okresný súd odôvodnil rozhodnutie pomerne stručným konštatovaním, že dospel k názoru, že
uznesenia, ktoré mali byť prijaté na valnom zhromaždení žalovaného neboli prijaté nadpolovičnou
väčšinou hlasov všetkých členov spoločenstva, a preto návrhu žalobcu vyhovel. Z odôvodnenia
rozhodnutia okresného súdu pritom nie je zrejmé, akým spôsobom sa vysporiadal s pomerne rozsiahlym
dokazovaním svedeckými výpoveďami, z ktorých ani jeden svedok nepoprel, že sa o jednotlivých bodoch
programu hlasovalo samostatne vždy po prerokovaní konkrétneho bodu programu. Súd iba všeobecným
spôsobom konštatoval, že vypočul viacerých svedkov, z obsahu svedeckých výpovedí však nezistil, ako
sa na valnom zhromaždení prijali uznesenia o schválení zmien v stanovách žalovaného a v zmluve
o pozemkovom spoločenstve, pretože svedecké výpovede boli len všeobecnými tvrdeniami. Zo spisu
pritom vyplýva, že na pojednávaní konanom dňa 16. 7. 2015 svedkyňa Y. uviedla, že „sa čítalo bod po
bode a každý jeden bod bol schválený podielnikmi“. Svedok U. uviedol „...podpísali sme to nakoniec
ako overovatelia zápisnice, no to, čo bolo schválené od začiatku programu bod po bode“. Svedok
J. uviedol, že „valné zhromaždenie prebiehalo podľa programu, bod po bode sa odsúhlasovalo čo
sa schválilo“. Na pojednávaní konanom dňa 21. 1. 2016 svedok Q. uviedol, že „valné zhromaždenie
prebehlo v poriadku, podľa zákona všetko čo bolo treba odhlasovať bolo odhlasované. Úprava zmluvy o
pozemkovom spoločenstve v súlade so zákonom bola prijatá nadpolovičnou väčšinou všetkých hlasov,
pretože nielen z prítomných ale zo všetkých, lebo sa berie do toho aj fond“ (Slovenský pozemkový fond).
Svedok Y. uviedol, že „všetky body, čo boli prejednané, boli odsúhlasené na valnom zhromaždení“.
Svedok T. uviedol, že „bol zvolený ako predseda návrhovej komisie, ktorý predtým, ako sa začala
schôdza šiel na výbor spoločenstva, kde sa pripravovalo základné uznesenia k bodom, ktoré sa na
schôdzi prejednávali. Všetky tieto body boli prejednané a jednotlivé body boli odsúhlasované, čiže boli v
uznesení. Uznesenie sa nakoniec prečítalo, neodsúhlasovalo sa druhýkrát, pretože by to bola duplicita,
pretože v priebehu schôdze sa tieto body odsúhlasili“. Svedok H. uviedol, že „uznesenia sa čítali bod po
bode, ktoré boli vždy odhlasované tak, ako sa čítalo. To uznesenie sa robilo potom, ako sa prečítalo, keď
mandátová komisia povedala, koľko členov je prítomných na valnom zhromaždení tak, ako je uvedené
v zápisnici, bod po bode všetko sa čítalo aj hlasovalo zároveň“. Na pojednávaní konanom dňa 15. 3.
2016 svedok F. uviedol, že „sa prebrala zmluva, ktorá sa po prečítaní zmluvy schválila podľa jednotlivých
bodov. Potom sa prebrali Stanovy, prečítal sa doplnok stanov, ten sa schvaľoval podľa jednotlivých
bodov, potom sa riešila bezúhonnosť pána Predajňu, a tam tá schôdza bola na rozpadnutie, lebo ľudia
z toho boli znechutení. Potom bola prestávka a po prestávke sa už len prečítalo uznesenie, ktoré sa už
neschvaľovalo, nakoľko tie body tak, ako sa čítali sa schvaľovali počas schôdze“. Z uvedených výpovedí
svedkov je zrejmé, že ich nie je možné považovať iba za všeobecné tvrdenie, z ktorých by sa nedalo
zistiť, či na valnom zhromaždení boli prijaté uznesenia o schválení zmien Stanov žalovaného a Zmluve
o pozemkovom spoločenstve riadnym hlasovaním, alebo nie.

23. Rozhodnutie okresného súdu je nekonzistentné aj z toho pohľadu, že na jednej strane okresný
súd pri vyhodnotení predpokladov rozhodovania o žalobe uviedol, že žalobca má právo ako podielnik
domáhať sa neplatnosti rozhodnutí, prijatých na valnom zhromaždení, pretože jeho návrh na doplnenie
stanov o tom, aby členovia výboru boli bezúhonné osoby nebol schválený, pričom okresný súd správne
poukázal na ust. § 15 ods. 2 ZSP, na základe ktorého môže rozhodovať o žalobe o neplatnosť uznesenia
valného zhromaždenia, pokiaľ ju podá prehlasovaný člen spoločenstva, ktorý má právo obrátiť sa
na súd, aby rozhodol o neplatnosti rozhodnutia zhromaždenia, na strane druhej však okresný súd
dospel k záveru, že o jednotlivých bodoch valného zhromaždenia rokované nebolo, keďže po ukončení
diskusie uznášaniaschopnosť valného zhromaždenia odchodom jednotlivých členov už nebola daná.
Z uvedeného vyplýva, že okresný súd akoby dospel k záveru, že žalobca bol pri korektnom hlasovaní
o určitom bode valného zhromaždenia (o jeho návrhu na doplnenie stanov) prehlasovaný ostatnými



členmi valného zhromaždenia, a preto mu vznikol v zmysle § 15 ods. 2 ZSP nárok na podanie žaloby o
neplatnosť takéhoto rozhodnutia, takže dospel k zisteniu, že o doplňujúcom návrhu sa hlasovalo.

24. Vzhľadom na priebeh dokazovania je rozhodnutie okresného súdu možné charakterizovať ako
nepredvídateľné. Žalovaný správne poukazuje na skutočnosť, že rozhodnutie tak, ako je odôvodnené,
nemá oporu vo výsledkoch dokazovania, ani v právnych predpisoch, keďže okresný súd nevysvetlil, aké
úvahy ho viedli k presvedčeniu, že vyššie citované výpovede svedkov nie sú v súlade so skutočnosťou.
Svedecké výpovede potvrdili priebeh valného zhromaždenia, a to vrátane skutočnosti, že o každom bode
programu hlasovali samostatne a že žiaden návrh uznesenia v celosti už odhlasovaný na záver Valného
zhromaždenia nebol. Takéto duplicitné schvaľovanie návrhu však nevyplýva zo žiadnych predpisov, ani
zo stanov, alebo zo zmluvy o pozemkovom spoločenstve. Svedecké výpovede preukázali, že takýto
priebeh hlasovania na valnom zhromaždení je v urbárskom pozemkovom spoločenstve zaužívaný
a zároveň nie je v rozpore s predpismi upravujúcimi priebeh valného zhromaždenia. Hlasovanie je
na valnom zhromaždení spôsobom tvorby vôle najvyššieho orgánu UPS. Dosiahnutie všeobecného
konsenzu hlasujúcich členov sa hodnotí podľa dosiahnutého počtu hlasov odovzdaných v prospech
návrhu. Preto, ak už prítomní hlasovaním v bode 8 a v bode 9 prejavili s navrhovanými zmenami raz
súhlas, bola tým vytvorená vôľa valného zhromaždenia takýto návrh akceptovať. Takto prejavenú vôľu by
bolo možné zmeniť len novým hlasovaním prítomných, napríklad o pozmeňujúcom návrhu, k čomu však
v prejednávanom prípade nedošlo. Duplicitné hlasovanie o znení finálnej podoby uznesenia by naopak
mohlo viesť k neistote o spôsobe prijatia rozhodnutia, pokiaľ by výsledky hlasovania boli v rozpore
s výsledkom prvého hlasovania, vykonaného priamo po prerokovaní príslušného bodu programu.
Jednorazové odhlasovanie všetkých čiastkových uznesení v závere schôdze valného zhromaždenia bez
toho aby valné zhromaždenie o nich hlasovalo samostatne nebolo podľa výpovedí svedkov zaužívané,
keďže o každom bode sa hlasovalo osobitne bezprostredne po tom, ako bol prerokovaný.

25. Okresný súd v rozhodnutí nedospel k záveru, že by proces zvolávania valného zhromaždenia bol v
rozpore s právnymi predpismi, ani nezistil, že by v zápisnici nebolo správne uvedené množstvo hlasov,
ktoré boli za prijatie jednotlivých rozhodnutí, ktoré boli proti prijatiu jednotlivých rozhodnutí alebo ktoré
určovali počet hlasov, ktoré sa zdržali.

26. Okresný súd sa nevysporiadal ani s argumentmi žalobcu, ktorými odôvodňoval neplatnosť uznesenia
valného zhromaždenia. Podľa odôvodnenia napadnutého rozhodnutia sa žalobca návrhom domáhal
vyslovenia neplatnosti uznesení z dôvodu, že na valnom zhromaždení boli predložené dva návrhy
stanov, pričom ani jeden z návrhov nebol prijatý nadpolovičnou väčšinou hlasov. K tejto skutočnosti bolo
svedeckými výpoveďami preukázané, že skutočne bol vypracovaný aj alternatívny návrh stanov, ktorých
vypracovanie pravdepodobne zabezpečili niektorí podielnici, o tomto návrhu sa však nehlasovalo,
hlasovalo sa len o návrhu predloženého výborom a to bod po bode. Druhé stanovy, s ktorými neboli
všetci prítomní členovia oboznámení, ani neboli predmetom hlasovania. Žalobca zároveň žiadnym
spôsobom nepreukázal, že by bol údaj v zápisnici z rokovania valného zhromaždenia o tom, že za návrh
hlasovalo 52.220 podielnikov bol nepravdivý. Naopak výpoveďami svedkov sa potvrdilo, že zápisnica
bola vyhotovovaná v súlade s priebehom valného zhromaždenia.

27. Pokiaľ žalobca namietol, že zápisnica z rokovania valného zhromaždenia nemala mať formu
notárskej zápisnice, odvolací súd poukazuje na ust. § 4 ods. 1 ZPS, v zmysle ktorého sa notárska
zápisnica vyhotovuje iba pri založení spoločenstva a pri voľbe členov orgánov spoločenstva. Predmetom
valného zhromaždenia, konaného dňa 5. 4. 2014 založenie pozemkového spoločenstva, ani voľba
orgánov tohto spoločenstva nebola.

28. Zo znenia žalobného návrhu sa javí, že primárnym dôvodom, pre ktorý sa žalobca domáha
vyhlásenia neplatnosti uznesení valného zhromaždenia je skutočnosť, že valné zhromaždenie neprijalo
jeho pozmeňujúci návrh ohľadom podmienky bezúhonnosti členov výboru a dozornej rady UPS, keďže
za neho hlasovalo 45 343 hlasov, pričom na schválenie návrhu je nutné dosiahnuť viac ako 47 850
hlasov (1/2 z 95 700 hlasov). Člen valného zhromaždenia má právo podávať pozmeňujúce návrhy,
ako  mu to aj bolo riadne umožnené, ale nemá právny nárok na to, aby valné zhromaždenie s nimi
prejavilo súhlas. Napriek tomu, vzhľadom na periodicitu zvolávania valného zhromaždenia, má možnosť
zamietnutý doplňujúci návrh podať znova, čo sa javí ako efektívnejší a rýchlejší spôsob dosiahnutia
deklarovaného zámeru žalobcu, než je iniciovanie konania o neplatnosť všetkých uznesení valného
zhromaždenia, osobitne, pokiaľ sa jedná o uznesenia z apríla 2014.



29.  Keďže z napadnutého rozhodnutia nie sú zrejmé dôvody, ktoré okresný súd viedli k uvedeným
záverom, je rozhodnutie okresného súdu zároveň nepreskúmateľné. Okresný súd tak nesprávnym
procesným postupom znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval procesné práva, ktoré mu patria v takej
miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Z uvedeného dôvodu odvolací súd rozhodnutie
súdu prvej inštancie podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

30. Vzhľadom k tomu, že okresný súd vykonal vo  veci dostatočné dokazovanie, v ďalšom konaní ním
vykonané dôkazy vyhodnotí jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach, pričom v odôvodnení rozhodnutia
uvedie akými návrhmi sa riadil tak, aby bolo možné jeho rozhodnutie preskúmať.

31. Rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).