Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 41CoE/720/2015 z 5. 4. 2016 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 5. apríla 2016, sp. zn. 41CoE/720/2015, ECLI:SK:KSBB:2016:6409205962.1 Krajský súd Banská Bystrica | 41CoE/720/2015 | ECLI:SK:KSBB:2016:6409205962.1 | 2016-04-05 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: EP, § 44 ods. 2 EP, OZ, § 52 OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/fb95c49b-46ff-421c-b095-d98b449cc177 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2016:6409205962.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41CoE/720/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6409205962
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6409205962.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa,
Sládkovičova 17, 965 01 Žiar nad Hronom, IČO: 30 807 484, proti povinnému: E. P., nar. XX.XX.XXXX,
E. O. XXX, XXX XX E. O., o vymoženie pohľadávky vo výške 429,30 Eur s príslušenstvom, vedenej
súdnym exekútorom Mgr. Jozefom Deákom, Exekútorský úrad so sídlom Horná 23, P.O.Box 199, 974
01 Banská Bystrica, pod sp. zn. EX 203/2009, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Žiar nad Hronom č.k. 5Er/602/2009-21 zo dňa 14. septembra 2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 5Er/602/2009-21 zo dňa 14. septembra 2015 v prvej
časti výroku p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd prvým výrokom zastavil exekúciu a druhým výrokom zaviazal
oprávneného nahradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi vo výške 263,49 Eur. V odôvodnení uviedol,
že okresný súd poveril dňa 08.07.2009 súdneho exekútora vykonaním exekúcie proti povinnému na
základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Sociálnej poisťovne a návrhu oprávneného na
vykonanie exekúcie. Súdny exekútor následne doručil súdu návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57
ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, pretože zistil, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov
exekúcie. Zároveň si vyčíslil trovy exekúcie vo výške 285,71 Eur. Okresný súd uviedol, že zastavenie
exekúcie z uvedeného dôvodu nie je podmienené súhlasom oprávneného, ktorý má evidentný záujem
na pokračovaní exekúcie z dôvodu očakávania, že povinný v budúcnosti nadobudne majetok, z ktorého
bude možné uspokojiť pohľadávku. Na to, aby exekúcia z tohto dôvodu nebola zastavená však musí mať
oprávnený reálny podklad, čo podľa názoru súdu nemá. Na základe predložených listinných podkladov
súdnym exekútorom mal súd za dostatočne preukázané, že majetok povinného nestačí ani na úhradu
trov exekúcie. Na základe takto zisteného skutkového stavu rozhodol o zastavení exekúcie v zmysle § 57
ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. O náhrade trov exekúcie rozhodol podľa § 203 ods. 2 Exekučného
poriadku a súdnemu exekútorovi priznal v zmysle vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách
súdnych exekútorov náhradu trov exekúcie a na ich zaplatenie zaviazal oprávneného.

Proti uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom uviedol, že
dňa 26.06.2009 bol súdnemu exekútorovi predložený návrh na vykonanie exekúcie. Od uvedeného
dátumu až do októbra 2015 bolo oprávnenému doručené len upovedomenie o začatí exekúcie zo
dňa 12.08.2009, exekučné príkazy na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke zo
dňa 07.09.2009 a príkaz na začatie exekúcie zrážkami z iných príjmov v roku 2010 a 2013. Pobočka
pritom nemala od podania návrhu na vykonanie exekúcie až do septembra 2015 žiadnu vedomosť o
iných úkonoch súdneho exekútora. Až dňa 23.09.2015 bolo pobočke doručené uznesenie o zastavení
exekúcie. Oprávnený je preto presvedčený, že súdny exekútor počas doby trvania exekúcie nevykonal
všetky úkony smerujúce k vymoženiu pohľadávky oprávneného. Uviedol, že vzhľadom na vek povinného
je možné predpokladať, že v budúcnosti nadobudne majetok a tým uspokojí pohľadávku Sociálnej
poisťovne. Zastavením exekúcie by sa oprávnený dostal do nevýhodného postavenia, pretože by



nastalo plynutie premlčacej lehoty a v prípade nadobudnutia majetku povinným po zastavení exekúcie
by už mohla byť predmetná pohľadávka premlčaná a súd by opätovne začatú exekúciu zastavil.
Z uvedených dôvodov navrhol, aby súd rozhodnutie zrušil a v exekúcií sa pokračovalo za účelom
vymoženia pohľadávky.

K odvolaniu oprávneného podal vyjadrenie súdny exekútor, ktorý uviedol, že bolo preukázané, že
povinný dlhodobo nedisponuje žiadnym reálne exekvovateľným majetkom, z ktorého by bolo možné
uspokojiť pohľadávku oprávneného. Povinný nemá žiadne aktívne účty v bankách, nedisponuje žiadnym
nehnuteľným majetkom, nie je v žiadnom pracovnoprávnom alebo inom obdobnom pracovnom pomere
a ani nie je poberateľom žiadnych dávok sociálneho zabezpečenia. Jediným majetkom povinného sú
dve staršie motorové vozidlá, pričom jedno sa v rámci šetrenia ani nepodarilo nájsť. Uviedol, že vykonal
všetky zákonné možnosti oprávňujúce ho nájsť a zexekvovať majetok povinného. Súdny exekútor pritom
nemá žiadnu povinnosť informovať oprávneného o podaní podnetu na zastavenie exekúcie, ak na jeho
podanie existujú zákonné dôvody. Oprávnený mohol taktiež kedykoľvek prísť a nahliadnuť do spisu
a využiť tak svoje zákonné právo. Je zároveň toho názoru, že ďalšie pokračovanie vo vykonávaní
jednotlivých úkonov exekučnej činnosti by bolo v rozpore so zásadou účelnosti a hospodárnosti
exekučného konania, čím by dochádzalo k zvyšovaniu trov exekúcie. Súdny exekútor je na základe
uvedeného toho názoru, že boli splnené všetky zákonné podmienky na vydanie rozhodnutia vo veci
zastavenia exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu danom odvolaním podľa
§ 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a odvolaním napadnuté
uznesenie okresného súdu v prvej časti výroku o zastavení exekúcie ako vecne správne podľa § 219
ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Z predloženého spisu odvolací súd zistil, že dňa 26.06.2009 bol súdnemu exekútorovi doručený návrh
na vykonanie exekúcie. Dňa 07.07.2009 doručil súdny exekútor súdu žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie. Na základe tejto žiadosti súd vydal dňa 08.07.2009 poverenie na vykonanie
exekúcie. Dňa 22.10.2014 bol súdu doručený návrh na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods.
1 písm. h) Exekučného poriadku, v ktorom zároveň uviedol, že žiada, aby súd rozhodol o trovách
exekúcie v súlade s ust. § 200 a ust. § 203 Exekučného poriadku tak, že oprávneného zaviaže
nahradiť trovy exekúcie vo výške 282,71 Eur vrátane DPH. Pri zisťovaní majetkových pomerov zistil,
že exekúciu prikázaním pohľadávky z účtu v banke v zmysle ust. § 63 ods. 1 písm. b) v spojení s
ust. § 94 a nasl. Exekučného poriadku nie je možné vykonať, pretože žiadna banka nevedie aktívny
účet povinného. Okresný dopravný inšpektorát v Žiari nad Hronom oznámil súdnemu exekútorovi, že
povinný je vlastníkom motorového vozidla (rok výroby 1985), na ktoré však majú zriadené blokácie iní
súdni exekútori. V roku 2014 zistil, že povinný je vlastníkom aj druhého motorového vozidla s rokom
výroby 1992. S poukazom na rok výroby oboch motorových vozidiel v spojení so skutočnosťou, že
jedno z motorových vozidiel sa ani nepodarilo nájsť, bolo súdnemu exekútorovi zrejmé, že ich dražba
by bola neefektívna, pretože náklady spojené s jej realizáciou by boli v nepomere s výťažkom, ktorý by
sa dražbou dosiahol. Z uvedených dôvodov nebolo možné vykonať exekúciu ani predajom hnuteľných
vecí v zmysle ust. § 63 ods. 1 písm. c) v spojení s ust. § 116 a nasl. Exekučného poriadku. Na základe
poskytnutej súčinnosti Správy katastra Žiar nad Hronom bolo zistené, že povinný nie je vlastníkom
nehnuteľného majetku, preto nebolo možné vykonať exekúciu ani predajom nehnuteľnosti v zmysle § 63
ods. 1 písm. e) v spojení s ust. § 134 a nasl. Exekučného poriadku. V rokoch 2010 a 2013 bolo Sociálnou
poisťovňou zistené, že povinnému nie je možné vykonávať zrážky zo mzdy z dôvodu výšky jeho príjmov.
V tomto období bol zamestnaný na dohodu o vykonaní práce, pričom pracoval, len keď bolo viac práce,
niektoré mesiace vôbec. V roku 2014 vyplynulo, že povinný je nezamestnaný, preto nemožno vykonať
exekúciu zrážkami zo mzdy a iných príjmov, t.j. z dôchodku povinného. Z uvedených dôvodov nebolo
možné aplikovať ani jeden zo spôsobov vykonania exekúcie upravených v ust. § 63 ods. 1 v spojení s
ust. § 65 Exekučného poriadku a to pre nemajetnosť povinného.

Podľa § 57 ods. 4 Exekučného poriadku, exekútor je povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako
nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie
exekúcie.

Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie.



Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Odvolací súd posúdil dôvody odvolania oprávneného, ako aj dôvody uvedené v napadnutom rozhodnutí
okresného súdu. Po preskúmaní veci dospel k záveru, že okresný súd správne posúdil dôvody a
podmienky zastavenia exekučného konania. Odvolací súd mal na základe dokladov o vykonanom
šetrení, ktoré sú súčasťou exekučného spisu za preukázané, že povinný nedisponuje žiadnym majetkom
a nemá ani žiadny príjem. Momentálne býva so svojou družkou v rodinnom dome jeho rodičov, ktorý
je v zlom technickom stave, pričom v ňom obývajú dve izby. Zistenia súdneho exekútora ohľadom
majetkových pomerov povinného považoval okresný súd za dostatočné na to, aby zastavil exekúciu pre
nemajetnosť povinného. Odvolací súd stotožňuje s názorom okresného súdu, pretože z vykonaného
šetrenia súdnym exekútorom je zrejmé, že využil všetky zákonné možnosti smerujúce k úspešnému
vymoženiu pohľadávky pre oprávneného.

K odvolacej námietke oprávneného o tom, že povinný ako fyzická osoba vzhľadom k svojmu veku
ešte môže nadobudnúť majetok, odvolací súd uvádza, že pokiaľ oprávnený trval na tom, aby exekúcia
pokračovala napriek nemajetnosti povinného, mohol súdnemu exekútorovi zaplatiť preddavok na
odmenu súdneho exekútora, na ktorý má podľa ust. § 24 Vyhlášky o odmenách a náhradách súdnych
exekútorov nárok.

Súdny exekútor vykonal dostatočné zisťovanie majetkových pomerov u povinného na to, aby odvolací
súd považoval za preukázané, že jeho majetok nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného
nebráni tomu, aby oprávnený podal v budúcnosti nový návrh na začatie exekúcie ak sa zistí, že povinný
nadobudol majetok, z ktorého je možné pohľadávku oprávneného uspokojiť.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu v prvej výrokovej vete podľa
ust. § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Uznesenie bolo schválené všetkými členmi odvolacieho senátu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie