{"guid": "566eb0e5-bf3a-40c2-96d6-901b1f1a9008:82d7e21e-161c-4eba-b719-c7cb9cd436d5", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2016:6412202535.1", "spisova_znacka": "15Co/367/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 15Co/367/2014 z 27. 9. 2016", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 27. septembra 2016, sp. zn. 15Co/367/2014, ECLI:SK:KSBB:2016:6412202535.1", "identifikacne_cislo": "6412202535", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Petra Priečinská", "sudca_id": 497, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-petra-priecinska-497", "datum_vydania": "2016-09-27", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Vydržanie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-151.odsek-1.pismeno-o", "nazov": "§ 151 ods. 1 písm. o) OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-151.odsek-1.pismeno-o", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-151"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-151"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/82d7e21e-161c-4eba-b719-c7cb9cd436d5", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2016:6412202535.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2016:6412202535.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2016:6412202535.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/367/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6412202535
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Kosková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6412202535.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej a
členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobcu: M. U., nar.
X.X.XXXX, bytom N. S. Ul. A. č. XX, zastúpený JUDr. Petrom Krchnákom, advokátom AK Banská
Štiavnica Križovatka č. 5, proti žalovanému: O. U., nar. XX.X.XXXX, bytom C. P. XX, zastúpený Mgr.
Petrom Mačajom, advokátom AK Banská Štiavnica, Dolná 7, o určenie práva zodpovedajúceho vecnému
bremenu, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 9C/19/2012
- 82, zo dňa 10. 12. 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e   a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že: „Súd   u r č u j e,   že
navrhovateľ M. U. rod. U. nar. X.X.XXXX má právo zodpovedajúce vecnému bremenu spočívajúcemu
v užívaní rezervoáru pitnej vody a súvisiacich prípojok, vodovodných prípojok umiestnených na CKN
parc. č. XXX trvalý trávnatý porast o výmere 7360 m2 zapísané na LV č. XXXX pre k.ú. N. S.
Okresným úradom XX.X.XXXX, nad C. odbor Katastra nehnuteľností vo výlučnom vlastníctve odporcu v
rozsahu vymedzenom geometrickým plánom č. 40043070-3/2013 zo dňa 11.3.2013 úradne overeného
27.3.2013, ktorý tvorí neoddeliteľnú časť tohto rozsudku.

Odporca je  p o v i n n ý    zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 798,07,- € na účet
právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. Petra Krchnáka, v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto
rozhodnutia.“

2. Rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ust. § 151o ods. 1, § 130 ods. 1, § 134 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka.  V odôvodnení uviedol, že v prejednávanej veci zistený skutkový stav podľa názoru súdu
dobrú vieru žalobcu z hľadiska  jeho osobného presvedčenia, ako držiteľa  možno konštatovať.
Žalobca sa považoval za oprávneného držiteľa, pretože dobrá viera je v podstate psychickým stavom
takéhoto držiteľa a nedá sa priamo dokazovať, ale pokiaľ je spochybňovaná, dôkazné bremeno  nie
je na strane oprávneného držiteľa pri predpokladanosti oprávnenej držby, ale na strane toho, kto
takúto držbu spochybňuje (žalovaného). Právny dôvod, od ktorého sa dobrá viera odvodzuje, nemusí
byť absolútne perfektný, tak ako to vyžadoval stredný Občiansky zákonník platný do roku 1964,
naopak, takýmto titulom môže byť i právny dôvod neplatný, nulitný, resp. putatívny (domnelý). Súd
nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že problémom držby v prejednávanej veci je riešenie charakteru,
resp. perfektného právneho úkonu, resp. právneho dôvodu, ktorý má byť titulom na základe, ktorého
vstúpil do držby práva vecného bremena, ale samotné objasnenie okolností, za ktorých žalobca ako
držiteľ pri zachovaní potrebnej miery opatrnosti na svojej strane mohol nadobudnúť presvedčenie, že
mu takéto právo v prejednávanej veci - právo vecného bremena zodpovedajúceho užívaniu rezervoáru
pitnej vody a súvisiacich vodovodných prípojok umiestnených na nehnuteľnostiach žalovaného patrí.
Podľa okresného súdu v konaní žalobca takéto tvrdenia preukázal a pokiaľ do oprávnenej držby vstúpil



najneskôr v roku 1989, právo zodpovedajúce vecnému bremenu ako dobromyseľný držiteľ, vydržal po
uplynutí zákonnej doby, t. j. v roku 1989. K takýmto záverom a rozhodnutiu v prejednávanej veci súdu
poslúžil aj rozsudok NS ČR sp. zn. 2Cdo/417/1998 publikovaný v časopise Soudní rozhledy č. 8/2001
(str. 270 až 271) a právna veta z tohto judikátu „oprávnená držba sa nemusí nutne opierať o existujúci
právny dôvod, postačí, aby tu bol domnelý právny dôvod (titulus putatius), teda ide o to, aby držiteľ bol
so zreteľom na všetky okolnosti  v dobrej viere, že mu takýto právny titul svedčí“. O trovách konania
rozhodol s poukazom na ust. § 142 ods. 1, § 151. 1, 2 O. s. p.

3. Žalovaný podal proti rozsudku okresného súdu odvolanie. Domáhal sa zmeny rozhodnutia tak, že
návrh žalobcu  odvolací súd  v celom rozsahu zamietne; poprípade zrušenia napadnutého rozsudku a
vrátenia veci okresnému súdu na ďalšie konanie. Vyjadril názor, že  súd pochybil už na začiatku konania,
keď po podaní žalobného návrhu nepostupoval v zmysle § 43 ods. 1 O. s. p. a nevyzval žalobcu na
odstránenie vád podania, nakoľko toto podanie bolo minimálne do jeho poslednej úpravy (pričom zmien
žalobného návrhu bolo niekoľko) neurčité a nevykonateľné.  Pri svojom rozhodnutí súd nad rámec svojich
zákonných možností vydal rozsudok, ktorým svojvoľne upravil záverečný žalobný návrh tak, aby bol
tento nielen vykonateľný, ale najmä, aby z petitu, ktorý v podaní žalobcu vyznieval v zmysle určenia
vecného bremena in rem („žalobca ako vlastníka susediacich  nehnuteľností . . .“) vyniesol rozsudok,
ktorým určil vecné bremeno in persona. Súd, keďže ide o konanie, ktoré môže začať iba na návrh, nemá
oprávnenie takýmto spôsobom meniť žalobný návrh a jeho konanie nemá oporu v O. s. p. Ďalej namietal,
že žalovaný nikdy v priebehu konania, ani pri doručení rozsudku nedostal citovaný  geometrický plán,
ktorý má tvoriť neoddeliteľnú časť rozsudku.  Už len takéto pochybenie súdu by malo stačiť na zrušenie
rozsudku.  Výpoveď svedka Z. nepriamo potvrdzuje tvrdenie žalovaného, že rezervoár budoval sám
a o pripojení žalobcu k nemu nevedel, pretože toto pripojenie realizoval žalobca tajne, bez vedomosti
žalovaného. Súd ďalej bagatelizoval výpoveď svedka J., pričom tento jednoznačne povedal, že realizoval
zváračské a betonárske práce rezervoára vo výlučnej prítomnosti žalovaného, a taktiež všetok materiál,
ktorý svedok použil na prácu pri budovaní rezervoára bol od žalovaného.  Jediné k čomu sa nevedel
vyjadriť bol rozsah vykonaných prác, čo je však pochopiteľné, keďže to bolo pred takmer štvrťstoročím.
Ďalej namietal, že svedkovia vypovedali tak, aby pomohli žalobcovi, keďže už niekoľko rokov žalovaný
v obci nebýva a jeho dobroprajní susedia na neho zanevreli.  Namietal dôveryhodnosť týchto výpovedí
svedkov, susedov, účastníkov konania, ktorých navrhol vypočuť žalobca.  Ďalej poukázal na výpoveď
matky účastníkov konania, ktorá má rovnaký vzťah k obom účastníkom a jednoznačne uviedla, že sporný
rezervoár vybudoval samostatne žalovaný, a to na svojom výlučnom pozemku, ktorý získal práve od
rodičov. Svedkyňa opakovane uviedla, že v čase keď sa rezervoár budoval už boli medzi žalovaným
a žalobcom vážne konflikty a títo sa už 25 rokov spolu nerozprávajú. Žalovaný má za to, že  súd na
základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Ďalej žalovaný namietal a za
kľúčové považoval, aj nesprávne právne posúdenie veci. Poukázal na to, že  pre prípadný vznik vecného
bremena vydržaním je okrem potrebnej nerušenej dĺžky držby nevyhnutná aj jej oprávnenosť, teda to,
aby bol držiteľ - žalobca po celý čas držby so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný. Súd má síce
pravdu, že dobrá viera  je psychický stav mysle držiteľa, avšak tento psychický stav musí byť aj niečím
podložený, nie iba vlastnou vierou.  Aj v prípade, že by žalobca pomáhal žalovanému s vybudovaním
rezervoáru (čo žalobca nedokázal) žiadne právo držby mu nevzniká. Žalobca sa odvoláva na akúsi
ústnu dohodu, ani sám však nevie uviesť, kedy malo dôjsť k jej uzatvoreniu a o akú dohodu sa jedná.
Odôvodnenie dobromyseľnosti držby zo strany súdu je zmätočné, pretože v ňom chýba uvedenie na
základe akého právneho titulu, čo i len domnelého sa žalobca nazdával, že  mu vecné bremeno patrí.
Ústna dohoda neexistovala a žalobcovi sa ju nepodarilo nijak preukázať (účastníci konania sa v tom
čase ani nerozprávali).  Žalovaný má za to, že ani prípadná ústna dohoda na vznik dobromyseľnej držby
nepostačuje.

4. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného  poukázal na tú skutočnosť, že
žalovaný po podaní žaloby zo dňa 20. 02. 2012 previedol pozemok, ku ktorému sa žalobca domáha
určenia vecného bremena, kúpnou zmluvou zo dňa 11. 12. 2012 na spoločnosť TINORI, s. r. o., ktorej
je jediným spoločníkom aj konateľom samotný žalovaný. Na základe tohto prevodu bol predmetný
pozemok dokonca zapísaný na iný list vlastníctva   č.H., ako bol pôvodne. Túto skutočnosť  žalovaný
prvostupňovému súdu neoznámil, na základe čoho súd vydal rozsudok voči žalovanému ako fyzickej
osobe, ktorá v čase vydania rozsudku už nebola vlastníkom predmetného pozemku. Z tohto konania
žalovaného, je očividná jeho snaha spomaliť jeho konanie, resp. dosiahnuť nevykonateľnosť súdneho
rozhodnutia.  Na základe uvedeného, je žalobca nútený v súlade s ust. § 92 ods. 2                               O. s.
p. navrhnúť, aby na miesto žalovaného vstúpila spoločnosť TINORI, s. r. o., IČO: 31 625 061, so sídlom



Križovatka 12, Banská Štiavnica. Vzhľadom na zmenu listu vlastníctva, na ktorom je predmetný pozemok
evidovaný, je žalobca nútený zmeniť aj petit žaloby oproti jeho zneniu z jeho vyjadrenia zo dňa 17. 05.
2013. Poukázal na judikáty NS SR  3MCdo 7/2010, 5Cdo/260/2008, 5Cdo/30/2010, 4Cdo/110/2010.   Čo
sa týka skutkových okolností daného prípadu, tak tieto boli v rámci dokazovania zistené v takom rozsahu,
že zdôvodňujú aplikáciu uvedených súdnych rozhodnutí a preukazujú, že boli splnené všetky podmienky
vydržania vecného bremena žalobcom.  Poukázal na to, že pri pochybnostiach sa predpokladá, že
držba je oprávnená (§ 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka), t. j. pri pochybnostiach treba posudzovať
držiteľa ako dobromyseľného, o tom, že mu vec alebo právo patrí.  Účelom vydržania je uviesť do súladu
dlhodobý faktický stav so stavom právnym. Právny dôvod, od ktorého sa dobrá viera odvodzuje, nemusí
byť úplne perfektný, ale môže ísť o právny dôvod neplatný, nulitný, či dokonca putatívny. Oprávnená
držba spravidla spočíva na skutkovom omyle. V konkrétnych súvislostiach preto logický výklad  (ak by
aj bol formálne správny) musí ustúpiť hodnotovému výkladu, ktorý umožní  naplnenie príkazu pre sudcu
rozhodovať v súlade ekvitou, t. j. nachádzať čo najspravodlivejšie  usporiadanie veci.    Právny dôvod, z
ktorého žalobca odvodzuje svoju dobromyseľnosť je dohoda so žalovaným pri spoločnom vybudovaní
rezervoáru pitnej vody a súvisiacich prípojok na pozemku žalovaného. Túto dohodu potvrdil samotný
žalobca, ako aj jeho manželka. Išlo o dohodu, z ktorej jednoznačne vyplývali pre žalobcu oprávnenia z
vecného bremena zaťažujúceho žalovaného pozemok, čo potvrdzuje nerušený dvadsaťpäťročný výkon
týchto oprávnení. Žalovaný nehovoril pravdu ani o základnej skutočnosti, keď tvrdil, že žalobca sa
sám pripojil na uvedený rezervoár len pred troma rokmi. Svedkovia potvrdili, že ide o dvadsaťpäťročné
obdobie užívania rezervoáru žalobcom. Aj právny zástupca žalovaného uznal, že žalovaný nehovoril
pravdu a dokonca sám argumentoval uvedeným dvadsaťpäťročným užívaním rezervoáru na strane 2
odvolania pri hodnotení výpovede svedka R.. Všetci piati nezaujatí svedkovia majú zhodné výpovede
ohľadne dĺžky doby a skutočnosti spoločného užívania rezervoáru vody účastníkmi. Dobromyseľnosť
žalobcu o práve z vecného bremena vecno-právny charakter danej situácie preukazuje aj skutočnosť
technického riešenia prívodu vody do domu žalobcu, keď bola vybudovaná betónová nádrž rezervoáru
a do zeme uložené rozvodné potrubia. Je zrejmé, že toto nebolo dočasným riešením, ale riešením
stálym, resp. dlhodobým, čo nasvedčuje vecno-právnemu a nie záväzko - právnemu vzťahu. Žalobca
má uvedeným spôsobom dvadsaťpäť rokov zabezpečený prívod pitnej vody do nehnuteľnosti, v ktorej
býva. Neuznanie jeho práva z vecného bremena by znamenalo, že žalobca by musel vyhovieť výzve
žalovaného zo dňa 02. 09. 2011, ktorá bola doložená k žalobe a odpojiť sa od zdroja pitnej vody.

5. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP (Civilný sporový
poriadok) a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP, rozsudok okresného
súdu podľa § 389 ods. 1 písm. b), CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

6. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

7. Z obsahu spisu vyplýva, že odvolanie vo veci bolo podané počas platnosti Občianskeho súdneho
poriadku, pričom od 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (CSP). Podľa
prechodných ustanovení upravených v § 470 ods. 1 platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon
aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Odvolací súd preskúmal
vec na základe podaného odvolania žalovaného, ktorého právne účinky nastali predo dňom platnosti
CSP, pričom aplikoval podľa ods. 1 vo veci už CSP. Správnosť aplikácii jednotlivých ustanovení OSP
posudzoval ku dňu ich použitia, čomu zodpovedá aj terminológia použitá v rozhodnutí.

8. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu nie je správne.
Okresný súd napriek tomu, že v konaní je viazaný petitom žaloby, keďže konanie možno začať iba
na návrh, vo veci vyniesol rozsudok, ktorým určil vecné bremeno ,,in persona“, pričom petit žaloby,
ktorý žalobca v konaní viackrát upravoval, ustálil pri poslednej pripustenej zmene žaloby zo dňa 10. 07.
2013 (č. l. 64) tak, že žiadal určiť vecné bremeno ,,in rem“. Dôvodná je potom námietka žalovaného v
tomto smere, keď žalovaný v odvolaní namietal, že okresný súd svojvoľne upravil záverečný žalobný
návrh tak, ako to žalobca nežiadal. Odvolací súd zdôrazňuje to, že zo samotnej žaloby musí byť
zrejmé, čoho sa žalobca domáha. Ide o určenie tzv. žalobnej žiadosti, či žalobného petitu, ktorými je v
zásade súd viazaný. Petit žaloby je pre súd záväzný, nie len čo do rozsudočného výroku, ale i čo do



predmetu dokazovania - preto musí byť žalobný petit jasný, stručný, určitý, zrozumiteľný a vykonateľný.
Žaloba musí obsahovať konkrétny návrh výroku rozsudku obsahujúci rozsah uplatneného nároku. Z
dispozičného princípu vyplýva, že žalobca v žalobnom návrhu vymedzuje predmet konania po skutkovej
i právnej stránke, a týmto jeho vymedzením je súd v zásade viazaný. Z viazanosti súdu petitom vyplýva,
že súd nemôže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú. Zásada viazanosti
súdu petitom (tzv. zásada ne ultra petitum) bude nepochybne vyžadovať i to, aby súd neprisúdil iné
plnenie, než ktorého sa účastníci domáhali.

9. Dôvodná je aj námietka žalovaného, a to konkrétne, že nikdy v priebehu konania ani pri doručení
rozsudku mu nebol doručený citovaný geometrický plán, ktorý má tvoriť neoddeliteľnú súčasť rozsudku.
Zo spisu je zistiteľné, že žalovanému geometrický plán počas konania skutočne nebol doručený a
geometrický plán netvorí ani neoddeliteľnú súčasť rozsudku okresného súdu, tak, ako to okresný súd
uviedol v prvom výroku svojho rozhodnutia. Už uvedené vady konania sú podstatné pre zrušenie
rozsudku okresného súdu, keď okresný súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces a uvedený nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

10. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol v súlade
s ust. § (92 ods. 2 OSP) 80 CSP, aby namiesto odporcu (žalovaného) vstúpila spoločnosť TINORI s.
r. o., IČO: 31 625 061, so sídlom Križovatka 12, Banská Štiavnica a zároveň vzhľadom na zmenu listu
vlastníctva zmenil aj petit žaloby (č. l. 101 spisu). Uvedené žiadal vzhľadom na konanie žalovaného,
ktorý previedol pozemok, ku ktorému sa žalobca domáha určenia vecného bremena kúpnou zmluvou
zo dňa 11. 12. 2012 po podaní žaloby na súd zo dňa 20. 02. 2012, avšak pred rozhodnutím okresného
súdu, ktorý rozhodol dňa 10. 12. 2013, teda jeden rok po prevode predmetnej nehnuteľnosti. Uvedený
rozsudok, ktorý okresný súd vydal, je teda vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nevykonateľný.
Odvolací súd zároveň poukazuje na ust. § 371 CSP, podľa ktorého žalobu nemožno v odvolacom konaní
meniť. V ďalšom konaní sa okresný súd vysporiada aj s pasívnou legitimáciou žalovaného, vzhľadom
na tieto skutočnosti.

11. Rozhodnutie okresného súdu vzhľadom na skutočnosti uvedené v bode 8, 9, 10 je potrebné
považovať za rozhodnutie vydané bez dodržania správneho procesného postupu a bez zachovania
práva na spravodlivý proces.

12. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namieta pochybenia súdu pri vyhodnocovaní zisteného skutkového
stavu, odvolací súd udáva, že uvedená námietka nie je dôvodná. Zákon vychádza zo zásady voľného
hodnotenia dôkazov, ktorá vyplýva z ústavného princípu nezávislosti súdov (čl. 46 Ústavy SR). Táto
zásada znamená, že záver, ktorý si sudca urobí o vykonaných dôkazoch z hľadiska ich pravdivosti a
dôležitosti pre rozhodnutie, je vecou jeho vnútorného presvedčenia a jeho logického myšlienkového
postupu. Právna úprava neurčuje, ako má súd hodnotiť dôkazy z hľadiska pravdivosti; uvádza len, že
súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, ktorá v občianskom súdnom konaní predstavuje veľmi zložitý
myšlienkový proces sudcu. Výsledky hodnotenia dôkazov zo strany súdu sú súčasťou odôvodnenia
rozsudku, pričom v odôvodnení je stručne a jasne zo strany súdu vysvetlené, ktoré skutočnosti považoval
za preukázané a ktoré nie, a z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov
riadil, prečo niektorým svedkom neuveril a výpovede, ktorých svedkov považoval za vieryhodné.
Skutkové závery majú dostatočný základ vo výsledkoch dokazovania, sú v súlade s obsahom spisu a
vyhodnotenie vykonaného dokazovania sa vykonalo podľa zásad uvedených v § 132 O. s. p. (§ 191
CSP).

13. Odvolací súd v plnom rozsahu súhlasí so záverom okresného súdu o preukázaní dobromyseľnosti
držby pri vydržaní práva zodpovedajúceho právu vecného bremena zo strany žalobcu, a to na základe
ústnej dohody. Nadobúdací titul - právny dôvod držby - totiž nemusí byť existujúci (v čase účinkov
vydržania), nemusí byť ani platný, postačuje domnelý titul. Musí ísť však o taký domnelý titul, na základe
ktorého  dobromyseľný držiteľ vzhľadom na všetky okolnosti je v dobrej viere, že  mu tento právny titul
svedčí. Okresný súd v tejto súvislosti správne poukázal na rozsudok NS ČR sp. zn. 22Cdo/417/1998
zo dňa 24. 02. 2000. Okolnosti a z nich vyplývajúce právne dôsledky uchopenia držby je treba skúmať
u každého držiteľa zvlášť. Presvedčenie nadobúdateľa o tom, že mu právo zodpovedajúce  vecnému
bremenu prináleží, a že nejedná bezprávne, musí byť podložené dôvodom oprávňujúcim k takémuto
presvedčeniu, teda okolnosťami svedčiacimi o poctivosti nadobudnutia. Dobrá viera oprávneného



držiteľa, ktorá je daná so zreteľom na všetky okolnosti veci, sa musí vzťahovať aj k titulu, na základe
ktorého mohlo držiteľovi vzniknúť  právo zodpovedajúce  vecnému bremenu. Žalobca v konaní uniesol
dôkazné bremeno a preukázal výpoveďami svedkov - susedov M. Z., F. Z., M. XXXX., S. Z. a L. S., že
takýmto spôsobilým titulom nadobudnutia práva z vecného bremena v jeho prípade, je ústna dohoda
so žalovaným, ktorá dohoda so žalovaným vznikla pri spoločnom vybudovaní rezervoáru pitnej vody a
súvisiacich prípojok  na pozemku žalovaného, čo sa udialo v roku 1989.  Svedkovia potvrdili, že ide o
25 ročné obdobie užívania rezervoáru žalobcom, pričom žalobca má uvedeným spôsobom  25 rokov
zabezpečený prívod pitnej vody do nehnuteľnosti, v ktorej býva. Oprávnená držba sa nemusí nutne
upierať o existujúci právny dôvod; postačí, aby bol daný  aj domnelý putatívny právny dôvod. Pôjde však
vždy o to, aby držiteľ bol so zreteľom  ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že mu takýto právny titul
svedčí (rozsudok NS SR 2Cdo/207/2005).

14. Vzhľadom na to, že v konaní  došlo k procesným vadám konania, odvolací súd musel napadnuté
rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť  okresnému súdu na ďalšie konanie.

15. Pretože odvolací súd zrušil rozhodnutie vo veci samej, zrušil aj závislý výrok o trovách konania.

16. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa                   (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces                          (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva                   v
čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b)                                     (§
422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).



Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané                          (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "9C/19/2012", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "566eb0e5-bf3a-40c2-96d6-901b1f1a9008:eff54660-853e-4b69-8b42-1989d20e65a5", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2016:6412202535.1", "spisova_znacka": "15Co/367/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 15Co/367/2014 z 27. 9. 2016", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2016-09-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2016:6412202535.1"}]}