Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Co/228/2015 z 30. 5. 2016 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 30. mája 2016, sp. zn. 14Co/228/2015, ECLI:SK:KSBB:2016:6413206043.1 Krajský súd Banská Bystrica | 14Co/228/2015 | ECLI:SK:KSBB:2016:6413206043.1 | 2016-05-30 | Uznesenie Citované ustanovenia: § 142 ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/18d76966-d097-4b3e-a3cf-7849f9a4bcdb Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2016:6413206043.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/228/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6413206043
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6413206043.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa Intrum Justitia Debt Finance AG, so sídlom
Industriestrasse 13C, 6300 Zug, Švajčiarsko, IČO: CHE - 100.023.266, reg. č.: CH - 020.3.020.910-7.,
zast. advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Kováč, s.r.o., Mliekárenská 10, Bratislava proti odporcovi
Y. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. X, V. B. V., v konaní zastúpeným opatrovníčkou C. T., tajomníčkou
Okresného súdu Zvolen, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu Všeobecná ochrana práv
spotrebiteľov, zast. JUDr. Bohdan Jakubis, advokát, Dobrovičová 13, Bratislava, o návrhu na zaplatenie
875,01 Eur s prísl., o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa
18.12.2014, č. k. 19C/113/2014-89, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu, ktorým uložil navrhovateľovi povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi
na strane odporcu náhradu trov konania, m e n í tak, že vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania
nepriznáva.

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd zastavil konanie v dôsledku späťvzatia návrhu podľa § 96 ods. 1
O.s.p., odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Navrhovateľovi uložil povinnosť nahradiť vedľajšiemu
účastníkovi na strane odporcu náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 118,98 Eur. Prvostupňový
súd uviedol, že k späťvzatiu návrhu došlo vo výške 118,98 Eur. Prvostupňový súd uviedol, že k späťvzatiu
návrhu došlo ešte pred otvorením pojednávania vo veci samej, preto súd konanie zastavil. O trovách
konania rozhodol podľa § 146 ods. 2 O.s.p. tak, že úspešnému odporcovi nepriznal trovy konania,
nakoľko mu žiadne trovy v tomto konaní nevznikli. S poukazom na ust. § 146 ods. 2 O.s.p. priznal
vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov konania, pretože navrhovateľ zobral späť návrh
po tom, keď vedľajší účastník vzniesol voči návrhu námietku premlčania.

Proti rozhodnutiu okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ. Domáhal
sa zmeny uznesenia v napadnutej časti výroku III., ktorým súd prvého stupňa zaviazal navrhovateľa
na náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi tak, že vedľajšiemu účastníkovi súd náhradu trov
konania neprizná. Poukázal na skutočnosť, že s účinnosťou od 01.05.2014 právny poriadok uložil
orgánu rozhodujúcemu o nároku vyplývajúcom zo spotrebiteľskej zmluvy povinnosť prihliadať na
premlčanie aj bez návrhu. Odporca ako spotrebiteľ by dosiahol v konaní rovnaký úspech aj bez pričinenia
vedľajšieho účastníka práve z tohto dôvodu. Vedľajší účastník pritom neuviedol žiadne iné skutočnosti,
ani právne argumenty nad rámec tých, ktoré je súd povinný zistiť sám z úradnej povinnosti a ktoré
by navrhovateľa viedli k späťvzatiu žalobného návrhu. V ďalšom zdôrazňuje nutnosť posudzovať trovy
konania z hľadiska ich účelnosti, keď neplatí, že trovy právneho zastúpenia advokátom sú vždy trovami
potrebnými na účelné uplatňovanie a bránenie práva. Otázkou účelnosti trov konania vo vzťahu k
zastúpeniu účastníka advokátom v prípadoch hromadných a administratívnych jednoduchých podaní, sa
vo viacerých nálezoch zaoberal aj Ústavný súd ČR (napr. IV.ÚS 3259/11, III.ÚS 3303/11, I.ÚS 988/12),



ktorý dospel k rovnakému záveru o ich neúčelnosti a k súladu rozhodnutí súdov, ktoré v konaniach
o nepriznaní náhrady trov konania práve z dôvodu ich neúčelnosti, náhradu trov konania účastníkovi
nepriznali. Pritom účelnosť vynaložených trov je podmienkou priznania ich náhrady. V ďalšom poukazuje
na známu argumentáciu, v zmysle ktorej vedľajší účastník vstupuje hromadne do konaní bez akejkoľvek
znalosti predmetu konania predpokladajúc, že ide o spotrebiteľský spor, neraz aj v právoplatne
skončených veciach. Nemá pritom základnú vedomosť o tom, aké právo a právo koho má chrániť.
Obrana odporcov v jednotlivých konaniach spočíva v paušálnych úkonoch, napr. námietka premlčania
bez akejkoľvek nadväznosti na postoj odporcu k plneniu prípadného premlčaného dlhu. Obdobne
poukazuje bez akejkoľvek špecifikácie konkrétneho prípadu na spotrebiteľský charakter veci s potrebou
skúmania existencie neprijateľných podmienok. V každom konaní je pritom zastúpený advokátom bez
zreteľa na právnu, či skutkovú náročnosť sporu. Poukázal aj na rozhodovanie Najvyššieho súdu SR
(2Sži/6/2014, 2Sži/10/2014), kde rozoberal efektívnosť trov konania v prípade jednoduchých podaní,
za aké možno v danom prípade považovať aj námietku premlčania. Obdobný názor zastávajú aj iné
krajské súdy, na ktoré rozhodnutia odkázal. Pokiaľ ide o argument takmer všetkých združení na ochranu
spotrebiteľa - rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-279/09, Európsky súd pre ľudské
práva v rozhodnutiach o právnej pomoci vo forme zastúpenia advokátom rozhodol, že otázka, či je
právna pomoc nevyhnutná na to, aby bolo konanie spravodlivé, sa musí posudzovať vzhľadom na
skutočnosti a okolnosti osobitné pre každú vec a závisí najmä od závažnosti konania pre žiadateľa,
zložitosti uplatniteľného práva a konania, ako aj od schopností žalobcu účinne obhajovať svoju vec.
Súdny dvor vyvodil záver, že poskytnutie právnej pomoci právnickým osobám nie je v zásade vylúčené,
ale ho treba posúdiť s ohľadom na príslušné právne predpisy a situáciu dotknutej spoločnosti, pričom je
možné zohľadniť predmet sporu, najmä hospodárske záujmy na ňom. Záverom súd uviedol, že zásada
účinnej súdnej ochrany sa má vykladať v tom zmysle, že nie je vylúčené, aby sa jej dovolávali právnické
osoby a pomoc poskytovaná na základe tejto zásady môže zahŕňať najmä oslobodenie od platenia
preddavku na trovy konania alebo zastupovanie advokátom. Z toho vyplýva, že uvedený rozsudok sa
týkal právnických osôb s hospodárskymi záujmami na konaní s tým, že právnická osoba má v zásade
právo na zastúpenie advokátom v konaní, nedospel však k záveru, že by to automaticky znamenalo
aj právo na náhradu trov konania za právne zastúpenie. Právo na právne zastúpenie nie je totožné
s právom na náhradu trov konania. Pretože súd prvého stupňa by bol povinný z úradnej povinnosti
prihliadnuť na premlčanie nároku navrhovateľa, vedľajší účastník na strane odporcu svojim konaním
nijako neprispel k meritórnemu rozhodnutiu súdu a neovplyvnil konanie navrhovateľa, ktorý využil svoje
zákonné právo a vzal späť návrh na začatie konania v súlade s najnovšou judikatúrou slovenských
súdov, mal súd vyvodiť uvedený právny záver a o trovách konania rozhodnúť tak, že vedľajšiemu
účastníkovi na strane odporcu náhradu trov konania neprizná.

Krajský súd preskúmal vec v medziach daných ust. § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania v
súlade s § 214 ods. 2 O.s.p. Dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné, a preto napadnuté
uznesenie okresného súdu v časti výroku týkajúceho sa trov vedľajšieho účastníka s poukazom na ust.
§ 220 O.s.p. zmenil.

Odvolací súd zistil, že navrhovateľ oznámil svoj vstup do konania písomným podaním doručeným súdu
dňa 12.09.2014, pričom požiadal o doručenie návrhu na začatie konania s prílohami a navrhol, aby mu
súd priznal náhradu trov konania. Zároveň oznámil, že pokiaľ už do konania vstúpil iný vedľajší účastník,
netrvá na vstupe. Po obdržaní žalobného návrhu s prílohami (23.09.2014) doručil dňa 25.09.2014 súdu
vyjadrenie vedľajšieho účastníka datované dňom 23.09.2014. V uvedenom vyjadrení na jeho prvej strane
vedľajší účastník cituje ustanovenia § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 54 a § 101 Občianskeho zákonníka so záverom,
že nárok vyplýva zo zmluvy o revolvingovom úvere a táto je svojou povahou zmluvou spotrebiteľskou,
a preto sa riadi Občianskym zákonníkom. V ďalšom odseku vzniesol námietku premlčania, keď z
návrhu zistil, že zmluva bola vypovedaná dňa 19.12.2008 a žalobný návrh bol na súde podaný až
15.05.2013, teda po uplynutí premlčacej doby. Navrhol zamietnuť návrh v celom rozsahu a zaviazať
navrhovateľa na náhradu trov vedľajšieho účastníka. Zároveň uviedol, že súhlasí s prejednávaním
veci v jeho neprítomnosti. Súd vytýčil pojednávanie na deň 11.11.2014, tohto sa nikto nezúčastnil,
pretože nebolo vykázané predvolanie navrhovateľa a pojednávanie bolo odročené na termín 27.11.2014.
Toto pojednávanie bolo opätovne odročené, pretože predvolanie nemal vykázané vedľajší účastník
na strane odporcu. Následne došlo zo strany navrhovateľa k späťvzatiu žalobného návrhu podaním
doručeným súdu dňa 28.11.2014. Na pojednávaní dňa 18.12.2014 v neprítomnosti účastníkov konania
súd uznesením zastavil konanie, odporcovi náhradu trov konania nepriznal a navrhovateľovi uložil
povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy právneho zastúpenia. Vzhľadom



na uvedené odvolací súd konštatuje, že v danom prípade účasť vedľajšieho účastníka na konaní bola
skutočne len formálna, vedľajší účastník jednou jedinou vetou reagoval na skutočnosť vyplývajúcu
zo žalobného návrhu, a to, že uplatnený nárok je premlčaný, a preto vzniesol námietku premlčania.
Odvolací súd dodáva, že námietka premlčania bola zo strany vedľajšieho účastníka vznesená v čase
účinnosti novely Zákona o ochrane spotrebiteľa - § 5b, v zmysle ktorého od 01.05.2014 je súd povinný
vo veci vyplývajúcej zo spotrebiteľskej zmluvy z úradnej povinnosti prihliadať na premlčanie aj bez
návrhu. Za takejto situácie odvolací súd považuje trovy vedľajšieho účastníka, resp. jeho úkony za
nadbytočné, jeho vstup do konania ničím spotrebiteľovi neprispel. Za takejto situácie nemožno trovy
právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka kvalifikovať ako účelne vynaložené, odvolací súd sa stotožnil
s odvolacími dôvodmi navrhovateľa v tejto konkrétnej veci (vzhľadom na uvedené vecné a časové
súvislosti), a preto zmenil rozhodnutie prvostupňového súdu v napadnutom výroku tak, že vedľajšiemu
účastníkovi právo na náhradu trov konania nepriznal.

Úspešnému navrhovateľovi odvolacieho konania odvolací súd právo na náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal, pretože ich neuplatnil (§ 151 ods. 1 O.s.p.).

Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3 : 0.
Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.