{"guid": "b2a66f93-bf63-4c54-b34e-0a22cb594dce:4c53ed2e-9c68-489f-88d7-76e1e3c3f5cd", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2016:6414203683.1", "spisova_znacka": "16Co/163/2015", "nazov": "Rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Co/163/2015 z 24. 2. 2016", "citacia": "rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica z 24. februára 2016, sp. zn. 16Co/163/2015, ECLI:SK:KSBB:2016:6414203683.1", "identifikacne_cislo": "6414203683", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Vladimír Tencer", "sudca_id": 10, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-vladimir-tencer-10", "datum_vydania": "2016-02-24", "forma": "Rozhodnutie", "povaha": ["Zmenené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Bezdôvodné obohatenie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/0/0/#paragraf-107", "nazov": "/SK/ZZ/0/0/#paragraf-107", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/0/0/#paragraf-107", "judikatura_url": null}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/4c53ed2e-9c68-489f-88d7-76e1e3c3f5cd", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2016:6414203683.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2016:6414203683.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2016:6414203683.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/163/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414203683
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6414203683.1

Rozhodnutie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej
a členov senátu Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci navrhovateľky P. W.,
nar. XX.X.XXXX, bytom J. XX, právne zastúpenej Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár s.r.o., so
sídlom v Košiciach, Kuzmányho 29, IČO: 47234466, proti odporcovi POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35807598, o návrhu na zaplatenie sumy 234 € s prísl., o odvolaní
navrhovateľky a odporcu proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 5C 39/2014-110 zo dňa
24. 11. 2014 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke sumu
146 € s prísl. (výrok v poradí prvý)  a vo výroku, ktorým určil, že zmluvná podmienka uvedená vo
všeobecných podmienkach poskytnutia úveru pod bodom 16 týkajúcej sa zmluvy o úvere uzavretej dňa
22. 09. 2010 je neprijateľná (výrok v podaní tretí), potvrdzuje.

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým čo do zvyšku návrh navrhovateľky zamietol (výrok v podaní
druhý) mení tak, že odporca je p o v i n n ý  zaplatiť navrhovateľke sumu 88 € s úrokom z omeškania
vo výške 8,25 % ročne, počítaný od 26.03.2014 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto
rozhodnutia.

Rozsudok okresného súdu o náhrade trov konania (výrok v poradí štvrtý) m e n í  tak, že odporca je p o v
i n n ý  nahradiť navrhovateľke trovy prvostupňového konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia
vo výške 234 € k rukám jej právneho zástupcu, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľke trovy odvolacieho konania pozostávajúce z trov právneho
zastúpenia vo výške 29,62 € k rukám jej právneho zástupcu, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto
rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke sumu 146 € s
úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne počítaným od 26. 03. 2014 až do zaplatenia v lehote 3 dní
od právoplatnosti rozhodnutia a vo zvyšku návrh navrhovateľky zamietol.

V odôvodnení napadnutého rozhodnutia okresný súd uviedol, že navrhovateľka  sa prostredníctvom
svojho právneho zástupcu domáhala vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 234 € s
príslušenstvom s poukazom na  uzavretú zmluvu o úvere, ktorá však podľa navrhovateľky nespĺňa
zákonom stanovené náležitosti a preto považuje úver poskytnutý odporcom  za bezúročný a bez
poplatkov.

Vzhľadom na skutočnosť, že odporca namietal miestnu príslušnosť Okresného súdu Žiar nad Hronom,
okresný súd prioritne konštatoval, že v prejednávanej veci je súdom miestne príslušným, nakoľko



navrhovateľka podala návrh na začatie konania v zmysle ust. § 87 písm. f/ OSP a navrhovateľka ako
spotrebiteľka má bydlisko v obvode Okresného súdu Žiar nad Hronom.

Následne mal okresný súd z vykonaného dokazovania za preukázané, že účastníci konania uzatvorili
dňa 22. 09. 2010 zmluvu o úvere, v zmysle ktorej odporca poskytol navrhovateľke úver vo výške
350 € a navrhovateľka sa ho zaviazala splatiť o sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 234
€, čiže spolu sa zaviazala zaplatiť odporcovi sumu 584 € v ôsmych mesačných splátkach po 73 €
počnúc dňom 17. 10. 2010. Napriek tomu, že navrhovateľka v zmluve prehlásila, že finančné prostriedky
sú poskytované na výkon zamestnania, z predloženej žiadosti o úver zo strany odporcu, (ktorá bola
veľmi zle čitateľná)  zistil, že navrhovateľka v čase uzatvárania zmluvy o úvere bola zamestnaná
od februára 2006 až do súčasnosti, pričom si nikdy nepotrebovala vziať úver na účel zamestnania.
Z uvedených skutočností mal preto okresný súd za preukázané,  že navrhovateľka nebrala úver
na krytie svojich potrieb v súvislosti so zamestnaním, ktorú skutočnosť navrhovateľka tvrdila aj na
pojednávaní. Z jej výpovede vyplynulo aj to, že ona zmluvu len podpísala a políčko  súvisiace s tým,
že finančné prostriedky sú poskytované na výkon zamestnania zaškrtla obchodná zástupkyňa odporcu
bez toho, aby navrhovateľka vedela, z akého dôvodu, pretože úver si brala na domácnosť.  Zo strany
obchodnej zástupkyne nebola poučená o tom, aký má význam zaškrtnutie uvedeného políčka. Na
základe týchto skutočností okresný súd vyvodil právny  záver, že medzi účastníkmi konania došlo
k uzavretiu spotrebiteľského úveru, nakoľko navrhovateľka v čase uzatvárania zmluvy bola fyzickou
osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel, ako na výkon zamestnania, povolania,
alebo podnikania. Následne okresný súd podrobil predmetnú spotrebiteľskú  zmluvu prieskumu, či táto
obsahuje obligatórne náležitosti vyžadované zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a
o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej v texte len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“) a
dospel k právnemu záveru, že zmluva, ktorú uzavreli účastníci konania neobsahuje konečnú splatnosť
spotrebiteľského úveru, ročnú úrokovú sadzbu, termín splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ročnú
percentuálnu mieru nákladov a ani priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov. Vzhľadom
na uvedené považoval úver poskytnutý navrhovateľke za  bezúročný a bez poplatkov. Z prehľadu splátok
okresný súd zistil, že navrhovateľka zaplatila splátky vždy po 73 € v dňoch 8.10.2010, 12.11.2010,
20.12.2010, 14.1.2011, 17.2.2011 a 15.3.2011.  Poslednú splátku zaplatila dňa 25.3.2011, a to vo výške
146 €. Spolu navrhovateľka zaplatila odporcovi sumu  584 €.  Odporcovi  tak vznikla povinnosť  vrátiť
ním získané bezdôvodné obohatenie vo výške 234 € ako rozdiel sumy zaplatenej navrhovateľkou vo
výške 584 € a sumou, ktorá bola skutočne navrhovateľke poskytnutá odporcom vo výške 350 €. Pri
rozhodovaní o výške vydania tohto bezdôvodného obohatenia však okresný súd prihliadal k odporcom
vznesenej námietke premlčania. Aplikujúc ustanovenie § 107 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka vrátane
ustanovenia § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka konštatoval, že u odporcu dochádzalo k postupnému
pokračujúcemu získavaniu majetkových hodnôt, preto z hľadiska premlčania považoval za samostatné
nároky na vydanie bezdôvodného obohatenia nároky, ktoré vznikli zo samostatných oddeliteľných
prípadov bezdôvodného obohatenia. Uviedol, že na uplatnenie každého takéhoto nároku začína plynúť
premlčacia doba osobitne. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že navrhovateľka sa
skutočne dozvedela o tom, že došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia na strane odporcu najskôr
v marci roku 2014, po porade so svojim právnym zástupcom. Návrh na súd podala 25.3.2014, z
čoho je zrejmé, že návrh bol podaný v čase plynutia subjektívnej lehoty. Navrhovateľka žiadala vydať
bezdôvodné obohatenie vo výške 234 €, pričom z prehľadu splátok je zrejmé, že poslednú splátku,
ktorú zaplatila odporcovi vo výške 146 € zaplatila dňa 25.3.2011. Ostatné splátky boli zaplatené ešte
pred týmto dátumom. Z uvedeného je zrejmé, že posledná splátka premlčaná nebola, nakoľko návrh
bol podaný v rámci trojročnej premlčacej lehoty. Splátka pred poslednou splátkou vo výške 73 € bola
zo strany navrhovateľky zaplatená dňa 15.3.2011, čiže táto splátka je už premlčaná a sú premlčané aj
všetky ostatné splátky. Vzhľadom na to súd priznal navrhovateľke bezdôvodné obohatenie, ale len v
časti, čiže do sumy 146 €, nakoľko len v tejto časti bol jej návrh dôvodný, nakoľko táto splátka premlčaná
nebola.  Poukázal na to, že navrhovateľka podala návrh na tunajší súd dňa 25.3.2014 bez zaručeného
elektronického podpisu, avšak v lehote troch dní tento svoj návrh doplnila, pričom riadny návrh na súd
bol podaný dňa 28.3.2014, čo je zrejmé z prezenčnej pečiatky súdu.

K otázke  aplikácie trojročnej premlčacej doby podľa Občianskeho zákonníka (a nie štvorročnej podľa
Obchodného zákonníka) na daný vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy súd poukázal na to, že  prednosť
majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti
spotrebiteľského práva, vrátane ustanovení § 52 a nasl. OZ. Naviac v konaní nebolo ničím preukázané,
že by sa odporca na úkor navrhovateľky úmyselne obohacoval.  Aj keď súd konštatoval, že zmluva o



úvere neobsahuje zákonom stanovené náležitosti, nie je možné len z uvedeného dôvodu konštatovať, že
odporca mal úmysel sa obohatiť voči navrhovateľke. Nie je zrejmé žiadne konkrétne úmyselné konanie
odporcu voči navrhovateľke, ktorého by sa mal dopustiť v čase uzatvárania zmluvy a úmyselne tak
poškodiť navrhovateľku s tým, že by chcel získať ďalšie finančné prostriedky. Zo strany navrhovateľky
ňou tvrdené skutočnosti o úmyselnom obohatení sa odporcu konkrétne voči jej osobe ako navrhovateľke
neboli ničím preukázané.

Na záver okresný súd uviedol, že z dôvodu, že odporca navrhovateľke na základe jej výzvy bezdôvodné
obohatenie nevydal, dostal sa do omeškania, preto súd priznal navrhovateľke úrok z omeškania  vo
výške 8,25 % s poukazom na ustanovenie § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. účinného do
31.1.2013,  a teda okrem sumy priznanej navrhovateľke vo výške 146 € titulom vydania bezdôvodného
obohatenie jej priznal i úrok z omeškania vo výške  8,25% ročne počítaný od 26.03.2014 do zaplatenia
a vo zvyšku návrh navrhovateľky zamietol.

Aplikujúc ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka konštatoval, že navrhovateľke boli predložené
Všeobecné zmluvné podmienky zo strany odporcu ako dodávateľa, obsah ktorých nemohla ovplyvniť,
vrátane zmluvnej podmienky týkajúcej sa tej skutočnosti, že sa ich právne vzťahy mali spravovať
Obchodným zákonníkom, preto vo výroku svojho rozhodnutia zároveň rozhodol, že zmluvná podmienka
uvedená vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru pod bodom 16, týkajúca sa zmluvy o úvere
uzavretej účastníkmi konania dňa 22. 09. 2010 v znení „zmluvné strany sa dohodli v zmysle § 262 ods.
1 Obchodného zákonníka, že všetky ich právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom“ je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Je zrejmé, že predmetná zmluvná podmienka nebola individuálne
dojednaná a navrhovateľke neboli Všeobecné obchodné podmienky jasným a zrozumiteľným spôsobom
zo strany odporcu vysvetlené, nemala ani možnosť reálnym spôsobom ovplyvniť ich obsah a obsahu
ani neporozumela.

O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 142 ods. 2 OSP.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej 15-dňovej lehote (§ 204 ods. 1, veta prvá OSP) odvolanie obaja
účastníci konania.

Navrhovateľka v odvolaní namietala, že okresný súd sa nijako nevyporiadal s jej vyjadrením zo
dňa 16. 06. 2014 hlavne s čl. IV poukazujúcim na premlčanie v objektívnej dobe a súvisiacimi
prílohami uvádzanými navrhovateľkou z dôvodu zachovania právnej istoty. Naďalej trval na tom, že
v prejednávanom prípade ide zo strany odporcu o úmyselné bezdôvodné obohatenie sa, na ktoré sa
vzťahuje premlčacia lehota v zmysle § 107 ods. 2 OZ. Odporca sa pravidelne nachádza v situácii, že
v zmysle zákona nemá nárok na ním požadované úroky a poplatky za poskytnutie spotrebiteľského, a
to z toho dôvodu, že jeho zmluvy o úveroch poskytovaných spotrebiteľom nie sú v súlade s príslušnou
právnou úpravou. V prípad odporcu je zjavné, že svojím konaním dokáže dosahovať zisk, ktorý by
v prípade podnikania v súlade so zákonom nedosahoval. Na základe dlhoročného konania odporcu
je možné vyvodiť, že je pre neho oveľa prijateľnejšie ignorovať právnu úpravu slúžiacu na ochranu
spotrebiteľa, nie uvádzať vo svojich zmluvách zákonom obligatórne vyžadované údaje, požadovať
od spotrebiteľov nezákonne vysokú odplatu a to všetko za tým účelom, aby sa obohatil na úkor
spotrebiteľov, od ktorých objektívne nemožno požadovať, aby boli schopní posúdenia uzatváraných
zmlúv už v čase ich podpisu. Má za to, že odporca si je vedomý svojho konania v rozpore s dobrými
mravmi na úkor spotrebiteľov minimálne už od roku 2009 a aj napriek tomu svoje obchodné praktiky
využíva dodnes s vedomím, že sú v rozpore so zákonom a dobrými mravmi. Navrhol preto, aby odvolací
súd zrušil druhý výrok rozsudku súdu prvého stupňa a zmenil prvý a štvrtý výrok rozsudku súdu prvého
stupňa tak, že odporcovi uloží povinnosť zaplatiť navrhovateľke sumu 234 € s príslušenstvom a zároveň
ho zaviaže k náhrade trov konania.

Odporca podal odvolanie proti prvému, tretiemu a štvrtému výroku napadnutého rozhodnutia a prioritne
namietal, že zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania nie je zmluvou spotrebiteľskou, preto odmieta
aj skutočnosť, že dohoda o voľbe obchodného práva je neprijateľná. Zmluva o úvere sa bez ohľadu na
dohodu zmluvných strán riadi obchodným zákonníkom v zmysle ust. § 261 ods. 3 písm. d/ tohto zákona.
Zdôraznil, že vzťah obchodného a občianskeho zákonníka je založený na subsidiárnom základe.
Keďže Obchodný zákonníka aplikáciu právnej úpravy inštitútu spotrebiteľských zmlúv nevylučuje, ani
komplexne neupravuje osobitným spôsobom a ide o kogentné ustanovenie Občianskeho  zákonníka, je



nevyhnutné ju v skutkovo relevantných právnych vzťahoch aplikovať, pričom nie je relevantné, či ide o
relatívny obchodný záväzkový vzťah, absolútny obchodný záväzkový vzťah, alebo fakultatívny obchodný
záväzkový vzťah. Na záver zdôraznil, že nárok navrhovateľky je v celom rozsahu premlčaný, ak posledná
splátka bola navrhovateľkou uhradená dňa 25. 03. 2011 a zákonná objektívna lehota uplynula dňom
25. 03. 2014. Ak sa teda navrhovateľka so žalobou o zaplatenie obrátila na súd až dňa 28. 03. 2014,
ide o nárok v celom rozsahu premlčaný. Navrhol, aby odvolací súd v napadnutom rozsahu rozsudok
okresného súdu zrušil bez náhrady, eventuálne, aby rozsudok v napádaných častiach zrušil a vec vrátil
prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Vyjadrenie k odvolaniu nebolo podané.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal odvolania viazaný ich rozsahom, ako aj
dôvodmi v nich uvedenými v zmysle ust. § 212 ods. 1 OSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 214
ods. 2 OSP napadnutý rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým uložil odporcovi povinnosť zaplatiť
navrhovateľke sumu 146 € s prísl. (výrok v poradí prvý)  a vo výroku, ktorým určil, že zmluvná podmienka
uvedená vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru pod bodom 16 týkajúcej sa zmluvy o úvere
uzavretej dňa 22. 09. 2010 je neprijateľná (výrok v podaní tretí),podľa § 219 ods. 1 OSP ako vo výroku
vecne správny potvrdil.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s právnym záverom okresného súdu spočívajúcim v tom,
že zmluva o úvere uzavretá medzi účastníkmi konania je zmluvou spotrebiteľskou. Odporca v odvolaní
neuviedol žiadne okolnosti, ktoré by právne závery okresného súdu akýmkoľvek spôsobom spochybnili
a pokiaľ spotrebiteľský charakter zmluvy o úvere odmietal s odkazom na skutočnosť, že zmluva o úvere
predstavuje absolútny obchodný záväzkový vzťah, na ktorý sa prioritne vzťahuje Obchodný zákonník,
v tejto súvislosti na zdôraznenie správnosti právneho záveru okresného súdu odvolací súd uvádza
nasledovné:

Z ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy sa za spotrebiteľskú
zmluvu považuje každá zmluva, bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Následne z ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy vyplýva, že
všetky ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa použijú vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednanie, alebo dohody, ktorých obsahom, alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné.

Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, ktoré ustanovenie  nadobudlo účinnosť 1. mája
2014, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť
uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi vrátane jeho premlčania,
alebo na inú  zákonnú prekážku, alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie
predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností
dovolával.

Ustanovenie §-u 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01. 05 2014 obsahuje doplnenú
poslednú vetu, podľa ktorej sa na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ vždy
prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keby sa inak mali použiť normy obchodného
práva.

I keď obe vyššie uvedené ustanovenia nadobudli účinnosť 01. 05. 2014,  právne predpisy, ktorých  sú
súčasťou nemajú prechodné ustanovenia, je zrejmé, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy
založené pred týmto dňom. Uvedený právny záver vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4
MCdo 17/2014 zo dňa 26. 11. 2015. Vzhľadom k uvedenému námietka odporcu uvedená v odvolaní nie
je dôvodná, ak z vyššie uvedeného vyplýva bez akýchkoľvek pochybností, že ustanovenia Občianskeho
zákonníka sa vzťahujú aj na absolútny obchodný záväzkový vzťah ( § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného
zákonníka), ak je účastníkom zmluvy spotrebiteľ, ako je tomu aj v prejednávanom prípade.

Hmotnoprávnym dôvodom pre čiastočné vyhovenie návrhu navrhovateľke a ňou uplatneného nároku na
vydanie bezdôvodného obohatenia, bol právny záver okresného súdu, podľa ktorého zmluva o úvere,
ako zmluva spotrebiteľská neobsahovala príslušné zákonné ustanovenia vyplývajúce zo Zákona o



spotrebiteľských úveroch platného a účinného ku dňu uzavretia tejto zmluvy. Odvolací súd sa stotožňuje
s právnym záverom okresného súdu, podľa ktorého zmluva, ktorá neobsahuje zákonom vyžadované
náležitosti je v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch považovaná za zmluvu, na základe ktorej sa
úver poskytnutý odporcom navrhovateľke považuje za bezúročný a bez poplatkov. Ak následne okresný
súd z uvedeného vyvodil, že na strane odporcu došlo k bezdôvodnému obohateniu vo výške 234 € ako
rozdielu medzi sumou, ktorú navrhovateľka skutočne odporcovi zaplatila a sumou, ktorú jej odporca ako
úver bez úrokov a poplatkov poskytol, postupoval vecne správne a dôvodne odporcovi uložil povinnosť
zaplatiť navrhovateľke sumu 146 €, preto odvolací súd v tomto rozsahu rozhodnutie potvrdil.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Odvolací súd sa však nestotožnil s právnym záverom okresného súdu, podľa ktorého došlo u odporcu
k postupnému pokračujúcemu získavaniu majetkových hodnôt na základe samostatných nárokov, ktoré
vznikli zo samostatných oddeliteľných prípadov bezdôvodného obohatenia. V prejednávanom prípade
však nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia tvorí jeden celok,  vyplývajúci zo zmluvy o úvere
uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 22. 09. 2010, a to bez ohľadu na skutočnosť, že k plneniu
dochádzalo formou splátok. Premlčacia doba na uplatnenie tohto nároku začala plynúť až po skončení
bezdôvodného obohacovania sa odporcu, k čomu v prejednávanej veci došlo až poskytnutím poslednej
splátky dňa 25. 03. 2011. K uplynutiu objektívnej trojročnej premlčacej lehoty podľa Občianskeho
zákonníka, (ako to správne ustálil aj okresný súd), preto došlo uplynutím dňa 25. 03. 2014 v súlade s
§ 57 ods. 2 OSP. Ak bol teda návrh na okresný súd podaný ešte v tento deň ( 25.03.2014 ),  nárok
navrhovateľky na vydanie bezdôvodného obohatenia bol v celom rozsahu uplatnený včas. Aj odvolací
súd poukazuje na to, že navrhovateľka podala návrh na tunajší súd dňa 25.3.2014 bez zaručeného
elektronického podpisu, avšak v lehote troch dní tento svoj návrh doplnila v súlade s § 42 ods. 1 OSP, v
dôsledku čoho boli procesnoprávne aj hmotnoprávne dôsledky podania zachované. Nie je preto pravdivé
tvrdenie odporcu, ak uvádza, že návrh na súd bol zo strany navrhovateľky podaný dňa 28.03.2014. V
dôsledku toho pristúpil odvolací súd v zmysle § 220 OSP k zmene rozhodnutia okresného súdu v časti,
v ktorej návrh navrhovateľky ako v tomto rozsahu premlčaný zamietol ( 88 € ) a aj v tomto rozsahu
považoval vydanie bezdôvodného obohatenia za nárok uplatnený navrhovateľkou dôvodne a včas.
Odporca   navrhovateľke na základe jej výzvy bezdôvodné obohatenie nevydal, dostal sa do omeškania,
preto súd priznal navrhovateľke úrok z omeškania vo výške 8,25 % s poukazom na ustanovenie § 3
ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. účinného do 31.1.2013,  a teda okrem sumy priznanej
navrhovateľke vo výške 88 € titulom vydania bezdôvodného obohatenie jej odvolací súd priznal i úrok z
omeškania vo výške  8,25% ročne počítaný od 26.03.2014 do zaplatenia.

Rozhodnutie okresného súdu, ktorý v poradí tretím výrokom určil, že zmluvná podmienka uvedená
vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru pod bodom 16 týkajúca sa zmluvy o úvere uzavretej
medzi účastníkmi konania dňa 22. 09. 2010 je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, je vecne správne,
keď okresný súd dôvodne aplikoval ust. § 153 ods. 4 OSP v spojení s § 53a Občianskeho zákonníka.
V odseku 4 ustanovenia § 153 OSP sa súdu ukladá, aby v súlade s hmotno-právnym ustanovením
§ 53a OZ uviedol vo výroku rozsudku presné znenie podmienky, ktorá bola vyhlásená za neplatnú z
dôvodu jej neprijateľnosti. Účelom takéhoto výroku, ktorý môže byť prijatý aj na návrh, ale aj bez návrhu
účastníka konania - spotrebiteľa je to, aby dodávateľovi vznikla povinnosť zdržať sa používania takej
podmienky vo všetkých zmluvách so spotrebiteľmi resp. aj podmienky s rovnaným významom. Túto
povinnosť na základe takéhoto výroku môže uplatniť každý spotrebiteľ dotknutý podmienkou opísanou
vo výroku takéhoto rozsudku. Rozhodnutie okresného súdu v tomto výroku zohľadňuje aj to,  že je
nutné vo výrokovej časti rozsudku uviesť záväzný záver o neplatnosti zmluvnej podmienky tak, aby
ním citovaná časť spotrebiteľskej zmluvy predstavovala logicky uzavretý celok pre pochopenie podstaty,
tak že nie je potrebné, aby ten, kto sa s výrokom oboznamuje mal k dispozícii celú spotrebiteľskú
zmluvu. Výrok okresného súdu v znení „zmluvné strany sa dohodli v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného
zákonníka, že všetky ich právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom“ je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou a uvedené podporuje i vyššie uvedená novela ust. § 52 ods. 2 veta posledná OZ,
podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keby sa inak mali použiť normy obchodného práva. Aj v tomto
rozsahu preto odvolací súd rozhodnutie okresného súdu potvrdil.



Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd zmenil rozsudok okresného súdu, bol  nútený zmeniť
i rozhodnutie prvostupňového súdu o náhrade trov konania, nakoľko v konečnom dôsledku je
navrhovateľka v konaní v celom rozsahu úspešná. Náhradu trov prvostupňového konania si
navrhovateľka uplatnila riadne a včas, preto jej ich náhradu v zmysle § 142 ods. 1 OSP odvolací súd
priznal. Z obsahu spisu vyplýva, že trovy právneho zastúpenia predstavujú odmenu za 4 úkony právnej
služby po 21,58 € ( príprava a prevzatie veci, spísanie návrhu, vyjadrenie k vyjadreniu odporcu, účasť
na pojednávaní dňa 06.10.2014 ) v zmysle § 10 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a
náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb ( ďalej v texte len „vyhláška“ ) + režijný paušál
vo výške 4 krát 8,04 € v zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky. Zároveň si právny zástupca uplatnil aj stratu času
v zmysle § 17 ods. 1 vyhlášky vo výške 187,60 € za účasť na pojednávaní dňa 06.10.2014 z Košíc
do Žiaru nad Hronom a späť, ako aj cestovné na tejto trase vo výške 122,04 €. Trovy prvostupňového
konania predstavovali sumu 434,12 €. Navrhovateľka si tieto uplatnila v sume 234 €, preto ich v tomto
rozsahu súd priznal, ak o náhrade trov konania rozhodoval na návrh. Uvedené trovy konania je odporca
povinný nahradiť navrhovateľke k rukám jej právneho zástupcu v zmysle § 149 ods. 1 OSP.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 142 ods. 1
OSP, podľa ktorého rozhodoval podľa úspechu v odvolacom konaní. V odvolacom konaní bola v celom
rozsahu úspešná navrhovateľka, ktorá si uplatnila náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho
zastúpenia za 1 úkon právnej služby - podanie odvolania v zmysle § 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky vo
výške 21,58 € + režijný paušál vo výške 8,04 € v zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky. Trovy  odvolacieho konania
je odporca povinný nahradiť navrhovateľke k rukám jej právneho zástupcu v zmysle § 149 ods. 1 OSP.

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5C/39/2014", "guid": "f053859a-87cd-43dc-944e-5e40c3cb03ed:a0e6cfe0-586e-4b65-ace6-3eb23dc38728", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "122d9178-c7a7-438b-b3df-4e768ecaa242:38a74e36-3aaf-44cc-89d1-9e45bf0daf13", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:3711214381.1", "spisova_znacka": "4MCdo/17/2014", "nazov": "Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4MCdo/17/2014 z 25. 11. 2015", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2015-11-25", "citacie_n": 367, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:3711214381.1"}, {"guid": "b2a66f93-bf63-4c54-b34e-0a22cb594dce:c2a3beb3-6a62-4c57-a1c5-37c111306621", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2016:6414203683.1", "spisova_znacka": "16Co/163/2015", "nazov": "Rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Co/163/2015 z 24. 2. 2016", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2016-02-24", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2016:6414203683.1"}], "citovane_v": []}