{"guid": "56e20140-7025-4a2f-b677-4d90d599de82:431bd557-2d3b-44b3-b1e5-4dd3b5558931", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2016:6414207140.1", "spisova_znacka": "13CoP/50/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 13CoP/50/2015 z 15. 2. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 15. februára 2016, sp. zn. 13CoP/50/2015, ECLI:SK:KSBB:2016:6414207140.1", "identifikacne_cislo": "6414207140", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Danica Kočičková", "sudca_id": 1474, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-danica-kocickova-1474", "datum_vydania": "2016-02-15", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Starostlivosť o maloletých"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-25.odsek-2", "nazov": "§ 25 ods. 2 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-25.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-25"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/36#paragraf-25"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/431bd557-2d3b-44b3-b1e5-4dd3b5558931", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2016:6414207140.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2016:6414207140.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2016:6414207140.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica\nSpisová značka: 13CoP/50/2015\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 6414207140\nDátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2016\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Kočičková\nECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6414207140.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\n\nKrajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.\nDanice Kočičkovej a sudcov JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a JUDr. Amy Odalošovej, v právnej\nveci starostlivosti o maloleté dieťa: O. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom ako matka, zastúpené kolíznym\nopatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, pracovisko Žarnovica, dieťa\nrodičov: matky T.. T. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom U. XX, Z., v konaní zastúpenej advokátskou\nkanceláriou Špireková & Partners, s. r. o., Nám. Matice slovenskej 6, Žiar nad Hronom, a otca N.. T. L.,\nnar. XX. XX. XXXX, bytom Š. T. XXX/XX, Z. nad V., zastúpeného JUDr. Jánom Reptišom, advokátom\nso sídlom Nám. Matice slovenskej 4, Žiar nad Hronom, v konaní o návrhu otca na úpravu styku s\nmaloletým O. L., o odvolaní matky maloletého O. L. proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom\nč. k. 6P/46/2014-50 zo dňa 07. 05. 2015, takto\n\nr o z h o d o l :\n\nRozsudok okresného súdu potvrdzuje.\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nOdvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd zmenil rozsudok okresného súdu zo dňa 13. 01. 2014\nč. k. 4P/88/2013-42 tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletým každý párny týždeň v kalendárnom\nmesiaci v sobotu od 10.00 hod. do 16.00 hod. a každý nepárny týždeň v kalendárnom mesiaci v\nnedeľu od 10.00 hod. do 16.00 hod. Ďalej uložil matke povinnosť  maloletého na styk s otcom riadne\npripraviť a v určenom  čase pred dverami svojho bytu maloletého otcovi odovzdať. Otcovi maloletého\nO. uložil okresný súd povinnosť maloletého v určenom čase matke odovzdať na mieste, kde došlo k\nprebratiu maloletého dieťaťa. Vo zvyšku okresný súd návrh otca maloletého O. na úpravu styku zamietol\ns odôvodnením, aby mal maloletý dostatočný časový priestor pripraviť sa s matkou aj na záverečnú fázu\ndaného dňa. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa ust. § 146 ods. 1 písm. a) OSP tak, že\nžiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.\n\nV odôvodnení predmetného  rozsudku okresný súd uviedol: „Podaným návrhom žiadal otec rozšíriť\ndoteraz upravený styk s maloletým tak, že bude oprávnený stretávať sa s ním každý párny týždeň v\nkalendárnom mesiaci v sobotu od 10.00 hod. do 17.00 hod. a každý nepárny týždeň v kalendárnom\nmesiaci v nedeľu od 10.00 hod. do 17.00 hod. Návrh zdôvodnil tým, že stretnutia s maloletým upravené\nrozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 13.01.2014 č.k. 4P/88/2013-42 v rozsahu každej párnej soboty v\nčase od 10.00 hod. do 12.00 hod. a každej nepárnej nedele v čase od 10.00 hod. do 12.00 hod. sú veľmi\nkrátke, lebo za dve hodiny stihne maloletého iba zobrať u matky, chvíľu s ním pobudnúť a vrátiť ho.\n\nMatka súhlasila s rozšírením styku, no nie v otcom navrhovanom rozsahu, pretože maloletý je stále\nkojený a je na ňu silne citovo naviazaný. Bolo by pre neho doslova šokom stráviť tak dlhú dobu bez\nnej, keď už aj doterajšie stretnutia majú na synovo správanie sa negatívny vplyv. Navrhla, aby bol styk\nupravený v čase od 14.00 hod do 18.00 hod za jej prítomnosti.\n\nKolízny opatrovník s rozšírením styku tiež súhlasil, pričom navrhoval tento upraviť na poobedňajšie\nhodiny, resp. aj počas denného spánku maloletého.\n\nSúd po oboznámení listinných dôkazov na vec sa vzťahujúcich a po vypočutí rodičov maloletého a\nsvedkyne C. R. zistil, že doterajšie stretávanie sa maloletého s otcom prebieha bez väčších komplikácií\na nemá žiaden negatívny dopad na záujem maloletého.\n\nDôkazom toho sú postoje všetkých zainteresovaných, ktorí súhlasili s rozšírením styku oproti tomu ako\nbol doteraz upravený v rozsahu dvoch hodín týždenne tunajším súdom v rozsudku zo dňa 13.01.2014\nč.k. 4P/88/2013-42 v čase, kedy maloletý mal približne jeden a pol roka. Matka maloletého rovnako\nako aj jeho stará matka C. R. síce uvádzali, že maloletý je po stretnutiach s otcom rozrušený a\nv podstate celkovo má styk s otcom na jeho následné správanie sa nepriaznivý dosah, no podľa\nnázoru súdu ide práve o dôsledok takmer minimálneho kontaktu maloletého s otcom realizovaného\nlen v rozsahu aktuálnej súdnej úpravy. Súd tento záver vyvodzuje z toho, že podľa predložených\nlekárskych a psychologických správ a v neposlednom rade aj podľa vyjadrenia matky a starej matky je\nmaloletý na matku silne citovo naviazaný a tak stretnutia s otcom, ktoré pre neho nie sú každodennou\nsamozrejmosťou musia u neho zákonite vyvolať emocionálnu odozvu. Nič to ale nemení na potrebe\nširšieho styku maloletého s otcom.\n\nSporným teda nebolo či stretávanie sa maloletého s otcom rozšíriť, ale to, aký spôsob a trvanie stretnutí\nzvoliť, aby podľa § 36 ods. 1 a § 25 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v platnom znení bola úprava v\nzáujme maloletého, ktorý má v súlade so svojimi potrebami právo na zachovanie rovnocenného vzťahu\nk obom rodičom.\n\nV tomto smere nosnou výhradou matky aj kolízneho opatrovníka voči otcom navrhovanému rozsahu\nstretávania sa bola skutočnosť, že maloletý je ešte matkou kojený, je na ňu citovo silne naviazaný a v\ndôsledku toho v podstate nemôže byť dlhšie bez nej.\n\nZ oboznámených lekárskych aj psychologických správ, vyjadrenia matky aj starej matky však možno\nvyvodiť, že príležitostné kojenie pre maloletého v súčasnosti nepredstavuje už hlavný zdroj stravy, ale je\n„len“ prostriedkom, v ktorom maloletý aktuálne vo veku takmer troch rokov nachádza upokojenie. Podľa\nnázoru súdu je v tejto situácii vzhľadom na vek maloletého a na skutočnosť, že má od septembra tohto\nroku nastúpiť do materskej škôlky v jeho záujme, aby si privykal na dlhšiu absenciu prítomnosti matky,\nku ktorej má evidentne silný citový vzťah. Stretávanie sa maloletého s otcom za prítomnosti matky by\nešte viac posilňovalo tento vzťah na úkor možnosti vytvorenia si vlastného vzťahu maloletého k otcovi,\nv rámci ktorého sa aj otec ako druhý z rodičov sám môže a má podieľať na jeho výchove.\n\nPodľa názoru súdu nebolo v tejto otázke potrebné žiadať stanovisko detského psychológa, či vykonávať\nznalecké skúmanie vzťahu maloletého s otcom, lebo už len logickým zhodnotením doteraz vykonaných\ndôkazov bez potreby akýchkoľvek špecifických odborných znalostí je zrejmé, že maloletý k otcovi nemá\nvypestovaný taký silný emocionálny vzťah, aby aj u neho našiel pocit bezpečia a ukľudnenia aký\nnachádza u matky. Tento stav je ale následkom doterajšieho rozsahu otcovi vymedzeného styku a práve\nväčší rozsah trávenia času maloletého s otcom spôsobí pozitívny posun tak, aby maloletý vo veku na\nhranici zapojenia sa do predškolských aktivít aj u otca aspoň sčasti našiel to, čo stále hľadá a nachádza\niba u matky.\n\nSúd nepovažuje za správnu úvahu matky, aby si maloletý najskôr zvykal na pobyt bez nej v škôlke a\nv nadväznosti na to by potom postupne bol realizovaný širší styk s otcom. Práve naopak, je potrebné\nčím najviac privykať maloletého na prítomnosť vlastného otca ako druhého rodiča a nie cudzích ľudí.\nS ohľadom na vek maloletého je práve teraz vhodný čas, aby zo strany matky ako vo výchove\ndominujúceho rodiča bol maloletý na o čosi dlhšie stretnutia s otcom nastavený tak, aby tieto „prežil“\nbez nej a jej náručia ani nie celých šesť hodín. Lebo z tohto času minimálne jednu hodinu zaberú úkony\nspojené s prevzatím a odovzdaním maloletého otcom v bydlisku matky a cesta s maloletým do miesta\nbydliska otca, pričom v čase od 10.00 hod. do 16.00 hod. určitý čas zaberie aj spánok maloletého. Súdu\nsa za týchto okolností preto nijako nejaví byť neprimeranou doba cca štyroch hodín do týždňa, počas\nktorých maloletý bude v bezprostrednom osobnom kontakte s vlastným otcom. Doterajšiu vyhovujúcu\núpravu stretnutí súd teda len predĺžil o štyri hodiny do 16.00 hod., aby tak maloletý následne mal\n\ndostatočný časový priestor pripraviť sa s matkou aj na záverečnú fázu daného dňa a vo zvyšku súd\nnávrh otca zamietol s tým, že s poukazom na ust. § 163 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku zmenil\ndoterajšiu súdnu úpravu stretávania sa maloletého s otcom.\n\nO trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku, podľa\nktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie\nmohlo začať i bez návrhu“.\n\nProti predmetnému rozsudku okresného súdu sa matka maloletého O. L. odvolala a v odvolaní uviedla,\nže  má za to, že  v prvostupňovom konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, ďalej, že\nsúd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal dôkazy potrebné na zistenie\nrozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam\na následne vec nesprávne právne posúdil. Matka maloletého O. okresnému súdu ďalej vytkla, že\nodvolaním napadnutý rozsudok nemá náležitosti podľa ust. § 157 ods. 2 zák. č. 99/1963 Zb., Občiansky\nsúdny poriadok (ďalej v texte OSP), nakoľko okresný súd v odôvodnení svojho rozsudku vôbec neuvádza\nprečo nevykonal dôkazy navrhnuté matkou a to najmä znalecké dokazovanie za účelom skúmania\nvzťahu maloletého s otcom, resp. skúmania dlhodobejšieho odlúčenia maloletého od matky   a tiež\nprečo nevyžiadal stanovisko odborného lekára v súvislosti s dojčením maloletého. Matka maloletého O.\nv odvolaní ďalej uviedla, že má zato, že v zmysle § 205 ods. 2 písm. c) OSP súd prvého stupňa neúplne\nzistil skutkový stav  veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich\nskutočností. Podľa názoru matky ide len o subjektívne zhodnotenie stavu v rodine L. samosudcom\nvšeobecného súdu, bez náležitého preskúmania odbornými znalosťami znalca či lekára špecialistu.\nZdôraznila, že tak ona ako aj kolízny opatrovník po celý čas konania spochybňovali možnosť stretávania\nsa otca s maloletým O. v čase obedňajšieho spánku a tak isto vplyv dlhšieho časového obdobia\nvymedzeného na stretnutie otca s maloletým O. z dôvodu jeho kojenia. V prípade, že by bol prvostupňový\nsúd podľa matky vykonal vo  veci riadne dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,\nbol by zistil, že kojenie slúži hlavne ako  upokojujúci prostriedok na pritúlenie a zblíženie sa dieťaťa s\nmatkou.\n\nMatka maloletého O. v odvolaní tiež uviedla, že pokiaľ ide o schopnosť otca maloletého postarať\nsa o maloletého, tak je diskutabilné, aby človek, ktorý má malé dieťa dve hodiny, z ktorého času\nprecestuje 40 minút zo Z.  do Z. nad V.  a naspäť a donesie  jej ho tri razy kompletne pocikaného sa\nvedel o dieťa postarať. Matka v odvolaní uviedla, že bola z dôvodu zdravotných problémov maloletého\nnútená navštíviť lekára, ktorý maloletému robil  vyšetrenie moču, čo potvrdzujú aj úradné záznamy,\nktoré zaniesla na  ÚPSVaR, pracovisko Žarnovica zo dňa 10. 12. 2014, 26. 01. 2015, 24. 03. 2015\na 14. 04. 215. Podľa názoru matky,  okresný súd sa pri zisťovaní zmeny pomerov  neprípustne\ndopustil revízie predchádzajúceho súdneho rozhodnutia a tým sa dopustil vady podľa § 221 ods. 1\npísm. d) Občianskeho súdneho poriadku, pretože od posledného súdneho rozhodnutia v danej veci\nnedošlo k takej zmene pomerov na strane maloletého O. alebo na strane otca, resp. matky, ktoré by\nodôvodňovali takú zmenu úpravy styku otca s maloletým O., o akej rozhodol Okresný súd Žiar nad\nHronom rozsudkom zo dňa 07. 05. 2015 sp. zn. 6P/46/2014. V uvedenej súvislosti poukázala matka\nmaloletého O. na ust. § 26 Zákona o rodine v spojení s ust.  § 163 ods. 2 OSP, v zmysle ktorých\ndohody a súdne rozhodnutia o výkone rodičovských práv a povinností možno zmeniť ak sa zmenia\npomery, resp. ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre doterajšiu úpravu, pričom\nzmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo ku  zmene pomerov. Hmotnoprávnou podmienkou\npre zmenu predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o výkone rodičovských práv a povinností je zmena\npomerov, ktorá musí byť podstatná a musí sa týkať okolností, ktoré odôvodňujú výkon rodičovských práv\na povinností za podmienky, že sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní\ns ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodnutia. Zmena pomerov  pritom môže byť odôvodnená\nbuď subjektívne - okolnosťami na strane rodičov maloletého  alebo maloletého, alebo objektívne -\nvývojom objektívnych skutočností. Iba zmena závažnejšieho charakteru môže byť dôvodom na zmenu\npredchádzajúceho rozhodnutia. Naposledy bol styk otca s maloletým upravený v januári 2014, pričom\notec maloletého podal opätovne návrh na úpravu styku s maloletým už dňa 05. 06. 2014, čo je necelých\n5 mesiacov od posledného rozhodnutia súdu v tej istej veci. Už v čase rozhodovania súdu, ktorý o úprave\nrodičovských práv a povinností rozhodoval posledný krát, matka maloletého kojila, pričom maloletý\nstále  pociťuje potrebu spať minimálne dve hodiny v rámci obedňajšieho spánku, a teda od posledného\nrozhodovania súdu sa podľa matky maloletého O. podstatným spôsobom nezmenili okolnosti, ktoré by\nmali byť podkladom na zmenu súdneho rozhodnutia o výkone rodičovských práv a povinností. Matka\n\nopätovne poukázala na skutočnosť, že maloletý je na matku citovo naviazaný, počas svojho života\nneabsolvoval obedňajší  a ani nočný spánok nikde inde ako v mieste svojho bydliska.\n\nMatka v odvolaní ďalej zdôraznila, že s cieľom zblíženia sa maloletého s otcom súhlasila s rozšírením\njeho styku s otcom, avšak s prihliadnutím na potreby maloletého a to v čase poobedňajších hodín po\nobedňajšom spánku maloletého. Poukázala na to, že kolízna opatrovníčka na pojednávaní konanom na\nokresnom súde 07. 05. 2015 potvrdila, že styk otca s maloletým O. je možné rozšíriť, avšak postupne a\nnie v rozsahu 6 hodín. Maloleté dieťa je v mladšom detskom veku, krátko pred začatím dochádzky do\nškôlky  a preto nie je podľa názoru matky v jeho záujme zmena úpravy styku s otcom v takom rozsahu\nako navrhuje otec maloletého, resp. ako rozhodol prvostupňový súd. Na základe uvedených skutočností\nmatka maloletého O. navrhla, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn.\n6P/46/2014 zrušil.\n\nK obsahu odvolania matky maloletého O. L. sa vyjadril otec maloletého a vo vyjadrení uviedol, že celé\nodvolanie tak ako je napísané, považuje za účelové v snahe oddialiť právoplatnosť rozsudku a znemožniť\notcovi styk so synom. Zdôraznil, že svojho syna má rád napriek tomu, že sa rozišiel s jeho matkou, chce\nbyť svojmu synovi naďalej otcom, starať sa o neho a pomáhať mu v živote v rozsahu svojich schopností\na možností, ktoré má. Nikdy by neurobil nič proti záujmu svojho dieťaťa, lebo je to jeho syn, nechce,\naby cítil to, že rodičia sú rozvedení a aby kvôli tomu utrpel citovú ujmu. Nežiadal podaným návrhom\nnič iné, len aby sa mohol so svojím synom stretávať v primeranej dobe, aby sa citovo neodcudzili a\naby udržiavali kontakt, ktorý by bol na prospech maloletého  v ďalších rokoch. Z argumentácie  matky\nv odvolaní jednoznačne podľa otca maloletého O. vyplýva snaha obmedziť ho na právach a zamedziť\nmu styk s maloletým, ktorý by mal byť realizovaný len v rámci doby, ktorú považuje matka za primeranú.\nTento postoj matky dieťaťa nepovažuje za správny, nakoľko on vždy rešpektoval pokyny matky, pokiaľ\nmu vôbec niečo povedala. Uviedol, že nejde o styk, ktorý by bol neprimeraný, ide najmä o to, aby nedošlo\nk odcudzeniu otca a dieťaťa, preto navrhol rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť.\n\nKolízny opatrovník sa k odvolaniu matky maloletého O. písomne nevyjadril.\n\nKrajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec v rozsahu danom ust. § 212 ods. 2 písm.\na) OSP, bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 OSP a odvolaním napadnutý rozsudok\nokresného súdu ako vecne správny podľa ust. § 219 ods. 1, 2 OSP potvrdil.\n\nZ obsahu odvolania  matky maloletého vyplýva, že matka maloletého sa nestotožnila so závermi\nokresného súdu, ktorý zmenil rozsudok okresného súdu zo dňa 13. 01. 2014 č. k. 4P/88/2013-42\ntak, že upravil styk otca s maloletým každý párny týždeň v kalendárnom mesiaci v sobotu od 10.00\nhod. do 16. 00 hod. a každý nepárny týždeň v kalendárnom mesiaci v nedeľu o 10.00 hod. do\n16.00 hod., t. j. oproti predchádzajúcej úprave styku otca s maloletým rozšíril styk o štyri hodiny v\nkaždom jednotlivom dni (v sobotu alebo v nedeľu, v závislosti od toho či ide o párny alebo nepárny\ntýždeň). Matka maloletého O. okresnému súdu v odvolaní vytkla, že rozhodnutie okresného súdu nemá\nnáležitosti podľa ust. § 157 ods. 2 OSP, ďalej že okresný súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože\nnevykonal dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že na základe vykonaných dôkazov\ndospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a následne vec nesprávne právne posúdil s tým, že pri\nzisťovaní zmeny pomerov od posledného rozhodnutia sa neprípustne dopustil revízie predchádzajúceho\nrozhodnutia a tým sa dopustil vady podľa § 221 ods. 1 písm. d) OSP.\n\nPo preskúmaní správnosti záverov okresného súdu v zmysle ust. § 212 ods. 2 písm. a) OSP odvolací\nsúd uvádza,   že pokiaľ ide o námietku matky týkajúcu sa nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia\nokresného súdu, tak odvolací súd poukazuje na znenie ust. § 157 ods. 2 OSP kde sa uvádza: „v\nodôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal  a z akých dôvodov, ako sa\nvo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí,\nktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa\npri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako  vec právne posúdil. Dbá\npritom, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. “\n\nZ obsahu odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku okresného súdu vyplýva, že okresný súd\nsa riadil obsahom citovaného ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, uviedol čoho sa otec\nmaloletého domáhal a z akých dôvodov, ako sa vyjadrila matka maloletého a kolízny opatrovník\n\nmaloletého, stručne, jasne a výstižne vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie,\nz akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie\nnavrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil.  Z obsahu odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku\nokresného súdu teda vyplýva, že okresný súd postupoval v súlade s citovaným ustanovením § 157 ods.\n2 OSP.\n\nPokiaľ ide o odvolaciu námietku týkajúcu sa neúplného zistenia skutkového stavu veci a následného\nnesprávneho právneho posúdenia veci v nadväznosti na tvrdenia uvádzané matkou dieťaťa v odvolaní,\nže „samosudca všeobecného súdu bez náležitého preskúmania odbornými znalosťami znalca, či lekára\n- špecialistu subjektívne zhodnotil stav v rodine L.“ odvolací súd uvádza, že podľa ust. § 118 ods. 2 OSP:\n„po vykonaní úkonov podľa odseku 1 predseda senátu alebo samosudca podľa doterajších výsledkov\nuvedie, ktoré právne významné skutkové tvrdenia účastníkov je možné považovať za zhodné, ktoré\nprávne významné skutkové tvrdenia zostali sporné a ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané a\nktoré dôkazy súd nevykoná, aj keď ich účastníci navrhli.“ Z uvedeného je zrejmé, že nie každý dôkaz\nnavrhnutý účastníkom je automaticky súd povinný vykonať, pokiaľ na základe iných vykonaných dôkazov\npovažuje jednotlivé skutkové okolnosti za dostatočne zistené a vie ich vyhodnotiť bez odborného\nposúdenia znalcom, či lekárom špecialistom, pretože sú aj na základe poznatkov získaných jeho\nodborným vzdelaním v študijnom odbore právo ako aj z bežného života zrejmé (napr. otázka kojenia,\nkde je zjavné, že dieťa vo veku 3 rokov už nie je výlučne odkázané len na prijímanie potravy od matky\nvo forme kojenia, čo je záver nespochybniteľný tým viac, ak má dieťa v dohľadnej dobe nastúpiť do\nškôlky).  Ani vzťah otca s maloletým O. sa nejavil okresnému súdu na základe iných vykonaných\ndôkazov ako problematický, preto návrh matky na nariadenie znaleckého dokazovania za účelom\nskúmania vzťahu maloletého O. s otcom nepovažoval okresný súd  dôvodne za opodstatnený. V\nuvedenej súvislosti odvolací súd uvádza, že z vyjadrenia Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Banská\nŠtiavnica, pracovisko Žiar nad Hronom zo dňa 06. 05. 2015 vyplýva, že „ otec dieťaťa svojim prístupom\nk dieťaťu, spôsobom vedenia života i doterajším spôsobom zabezpečovania osobnej starostlivosti o\ndieťa v čase súdom určeného styku, ako aj materiálnym vybavením domácnosti, dáva záruku, že svojmu\nsynovi zabezpečí adekvátnu starostlivosť počas súdom určeného  rozšíreného styku.“ Uvedený záver\nkolízneho opatrovníka nevyvracajú Úradné záznamy  spísané matkou dieťaťa, ktoré následne matka\ndieťaťa doručovala úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, pretože obsahujú jednostranné tvrdenia matky\ndieťaťa, že za zdravotné problémy dieťaťa urologického charakteru môže otec dieťa, pričom matka\nsama v odvolaní uvádza, že počas dvoch hodín realizácie styku otca s dieťaťom, precestuje otec s\ndieťaťom 40 minút zo Z. do Z. nad V. a späť. V takomto časovom rozpätí, z ktorého časť je strávená v\ndopravnom prostriedku, je prirodzene problematické v správny čas vystihnúť potrebu dieťaťa, preto už\nlen z  tohto samotného faktu, ktorý matka dieťaťa použila v odvolaní ako argument v neprospech otca\ndieťaťa, pretože smeroval k spochybneniu schopnosti otca dieťaťa sa o dieťa v čase určenom na styk\nriadne postarať) je zrejmé, že doterajšia úprava styku otca s maloletým O. v trvaní dvoch hodín bola\nkontraproduktívna a neplnila svoj zmysel a cieľ.  V uvedenej súvislosti odvolací súd uvádza, že   právo\nna styk rodiča s dieťaťom vznikne tomu rodičovi, ktorému nie je dieťaťa rozhodnutím súdu zverené do\nosobnej starostlivosti. Vychádza z  čl. 41 ods. 4 Ústavy SR ako aj z Dohovoru o právach dieťaťa. Právo\nstyku rieši aj judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý vo svojich rozhodnutiach opakovane\nkonštatoval, že „je v záujme dieťaťa, aby udržovalo rodinné väzby s odlúčeným rodičom“ a že „dieťa\nmá právo na to, aby dostalo príležitosť rozvíjať svoj vzťah ku každému z rodičov“.  Argumentácia matky\ntýkajúca sa kojenia vzhľadom na to, že maloletý, podľa  tvrdenia matky, má nastúpiť do predškolského\nzariadenia, je nepresvedčivá, pretože aj z uvedeného dôvodu je potrebné, aby si maloletý postupne\nzvykal na to, že  nebude môcť byť kojenie uskutočňované v takom rozsahu, ako bol na zvyknutý, pričom\nje vhodné aby si na to zvykol postupne, nie nárazovo až keď nastúpi do predškolského zariadenia.\nNavyše ide o dieťa vo veku, keď kojenie nie je jediná forma prijímania potravy a preto kojenie len ako\nprostriedok citového puta dieťaťa s matkou nemôže byť prekážkou vytvárania citovaného puta dieťaťa\ns otcom, pretože dieťa má právo na to, aby malo vytvorené citové puto  s  obidvoma rodičmi. Rozšírený\nstyk umožní otcovi dieťaťa uložiť dieťa na popoludňajší spánok u seba doma a zvyšok času využiť\nzmysluplnejšie ako tomu bolo v prípade predchádzajúcej úpravy styku, keď tak ako v odvolaní uviedla\nsamotná matka dieťaťa, otec s dieťaťom z vymedzeného času dvoch hodín 40 minút len precestoval, čo\nv žiadnom prípade nemohlo byť v záujme dieťaťa zo žiadneho hľadiska. Úprava styku otca s maloletým\nv širšom rozsahu, tak aby mohol byť do vymedzeného času zahrnutý aj popoludňajší spánok dieťaťa, je\nv každom prípade v záujme maloletého dieťaťa a preto rozhodnutie okresného súdu nie je v rozpore s\njadrom odporúčania kolízneho opatrovníka, tak ako to tvrdí v odvolaní matka dieťaťa.\n\nNa základe uvedených  skutočností odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu ako\nvecne správny podľa ust. § 219 ods. 1, 2 OSP potvrdil.\n\nO veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6P/46/2014", "guid": "5752214a-6f18-4644-995a-56eb6f2ff674:0b2d80c3-8224-46be-b402-2345bc72b55c", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}