{"guid": "26ddb731-1f80-4cf0-b788-e7e1e1646277:3490a311-124c-46c6-a1d5-bcb523705da2", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2016:6613204502.1", "spisova_znacka": "14Co/1014/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Co/1014/2015 z 18. 1. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 18. januára 2016, sp. zn. 14Co/1014/2015, ECLI:SK:KSBB:2016:6613204502.1", "identifikacne_cislo": "6613204502", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Anna Snopčoková", "sudca_id": 1363, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-anna-snopcokova-1363", "datum_vydania": "2016-01-18", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-94", "nazov": "§ 94 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-94", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-94"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/36#paragraf-94"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3490a311-124c-46c6-a1d5-bcb523705da2", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2016:6613204502.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2016:6613204502.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2016:6613204502.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/1014/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6613204502
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Snopčoková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6613204502.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej a
členov senátu JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Petra Priehodu, v právnej veci navrhovateľky: P. G.,
nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom T. XXX, občianka SR, proti odporcom: 1/ O. W., nar. XX. XX. XXXX,
trvale bytom O. XXX, T. XXX/XX, toho času bytom L. XXX, O. V., občan SR, 2/ maloletý R. G., nar.
XX. XX. XXXX, bytom ako navrhovateľka, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny I., v konaní o určenie otcovstva a úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu,
o odvolaní odporcu 1/ proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 6C/36/2013-185 zo dňa 26. 07.
2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým súd určil, že odporca 1/ O. W., rod. W., nar. XX. XX. XXXX,
syn rodičov Z. W., rod.  B., r. č.: XXXXXX/XXX a O. W., rod. W., r. č.: XXXXXX/XXX, je otcom maloletého
R. G., nar. XX. XX. XXXX, ktorý je zapísaný v knihe narodení Matričného úradu I. vo zväzku XX, ročník
XXXX, na strane XX pod poradovým číslom XXXX z matky P. G., nar. XX. XX. XXXX, vo výroku, ktorým
súd maloletého R. G. zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky P. G., ktorá ho bude zastupovať a
spravovať jeho majetok, vo výroku, ktorým súd uložil odporcovi 1/ povinnosť zaplatiť na účet Okresného
súdu Lučenec trovy znaleckého dokazovania v sume 477,64 Eur v lehote do troch dní od právoplatnosti
rozsudku a vo výroku, ktorým súd odporcovi 1/ uložil  povinnosť zaplatiť Slovenskej republike na účet
Okresného súdu Lučenec súdny poplatok v sume 66,- Eur, v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku,
p o t v r d z u j e .

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým súd uložil povinnosť odporcovi 1/ platiť výživné na
maloletého odporcu 2/,   m e n í   tak, že odporca 1/ je povinný prispievať na výživu maloletého odporcu
2/ výživným vo výške 40,- Eur mesačne, počnúc dňom 22. 03. 2013, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred
k rukám navrhovateľky.

Rozsudok okresného súdu vo výroku týkajúceho sa zročného výživného   m e n í   tak, že zročné
výživné za obdobie od 22. 03. 2013 do 31. 01. 2016 vo výške 892,90 Eur je povinný odporca 1/
zaplatiť k rukám navrhovateľky v pravidelných mesačných splátkach vo výške 20,- Eur mesačne spolu s
bežným výživným, počínajúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozhodnutia až do úplného
zaplatenia pod stratou výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky.

Účastníci   n e m a j ú   právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým rozsudkom prvostupňový súd určil, že odporca 1/ O. W. je otcom maloletého
R. G. odporcu 2/, ktorý sa narodil matke P. G. dňa XX. XX. XXXX a je zapísaný v knihe narodení
Matričného úradu I. vo zväzku XX, ročník XXXX na strane XX pod poradovým číslom XXXX. Zároveň



rozhodol o úprave rodičovských práv a povinností k maloletému odporcovi 2/ tak, že maloletého R.
G. zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.
Odporcovi 1/ určil povinnosť platiť výživné na maloletého odporcu 2/ mesačne sumou po 40,- Eur od
01. 04. 2010 vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca mesačne vopred k rukám navrhovateľky. Zročné
výživné za obdobie od 01. 04 .2010 do 30. 06. 2015 vo výške 2.520,- Eur uložil povinnosť splácať
v pravidelných mesačných splátkach po 20,- Eur spolu s bežným výživným vždy do 15. dňa toho-
ktorého mesiaca mesačne vopred až do vyrovnania uvedenej sumy tak, že omeškanie s plnením jednej
splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Rozhodol o povinnosti odporcu 1/ zaplatiť na účet
okresného súdu trovy znaleckého dokazovania v sume 477,64 Eur v lehote do troch dní od právoplatnosti
rozsudku. Zároveň uložil odporcovi 1/ povinnosť zaplatiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu
Lučenec súdny poplatok v sume 66,- Eur v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Na základe
vykonaného dokazovania, v rámci ktorého konania pred súdom bolo vykonané aj znalecké dokazovanie,
a to znaleckým posudkom vypracovaným  znalcom z odboru genetika, odvetvie H. J., L. G.. O. W.,
J.., zistil, že na základe znaleckého dokazovania biologické otcovstvo odporcu 1/ O. W. nie je možné
vylúčiť, pravdepodobnosť otcovstva je vyššia ako XX,XX %, pričom takýto výsledok značí, že na základe
vykonaného dokazovania vychádzajúc zo súčasného stavu poznatkov v odbore genetiky treba pokladať
otcovstvo odporcu 1/ voči maloletému dieťaťu za prakticky dokázané vzhľadom k tomu, že je tu vysoká
pravdepodobnosť biologického otcovstva. Bolo nepochybne preukázané, že odporca 1/, ktorý v kritickom
období pre splodenie dieťaťa súložil s matkou maloletého dieťaťa, je pravdepodobným otcom dieťaťa,
pričom pravdepodobnosť má vyčíslenú hodnotu po zaokrúhlení na siedmom desatinnom mieste W = 100
%. Otcovstvo odporcu 1/ nevylučujú závažné okolnosti, ktoré by boli preukázané, preto prvostupňový
súd určil, že odporca 1/ je otcom maloletého odporcu 2/. Prvostupňový súd postupujúc podľa § 113
ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) rozhodoval aj o úprave rodičovských práv a
povinností k maloletému dieťaťu - odporcovi 2/, pričom z dôvodu, že rodičia maloletého dieťaťa nežijú
spolu, rozhodol o jeho zverení do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá sa o dieťa stará od jeho
narodenia, s prihliadnutím na záujem maloletého dieťaťa. Výšku vyživovacej povinnosti odporcu 1/
voči maloletému dieťaťu stanovil sumou 40,- Eur počínajúc dňom 01. 04. 2010, pričom vzal do úvahy
skutočnosť, že navrhovateľka má vyživovacie povinnosti k ďalším dvom maloletým deťom, odporca
1/ má vyživovaciu povinnosť k plnoletej dcére na základe rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k.
11Nc/172/1995 zo dňa 13. 09. 1995 v sume 16,60 Eur mesačne od 01. 07. 1995. Odporca 1/ je
spoločníkom aj konateľom firmy H. s.r.o., L., pričom z daňových priznaní za obdobie od roku 2010 do
súčasného obdobia zistil, že za rok 2011 výsledok hospodárenia pred zdanením bol 793,- Eur - daňová
povinnosť v sume 20,- Eur, za rok 2012 výsledok hospodárenia pred zdanením bol 1.645,90 Eur - daňová
povinnosť v sume 312,72 Eur, za rok 2013 výsledok hospodárenia pred zdanením bol 2.231,67 Eur -
daňová povinnosť v sume 513,28 Eur, za rok 2014 výsledok hospodárenia pred zdanením bol 4.179,91
Eur - daňová povinnosť v sume 1.182,- Eur. Navrhovateľka je zamestnaná ako C. v G. G., pričom jej
mesačný príjem predstavuje sumu 700,- Eur. Poukázal na to, že mal v konaní preukázané, že je v
možnostiach a schopnostiach odporcu 1/ platiť výživné vo výške 40,- Eur mesačne na maloleté dieťa s
poukazom na to, že každý rodič má povinnosť upraviť si svoje osobné pomery tak, aby v prvom rade bol
schopný si riadne a včas plniť vyživovaciu povinnosť voči nezaopatreným potomkom. Výživné určil 3 roky
odo dňa podania návrhu spätne v zmysle ustanovenia § 77 ods. 1 Zákona o rodine, pričom prvostupňový
súd mal za to, že v danom prípade ide o dôvody hodné osobitného zreteľa vzhľadom k tomu, že o určení
otcovstva sa rozhodovalo v tomto konaní, z uvedeného dôvodu matka nemohla podať návrh na určenie
výživného skôr. Zročné výživné súd určil 3 roky od podania návrhu na súd na určenie otcovstva od 01.
04. 2010 do 30. 06. 2015 v sume po 40,- Eur mesačne za 63 mesiacov, čo predstavuje sumu 2.520,-
Eur, ktoré zročné výživné povolil odporcovi 1/ splácať v mesačných splátkach po 20,- Eur. Odporcovi
uložil povinnosť zaplatiť z konania o určenie otcovstva súdny poplatok vo výške 66,- Eur podľa položky
č. 9 zákona č. 71/1992 Zb. O trovách štátu rozhodol podľa § 148 ods. 1 a s prihliadnutím na výsledky
konania uložil odporcovi 1/ povinnosť zaplatiť trovy znaleckého dokazovania v sume 477,60 Eur na účet
okresného súdu v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti.

V zákonom stanovenej lehote podal odvolanie odporca 1/. Odvolanie odôvodnil ustanovením § 205
ods. 2 písm. c/ a d/ O. s. p., navrhol, aby odvolací súd návrh navrhovateľky zamietol alebo odvolaním
napadnutý rozsudok zrušil podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ O. s. p. V odvolaní uvádzal,
že postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom tým, že súd nevykonal dôkaz, o ktorý
písomne opakovane žiadal vyhotovenie kontrolného znaleckého dokazovania k zisteniu otcovstva.
Podaním zo dňa 13. 11. 2014 oznámil súdu jeho pochybnosti so závermi znaleckého dokazovania.
Neskôr prostredníctvom svojej matky Z. W. zistil, že sa aktuálny druh pani navrhovateľky mal pred



jeho matkou vyjadriť, že výsledky znaleckého posúdenia J. znalca G.. O. W. sú údajne „ovplyvnené“
proti odporcovi 1/. Tým nadobudol presvedčenie, že závery znalca nie sú hodnoverné, objektívne a
vecne správne. Podaním zo dňa 25. 06. 20105 požiadal o kontrolné znalecké skúmanie, ale súd jeho
návrhu nevyhovel, čím mu odňal možnosť konať pred súdom, keď nevykonal účastníkom konania
navrhnutý dôkaz. Poukázal na to, že znalecký posudok je v tomto konaní podstatným dôkazom, ktorý
ako jediný odborne preskúma existenciu otcovstva označeného otca. Ďalej poukázal na to, že v roku
XXXX  mala navrhovateľka stáleho partnera, s ktorým aj intímne žila, je vysoko pravdepodobné, že
otcom jej dieťaťa mohol byť skôr on. Intímny pomer odporcu 1/ s navrhovateľkou bol skôr náhodný,
stal sa jeden - dvakrát, preto vzhľadom na frekvenciu skôr by svedčila domnienka inému mužovi,
než odporcovi 1/. Poukázal na fakt, s akým časovým odstupom navrhovateľka podala návrh na súd,
keď X rokov neriešila otcovstvo maloletého dieťaťa a následne ho kvôli otázkam syna „prehodnotí“
a podá návrh na súd. Navrhovateľka ho o tehotenstve ani neinformovala, neinformovala ho ani o
narodení dieťaťa, o jeho vývoji a raste, o existencii dieťaťa sa dozvedel až z podaného návrhu na súd.
Všetky tieto okolnosti spochybňujú existenciu otcovstva a súdom neboli dostatočne vyhodnotené. Ďalej
namietal rozhodnutie prvostupňového súdu v časti určenia výšky bežného výživného, keď súd bližšie
nešpecifikoval v čom vidí primeranosť určeného výživného na maloletého R., aké sú výdavky na dieťa
a jeho osobné pomery, v tomto smere namietal nepreskúmateľnosť rozsudku, keď neobsahuje dostatok
dôvodov. Pokiaľ ide o určenie výživného spätne za obdobie od 01. 04. 2010 do apríla 2013 spolu v sume
2.520,- Eur, rozsudok je vecne nesprávny, lebo vo veci neboli dané okolnosti osobitného zreteľa podľa
ustanovenia § 77 ods. 1 Zákona o rodine. Fakt, že navrhovateľka, ako matka - zákonná zástupkyňa,
podala návrh na určenie otcovstva až so U. odstupom od narodenia syna, a teda neuplatnila patričné
práva riadne a včas, nemôže zakladať dôvod osobitného zreteľa. Sprísňujúca úprava v Zákone o rodine
vyžaduje od oprávnených zodpovedný a včasný prístup k riešeniu otázky výživného, t. j. aby návrh na
určenie výživného podávali bez zbytočného odkladu pri naplnení zákonných podmienok. Len ak súd
zistí existenciu určitých dôvodov, ktoré možno posúdiť ako výnimočné (s ich existenciou sa súd musí
vysporiadať v odôvodnení rozsudku), pričom účastníci žiadajú o určenie výživného s časovým odstupom
a v ich konaní nemožno vidieť snahu o zneužívanie tohto inštitútu, len vtedy súd môže výživné priznať
aj spätne. Má za to, že zákonom predpokladaná situácia tu nenastala a nárok na priznanie výživného
3 roky spätne nevznikol.

Navrhovateľka ani kolízny opatrovník maloletého odporcu 2/ sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.

V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací, vec týkajúcu sa určenia otcovstva preskúmal v
medziach daných ustanovením § 212 ods. 1 O. s. p. a v časti úpravy rodičovských práv a povinností
vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 212 ods. 2 O. s. p. a bez nariadenia pojednávania v
súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O. s. p., rozsudok okresného súdu podľa ustanovenia § 219 ods.
1 a 2 O. s. p. ako vecne správny potvrdil, v časti určenia otcovstva odporcu 1/ k odporcovi 2/, zverenia
maloletého odporcu 2/ do osobnej starostlivosti navrhovateľky, určenia výšky vyživovacej povinnosti
odporcu 1/ k odporcovi 2/, v časti náhrady trov štátu a uloženia povinnosti zaplatiť súdny poplatok
Slovenskej republike v sume 66,- Eur. V časti určenia počiatku vyživovacej povinnosti odporcu 1/ k
odporcovi 2/ a v časti zročného výživného odvolací súd zmenil rozsudok prvostupňového súdu v súlade
s ustanovením § 220 O. s. p.

Odvolací súd vo vzťahu k rozhodnutiu súdu, ktorým určil, že odporca 1/ je otcom maloletého odporcu 2/
narodeného z navrhovateľky dňa XX. XX. XXXX, konštatuje, že sa stotožňuje s rozhodnutím okresného
súdu vysloveným v napadnutom rozhodnutí, ako aj s jeho dôvodmi, ktoré sú síce stručné, ale sú
zrozumiteľné, presvedčivé a jasné. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k názoru, že okresný
súd z hľadiska posúdenia opodstatnenia návrhu navrhovateľky, ktorým sa domáhala určenia otcovstva
odporcu 1/ k maloletému odporcovi 2/, dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. Námietky
odporcu 1/ uvedené v odvolaní odvolací súd nepovažuje za prijateľné, pričom odvolací súd uvádza, že
odporca 1/ vo svojom odvolaní neuviedol žiadnu podstatnú skutočnosť, ktorá by mala za následok úvahu
o prípadnej vade v procesnoprávnom postupe prvostupňového súdu alebo o prípadnej nesprávnosti
rozhodnutia prvostupňového súdu. Odvolací súd poukazuje na to, že nemožno súhlasiť s námietkou
odporcu 1/ v odvolaní, že postupom prvostupňového súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom
tým, že súd nevykonal dôkaz, o ktorý písomne opakovane žiadal - vyhotovenie kontrolného znaleckého
dokazovania k zisteniu otcovstva. Odvolací súd uvádza, že prvostupňový súd v rámci dokazovania
nariadil vo veci vykonať znalecké dokazovanie znalcom z odboru genetika, odvetvie H. J., G.. O. W.,
J.., pričom zo Znaleckého posudku č. 2/14 znalca vyplýva, že odber biologickej vzorky od zúčastnených



sa uskutočnil na pracovisku znalca v jeho prítomnosti, skúmavky so vzorkami boli v prítomnosti
zúčastnených označené, o čom je k znaleckému posudku aj pripojený zápis o odbere biologickej vzorky.
Odvolací súd z tohto zápisu zistil, že odporca 1/ svojím podpisom potvrdil, že biologická vzorka, ktorá
mu bola odobratá, bola v jeho prítomnosti označená menom a dátumom narodenia, pričom zo záveru
znaleckého posudku je nepochybné, že biologické otcovstvo odporcu 1/ voči maloletému odporcovi
2/ nie je možné vylúčiť. Hodnota pravdepodobnosti jeho otcovstva je (po zaokrúhlení na siedmom
desatinnom mieste) W = 100 %. Keďže hodnota tejto pravdepodobnosti je vyššia ako XX,XX %,
jeho biologické otcovstvo je treba pokladať za prakticky dokázané. Znalecký posudok bol odporcovi
1/ doručený spolu s návrhom, uznesením o ustanovení kolízneho opatrovníka maloletému odporcovi
2/, doplnením návrhu a predvolaním na pojednávanie dňa 14. 11. 2014, pričom tieto listiny vrátane
znaleckého posudku odporca 1/ prevzal dňa 03. 10. 2014. Súdu zaslal vyjadrenie k návrhu na určenie
otcovstva a určenie výživného zo dňa 13. 11. 2014, doručené súdu dňa 18. 11. 2014, v ktorom uviedol,
že navrhuje, aby súd zvážil závery v tomto konaní z vypracovaného znaleckého posudku a v prípade,
že súd určí jeho otcovstvo k maloletému dieťaťu, žiadal, aby pri stanovení výživného zvážil skutočnosť,
že nie je zamestnaný, nie je ani poberateľom podpory v nezamestnanosti a spoločnosti H. s.r.o., L.,
v ktorej je spoločníkom, nevykazuje žiaden zisk a je dlhoročne v strate. Má vyživovaciu povinnosť
k dcére T. W., nar. XX. XX. XXXX. Z tohto dôvodu nemá finančné prostriedky na úhradu výživného
pre maloletého odporcu 2/. Na pojednávanie, ktoré súd vytýčil vo veci na deň 29. 04. 2015, pričom
všetky predchádzajúce pojednávania boli odročené z dôvodu neprítomnosti odporcu 1/, pričom sa súdu
opakovane nepodarilo doručiť predvolanie na pojednávanie odporcovi 1/, sa odporca 1/ nedostavil,
doručenie predvolanie mal vykázané dňom 16. 04. 2015. Písomným podaním zo dňa 17. 04. 2015
požiadal súd, aby vo veci rozhodol aj za jeho neúčasti na pojednávaní vytýčenom na deň 29. 04.
2015, nakoľko tohto pojednávania sa nemôže zúčastniť z dôvodov pracovnej zaneprázdnenosti, pričom
trvá na svojich predchádzajúcich vyjadreniach týkajúcich sa veci. Prvostupňový súd pojednávanie dňa
29. 04. 2015 odročil na deň 27. 05. 2015 z dôvodu, že navrhovateľka svoju neúčasť ospravedlnila.
Následne odporca 1/ predvolanie na pojednávanie dňa 27. 05. 2015 prevzal dňa 05. 05. 2015, svoju
neúčasť opakovane ospravedlnil písomným podaním zo dňa 22. 05. 2015 z dôvodu, že dňa 27. 05.
2015 sa nachádza mimo územia SR zo služobných a pracovných dôvodov, zároveň oznámil súdu, že
súhlasí s tým, aby pojednával a rozhodol vo veci v jeho neprítomnosti. Prvostupňový súd v súlade s
ustanovením § 101 ods. 2 O. s. p. na pojednávaní dňa 27. 05. 2015 vykonal dokazovanie výsluchom
navrhovateľky, oboznámením ostatných listinných dôkazov a dôkazového materiálu vo veci, uznesením
vyhlásil dokazovanie za skončené a následne pojednávanie odročil na deň 26. 06. 2015 za účelom
vyhlásenia rozsudku vo veci, pričom odporca 1/ bol na toto pojednávanie, na ktorom bol vyhlásený
rozsudok vo veci samej, predvolaný. Okolnosť, že odporca 1/ písomným podaním zo dňa 25. 06. 2015,
ktoré bolo súdu doručené osobne dňa 26. 06. 2015, žiadal o odročenie pojednávania z dôvodu, že sa ho
nebude môcť zúčastniť, keďže musel súrne pracovne vycestovať mimo územia SR, ako aj okolnosť, že
v tomto písomnom vyjadrení uviedol, že nemôže súhlasiť s výsledkom vykonaného znaleckého posudku
DNA, nakoľko po jeho vážnych pochybnostiach o tom, že je otcom označeného dieťaťa, sa na dôvažok
náhodne dopočul o podstatnej skutočnosti a síce, že znalecké dokazovanie DNA bolo ovplyvňované a
zmanipulované tak, aby svedčilo jednoznačne v jeho neprospech a z uvedeného dôvodu preto trvá na
vykonaní nového kontrolného znaleckého posudku DNA, nemožno považovať za také okolnosti, ktoré
by bránili prvostupňovému súdu na pojednávaní dňa 26. 06. 2015 vyhlásiť rozsudok vo veci samej s
prihliadnutím k tomu, že všetky zákonom predpokladané procesné podmienky prvostupňovým súdom
pred rozhodnutím vo veci boli splnené. Prvostupňový súd dňa 27. 05. 2015 konal v neprítomnosti
odporcu 1/ v súlade s ustanovením § 101 ods. 2 O. s. p., na tomto pojednávaní súd postupoval aj v súlade
s ustanovením § 120 ods. 4 O. s. p., a teda účastníkov poučil o povinnosti, že všetky dôkazy musia
predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, pretože na
dôkazy predložené a označené neskôr súd neprihliada. Zároveň účastníci boli poučení, že skutočnosti
a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom za podmienok uvedených v ustanovení § 205a O.
s. p. Súd po skončení dokazovania vyhlásil uznesením dokazovanie za skončené, pričom pojednávanie
odročil len z dôvodu vyhlásenia rozsudku vo veci samej na deň 26. 06. 2015. Keďže odporca 1/ bol
na toto pojednávanie riadne predvolaný, nič nebránilo prvostupňovému súdu, aby dňa 26. 06. 2015 vo
veci samej vyhlásil rozsudok. Postupom prvostupňového súdu nedošlo žiadnym spôsobom k odňatiu
možnosti odporcovi 1/ konať pred súdom. Okrem iného odvolací súd poukazuje aj na okolnosť, že dôkaz
označený odporcom 1/ po skončení dokazovania a tiež v rámci podaného odvolania považuje odvolací
súd za neopodstatnený vzhľadom k tomu, že žiadnym relevantným spôsobom nebol spochybnený záver
znaleckého posudku; rozhodne za takéto spochybnenie nemožno považovať len ničím nepreukázané
tvrdenie odporcu 1/, že sa dopočul o tom, že znalecké dokazovanie bolo ovplyvňované a zmanipulované.



Takéto tvrdenie odvolací súd považuje len za účelové, v snahe vyhnúť sa tomu, aby súd vo veci mohol
meritórne rozhodnúť. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k názoru, že prvostupňový súd vo vzťahu
k predmetu konania - určeniu otcovstva vykonal dostatočné dokazovanie a vo veci rozhodol na základe
dostatočne zisteného skutkového stavu, pričom na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym
skutkovým zisteniam, vec správne právne posúdil.

Čo sa týka odvolania odporcu 1/ voči výške vyživovacej povinnosti, ktorú prvostupňový súd určil
sumou 40,- Eur, odvolací súd v časti určenia výšky vyživovacej povinnosti odporcu 1/ voči odporcovi
2/ preskúmaním veci dospel k záveru, že rozsudok prvostupňového súdu v tejto časti je správny,
pričom prvostupňový súd rozhodnutie vo vzťahu k výške vyživovacej povinnosti odôvodnil, keď mal
náležite zistený aj skutkový stav tak, ako je tomu uvedené vyššie, pričom je nepochybné, že vykonaným
dokazovaní bolo preukázané, že je v schopnostiach a možnostiach odporcu 1/ prispievať na výživu na
maloletého odporcu 2/ vo výške 40,- Eur mesačne s prihliadnutím k tomu, že je spoločníkom a konateľom
obchodnej spoločnosti, pričom nepochybne aj z podaní odporcu 1/, ktorými ospravedlňoval neúčasť na
pojednávaní, je zrejmé, že tento je činný, keďže svoju neúčasť ospravedlňoval služobnými cestami v
zahraničí, pracovnou zaneprázdnenosťou. Výšku vyživovacej povinnosti súd stanovil len v čiastke, ktorá
je približne o 13,- Eur vyššia, než je minimálny rozsah vyživovacej povinnosti v zmysle § 62 ods. 3
Zákona o rodine, ktorý zodpovedá 30 % zo sumy stanoveného životného minima. Vzhľadom k tomu,
že odporca 1/ je spoločníkom a konateľom obchodnej spoločnosti, ktorá, ako to vyplýva aj z výsledkov
hospodárenia za obdobie od roku 2010 do roku 2014 vrátane, je funkčnou obchodnou spoločnosťou,
ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť, treba prisvedčiť prvostupňovému súdu, že možnosti a schopnosti
odporcu 1/ sú také, že je schopný výživné v stanovenej výške na maloletého odporcu 2/ poskytovať.
Rovnako je správny záver prvostupňového súdu v tom, že každý rodič je povinný si upraviť svoje osobné
pomery tak, aby v prvom rade bol schopný plniť riadne a včas vyživovaciu povinnosť voči nezaopatreným
potomkom. Z týchto dôvodov odvolací súd odvolanie odporcu 1/ v časti, v ktorej namietal určenie
výšky vyživovacej povinnosti, nepovažuje za dôvodné. Pokiaľ odporca 1/ namietal, že prvostupňový súd
bližšie nešpecifikoval, v čom vidí primeranosť určeného výživného na maloletého R., aké sú výdavky
na dieťa a jeho osobné pomery, odvolací súd poukazuje na to, že z odôvodnenia rozhodnutia je
nepochybné, že súd pri rozhodovaní o výške vyživovacej povinnosti prihliadol na záujem maloletého
dieťaťa, jeho odôvodnené potreby, možnosti a schopnosti odporcu 1/, vzal do úvahy vyživovaciu
povinnosť odporcu 1/ k plnoletej dcére, ako aj vyživovaciu povinnosť navrhovateľky k ďalším dvom
maloletým deťom. S prihliadnutím na vek dieťaťa, s čím súvisia aj jeho náklady, odvolací súd nepovažuje
určenie vyživovacej povinnosti odporcu 1/ vo výške 40,- Eur k maloletému R. G. za neprimerané,
rozhodnutie prvostupňového súdu v časti určenia výšky vyživovacej povinnosti preto považuje odvolací
súd za vecne správne.

Vo vzťahu k určeniu obdobia, od kedy je odporca 1/ povinný poskytovať výživné na maloletého odporcu
2/, však odvolací súd námietky odporcu 1/ považoval za dôvodné s prihliadnutím na ustanovenia §
77 Zákona o rodine, podľa ktorého právo na výživné sa nepremlčuje, možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Odvolací súd uvádza,
že podľa platnej právnej úpravy tak, ako je táto uvedená vyššie, možno výživné pre maloleté dieťa
priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, avšak len za situácie, že v
súdenej veci existujú dôvody hodné osobitného zreteľa pre to, aby súd mohol priznať výživné na maloleté
dieťa aj spätne, teda nielen odo dňa podania návrhu. Pokiaľ prvostupňový súd v odôvodnení svojho
rozhodnutia uviedol, že určil výživné tri roky odo dňa podaného návrhu na súd v zmysle zákonného
ustanovenia § 77 ods. 1 Zákona o rodine, pričom mal za to, že v danom prípade ide o dôvody hodné
osobitného zreteľa vzhľadom k tomu, že o určení otcovstva sa rozhodovalo v tomto konaní, z uvedeného
dôvodu matka nemohla podať návrh na určenie výživného skôr, odvolací súd nepovažuje takýto záver
prvostupňového súdu za správny. Odvolací súd uvádza, že navrhovateľka v konaní neprodukovala
žiadne tvrdenia a neuvádzala žiadne skutočnosti hodné osobitného zreteľa, pre ktoré nepodala návrh na
určenie otcovstva, s ktorým konaním je ex offo spojené konanie o úprave rodičovských práv a povinností
k maloletému dieťaťu vrátane určenia vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu skôr, po tom, čo
sa maloleté dieťa narodilo. V tomto smere navrhovateľka nesplnila povinnosť tvrdenia a ani povinnosť
dôkaznú, pričom názor prvostupňového súdu, že matka nemohla podať návrh na určenie výživného
skôr vzhľadom k tomu, že o určení otcovstva sa rozhodovalo v tomto konaní, čo považoval za dôvod
hodný osobitného zreteľa, nemožno považovať za správny, pretože navrhovateľke nič nebránilo (opak
v konaní preukázaný  nebol, nebol ani tvrdený), že navrhovateľka nemohla (nebolo v jej schopnostiach)



podať návrh na určenie otcovstva skôr. Z týchto dôvodov podľa názoru odvolacieho súdu v súdenej
veci neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa pre to, aby výživné pre maloletého odporcu 2/ bolo
určené spätne tri roky odo dňa podania návrhu na súd. Z týchto dôvodov odvolací súd v súlade s
ustanovením § 220 O. s. p. rozsudok okresného súdu v časti určenia obdobia, od kedy je odporca
1/ povinný prispievať na výživu odporcu 2/ zmenil tak, že určil vyživovaciu povinnosť odporcu 1/ voči
odporcovi 2/ odo dňa podania návrhu na súd, t. j. odo dňa 22. 03. 2013, ktoré výživné je povinný
poskytovať k rukám navrhovateľky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.

Keďže odvolací súd zmenil rozsudok prvostupňového súdu v časti určenia obdobia, od ktorého je
povinný poskytovať odporca 1/ výživné na maloletého odporcu 2/, odvolací súd zmenil aj rozsudok
okresného súdu vo výroku týkajúceho sa zročného výživného tak, že zročné výživné za obdobie od
22. 03. 2013, t. j. od podania návrhu, do 31. 01. 2016 (vzhľadom k tomu, že v čase vyhlásenia
rozsudku odvolacím súdu bolo zročné výživné aj za mesiac január 2016) ustálil sumou 892,90 Eur.
Povolil odporcovi 1/ toto zameškané výživné zaplatiť k rukám navrhovateľky v pravidelných mesačných
splátkach vo výške 20,- Eur mesačne spolu s bežným výživným, počínajúc mesiacom nasledujúcim po
právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu až do úplného zaplatenia pod stratou výhody splátok pri
zaplatení čo i len jednej splátky. K výpočtu zročného výživného súd uvádza, že za mesiac marec 2013,
a to za obdobie od 22. 03. 2013 predstavuje pri určení výšky vyživovacej povinnosti 40,- Eur mesačne a
počte kalendárnych dní v mesiaci marec denné výživné vo výške 1,29 Eur, za 10 dní od 22. 03. 2013 do
31. 03. 2013 predstavuje výška výživného za toto obdobie sumu 12,90 Eur, za obdobie mesiacov apríl
2013 až január 2016 vrátane predstavuje výška výživného spolu za 22 mesiacov po 40,- Eur sumu 880,-
Eur, celkovo zročné výživné za obdobie od 22. 03. 2013 do 31. 01. 2013 predstavuje sumu 892,90 Eur.

Odvolací súd ďalej uvádza, že keďže odporca 1/ podal odvolanie voči rozsudku prvostupňového súdu
v celom rozsahu, avšak v odvolaní neuviedol žiadne dôvody odvolania vo vzťahu k rozsudku súdu,
ktorým bolo dieťa zverené do starostlivosti navrhovateľke a vo vzťahu k výrokom prvostupňového
súdu, ktorými uložil odporcovi 1/ povinnosť zaplatiť trovy štátu a zaplatiť súdny poplatok za konanie,
pričom preskúmaním veci odvolací súd dospel k názoru, že rozsudok prvostupňového súdu vo vyššie
uvedených výrokoch je vecne správny. Vzhľadom však na neexistenciu dôvodov odvolania voči vyššie
uvedeným výrokom rozsudku odvolací súd ani neuvádza žiadne ďalšie zdôvodnenie s prihliadnutím aj k
tomu, že odvolací súd v zmysle § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. rozsudok prvostupňového súdu  v časti zverenia
maloletého odporcu 2/ do starostlivosti navrhovateľky, v časti rozhodnutia o uložení povinnosti odporcovi
1/ zaplatiť trovy štátu, ako aj súdny poplatok na účet súdu považuje za správny, s dôvodmi rozhodnutia
prvostupňového súdu sa v plnom rozsahu stotožňuje a na tieto poukazuje.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O. s. p. a § 142 ods. 2 O. s. p.
V odvolacom konaní žiaden z účastníkov nebol úspešný v plnom rozsahu, preto odvolací súd rozhodol,
že účastníci nemajú právo na náhradu trov odvolacieho konania.
Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6C/36/2013", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}